Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-322-2012.pdf
PDF · 104.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/322/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: PILCOM, s.r.o., Učňovská 6, Košice - Šaca, právne zast.: JUDr. Martin Breznen, advokát, Štúrova 7, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26.04.2012, č. 1020503/1/524291-952866/2012/5305, jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa ust. § 250j ods. 2 písm.d) a e) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.04.2012 č. 1020503/1/524291-952866/2012/5305, ako aj platobný výmer Daňového úradu Košice V., zo dňa 09.11.2011 č. 709/230/39357/11/Pac., a v r a c i a vec žalovaného na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania, v sume 67,50 eur, ktoré trovy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa ust. § 48 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na ust. § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu proti Platobnému výmeru Daňového úradu Košice V. č. 709/230/39357/11/Pac., zo dňa 09.11.2011, ktorým bol podľa ust. § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume 126.391,78 eur, slovom: jednostodvadsaťšesťtisíc tristodeväťdesiatjeden eur sedemdesiatosem eurocentov daňovému subjektu žalobcovi pre jeho neodôvodnenosť zamietol. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 31.05.2012.
Včas podanou žalobou zo dňa 19.06.2012 doručenou na podateľni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave dňa 22.06.2012 sa žalobca okrem ďalších deviatich rozhodnutí žalovaného domáhal zrušenia žalovaného rozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Košice V. zo dňa 09.11.2011 č. 709/230/39357/11/Pac. a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
V žalobe žalobca namietal, že je toho názoru, že pred určením dane podľa pomôcok má prednosť určenie dane dohodou medzi daňovým úradom a podnikateľom podľa § 29 ods. 5 zákona, ktoré zákonné ustanovenie bolo v tomto konaní zo strany správcu dane porušené. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný účelovo uvádza, že žalobca namietal len miestnu nepríslušnosť správcu dane. Žalobca tvrdil, že na podanie správcu zo dňa 22. augusta 2011, ktoré prevzal dňa 30. augusta 2011 reagoval podaním zo dňa 06. septembra 2011, v ktorom okrem miestnej nepríslušnosti uviedol aj objektívne skutočnosti, pre ktoré nemohol správcovi dane predložiť doklady ním požadované. Nesúhlasil so závermi žalovaného, že vzhľadom k tomu, že neboli správcovi dane ním požadované doklady predložené, pristúpil tento k určeniu dane podľa pomôcok. Poukázal na to, že určenie dane podľa pomôcok je osobitný spôsob a postup určenia dane alebo rozdielu dane, ku ktorému správca dane pristupuje v prípadoch, ak správca dane vyčerpal všetky možnosti vykonania daňovej kontroly, a na výzvu predložiť daňové priznanie, alebo odstrániť pochybnosti uvedené v daňovom priznaní boli márne. Opakovane nesúhlasil so záverom žalovaného, že svojimi písomnými podaniami namietal len miestnu nepríslušnosť správcu dane, a teda vo svojom odvolaní nenamietal dodržanie zákonného postupu správcu dane v zmysle ust. § 29 ods. 6 zákona. Vytýkal žalovanému, že neprihliadol k okolnostiam, z ktorých plynú výhody pre daňový subjekt. Nesúhlasil so závermi žalovaného uvedenými v predposlednom odseku na strane 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, že námietka miestnej nepríslušnosti správcu dane zo strany žalobcu bola neopodstatnená, nakoľko ako vyplýva zo spisového materiálu do lehoty začatia uvedenej ukončenej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie IV. kvartálu 2009, a v mesiacoch január a február 2010, neboli žalobcovi doručené platobné výmery vydané na základe týchto ukončených daňových kontrol, čo znamená, že pôvodný správca dane Daňový úrad Košice V. je miestne príslušný, čo zn., že je oprávnený rozšíriť už prebiehajúcu daňovú kontrolu alebo začať novú daňovú kontrolu. Preto tvrdil, že žalobca rozhodnutím žalovaného bol poškodený na svojich právach, lebo došlo k porušeniu ust. § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 8, § 29 ods. 1 až ods. 4, ods. 5 a ods. 6, § 44 ods. 3, § 50 ods. 5, a § 122 Obchodného zákonníka.
