Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/192/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobkyne: A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX D., právne zastúpená: doc. JUDr. Michal Maslen, PhD., advokát, so sídlom Babušková 3, 821 03 Bratislava, IČO: 42 271 436, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: OUC-52-007/2020 zo dňa 25.05.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Riaditeľ odboru ochrany určených objektov Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj len „riaditeľ“) disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 12.03.2020 (ďalej aj len „disciplinárny rozkaz“) uložil žalobkyni podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“) disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5 % na dobu 2 mesiacov za disciplinárne previnenie podľa Disciplinárneho previnenia sa žalobkyňa dopustila tým, že dňa 24.02.2020 odmietla splniť pokyn uložený riaditeľom aj napriek riadnemu poučeniu o správnom nasadení a nosení ľahkej balistickej vesty od firmy SAT-SIOEN ARMOUR TECHNOLOGY, veľkosti M (ďalej aj len „vesta“), ktorá bola zadovážená služobným úradom na účely ochrany života a zdravia, keďže odmietla prevziať túto výstrojnú súčiastku. V odôvodnení disciplinárneho rozkazu riaditeľ konštatoval, že dňa 02.04.2019 bola žalobkyňa riadne oboznámená so správnym používaním a nosením vesty. Nesplnenie uloženého pokynu je preukázané aj úradným záznamom zo dňa 24.02.2020, vypracovaným žalobkyňou, v ktorom uviedla, že „V deň 24.02.2020 mi bol riaditeľom ... uložený pokyn – prevziať si výstrojnú súčiastku nepriestrelnú vestu na skryté nosenie veľkosti M zn. Sioen.“. Nesplnením pokynu, ktorý bol žalobkyni uložený nadriadeným, porušila povinnosti policajta uvedené v a zároveň sa dopustila porušenia Proti tomuto personálnemu rozkazu podala žalobkyňa odvolanie.

2. Žalovaný rozhodnutím č. p.: OUC-52-007/2020 zo dňa 25.05.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil disciplinárny rozkaz konštatujúc primeranosť

uloženého disciplinárneho opatrenia, nakoľko nejde zo strany žalobkyne o prvé odmietnutie splnenia ústneho pokynu nadriadeného. Skutočnosť, že žalobkyňa subjektívne aj napriek vyskúšaniu vesty veľkosti M a konštatovaniu odborníkom – inštruktorom výcviku, že je vyhovujúca, požadovala stále balistickú vestu XS/S ako jej obvyklú veľkosť ošatenia, považoval žalovaný za účelové tvrdenie a odmietanie splnenia pokynu nadriadeného. Tento pokyn nemožno posúdiť ako pokyn v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi.

II.

Žaloba

3. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a navrhla, aby ich správny súd zrušil a aby bolo následne disciplinárne opatrenie vymazané z jej osobného spisu vedeného žalovaným.

4. V prvom rade poukázala na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. K skutkovým okolnostiam uviedla, že už dňa 25.03.2019 úradným záznamom adresovaným jej nadriadeným poukazovala na skutočnosť, že nemá zabezpečenú riadnu vestu veľkosti S potrebnú na riadny výkon štátnej služby. Dňa 24.02.2020 bola riaditeľom odboru vyzvaná, aby si prevzala vestu veľkosti M. Žalobkyňa si úradným záznamom zo dňa 24.02.2020 v súlade s nechala uložený pokyn písomne potvrdiť. Uvedený úradný záznam obsahujúci žiadosť o potvrdenie uloženého pokynu bol oprávneným orgánom písomne potvrdený dňa 03.03.2020. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením uvedeným v pokyne zo dňa 03.03.2020, že si odmietla prevziať vestu na základe ústne uloženého pokynu dňa 24.02.2020. Práve naopak, v úradnom zázname zo dňa 24.02.2020 poukázala na svoju predchádzajúcu žiadosť v podobe úradného záznamu zo dňa 25.03.2019 a tiež na aplikáciu ustanovení , ,

