Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/171/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. M. XXX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Ondrušovou, so sídlom K., W. E. XXX, proti odporcom 1/ T. A., nar. X.XX.XXXX, bytom D., A. XXXX/XX, 2/ Slovenskej kancelárii poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, o zaplatenie 521,12 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcu v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -252 zo dňa 13. decembra 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov odvolacieho konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, sumu 42,90 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Anny Ondrušovej.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 521,12 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 28.12.2010 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že k stretu medzi vozidlami navrhovateľa a odporcu 1/ dňa 2.11.2009 došlo, tento zavinil odporca 1/ nesprávnym predchádzaním pred ním idúceho vozidla navrhovateľa a jeho dôsledkom bolo poškodenia vozidla navrhovateľa v preukázanej výške 521,12 eur. Okresný súd vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, ktoré potvrdilo prednesy navrhovateľa. Naproti tomu vo vyjadreniach odporcu 1/ boli podstatné rozpory (vrátane rozporov s vyjadrením jeho vlastného právneho zástupcu); napríklad odporca 1/ najskôr popieral stret vozidiel, následne ho výslovne potvrdil; zavádzal o mieste i čase nehody. Tvrdenia navrhovateľa v priebehu nehodového deja boli preukázané i výpoveďami svedkov, pričom - podľa okresného súdu - neobstojí snaha odporcu 1/ spochybniť ich obsah a vierohodnosť. Je prirodzené, že svedkovia s odstupom niekoľkých rokoch sa nedokážu jednoznačne vyjadriť k podrobnostiam, navyše z hľadiska zisťovaných skutočnosti nepodstatným (napr. aký bol typ vozidla, na ktorom prišla na miesto nehody hliadka polície). Rovnako z vykonaného znaleckého dokazovania bolo preukázané, že k stretu vozidiel došlo spôsobom tvrdeným navrhovateľom a taktiež rozsah poškodenia jeho vozidla zodpovedá zistenému priebehu nehody. Podľa okresného súdu by bolo zároveň nelogické, aby odporca 1/ podpisoval záznam polície o preverení škodovej udalosti, pokiaľ by k nej nedošlo.

Okresný súd vyhodnotil celkový prístup navrhovateľa k posudzovanej záležitosti ako poctivý. Jednak v priebehu celého konania sa vyjadroval bez rozporov a jednak napriek tomu, že podľa znalca všetky poškodenia jeho vozidla zodpovedali nehodovému deju, sám uviedol, že poškodenie predného (správne zadného; pozn. odvolacieho súdu) nárazníka už bolo staršieho dáta a náklady na jeho opravu nie sú ani

v konaní uplatňované . S poukazom na to, že odporca 1/ v čase nehody nemal vozidlo poistené, bola daná pasívna vecná legitimácia odporcu 2/. Okresný súd neakceptoval návrhy odporcu na doplnenie dokazovania - rekonštrukcia, vzhľadom na výsledky ostatného dokazovania, by bola nadbytočná ;navyše navrhovateľ už ani nedisponuje predmetným vozidlom, čo vylučuje taktiež vykonanie dokazovania formou ohliadky. Rozsah poškodenia vozidla navrhovateľa bol zrejmý z ostatných dôkazov, preto vyžiadanie záznamu o eventuálnych dopravných priestupkoch navrhovateľa by nezmenilo predmetný záver. Obdobne nedôvodnou bola požiadavka odporcu 2/ na doplnenie dokazovania vyžiadaním správy polície o šetrení nehody, keďže zo záznamu o preverení škodovej udalosti je zrejmé, že žiadne takéto prešetrenie sa nevykonávalo.

O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že v zmysle v spore neúspešným odporcom uložil solidárnu povinnosť zaplatiť titulom ich náhrady navrhovateľovi sumu 884, eur, ktorú podrobne zdôvodnil vymedzením jednotlivých úkonov právnej služby poskytnutých navrhovateľovi jeho právnym zástupcom, vrátane náhrady súvisiacich hotových výdavkov. Zároveň podľa uložil odporcom povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 441, eur, čo predstavuje štátom zaplatené znalečné.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca 1/, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd nevykonal ním navrhované doplnenie dokazovania. Takýmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo nevykonanie dotknutého dokazovania ho postavilo do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s navrhovateľom. Zároveň uvedené viedlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu; podľa odvolateľa bez rekonštrukcie nehodového deja nie je možné ustáliť príčiny škodovej udalosti (výpovede svedkov označil za tendenčné), vypočutie majiteľa autoservisu a predloženie účtovnej evidencie by boli spôsobilé preukázať či oprava vozidla navrhovateľa bola vôbec reálne vykonaná. Taktiež znalec sa totiž vyjadril, že nemožno vylúčiť, že vozidlo navrhovateľa bolo poškodené už pred nehodou, navyše toto vozidlo znalec fyzicky ani neohliadol.