K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný, podaním doručeným súdu dňa 19.02.2013, v ktorom uviedol, že žalobca na doručenie oznámenia o výkone daňovej kontroly a na výzvy správcu dane reagoval svojimi podaniami zo dňa 04.04.2011, 18.05.2011 a 06.09.2011, v ktorých namietal miestnu nepríslušnosť správcu dane na vykonanie daňovej kontroly.
K námietke žalobcu v podanej žalobe, že Daňový úrad Košice V. nie je miestne príslušný správcom dane uviedol, že žalobca zaslal správcovi dane odpoveď zo dňa 18.05.2011 ako reakciu na výzvu na predloženie dokladov, pričom odpoveď bola správcovi doručená dňa 18.05.2011, a súčasne žalobca zaslal orgánom nadriadenému správcovi dane ako aj správcovi dane na vedomie, podanie označené ako námietka miestnej nepríslušnosti správcu na vykonanie daňovej kontroly - sťažnosť na postup správcu dane a žiadosť o prešetrenie, ktoré podanie bolo doručené žalovanému dňa 18.05.2011.
Pokiaľ ide o postup určenia dane podľa pomôcok, tak žalovaný súhlasne s obsahom rozhodnutia zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia, pričom uviedol, že žalobca napriek výzvam správcu dane na predloženie dokladov neakceptoval tieto výzvy a doklady nepredložil z dôvodu, že daňovú kontrolu podľa žalobcu začal vykonávať miestne nepríslušný správca dane.
Žalovaný k námietke žalobcu, že určeniu dane podľa pomôcok mal predchádzať postup podľa § 29 ods. 5 zákona, a že správca dane mal vyčerpať všetky možnosti pre určenie dane, vo vyjadrení uviedol, že z ust. § 15 ods. 2 a § 29 ods. 5 zákona nevyplýva, žeby určenie dane malo predchádzať určeniu dane podľa pomôcok, a že určenie dane dohodou by prichádzalo do úvahy v prípadoch, kedy si kontrolovaný daňový subjekt nemôže splniť dôkaznú povinnosť z dôvodu straty alebo zničenia dokladov a nie z dôvodu, že ich nemá dočasne k dispozícii, pričom dodal, že u žalobcu bola začatá daňová kontrola a pre prípady, že kontrolovaný daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, postupuje sa podľa § 15 ods. 12 zákona, podľa ktorého je správca dane oprávnený určiť daň podľa pomôcok.
K námietke miestnej nepríslušnosti správcu dane žalovaný vo vyjadrení uviedol, že uvedenú námietku ani správca dane ani žalovaný neakceptovali, pretože miestne príslušným správcom dane bol žalobcu Daňový úrad Košice V., a žalobca s účinnosťou od 24.12.2010 zmenil sídlo na adresu Učňovská 6, Košice - Šaca a miestne príslušným správcom dane sa stal podľa v tom čase platného ust. § 3 ods. 12 zákona Daňový úrad Košice II.. Miestna príslušnosť u právnickej osoby sa riadi podľa jej sídla. V prípade, že k zmene miestnej príslušnosti dôjde počas výkonu daňovej kontroly, miestna príslušnosť sa riadi ustanovením § 3 ods. 12 zákona. Podľa citovaného ustanovenia tretia a štvrtá veta, ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal. Tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. U žalobcu boli vykonané daňové kontroly na Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 a január a február 2010, ktoré boli ukončené prerokovaním protokolu dňa 31.03.2011. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu začalo vyrubovacie konanie, v ktorom správa dane vydal dodatočné platobné výmery o vyrubenom rozdiele dane za zdaňovacie december 2009 a januára a február 2010. Dodatočné platobné výmery boli žalobcovi doručené dňa 29.04.2011. Žalovaný na základe uvedeného tvrdil, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že dodatočné platobné výmery boli vydané dňa 25.01.2011 a doručené 21.02.2011. Dodal, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie marec až decembre 2010 bola začatá dňa 08.04.2011, teda v čase, keď ešte dodatočné platobné výmery na vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 a január a február 2010 neboli žalobcovi doručené, boli doručené až 29.04.2011. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že v zmysle dikcie ust. § 3 ods. 12 zákona v čase začatia daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec až december 2010 bol miestne príslušným správcom dane žalobcu Daňový úrad Košice V. Do doručenia rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní, je dovtedy miestne príslušný správca dane oprávnený vykonávať všetky procesné úkony, ktoré vyplývajú zo zákona, teda aj začať daňovú kontrolu.
Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone daňových kontrol nerešpektoval ostatné zákonné a podzákonné normy, najmä ust. § 122 Obchodného zákonníka podľa žalovaného ne je dôvodná, pretože správca dane nijako neobmedzoval žalobcu pri uplatňovaní jeho práv vyplývajúcich z tohto ustanovenia. Skutočnosť, že žalobca odovzdal svoje účtovné a daňové doklady audítorskej firme, ako po začatí kontroly tvrdil, ešte nie je dôvodom, aby správca dane daňovú kontrolu nevykonal. Žalobca mal priestor aj možnosti doklady predložiť, napriek tomu zaujal pasívny postoj a očakával iniciatívu na strane správcu dane. Pretože žalobca neumožnil vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec až december 2010, nepredložil doklady ku kontrole, nesplnil si dôkaznú povinnosť doložiť tvrdenia uvedené v daňových priznaniach dôkazmi, správca dane prešiel z výkonu daňovej kontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok. Základom tohto postupu bolo nesplnenie dôkaznej povinnosti na strane žalobcu, na ktorej sa správca dane nepodieľal avšak musel z nej vychádzať. Zákonné podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane boli splnené a žalobca nebol postupom správcom dane a žalovaného ukrátený na svojich právach. Preto z uvedených dôvodov navrhol žalobu žalobcu zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať.
Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a postupom podľa § 250f O.s.p., za súhlasu účastníkov konania, po oboznámení sa s obsahom administratívnymi spismi žalovaného a Daňového úradu Košice V. dospel k záveru, že žalobe nemožno nepriznať úspech, preto dňa 13. novembra 2014 vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil žalované rozhodnutie ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice V., a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie z ďalej uvedených dôvodov.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý to bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 O.s.p.).
Úlohou súdu v preskúmavanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (upravujúcej rozhodovanie o žalobách a postupoch správnych orgánov) preskúmať zákonnosť postupu a vyššie označeného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 4 zákona, zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Košice V. zo dňa 09.11.2011, č. 709/230/39357/11/Pac., ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 4 zákona určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume 126.391,78 eur.
Podstatou sporu medzi účastníkmi konania okrem iného, ako to vyplýva z administratívneho spisu žalovaného a tam sa nachádzajúcich podaní účastníkov konania, bola predovšetkým miestna príslušnosť Daňového úradu Košice V., a teda či tento daňový úrad bol miestne príslušným na vykonanie daňovej kontroly v zmysle ust. § 3 ods. 12 zákona, ktoré ustanovenie bolo zmenené účinnosťou zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňovým poriadkom), alebo nebol, a teda či správca dane môže začať nové daňové kontroly aj za iné zdaňovacie obdobie ako ich začal pred zmenou miestnej príslušnosti žalobcu, ktorá v danom prípade nastala 24.12.2010, kedy zmenil svoje sídlo na adresu Učňovská 6, Košice - Šaca, to znamená, výklad ustanovenia § 3 ods. 12 zákona účinného od 01.01.2010.
K citovanému zákonnému ustanoveniu § 3 ods. 12 zákona s účinnosťou od 01.01.2010 súd uvádza.
Zákon č. 504/2009 Z.z. vložil do ustanovenia § 3 ods. 12 tretiu a štvrtú vetu, ktoré znejú: „Tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety, po doručení rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.“
Celkové znenie ustanovenia § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. účinné do prijatia daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z.) tak bolo nasledovné: „Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňovému subjektu, za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola, alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal. Tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety, po doručení rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcie, doterajší správca dane oznámi osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu správcu dane v banke. Už zaplatená daň, zaplatené preddavky na daň a zaplatené splátky dane sa novému správcovi dane neprevádzajú. V danom zákonnom ustanovení tak bol nahradený predchádzajúci text, ktorý znel: Do ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety, až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.