5. Zo samotného obsahu ustanovenia nevyplýva policajtovi povinnosť predkladať dôkazy o tom, že uložený pokyn je v rozpore s právnymi predpismi tak, ako to tvrdil žalovaný v písomnom potvrdení uloženého pokynu. Zákonodarca v použil dikciu, že „Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť.“ V takom prípade ide o vnútorný psychický vzťah policajta k utvorenému pokynu. Žiadosť policajta o písomné potvrdenie pokynu preto môže obsahovať a vyjadrovať policajtovo subjektívne presvedčenie o rozpore pokynu nadriadeného s právnymi predpismi. Písomné potvrdenie pokynu zo dňa 03.03.2020 preto úplne bez právneho významu poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy k žiadosti na písomné potvrdenie uloženého pokynu a že jej žiadosť obsahovala subjektívne tvrdenia. Zákonodarca v zaručil policajtom možnosť prejaviť svoje subjektívne presvedčenie v podobe domnienky o nezákonnosti uloženého pokynu nadriadeného. Policajt preto nemá podľa uvedeného ustanovenia povinnosť predkladať na podporu svojho presvedčenia dôkazy, ale má povinnosť upozorniť svojho nadriadeného na možnú nezákonnosť uloženého pokynu, svoje tvrdenie vysvetliť (čo žalobkyňa aj urobila) a po písomnom potvrdení uloženého pokynu zo strany nadriadeného má povinnosť tento uložený pokyn splniť.

6. Žalobkyňa teda písomne požiadala o potvrdenie uloženého pokynu a po jeho písomnom uložení vestu veľkosti M prevzala. Týmto postupom naplnila obsahové požiadavky Uvedené skutočnosti preukazuje aj úradný záznam vyhotovený D. B. E. F. zo dňa 03.03.2020. Žalovaný súčasne s písomným potvrdením pokynu doručil žalobkyni oznámenie o začatí disciplinárneho konania. Toto oznámenie poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa bola riadne poučená o nosení vesty veľkosti M dňa 02.04.2019. Tento fakt je však založený len na svedeckej výpovedi a jeho pravdivosti absentuje vyhotovenie úradného záznamu zo strany oprávnených orgánov. Taktiež by bolo podľa názoru žalobkyne vhodné, aby žalovaný vysvetlil, ako tieto skutočnosti majú súvisieť s jej disciplinárnou zodpovednosťou.

7. Žalobkyňa bola disciplinárne stíhaná za porušenie , podľa ktorého je „policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ...“, pričom úlohou vyplývajúcou zo zákona je aj povinnosť upozorniť nadriadeného na rozpor uloženého pokynu so zákonom, povinnosť nechať si uvedený pokyn písomne potvrdiť a následne ho splniť. Žalovaný

tvrdil, že nesplnenie pokynu je preukázané úradným záznamom, v ktorom žalobkyňa požiadala o písomné potvrdenie uloženého pokynu. Takýto výklad však nemá oporu v zákone. Obsahom pokynu bolo prevzatie vesty. Žalobkyňa sa domnievala, že ide o pokyn v rozpore s právnymi predpismi a z tohto dôvodu využila svoje zákonné práva priznané právnou úpravou a následne bola za tento postup disciplinárne stíhaná. Čo sa týka samotného oznámenia o začatí disciplinárneho konania, už postup, v ktorom žalovaný obmedzí právo disciplinárne stíhaného vyjadriť sa do 15:30 hod. toho istého dňa, v ktorom došlo k vydaniu a doručeniu oznámenia o začatí disciplinárneho stíhania, je minimálne neštandardný. v a zaraďuje medzi výpočet dôkazov aj vyjadrenia účastníka konania a zaručuje mu právo navrhovať dôkazy. Toto právo však zákon nijakým spôsobom z časového hľadiska neobmedzuje. Uvedený postup vyvoláva minimálne pochybnosti o zákonnosti priebehu disciplinárneho konania a rešpektovaní ústavne zaručeného práva vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré sa účastníkovi kladú za vinu. Napriek neštandardnému charakteru konania a dĺžky poskytnutej lehoty na vyjadrenie žalobkyňa poskytla žalovanému vyjadrenie a poukázala na využitie svojho zákonného práva v zmysle