Odporca 1/ namietal tiež nesprávne vyhodnotenie záznamu o preverení oznámenia o škodovej udalosti. Za neprípustné považoval, aby okresný súd z daného záznamu vyslovil jeho zavinenie vo vzťahu k predmetnej dopravnej nehode. Nesprávne právne posúdenie veci odvolateľ videl v tom, že ustanovenia o zodpovednosti za škodu by bolo možné aplikovať len v tom prípade, ak by boli splnené predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, čo však naplnené nebolo.

Odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 1/ uviedol, že celý spor vznikol z nedostatočného preukázania zavinenia odporcu 1/ na dopravnej nehode. Dodal, že on bol proti nariadeniu znaleckého dokazovania z dôvodu hospodárnosti konania a výšky istiny.

Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukazoval na to, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom znalecké dokazovanie bolo nariadené práve na návrh odporcu 1/. Ďalšie dokazovanie - navrhované odvolateľom - považoval navrhovateľ za nehospodárne a neopodstatnené.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením , , a bez nariadenia pojednávania ( za súčasnej aplikácie ) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa

Nevykonanie dokazovania navrhnutého niektorým z účastníkov vo všeobecnosti nepredstavuje odňatie možnosti konania takémuto účastníkovi pred súdom (R 37/93). V rámci súdnej praxe, s prihliadnutím na osobitosti konkrétnych konaní, boli vyslovené i čiastočne odlišné závery (napr. i v rozhodnutiach označovaných odvolateľom), ale tieto neznamenajú zmenu ustálenej judikatúry, resp. výkladovej doktríny.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. (označeného odporcom 1/) vyplýva, že nevykonanie dokazovania môže viesť i k odňatiu možnosti konať pred súdom, ak v priebehu dokazovania dôjde k porušeniu zásady rovnosti zbraní a dotknutý účastník sa ocitne v jasne nevýhodnejšej pozícii. Dôležitým v tomto smere sú konkrétnosti danej (inej) veci, kedy konajúce súdy I. a II. stupňa

nevypočuli účastníka a náležite dotknutý postup ani nevysvetlili (v zmysle neobhájili). V prejednávanom prípade je nesporné, že odporca 1/ bol riadne vypočutý a neboli mu odopreté ani ďalšie oprávnenia účastníka v procese dokazovania; okresný súd napríklad (aj napriek nesúhlasu ostatných účastníkov) akceptoval návrh odporcu 1/ na nariadenie znaleckého dokazovania, vrátane ním navrhovaných znaleckých otázok. Nadväzne práve s poukazom na jednoznačné závery znalca, ktoré potvrdzovali výsledky už predchádzajúceho dokazovania, nebolo potrebné nariadiť ďalšie dokazovanie. Uvedený prístup rešpektuje aj závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. (taktiež označované odvolateľom), pretože z vykonaného dokazovania bolo v súdenom prípade možné bezpečne ustáliť skutkový stav. Taktiež v tejto (inej) veci boli konkrétnosti konania zásadne odlišné od posudzovanej veci.

Krajský súd v danej spojitosti dodáva, že v sporovom - kontradiktórnom súdnom konaní, medzi ktoré patrí i súdená vec, sa zisťuje skutkový stav veci, t.j. stav, ktorý umožňuje rozhodnúť o uplatnenom nároku. Nie je pritom nevyhnutné, aby boli dopodrobna zistené všetky teoreticky do úvahy prichádzajúce širšie súvislosti. Takýto postup v dokazovaní by zodpovedal (aj to v extenzívnom nazeraní) princípu zisťovania objektívnej pravdy, ktorý v sporových konaniach už „dávno opustil“.

Neobstojí ani tvrdenie odvolateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Okresný súd z konkrétnych dôkazov, ktorých obsah i následné vyhodnotenie (zároveň) podrobne popísal a vysvetlil, ustálil, že k samotnému stretu vozidiel navrhovateľa a odporcu 1/ došlo. Zodpovedá pritom jednotlivým vyjadreniam odporcu 1/ súvisiace konštatovanie prvostupňového súdu, že o danom strete vozidiel uvádzal odvolateľ rozporné okolnosti, zásadne si odporoval a menil svoje vyjadrenia.

Priebeh nehodového deja dostatočne podrobne opísali nielen svedkovia, ale vyplýva i zo záverov znalca. Napríklad aj vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa o nesprávnom (údajnom) odbočovacom manévri navrhovateľa, keď znalec jednoznačne konštatuje, že v čase nehodovej udalosti vozidlo navrhovateľa neodbočovalo, ale pohybovalo sa v priamom smere (str. 18 znaleckého posudku, č. l. 204 spisu). Odporca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil výpovede svedkov; odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením drobných nezrovnalostí okresným súdom. Absolútne všeobecné označenie v odvolaní svedeckých výpovedí za tendenčné, je z hľadiska hodnotenia dôkazov úplne bezpredmetné. Vzhľadom na výsledky (ostatného) dokazovania je vykonanie rekonštrukcie - i podľa odvolacieho súdu - nadbytočné.