Dôvodová správa k zákonu č. 504/2009 Z.z. sa podľa zistení súdu danej právnej úprave nevenuje.
Zo znenia vypusteného a nahradeného textu v časti § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov však možno vyvodiť zámer zákonodarcu umožniť správcovi dane, ktorého miestna príslušnosť zanikla zmenou sídla daňového subjektu, aby nielen ukončil daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, ale aby aj vo vyrubovacom konaní vydal meritórne rozhodnutie a doručil ho daňovému subjektu. Až po tomto momente mu zákonodarca stanovil povinnosť odstúpiť spisový materiál podľa prvej a druhej vety, tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným.
Pri komplexnom právnom pohľade na znenie § 3 ods. 12 uvedeného zákona v znení predmetnej novely je zrejmé, že novelizovaná časť tohto ustanovenia upravuje výnimku z postupu správcu dane pri zmene miestnej príslušnosti, ktorý je prioritne upravený v prvých dvoch vetách uvedeného zákonného ustanovenia (vykonať len neodkladné úkony a odstúpiť spisový materiál „novému“ správcovi dane, pripojiť k spisovému materiálu výpis z osobného účtu daňového subjektu, dokončiť daňovú alebo opakovanú daňovú kontrolu).
Časový a obsahový posun miestnej príslušnosti pôvodného správcu dane je teda podľa upraveného znenia § 3 ods. 12 daného zákona naplnený dokončením daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly a následným vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní.
Vyvstáva právna otázka, či z novelizovaného znenia daného ustanovenia obsiahnutého vo vete „tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní“ možno vyvodiť záver, podľa ktorého by bol „starý“ správca dane oprávnený v tomto období začať a dokončiť novú daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu za iné zdaňovacie obdobie než obdobie, na ktoré sa vzťahuje daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola začatá pred zmenou miestnej príslušnosti správcu dane, ako je tomu v preskúmavanej právnej veci.
Zo zámeru zákonodarcu a právneho výkladu daného zákonného ustanovenia podľa názoru súdu nie je možné vyvodiť toto oprávnenie správcu dane, ktorého miestna príslušnosť zaniká. Tento názor možno oprieť napr. o znenie druhej vety, § 3 ods. 12 zákona, ktorá nebola upravená predmetnou zákonnou zmenou (Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal.
Pokiaľ teda žalovaný správny orgán (Finančné riaditeľstvo SR) zastáva názor, že až do vydania prvostupňového meritórneho rozhodnutia vo vyrubovacom konaní je „celoplošne“ plnohodnotným správcom dane miestne príslušným vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu, tak takéto tvrdenie nemá podľa názoru súdu právne opodstatnenie, prieči sa totiž procesnému právu daňového subjektu na zákonného správcu dane, pričom táto otázka nemá len formálno-právny význam, ale v prevažnej väčšine prípadov má aj praktický dopad (prístupnosť správcu dane pre daňový subjekt pre účely všetkých úkonov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania atď., ako tomu bolo v prípade rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19.03.2009, č. k. 6S75/2008, kde tunajší súd rozhodol, že rozhodnutie o zmene miestnej príslušnosti správy daní je preskúmateľné v správnom súdnictve, pretože má vo vzťahu k daňovému subjektu konštitutívne právne účinky).
Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR nerieši právny stav vyplývajúci zo zákona č. 504/2009 Z.z. v dotknutej časti. Inšpiratívnymi sú však rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa právneho stavu pred danou novelou. Ide o rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/2/2009, 2Sžf/35/2010 a 8Sžf/62/2011. Posledný z uvedených rozsudkov sa okrajovo dotkol aj právneho stavu vyplývajúceho zo zákona č. 504/2009 Z.z. (napr. rozsudok zo 16.10.2012 sp. zn. 8Sžf/62/2011), a preto súd poukazuje na text odôvodnenia tohto rozsudku na str. 4 a 5.