8. K samotnému obvineniu zo spáchania disciplinárneho deliktu žalobkyňa uviedla, že skutkové vymedzenie deliktu je neúplné a nepresné, pretože výroky oboch rozhodnutí bližšie nešpecifikujú konkrétny čas spáchania skutku (konštatuje sa iba deň), nie sú zohľadnené okolnosti spáchania skutku (písomná žiadosť žalobkyne a písomné potvrdenie ústne uloženého pokynu), absentuje vymedzenie miesta spáchania skutku a vo výroku chýba zodpovedanie otázky zavinenia, keďže vymedzuje disciplinárny delikt policajta ako zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z právneho poriadku alebo služobnej disciplíny.

9. Uvedený postup oboch správnych orgánov je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 26.02.2019), ktorá požaduje, aby pri rozhodnutiach sankčného charakteru výrok rozhodnutia obsahoval vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva, aby tak výrok rozhodnutia o správnom delikte nebol spochybniteľný. Vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Problematickým je aj samotné právne posúdenie konania žalobkyne zo strany oboch správnych orgánov. Obe rozhodnutia nezohľadňujú povinnosť nadriadeného podľa , t. j. policajtovi na žiadosť písomne potvrdiť uložený pokyn, ak sa policajt domnieva, že udelený pokyn je rozpore so zákonom. Následne po písomnom potvrdení uloženého pokynu má policajt povinnosť uložený pokyn splniť. Judikatúra Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ policajt nepožiada písomne o potvrdenie uloženého pokynu pri subjektívnej domnienke jeho nezákonnosti a rozhodne sa pokyn nesplniť, dopúšťa sa disciplinárneho deliktu. V prípade žalobkyne však uvedená situácia nenastala. Žalobkyňa prejavila svoje subjektívne presvedčenie o nezákonnosti pokynu nadriadeného a požiadala o jeho písomné potvrdenie, čo nadriadený aj urobil a žalobkyňa následne písomne potvrdený pokyn splnila. V takom prípade žalobkyňa postupovala v súlade s požiadavkami právnej úpravy aj v súlade s výkladom obsiahnutým v judikatúre Ústavného súdu SR (uznesenie sp. zn. zo dňa 16.05.2013) a Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. zo dňa 21.11.2012). Vyvodzovanie zodpovednosti žalobkyne, t. j. konanie, ktoré nie je deliktom, považuje súdna judikatúra za nesprávne právne posúdenie veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.06.2018).

10. Žalobkyňa tiež poukázala na nedostatočné a nesprávne posúdenie uvedenej právnej veci zo strany správnych orgánov, ako aj na nedodržanie zásad trestného konania a zásad ukladania trestov, ktoré je potrebné použiť aj na správne trestanie. Mala za to, že v jej prípade došlo k porušeniu zásady „nullum crimen sine lege“, keď jej konanie bolo bez právneho dôvodu posúdené ako disciplinárny delikt. Takéto konanie nemôže napĺňať znaky správneho deliktu a nemožno zaň ukladať sankciu. Rovnako možno hovoriť aj o porušení zásady stíhania zo zákonných dôvodov zákonným spôsobom vyjadrenej v . Samotným splnením písomne potvrdeného pokynu žalobkyňou nedošlo k vzniku zákonného dôvodu na jej disciplinárne stíhanie zo strany správnych orgánov, ktoré tak vybočili z medzí svojich zákonných povinností zakotvených v SR. Záverom žalobkyňa uviedla, že zistenie skutkového stavu veci nebolo podľa jej názoru dostačujúce a samotné vyhodnotenie skutkových okolností právnej veci bolo zo strany správnych orgánov nezrozumiteľné.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

