Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)d61c5a2d2f0cd334188f7bc7bc51082e372c16a25fc0105493fa000c57217a2d.pdf
PDF · 20.16 MB
No categories available
5 Sž 66/98
Legal thesis Official
Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia.
Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 1998, sp. zn. 5 Sž 66/98)
Podanou žalobou z 25. mája 1998 žiadal žalobca preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo 7. mája 1998, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu vo V. nad T. z 25. júna 1997. Žalobca poukázal na to, že žalovaný porušil ust. § 47 ods. 2, ods. 5 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“), ako aj § 47 a § 55 ods. 1 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 303/1995 Z. z.“), čím ho ukrátil na jeho právach. Napokon žalobca namietal, že podľa bodu 7 dohody zo 4. decembra 1992 v prípade nedodržania podmienok dohody vráti okresnému úradu práce celý finančný príspevok alebo alikvotnú časť. Pracovné miesto bolo obsadené v zmysle dohody od 15. decembra 1992 do 12. januára 1994, t. j. takmer 13 mesiacov z dohodnutých 24 mesiacov.
Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení navrhol podanú žalobu zamietnuť, pričom uviedol, že zo strany správcu dane došlo len ku zrejmej chybe v písaní, ktorá bola v súlade s ust. § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. riadne opravená. Rozviazaním pracovného pomeru 12. januára 1994 dohodou a neobsadením uvoľneného miesta došlo k porušeniu bodov 3 a 4 dohody z 3. decembra 1992 o vytvorení spoločensky účelných pracovných miest, a tým aj k porušeniu podmienok, za ktorých boli prostriedky štátneho rozpočtu poskytnuté. Vrátenie alikvotnej časti poskytnutého finančného príspevku umožňoval § 5 ods. 4 vyhlášky č. 342/1992 Zb. iba pri poskytnutí príspevku na úhradu nákladov na vytvorenie nového pracovného miesta na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Ust. § 3 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorého bol finančný príspevok poskytnutý, nerieší vrátenie alikvotnej časti alebo čiastočné odpustenie príspevku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
O žalobe rozhodol súd rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania postupom podľa § 250f O. s. p., nakoľko vo veci ide len o posúdenie právnej otázky.
Z odôvodnenia:
Z predloženého spisu žalovaného správneho orgánu súd zistil, že 4. februára 1992 podpisal žalobca s Okresným úradom práce vo V. nad T. dohodu o vytvorení spoločensky účelných pracovných miest. Žalobca sa zaviazal vytvoriť jedno pracovné miesto, ktoré bude obsadené uchádzačom o zamestnanie vedenom na úrade práce vo V. nad T., a to najmenej na dobu dvoch rokov. V bode 7 dohody sa žalobca zaviazal vrátiť finančný príspevok poskytnutý na úhradu nákladov na vytvorenie nových pracovných miest, alebo jeho alikvotnú časť, ak nedodrží podmienky dohody.
Daňový úrad vo V. nad T. 25. júna 1997 vydal rozhodnutie, ktorým zaviazal R. S. (osobu odlišnú od žalobcu) odviesť neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu prostriedkov do štátneho rozpočtu vo výške 40 000 Sk a penále vo výške 80 000 Sk. Odvolanie žalobcu z 10. júla 1997 bolo rozhodnutím žalovaného správneho orgánu zo 7. mája 1998 zamietnuté a potvrdené bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia zaviazal aj žalobcu odviesť do štátneho rozpočtu sumu 40 000 Sk a penále v sume 80 000 Sk.
Týmto rozhodnutím žalovaný správny orgán porušil zákon, a to ust. § 46, § 47 ods. 2 a § 59 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu vo V. nad T., hoci výrok prvostupňového rozhodnutia je zmátočný. Prvostupňový orgán zaviazal na vrátenie prostriedkov štátneho rozpočtu úplne odlišnú osobu, ako bol účastník správneho konania (žalobca). Toto rozhodnutie je nezákonné, keďže jeho výrok nezodpovedá odôvodneniu. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že v danom prípade išlo o inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorú podľa ust. § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. možno kedykoľvek aj bez návrhu opraviť a upovedomiť o tom účastníkov konania.
Podľa ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spolaľstvo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti, ktorými sú podľa § 47 ods. 1 cit. zákona výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklad).
Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Preto výrok musí byť vždy určitý a presný. Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to preto, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznáť konečný výsledok konania bez toho, aby musel pracne porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov.
Žalovaný správny orgán rozhodol v rozpore s ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., pretože podľa tohto ustanovenia odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Žalovaný svojím rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie daňového úradu potvrdil a zároveň toto prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že doplnil jeho výrokovú časť o povinnosť žalobcu odviesť prostriedky do štátneho rozpočtu a penále. V súlade s ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. mal žalobca prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zrušiť.
Žalovaný správny orgán opiera svoje rozhodnutie o skutočnosť, že žalobca nedo
držal podmienky dohody zo 4. decembra 1992, najmä jej bod 3. Podľa tohto ustanovenia sa žalobca ako zamestnávateľ zaviazal zamestnať jedného uchádzača o zamestnanie v riadnom pracovnom pomere po dobu najmenej dvoch rokov. Bolo preukázané, že žalobca toto ustanovenie dohody nedodržal, pretože uchádzačka o zamestnanie pani H. skončila pracovný pomer 12. januára 1994, teda pred uplynutím dvojročnej lehoty. Tak isto považuje súd pre účastníkov za záväzné aj ustanovenie bodu 7 dohody, podľa ktorého je žalobca povinný vrátiť príspevok celý alebo jeho alikvotnú časť, ak nedodrží podmienky dohody. Žalobca čiastočne dohodu splnil, pracovničku zamestnával do 12. januára 1994, takmer 13 mesiacov. Nemožno v súdenej veci hovoriť o tom, že dohoda nebola zo strany žalobcu vôbec plnená, a preto súd považuje jeho námietku, čo sa týka výšky odvodu do štátneho rozpočtu za dôvodnú.
Porušenie podmienok dohody zo 4. decembra 1992 bolo zistené Okresným úradom práce vo V. nad T. 11. októbra 1994 a daňovému úradu oznámené 20. decembra 1995, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 303/1995 Z. z. Podľa § 55 ods.1 zákona č. 303/1995 Z. z. na začaté konanie pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Ust. § 47 (porušenie rozpočtovej disciplíny a sankcie) tohto zákona sa vzťahujú aj na porušenie rozpočtovej disciplíny pred účinnosťou tohto zákona zistené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Z uvedeného vyplýva, že ust. § 47 zákona č. 303/1995 Z. z. v danom prípade nemožno použiť, ale vec je potrebné posúdiť podľa skorších predpisov, t. j. podľa zákona č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, konkrétne podľa ust. § 12.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanoveniami § 46, § 47 ods. 2, ods. 6 a § 59 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a je pre nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné. Podľa § 250j ods. 2 O. s. p. súd zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.