Je nesporné, že Finančné riaditeľstvo SR svoje oprávnenie začať a ukončiť ďalšie daňové kontroly, prípadne opakované daňové kontroly v období do vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní vzťahujúcom sa na už začatú daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu pred zmenou miestnej príslušnosti opiera o znenie zákona v danom ustanovení, podľa ktorého „tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.“ Ak by sme pripustili danú argumentáciu, akceptovateľným by bol potom stav, podľa ktorého:
- Správca dane môže začať nové daňové kontroly aj za iné zdaňovacie obdobia než začal pred zmenou miestnej príslušnosti,
- Správca dane, vzhľadom na praktickú stránku veci môže oddialiť vydanie vyrubovacieho rozhodnutia až na dobu kým neukončí novozačaté daňové kontroly, vzťahujúce sa k iným zdaňovacím obdobiam, než bolo obdobie kontrolované začatou daňovou alebo opakovanou daňovou kontrolou,
- V krajnom prípade zároveň by sa pripustila možnosť vydať rozhodnutia o vyrubení dane s neskorších dátumom než by bolo vydanie rozhodnutia o určení daňovej povinnosti, ktoré je výsledkom daňovej kontroly prebiehajúcej v čase zmeny miestnej príslušnosti. Takúto koncentráciu právomoci „starého“ správcu dane podľa názoru súdu novelizované znenie § 3 ods. 12 zákona nepripúšťa.
Námietku miestnej príslušnosti správneho orgánu v danom prípade daňového úradu Košice V., je potrebné považovať za právne významnú a zásadnú, keďže vydanie platobného výmeru pri nedostatku miestnej príslušnosti na konanie predstavuje závažné procesné pochybenie, pričom na takúto vadu musí správny súd prihliadať ex officio podľa vyššie uvedeného citovaného ust. 250i ods. 3 O.s.p.
Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že podľa právneho názoru súdu v preskúmavanej veci vydal predmetný platobný výmer nepríslušný daňový úrad, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj Daňového úradu Košice V. nebolo vydané v súlade so zákonom, konkrétne s ust. § 3 ods. 12 zákona v znení účinnom od 01.01.2010.
Pre úplnosť súd ešte dodáva, že porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale správny orgán ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 36/2010).
V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z judikatúry Ústavného súdu SR je treba uviesť, že ak správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia nereaguje na zásadnú, právne relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom ochrany žalobcu a prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca okrem námietky miestnej nepríslušnosti v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Košice V., namietal okrem iného taktiež, že správca dane je oprávnený určiť daň na základe pomôcok až vtedy, ak podnikateľ neunesie dôkazné bremeno v daňovom konaní a nepristúpi na určenie dane dohodou a žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa s touto námietkou žalobcu vôbec nezaoberal, odhliadnuc od vecnej správnosti tohto tvrdenia žalobcu bolo, však povinnosťou žalovaného, v rozhodnutí na túto odvolacie námietku žalobcu v rozhodnutí žalovaného reagovať, čo sa ale nestalo, a preto aj v tejto namietanej časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Preto súd na základe vyššie uvedeného výkladu ust. § 3 ods. 12 zákona a na základe zistenej absencie dôvodov v rozhodnutí žalovaného týkajúcej sa žalobcom namietanej námietky prednosti dohody, pred pristúpením správcu dane na určenie dane na základe pomôcok musel žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. 250j ods. 2 písm.d) a e) O.s.p., zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, lebo podľa názoru súdu žalované rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom.
Vzhľadom na vyššie uvedené procesné pochybenia žalovaného sa súd meritom veci nezaoberal, pretože tým by prejudikoval rozhodnutie v merite veci.
Výrok rozsudku o trovách konania súd opiera o ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu do troch dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil najneskôr do troch pracovných dní trovy právneho zastúpenia v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., súd žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia, a preto žalobcovi priznal len náhradu trov konania, ktoré vyplývali zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 67,50 eur, ktoré trovy spočívali v žalobcom zaplatenom súdnom poplatku 66,- eur a poplatku za elektronické podanie v sume 1,50 eur, ktoré trovy je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.