12. V súvislosti s námietkou žalobkyne, ktorá videla nezákonnosť v tom, že jej nebola zabezpečená vesta veľkosti XS/S i napriek tomu, že si vyskúšala predtým za prítomnosti odborníka – výcvikového inštruktora vestu M, ktorá podľa jeho vyjadrenia bola vyhovujúca, žalovaný uviedol, že žalobkyňa nenosí vestu oblečenú počas každého výkonu služby. Za nevyhovujúcu by mohla byť kvalifikovaná práve taká vesta, ktorá by jej bola malá a nemohla by ju používať. Skutočnosť, že žalobkyňa subjektívne i napriek vyskúšaniu veľkosti M a overenia jej vhodnosti na nosenie požadovala stále vestu XS/S ako jej obvyklú veľkosť ošatenia, považoval nadriadený za účelové tvrdenie a odmietanie splnenia pokynu nadriadeného. Takýto pokyn nemožno posúdiť ako pokyn v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a internými predpismi, nakoľko jeho prípadná „protizákonnosť“ bola vyvrátená vyskúšaním predmetnej vesty.

13. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne, ktorá popierala spáchanie disciplinárneho previnenia, nakoľko si účelovo vykladá znenie vo svoj prospech. Zákonodarca pri tvorbe toho ustanovenia nemal na mysli ľubovôľu policajtov v podobe možnosti každý pokyn žiadať vydať písomne, ale naopak, ako to uviedla aj žalobkyňa, má sa týkať upozornenia na možný rozpor so všeobecne záväzným právnym predpisom. Žalobkyňa takýto rozpor vo svojom zázname zo dňa 24.02.2020 nekonkretizovala a s najväčšou pravdepodobnosťou za údajný rozpor so všeobecne záväzným predpisom považovala subjektívne tvrdenie, že: „ pokyn k prevzatiu nepriestrelnej vesty na skryté nosenie veľkosti M zn. Sioen taktiež vytvára podmienky pre možné ohrozenie môjho zdravia a života počas výkonu štátnej služby v prípade potreby použitia nepriestrelnej vesty, nakoľko nepriestrelná vesta na skryté nosenie veľkosti M zn. Sioen pre moju osobu nespĺňa svoju bezpečnostnú funkciu a účel.“

14. Toto tvrdenie žalobkyne nie je možné považovať za rozpor s akýmkoľvek všeobecne záväzným právnym predpisom, nakoľko nadriadený overil prostredníctvom inštruktora výcviku, či je veľkosť vesty M žalobkyni vhodná a primeraná na skryté nosenie tak, že dňa 02.04.2020 žalobkyňa za jeho prítomnosti vestu veľkosti M vyskúšala. Inštruktor výcviku porovnal jej parametre s návodom od výrobcu a konštatoval, že vesta veľkosti M je žalobkyni dobrá a „spĺňa podmienky správneho nosenia“, čo preukazuje emailová komunikácia G. B. H. C. s nadriadeným zo dňa 02.04.2019, ako aj zápisnica o výsluchu svedka G. B. H. C. zo dňa 07.05.2020. Skutočnosť, že žalobkyňa aj napriek tomu odmietla dňa 24.02.2020 prevziať vestu veľkosti M, potvrdzuje vo svojej výpovedi aj svedok D. B. E. F.. Odmietnutie prevziať vestu veľkosti M a dožadovanie sa písomného pokynu od nadriadeného tento považoval za prejav obštrukčného správania, porušenia služobnej disciplíny a zneužitia zo strany žalobkyne.

15. Vzhľadom k tomu, že inštruktor výcviku potvrdil vhodnosť používania vesty veľkosti M žalobkyňou, nie je možné akceptovať jej tvrdenie, že prevzatie vesty veľkosti M by bolo v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, nakoľko jej námietka na nevhodnosť veľkosti vesty bola vyvrátená. Naviac skutočnosť, že žalobkyňa obštrukčne odmietala plniť pokyn nadriadeného, dokazuje aj predošlé uloženie výčitky za odmietnutie zúčastniť sa na porade oddelenia. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti podstatnú skutočnosť, že na činnosť príslušníka Policajného zboru sú prirodzene kladené oveľa vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou Policajného zboru je chrániť záujmy spoločnosti a s tým sú spojené aj vyššie nároky na činnosť príslušníkov Policajného zboru.

