Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-57-2022.pdf
PDF · 92.45 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/57/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v exekučnej veci oprávnenej: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti povinnej: P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. ul. XXXX/X, XXX XX R., o vymoženie 1.382,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 23. novembra 2021 pod č.k. 2Er/646/2015-66 v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. júla 2022 pod č.k. 2Er/646/2015-102, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, p o t v r d z u j e.
II. Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie uznesením zastavil exekúciu. Druhým výrokom súdnemu exekútorovi JUDr. A. K., Exekútorský úrad so sídlom Obchodná 7, Bratislava, nepriznal náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 2, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, čl. 2 písm. b) Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993. 1.2. Uviedol, že prvoinštančný súd vydal dňa 23.04.2015 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. A. K. vykonaním exekúcie. Oprávnená dňa 25.01.2016 doručila podanie označené ako "Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie č. EX 1490/2015 podľa § 243 f ods. 1 Exekučného poriadku. O doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením pod č.k. 2Er/646/2015-17 zo dňa 28.11.2017, ktorým exekúciu zastavil a o trovách exekúcie si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti predmetného uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, o ktorom odvolaní rozhodol uznesením č.k. 6CoE/57/2019-42 zo dňa 29.10.2019, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 1.3. Konštatoval, že predmetné exekučné konanie sa v súlade s citovaným ustanovením § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 31.03.2015, a preto bolo potrebné, aby oprávnená doplnila svoj návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Zákonná lehota podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorej musí oprávnená doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, uplynula dňa 22.01.2016. Po preskúmaní spisu považoval za preukázané, že oprávnená si v tomto exekučnom konaní uplatňovala nárok na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky a to voči povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Bolo preto povinnosťou oprávnenej v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie doplniť najneskôr do 22.01.2016, pretože lehota na doplnenie návrhu oprávnenej začala plynúť deň po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t.j. 24. decembra 2015. Z poštového podacieho hárku, ktorý oprávnená pripojila k svojmu vyjadreniu zo dňa 27.02.2020 vyplýva, že dňa 21.01.2016 podala na pošte
podanie určené prvoinštančnému súdu. Po preskúmaní doplneného návrhu na vykonanie exekúcie, úverovej zmluvy č. 23/273/08 zo dňa 02.05.2008, kópie zmenky obsiahnutej v zmenkovom súdnom spise sp.zn. 20Zm/131/2011 a exekučného spisu považoval za preukázané, že oprávnená a povinná zabezpečili svoj záväzkový vzťah zmenkou vystavenou dňa 02.05.2008, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnená ako remitent. Zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnená pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvorila s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Povinná ako dlžník tak mala v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky postavenie spotrebiteľa. Keďže zmluva o úvere uzavretá medzi oprávnenou a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou je na právny vzťah medzi účastníkmi nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Spolu so zmluvou o úvere bola v ten istý deň vystavená zmenka na sumu 41.954,97 Sk (1.392,65 eura). Zo zmenky mal za preukázané, že oprávnená ako veriteľ pri jej vyplnení porušila ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmenková suma 41.954,97 Sk (1.392,65 eura) presahuje 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 50.000 Sk (1.659,70 eura) z čoho 30 % predstavuje sumu 15.000 Sk (497,91 eura). Zmenka teda mohla byť vystavená len na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu, vystavená však bola na sumu 41.954,97 Sk (1.392,65 eura). Vzhľadom na uvedené zastal názor, že takáto zmenka, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, je v priamom rozpore so zákonom a predstavuje absolútne neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorý nebolo prihliadnuté v konaní, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu zmenkového súdu zistil, že zmenkový súd pri vydávaní zmenkového platobného rozkazu rozhodoval výlučne na podklade tvrdení pôvodnej oprávnenej a na podklade predloženého originálu zmenky, pričom obsahom zmluvy o úvere, ktorá má nesporne charakter spotrebiteľskej zmluvy, sa ani nezaoberal, keďže túto ani nemal k dispozícii. 1.4. Poukázal aj na Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa 20.10.2015 v zmysle ktorého: Pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Dospel k záveru, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného poriadku zastavil.
2. Oprávnená podala proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnila s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Mala za to, že obmedzenie výšky zmenkovej sumy sa týka výlučne príslušenstva vymáhaného nesplateného úveru,. To znamená, že banka mohla platne a v súlade so zákonom vyplniť zmenku na celý zostatok nesplateného úveru a príslušenstvo maximálne do výšky 30 % z istiny poskytnutého úveru. V tejto súvislosti poukázala na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrice, Trenčína, Bratislavy a nález Ústavného súdu SR z 20.02.2020 sp.zn. II. ÚS 299/2019-44. Na základe toho mala za to, že jej odvolanie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom oprávnenej doručeným súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2015 sa začalo exekučné konanie. Súd prvej inštancie dňa 23.04.2015 poveril súdneho exekútora JUDr. A. K. vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 20Zm 131/2011-14 zo dňa 19.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vo výroku I. dňa 04.05.2012 a vo výroku II. dňa 18.05.2012. V priebehu konania doručila oprávnená súdu prvej inštancie dňa 25.01.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a následne súd prvej inštancie uznesením č.k. 2Er/646/2015-17 zo dňa 28.11.2017 zastavil exekúciu. Uvedené rozhodnutie bolo rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 6CoE/57/2019-42 zo dňa 29.10.2019 zrušené a vec bola prvoinštančnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením tak, že zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
10. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného poriadku, okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f, ktorý predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely. V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenej uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Citované ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku touto povinnosťou teda zaťažuje oprávnenú v tých konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou.
11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
14. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa ods. 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
16. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že v predmetnom konaní konala povinná ako spotrebiteľ a oprávnená ako dodávateľ v rámci predmetu svojho podnikania. Nestotožnil sa však s dôvodom zastavenia exekúcie. Súd prvej inštancie nemusel vec preskúmavať, a to s ohľadom na nedodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožno považovať podanie oprávnenej, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 25.01.2016, ako doplnené včas. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015. Evidentne tak oprávnená bola povinná doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.01.2016. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani záver súdu prvej inštancie, že oprávnená podľa podacieho hárku podávala podanie na poštovú prepravu už dňa 21.01.2016. Oprávnená takéto podanie v zákonom ustanovenej lehote neurobila, ale exekučnému súdu ho doručila až dňa 25.01.2016.
18. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)].
19. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že v predmetnej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, teda bez preskúmania danej veci, keď si oprávnená nesplnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu jej z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku,
čo však nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktoré je vo výroku vecne správne. Exekučný súd posudzoval exekučnú vec nad rámec svojich povinností.
21. Vo vzťahu k námietkam oprávnenej uvedeným v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že ich opodstatnenosťou sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na to, že vo vzťahu k predmetu tohto odvolacieho konania sú irelevantné, pretože oprávnená si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť a návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nedoplnila v zákonnej lehote.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, a to aj napriek tej skutočnosti, že správne mala byť exekúcia zastavená podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Uznesenie súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, potvrdil z iných právnych dôvodov v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako rozhodnutie vo výroku vecne správne.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že pretože si povinná ich náhradu neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcich procesnú ekonómiu dbajúc na hospodárnosť konania, jej náhradu trov konania voči oprávnenej nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).