Odvolateľ spochybňuje rozsah poškodenia vozidla navrhovateľa, osobitne v súvislosti s tým, že už pred vzájomným stretom vozidiel účastníkov, mohlo byť vozidlo navrhovateľa poškodené. Z dôkazov navrhovaných odporcom 1/ by však nebolo možné zistiť, či takéto poškodenie pred nehodou už existovalo a v akom konkrétnom rozsahu. Ani prípadný záznam o dopravnom priestupku navrhovateľa z obdobia predchádzajúceho nehode by v tomto smere nemohol konkrétnym spôsobom ozrejmiť stav vozidla navrhovateľa pred nehodou. Rozsah poškodenia je dostatočne zrejmý z fotodokumentácie vozidla navrhovateľa, faktúry za vykonanú opravu a v neposlednom rade zodpovedá i konštatovaniam znalca v nadväznosti na ustálený priebeh nehodového deja.

Odvolateľ neuviedol žiadnu konkrétnu okolnosť, ktorá by spochybňovala vykonanie opravy vozidla navrhovateľa a naň nadväzujúce vystavenie faktúry príslušným autoservisom, resp. vykonanie platby 521,12 eur navrhovateľom v zmysle príjmového dokladu. Bez takéhoto čo i len označenia okolností relevantne spochybňujúcich dotknuté písomnosti je nadbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré by malo verifikovať spomínané listinné dôkazy. Len samotná nespokojnosť účastníka so skutočnosťou zistenou z určitého dôkazu totiž nie je dôvodom na vykonávanie ďalšieho „preverovania“ daného dôkazu.

Pomerne účelovou je námietka odvolateľa, že okresný súd jeho zavinenie dopravnej nehody vyvodil len zo záznamu o preverovaní oznámenia o škodovej udalosti. Takýto záver totiž z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vôbec nevyplýva. K ustáleniu zavinenia odporcu 1/ okresný súd dospel prioritne na základe iných (už vyššie vymedzených) dôkazov. Naopak v odôvodnení výslovne konštatuje, že predmetná písomnosť iba nepriamo preukazuje, že škoda bola spôsobená odporcom 1/ (str. 5 napadnutého rozsudku).

Obdobne tendenčnou je argumentácia o nesprávnom právnom posúdení veci okresným súdom. Odvolateľ nenamieta žiadnu konkrétnu nesprávnosť v aplikácii jednotlivých zákonných ustanovení. V

podstate iba tvrdí, že nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že jeho zodpovednosť za škodu nebola preukázaná. Takéto konštatovanie však nemá nič spoločné s procesom nesprávneho právneho posúdenia tak, ako ho vymedzuje (aj) samotný odvolateľ v jeho odvolaní (č. l. 272 spisu; citácia z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Z doteraz konštatovaného je zrejmé, že odvolacie námietky odporcu v rade 1/ boli nedôvodné. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ) a na skutočnosť, že krajský súd nezistil v postupe okresného súdu ani tzv. iné vady, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), napadnuté rozhodnutie v meritórnej časti potvrdil.

Odvolací súd v celom rozsahu potvrdil napadnuté rozhodnutie aj vo výrokoch o náhrade trov konania, keďže súd prvého stupňa náležite aplikoval princíp úspechu v konaní, resp. jeho výsledku. Následne sa dôsledne vyporiadal s jednotlivými uplatňovanými náhradami trov zo strany navrhovateľa. Zodpovedajúcim výsledku konania je taktiež uloženie povinnosti odporcom nahradiť štátu trovy, ktoré v priebehu konania platil.

Z hľadiska viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi je v tomto smere potrebné zdôrazniť, že výroky rozsudku okresného súdu o trovách konania odvolateľ žiadnym spôsobom ani nespochybňoval.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že uložil odporcom solidárnu povinnosť zaplatiť titulom ich náhrady navrhovateľovi sumu 42,90 eur. V odvolacom konaní bol totiž navrhovateľ úspešný (odvolaniu protistrany nebolo - vôbec - vyhovené), a preto podľa v spojení s má právo na náhradu účelne vynaložených trov. Tieto predstavujú odmenu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k meritórnemu odvolaniu ( vyhl. č. ).

Predmetom (aj) odvolacieho konania bola čiastka 521,12 eur, t.j. v zmysle vyhl. č. je základnou tarifnou sadzbou suma 34,86 eur. Popri odmene má advokát nárok na tzv. režijný paušál ( vyhl. č. ) - v roku 2014, kedy bolo podané vyjadrenie k dovolaniu, išlo o sumu 8,04 eur; v úhrne tak odmena a náhrada hotových výdavkov právneho zástupcu zodpovedá sume 42,90 eur (34,86 + 8,04). Keďže právne zastúpenie navrhovateľa pretrvávalo aj v odvolacom konaní, taktiež túto čiastku sú odporcovia povinní zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.