16. Neprijateľná je aj argumentácia žalobkyne, že využívala len svoje právo podľa , ktorý vlastne s posudzovaným prípadom nemá žiadnu súvislosť, nakoľko už dňa 02.04.2019 jej bolo preukázané, že predmetná vesta veľkosti M je pre ňu vhodná a prijateľná na používanie v zmysle návodu výrobcu. V danom prípade nebol pokyn nadriadeného v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto použitie tohto ustanovenia nie je na predmetnú vec aplikovateľné. Žalobkyňa sa v žalobe odvolávala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, avšak len všeobecne, nakoľko táto je práve opačného výkladu k legálnosti postupu žalobkyne (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Ku konštatovaniu

žalobkyne, že vymedzenie deliktu je neúplné a nepresné, pretože výroky oboch rozhodnutí nešpecifikujú konkrétny čas, žalovaný uviedol, že sú dostatočne jasné a popisujúce disciplinárny delikt. Po preskúmaní spisového materiálu dospel žalovaný k záveru, že uloženie disciplinárneho opatrenia žalobkyni, ako aj napadnuté rozhodnutie boli v súlade so zákonom a v jeho medziach. Dôkazy, ktoré si nadriadený zaobstaral na preukázanie disciplinárneho previnenia žalobkyne, boli získané zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom pre vyvodené závery.

IV.

Replika žalobkyne

17. Žalobkyňa v replike zo dňa 05.01.2021 vyjadrila nesúhlas s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení k žalobe a zotrvala na podanej žalobe pridržiavajúc sa doterajších dôvodov.

18. Mala za to, že žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe nevysvetlil, porušenia ktorého ustanovenia sa mala dopustiť. Žalovaný síce poukazoval na , ktoré pojmovo vymedzuje disciplinárny delikt, avšak ním tvrdené skutkové okolnosti deliktu nespája s porušením konkrétnej zákonom ustanovenej povinnosti policajta. Disciplinárnu zodpovednosť začal žalovaný vyvodzovať až dňa 24.02.2020, keď žalobkyňa písomne požiadala o potvrdenie pokynu nadriadeného a vestu si prevzala. Tvrdenie žalovaného, že vestu odmietla prevziať aj dňa 24.02.2020, označila za nepravdivé.

19. Ďalej žalobkyňa uviedla, že jej subjektívne presvedčenie je vo vzťahu k disciplinárnemu stíhaniu relevantné, pretože preukazuje, že nemala úmysel porušiť povinnosti policajta ustanovené zákonom a viažuce sa k služobnej disciplíne, a to najmä preto, že po písomnom potvrdení pokyn nadriadeného splnila a vestu si prevzala v lehote, ktorú jej nadriadený v písomnom potvrdení pokynu určil. Žalovaný ju tak nemohol disciplinárne trestať, pretože v zmysle skutkovo neodôvodnil znak zavinenia pri disciplinárnom delikte. Nejde o zneužitie práva z jej strany. Naopak, zo strany žalovaného išlo o šikanózny výkon služobných oprávnení. Žalobkyňa je nižšieho vzrastu (meria iba 160 cm) a menších telesných rozmerov. Na základe rozmerov a pokynov uvádzaných výrobcom vesty, ako aj fyzického vyskúšania pomôcky vesta, ktorá nie je veľkostne správna, t. j. je veľká, nespĺňa svoj účel bezpečnostnej ochrannej funkcie života a zdravia policajta. Veľkosť vesty M značí pánsku veľkosť M, na ktorú si policajt musí obliecť civilné oblečenie alebo oblečenie predpísané služobným úradom, t. j. obliecť si bielu košeľu a nohavicový kostým.

