Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_7C-4-2014.pdf
PDF · 85.88 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/4/2014
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO:CHE-100.023.266 proti žalovanému B. K., G..XX.XX.XXXX, K. U. XX, XXX XX I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO:42 247 268, o zaplatenie 140,94 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi v r a c i a alikvotnú časť ním zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 9,80 €.
Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 18.10.2013 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922 ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 140,94 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 27,56 € od 15.05.2009 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 74,83 € od 14.03.2009 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 35,05 € od 15.04.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 3,50 € od 10.7.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu žalovaného a spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o. založenom zmluvou o pripojení číslo 80235763 zo dňa 14.11.2008. Dňa 29.04.2014 bolo súdu doručené podanie občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO:42 247 268, ktorým oznámilo, že je občianskym združením, ktorého hlavnou náplňou je zastupovanie spotrebiteľov a ochrana ich spotrebiteľských práv v konaní pred súdom, resp. ich podpora formou vedľajšieho účastníctva a že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného a žiada o doručenie žaloby s prílohami. Následne toto združenie dňa 13.05.2014 súdu doručilo vyjadrenie k žalobe v ktorom vznieslo námietku premlčania práva žalobcu, ktorú odôvodnilo tým, že žalobca svoje právo zo spotrebiteľského vzťahu uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Združenie s poukazom na uvedené navrhlo žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať
k povinnosti nahradiť združeniu trovy konania vo výške 49,28 €. Vstup združenia do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo strany účastníkov namietaný nebol.
Dňa 27.05.2014 bol súdu doručený spoločný návrh žalobcu a spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO:CHE-100.023.266 ( ďalej len „Intrum Justitia Debt Finance AG“) na zmenu účastníka konania na strane žalobcu v ktorom títo oznámili, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.01.2014 uzatvorenou medzi žalobcom a spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance AG bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému, zaplatenie ktorej je predmetom tohto konania postúpená na spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG. S poukazom na uvedené žalobca a spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG navrhli pripustenie zmeny účastníka
konania na strane žalobcu z Profidebt Slovakia, s.r.o na Intrum Justitia Debt Finance AG. Súčasťou tohto spoločného návrhu bol súhlas spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG so vstupom do tohto konania na miesto žalobcu. Vzhľadom na podaný návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu súd pristúpil k rozhodnutiu o tomto návrhu a uznesením zo dňa 20.08.2014 o ňom rozhodol tak, že návrhu, aby na miesto doterajšieho žalobcu Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922 vstúpila do konania ako žalobca obchodná spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO:CHE-100.023.266 vyhovel a ako so žalobcom preto konal ďalej s obchodnou spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance AG. Podaním zo dňa 02.10.2014 žalobca súdu oznámil, že berie svoju žalobu v celom rozsahu späť a konanie navrhuje zastaviť čo odôvodnil nevymožiteľnosťou pohľadávky nakoľko pri osobnej návšteve žalovaného sa zistilo, že tento je nemajetný, má veľa dlhov a odmieta ktorýkoľvek z nich uhradiť. Súčasne požiadal o vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu a navrhol nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania čo odôvodnil okrem iného tým, že vedľajší účastník vo veci iba vzniesol námietku premlčania, hoci od 01.05.2014 je súd povinný v zmysle §5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na premlčanie prihliadať z úradnej povinnosti a teda žalovaný spotrebiteľ by v konaní úspech dosiahol aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka, a keďže vedľajší účastník okrem námietky premlčania žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti neuviedol, náhrada trov konania mu nepatrí.
Podľa § 96 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods.3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Keďže žaloba bola žalobcom vzatá v celom rozsahu späť skôr než sa začalo prvé pojednávanie, v zmysle ust. § 96 ods.1 a 3 O.s.p. súd konanie vo veci bez ďalšieho prvým výrokom tohto uznesenia zastavil.
Keďže k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom pred prvým pojednávaním, podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodol súd o vrátení alikvotnej časti ním zaplateného súdneho poplatku za žalobu, v zmysle odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia kráteného o 6,70 € ( druhý výrok uznesenia). V zmysle ust. § 11 ods.6 citovaného zákona poplatok bude žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený prostredníctvom príslušného daňového úradu. O trovách celého konania súd rozhodol podľa § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 151 ods.1 O.s.p. V danom prípade konanie bolo zastavené nie pre späťvzatie dôvodne podanej žaloby pre správanie žalovaného po podaní žaloby, ale zavinením žalobcu ( § 146 ods.2 veta prvá O.s.p.), z procesného hľadiska preto platí, že úspech mal žalovaný, ktorý však návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy konania neurobil. Neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo. Vzhľadom na uvedené v treťom výroku tohto uznesenia súd rozhodol, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania, vzhľadom na chýbajúci návrh na takéto rozhodnutie nepriznáva.
Návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy konania však podal vedľajší účastník na strane žalovaného, preto súd v súlade s ust.§ 151 ods.1 O.s.p. pristúpil k rozhodnutiu o tomto jeho návrhu.
Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, ten má na náhradu trov konania právo za rovnakých podmienok ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, preto vzhľadom na výsledok konania a úspech žalovaného by mu náhrada trov konania patrila, avšak ani jemu náhrada trov konania priznaná byť nemohla, lebo súd na strane vedľajšieho účastníka vznik trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ( § 142 ods.1 O.s.p.) nezistil. Vedľajší účastník ako trovy konania žiadal nahradiť trovy svojho právneho zastúpenia vo výške 49,28 € za dva úkony právnej služby, a to 1./ prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a za 2./ vyjadrenie k žalobe zo dňa 09.05.2014 so vznesenou námietkou premlčania. Tieto požadované trovy vedľajšieho účastníka podľa názoru súdu nie sú trovami, na náhradu ktorých by súd mohol zaviazať žalobcu, lebo na to nie je splnená jedna zo základných zákonných podmienok na ich priznanie, a to účelnosť vynaloženia uvedených trov. Predmetom náhrady môžu byť iba trovy, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ( v tejto súvislosti viď napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Obo 6/2009 zo dňa 30.01.2009).
Súd nijako nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka na zastúpenie advokátom. Trovy vynaložené v tomto konaní v súvislosti s úkonmi právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 09.05.2014 však súd vychádzajúc z konkrétneho obsahu týchto úkonov vo vzťahu k predmetu konania nepovažuje za trovy potrebné na účelné uplatňovanie či bránenie práva, na náhradu ktorých by bolo možné žalobcu zaviazať. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci 4MCdo 21/2009 ( v Uznesení zo dňa 25.02.2010 ) v súvislosti s povinnosťou súdu rozhodujúceho o priznaní náhrady trov konania skúmať účelnosť vynaložených trov konania túto účelnosť vyložil tak, že „.Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“ Súd nevidí dôvod na odchýlenie sa od uvedeného výkladu účelnosti trov konania.
Pokiaľ ide o otázku účelnosti trov vedľajšieho účastníka, aj táto bola predmetom posudzovania zo strany súdov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.17Co/91/2012 zo dňa 25.04.2012 v ktorom tento uviedol „Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem „každý“ spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v Stanovách Združenia. Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.“
Rovnaký záver vyslovil Krajský súd v Bratislave ( viď. jeho Uznesenie zo dňa 24.10.2012 sp.zn. 5Co/515/2012 v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 37/2013 zo dňa 25.02.2013).
V prejednávanej veci súd nenašiel objektívne a presvedčivé argumenty pre odôvodnenie odchýlenia sa od záverov vyššie citovaných rozhodnutí vo vzťahu k posudzovaniu účelnosti trov a konkrétne účelnosti trov vedľajšieho účastníka.
Zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore účastníkovi na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupuje. Vedľajší účastník by mal byť motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil, pričom v prípade vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods.2 O.s.p. akým je aj Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom by táto motivácia mala byť daná samým predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Konkrétny obsah tu vykonaných úkonov právnej služby, v súvislosti s ktorými mali trovy vzniknúť z hľadiska sledovaného cieľa, teda „pomoci v spore“ neodôvodňuje podľa súdu záver o ich účelnosti, keďže vedľajší účastník najskôr len formulárovým podaním, bez znalosti veci zahlásil vstup do konania a následne bez toho, aby vyčkal ďalší procesný postup, závislý aj od toho, či nebude napr. jeho vstup zo strany účastníkov namietaný ( keďže je zrejmé že k účasti vedľajšieho účastníka by napríklad nemohlo dôjsť proti vôli žalovaného spotrebiteľa) sám, iniciatívne potom, čo došlo k nahliadnutiu do spisu z jeho strany vzniesol námietku premlčania, ktorá sama o sebe
vzhľadom na povinnosť súdu založenú § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 pre vec a úspech spotrebiteľa zo skutkového ani právneho hľadiska vôbec nič nepriniesla. Uvedené ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014 súdu ukladá z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania, pričom ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Preto vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 09.05.2014 v ktorom iba vzniesol námietku premlčania, hoci v tom čase súd sám bol povinný skúmať či nie je v danom prípade dôvod na postup podľa §5b Zákona č.250/2007 o ochrane spotrebiteľa nebolo účelným. Účelnosť vynaložených trov konania vedľajším účastníkom ktorá je podmienkou priznania týchto trov konania by bola daná vtedy, ak by k úspechu spotrebiteľa prispela aktivita či argumenty alebo zistenia vedľajšieho účastníka, alebo aktivita žalobcu vyvolaná priamo či nepriamo vstupom vedľajšieho účastníka. Žalobcovi nemôže byť podľa názoru súdu uložená povinnosť hradiť trovy vedľajšieho účastníka len na základe toho, že vedľajší účastník vstúpil do konania, v ktorom nečakajúc ani na doručenie žaloby sám iniciatívne iba namietol premlčanie, na ktoré súd v danom čase musel prihliadať ex offo, a teda pre úspech spotrebiteľa táto námietka by bola bezpredmetná. Takéto úkony vedľajšieho účastníka vecne, pokiaľ ide o dôvodnosť žaloby neobsahovali okrem už spomínanej námietky premlčania žiadne relevantné skutočnosti významné pre toto konkrétne konanie a nemali žiaden vplyv na rozhodnutie súdu a úspech žalovaného. Za danej situácie úkony vedľajšieho účastníka, za ktoré žiada priznať trovy nepriniesli vo vzťahu k podstate a predmetu konania žiadne právne argumenty alebo skutkové poznatky, ktoré by ( vzhľadom na povinnosť súdu prihliadať na premlčanie ex offo) mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu vo veci, čo súdy samo osebe považujú za dôvod nepriznania trov ( viď napr. časť III Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 117/2011 zo dňa 27.09.2011).
Vzhľadom na uvedené súd o trovách účastníkov a vedľajšieho účastníka rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.