20. Opätovne zdôraznila, že by sa mohla dopustiť spáchania deliktu iba vtedy, ak by po písomnom potvrdení pokynu nadriadeného odmietla prevziať vestu, ktorá jej veľkostne nesedela. Žalovaný namiesto toho, aby jej ešte v roku 2019 zabezpečil riadnu služobnú pomôcku, ju radšej poúčal tom, ako jej má nesprávna a priveľká pomôcka sedieť správne na tele. V takom prípade by sa uvedený výklad zvolený žalovaným dal aplikovať napr. aj pri služobných rovnošatách alebo pri služobnej obuvi. Vo vzťahu k žalobe a napadnutým rozhodnutiam sú však tvrdenia žalovaného o preskúšaní „priveľkej vesty“ z roku 2019 nepodstatné a odvracajú pozornosť od nezákonného disciplinárneho stíhania žalobkyne.

V.

Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

21. Na základe a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. .

22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , a preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného

vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa . Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2024 ( ).

23. Podľa účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

24. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa , policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

26. Podľa , disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

27. Podľa , disciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov.

28. Podľa , pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

29. Podľa , oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

30. Podľa , za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

31. Podľa , dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

32. Podľa , oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

33. Podľa , rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

34. Podľa , výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

35. Správny súd v prvom rade poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania

zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi ( ), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad , ). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

36. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel správny súd k záveru, že argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jej odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu a toto rozhodnutie potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa sa dňa 24.02.2020 dopustila disciplinárneho previnenia tak, ako jej to bolo kladené za vinu tým, že v uvedený deň odmietla splniť pokyn uložený riaditeľom a aj napriek riadnemu poučeniu o správnom nasadení a nosení vesty veľkosti M, zadováženej služobným úradom na ochranu života a zdravia, túto výstrojnú súčiastku odmietla prevziať. Jej argumenty o skutočnostiach, ktoré jej bránili v splnení predmetného príkazu nadriadeného (nesprávna veľkosť výstrojnej súčiastky) správny súd zhodne ako žalovaný vyhodnotil za nedostatočné na to, aby na ich základe bolo možné konštatovať, že sa žalobkyňa predmetného disciplinárneho previnenia nedopustila. Bola to práve samotná žalobkyňa, ktorá založila dôkaz o nesplnení príkazu nadriadeného spísaním úradného záznamu o tejto skutočnosti dňa 24.02.2020. Táto skutočnosť vyplýva aj z úradného záznamu D. B. D. I. zo dňa 24.02.2020, v ktorom uviedol, že žalobkyni v jeho kancelárii uložil pokyn prevziať výstrojnú súčiastku, následne žalobkyňa odišla do skladu v sprievode zástupcu riaditeľa D. B. E. F., ktorý mu asi po pol hodine prišiel oznámiť, že žalobkyňa odmietla prevziať uvedenú vestu. Predmetnú vestu prevzala až dňa 03.03.2020 po oznámení o začatí disciplinárneho konania.

37. Z administratívneho spisu (z emailu D. B. E. F. zo dňa 29.03.2019 adresovaného G. B. H. C.) mal správny súd za preukázané, že D. B. E. F. požiadal o preškolenie žalobkyne ohľadom nosenia predmetnej vesty s konštatovaním, že ak aj po odbornom preškolení a vyskúšaní nebude spĺňať bezpečnostnú funkciu, žiada o spoluprácu pri zabezpečení obdobnej vesty. G. B. H. C. sa v emaili zo dňa 02.04.2019 vyjadril, že dňa 02.04.2019 bolo uskutočnené stretnutie so žalobkyňou, na ktorom s ňou bolo prediskutované správne nosenie a veľkosť vesty so záverom, že podľa užívateľských inštrukcií priložených k veste v bode 2. spĺňa podmienky správneho nosenia. Žalobkyňa v priebehu administratívneho konania nijakým spôsobom nepreukázala, že predmetná vesta veľkosti M nie je pre ňu s ohľadom na inštrukcie k tejto veste vhodná.

38. Nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalobkyne ohľadom uplatnenia domnienky nezákonnosti uloženého pokynu nadriadeného prevziať vestu veľkosti M. V zmysle , ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

39. Žalobkyňa v úradnom zázname zo dňa 24.02.2020 vzniesla domnienku, že pokyn nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a inými právnymi predpismi, nakoľko vesta veľkosti M vytvára podmienky pre možné ohrozenie jej života a zdravia počas výkonu štátnej služby v prípade potreby jej použitia. Uvedené tvrdenie žalobkyne vyhodnotil správny súd ako účelový výklad Ak sa žalobkyňa skutočne domnievala, že pokyn uložený nadriadeným je nezákonný, mohla a mala uviesť, v rozpore s akým všeobecne záväzným právnym predpisom. Nie je úlohou žalovaného nachádzať nezákonnosť v takto všeobecne vznesenej domnienke odvolávajúcej sa na a ani to objektívne nie je možné. Je povinnosťou žalobkyne minimálne poukázať na konkrétne ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým by mal byť uložený pokyn v rozpore a tiež uviesť dôvody, pre ktoré by mal byť uložený pokyn v rozpore s daným ustanovením, a to práve za účelom jeho následného vyhodnotenia žalovaným a prípadného ďalšieho postupu spočívajúceho v napr. odstránení takéhoto rozporu. V danom prípade však správny súd nevzhliadol žiaden rozpor pokynu uloženého nadriadeným so všeobecne záväzným právnym predpisom. Subjektívne presvedčenie žalobkyne o nesprávnej veľkosti vesty nie je dôvodom

na konštatovanie protizákonnosti uloženého pokynu, ako sa nesprávne domnievala ona. Okrem toho, žalobkyňa si dňa 02.04.2020 za prítomnosti inštruktora výcviku G. B. H. C. vyskúšala vestu veľkosti M, inštruktor výcviku porovnal jej parametre s návodom od výrobcu a skonštatoval, že vesta veľkosti M jej je dobrá a spĺňa podmienky správneho nosenia.

40. Správny súd mal jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa tým, že dňa 24.02.2020 odmietla splniť pokyn uložený riaditeľom aj napriek riadnemu poučeniu o správnom nasadení a nosení vesty veľkosti M. Prevzatie predmetnej vesty dňa 03.03.2020 po písomnom potvrdení uloženého pokynu ju nezbavuje disciplinárnej zodpovednosti, nakoľko k naplneniu skutkovej podstaty uvedeného disciplinárneho previnenia došlo už dňa 24.02.2020 omisívne nekonaním žalobkyne spočívajúcim v zavinenom porušení povinnosti policajta splniť pokyn riaditeľa.

41. K námietke žalobkyne týkajúcej sa skutkového vymedzenia deliktu vo výrokoch napadnutých rozhodnutí správny súd uvádza, že vyžaduje, aby výrok obsahoval rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. Uvedené atribúty výrok napadnutých rozhodnutí spĺňal. V odôvodnení rozhodnutia je vždy potrebné uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Žalobkyňa vo výroku napadnutých rozhodnutí postrádala predovšetkým špecifikáciu konkrétneho času spáchania skutku (konštatuje sa iba deň) a miesto spáchania, čo malo podľa jej názoru za následok neúplné a nepresné vymedzenie deliktu. Výrok rozhodnutia nepochybne predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, nakoľko sa v ňom určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok obsahuje rozhodnutie veci, a teda je jadrom celého rozhodnutia. Navyše len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.09.1998, z ktorého vyplýva, že „Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu.“ Nedodržanie tejto požiadavky spôsobuje nejasnosť, nezrozumiteľnosť, prípadne nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V prejednávanej veci je správny delikt, za ktorý bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie – zníženie služobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov, špecifikovaný dostatočne, je jasný a zrozumiteľný a aj bez uvedenia konkrétneho času a miesta spáchania skutku, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, spĺňa požiadavku nezameniteľnosti konkretizovaného skutku s iným konaním. V tomto prípade postačuje uvedenie dátumu spáchania správneho deliktu, nakoľko presný čas s uvedením hodiny a minúty odmietnutia splnenia pokynu nadriadeného žalobkyňou nemá právny význam.

42. Čo sa týka námietky žalobkyne ohľadom absencie zodpovedania otázky zavinenia vo výrokoch napadnutých rozhodnutí, správny súd konštatuje, že sa týka zavineného porušenia povinnosti, čo znamená, že tento správny delikt nemôže byť spáchaný z nedbanlivosti, ale vždy ide o úmyselný správny delikt. S ohľadom na túto skutočnosť nebolo potrebné do výroku napadnutých rozhodnutí uvádzať formu zavinenia.

43. Námietku žalobkyne ohľadom neadekvátnosti lehoty na vyjadrenie sa k doručenému oznámeniu o začatí disciplinárneho konania a na predloženie prípadných navrhovaných dôkazov nadriadenému v ten istý deň, ako jej bolo toto oznámenie doručené, t. j. dňa 03.03.2020 do 15:30 hod., vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Ustanovenie ani iný interný predpis neurčuje lehotu na vyjadrenie sa k oznámeniu o začatí disciplinárneho konania pred uložením disciplinárneho opatrenia a jej určenie je na zvážení nadriadeného zohľadniac závažnosť a rozsah disciplinárneho previnenia. Podľa názoru správneho súdu toto právo žalobkyne s ohľadom na okolnosti prípadu, t. j. závažnosť a rozsah disciplinárneho previnenia porušené nebolo. Žalobkyňa mala vedomosť o okolnostiach disciplinárneho previnenia, ktoré sa jej kládlo za vinu už od 24.02.2020, kedy bola velená do výkonu štátnej služby na určenom objekte Úrade vlády Slovenskej republiky a kedy odmietla splniť pokyn nadriadeného spočívajúci v prevzatí vesty veľkosti M. Od tohto momentu do začatia disciplinárneho konania voči žalobkyni uplynulo cca 11 mesiacov, počas ktorých si mohla zadovážiť dôkazy svedčiace v jej prospech a ktoré by následne predložila, čo neurobila. Ak sa aj

napriek všetkému domnievala, že jej skutkové okolnosti bránia vyjadriť sa k doručenému oznámeniu v stanovenej lehote, mohla a mala požiadať nadriadeného s relevantným odôvodnením o predĺženie lehoty na vyjadrenie, čo však žalobkyňa neurobila a k predmetnému oznámeniu sa vyjadrila ešte v ten deň 03.03.2020.

44. Správny súd zdôrazňuje obsah služobnej prísahy policajta zakotvenej v , ktorá výslovne ustanovuje požiadavku riadiť sa pri ochrane práv občanov, bezpečnosti a verejného poriadku , ústavnými zákonmi, explicitne vyjadruje špecifické požiadavky pri výkone služby v Policajnom zbore, pričom služobnú disciplínu policajtov definuje ako dôsledné plnenie povinností ustanovených , ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Služobná prísaha policajta je nielen jednou z podmienok vzniku služobného pomeru policajta, ale aj skutočným záväzkom, ktorým sa policajt zaviazal pri výkone služby riadiť. Od služobnej prísahy policajta sa následne odvíjajú aj jeho služobné povinnosti uvedené v a 48 ods. 3 Základnou povinnosťou policajta vychádzajúc z citovaných ustanovení je dôsledné plnenie si svojich povinností ustanovených nielen zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.06.2022).

45. Právny poriadok pre výkon štátnej služby v ozbrojených zložkách definuje prísne podmienky, a to s ohľadom na ich úlohu, ktorá spočíva v ochrane spoločnosti. Povinnosť uloženú ustanovením , ktorú žalobkyňa porušila, je vyjadrením princípu rešpektovania zákonov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj rozkazov, nariadených príkazov a pokynov nadriadených.

46. Ako konštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 28.06.2018: „ poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje , resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení prísnejších ako iné zákony (napr. ).“

47. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj disciplinárny rozkaz boli vydané príslušným orgánom, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a obsahujú predpísané náležitosti a pri ich vydávaní správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade s príslušnými procesnými ako aj hmotnoprávnymi predpismi.

48. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu zamietol procesným postupom podľa .

49. O trovách konania rozhodol správny súd podľa v spojení s a contrario tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradila.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s a ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažn/ostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.