Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-25-2021.pdf
PDF · 132.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: REMAG Leichmetall GmbH, Arbeiterstraße 15, 4400 Steyr, Rakúska republika, reg. č. FN 377411 t, zastúpeného: Sympatia Legal, s.r.o., Vajnorská 21 A, 831 03 Bratislava, IČO: 47 256 834 proti žalovanému: Heneken, s.r.o., Prievozská 4/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 848 611, zastúpenému: URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895 o zaplatenie 14.530,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/417/2016-700 zo dňa 6.10.2020 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/417/2016-700 zo dňa 6.10.2020 p o t v r d z u j e.
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14.530,95 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že objednávkou č. 699 objednal dodávku materiálu EN AB-43000 v objeme 75.000 kg v cene 2.110,- Eur/1000 kg od žalovaného. Žalovaný objednávku schválil potvrdením č. 156300009 zo dňa 28.01.2015, kde sa zaviazal tovar dodať v troch dodávkach. Žalovaný však emailom z 22.04.2015 informoval žalobcu o nemožnosti dodania tovaru. Z dôvodu neplnenia zo strany žalovaného musel žalobca čo najrýchlejšie zabezpečiť dodanie objednávky od iného predajcu, čím mu vznikli preukázateľne vyššie náklady - škoda 14.530,95 Eur.
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním a aplikáciou ust. § 756, § 757, § 373, § 757 Obchodného zákonníka a čl. 19 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej iba Viedenský dohovor) dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom žaloby bolo zaplatenie sumy 14.530,95 Eur ako škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť porušením kúpnej zmluvy zo strany žalovaného (v zmysle jeho ponuky - sales order no. 156300009 zo dňa 28.01.2015). V konaní bolo sporné, či došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami, na ktorú sa žalobca odvoláva a od ktorej odvodzuje svoj nárok uplatnený v tomto konaní. Súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný zaslal dňa 28.01.2015 žalobcovi
emailom objednávku č. 156300009, ktorá predstavovala návrh na uzavretie kúpnej zmluvy a ktorá obsahovala pečiatku a podpis zástupcu žalovaného. Táto ponuka žalovaného ako predávajúceho sa týkala dodania 75 ton špecifikovaného tovaru za celkovú cenu 158.250,- Eur s tým, že úplná cena mala byť zaplatená žalobcom ako kupujúcim vopred, čiže pred dodaním tovaru zo strany žalovaného. Termíny dodania v ponuke boli uvedené nasledovne: 15.04., 28.04., 12.05.2015. Na uvedený návrh žalovaného zareagoval žalobca tak, že emailom dňa 06.02.2015 mu zaslal späť uvedený návrh na uzavretie zmluvy, ktorý opatril pečiatkou a podpísal, pričom vlastnoručne do tohto návrhu vpísal zmenu platobných podmienok (formou výhrady) tak, že „doklad o zaplatení ceny za predmet kúpy bude predložený až v deň nakládky tovaru“, čo fakticky negovalo zmluvný návrh žalovaného o uhradení ceny v plnej výške vopred. Zo žiadneho dôkazu založeného do spisu ďalej nevyplýva, že by žalovaný s uvedenou zmenou návrhu zmluvy súhlasil, práve naopak, z priloženej emailovej komunikácie je zrejmé, že žalovaný trval na uhradení plnej ceny pred dodaním tovaru ako podmienky pre uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy.
5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vzhľadom na cezhraničný charakter obchodnej spolupráce je nutné na právny vzťah medzi sporovými stranami aplikovať ustanovenia Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (Viedenský dohovor). V zmysle čl. 19 ods. 1 Viedenského dohovoru odpoveď na ponuku, ktorá sa zdá byť prijatím, ale obsahuje dodatky, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím ponuky a je protiponukou. Žalobca urobil vo svojej odpovedi na ponuku žalovaného zmenu ohľadom platenia ceny tým, že dohodnutú „stopercentnú platbu vopred“ nahradil ustanovením o úhrade ceny tak, že „doklad o zaplatení ceny za predmet kúpy bude predložený až v deň nakládky tovaru“. Táto zmena ponuky žalovaného je v zmysle Viedenského dohovoru odmietnutím pôvodnej ponuky žalovaného a predstavuje protiponuku. V zmysle uvedeného zaslaním zmenenej ponuky späť žalovanému nedošlo k platnému vzniku kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami, keďže takto zmenená ponuka nebola akceptáciou pôvodného návrhu žalovaného. Článok 19 v odseku 3 Viedenského dohovoru výslovne konkretizuje, že dodatky alebo odchýlky, ktoré sa týkajú napríklad kúpnej ceny a platenia sa považujú za podstatnú zmenu podmienky ponuky. Bez následnej akceptácie zmeny podmienok ponuky zo strany žalovaného nemohlo dôjsť a ani v skutočnosti nedošlo k vzniku zmluvy, na ktorú sa žalobca odvoláva, preto ju žalovaný ani nemohol porušiť tak, ako to tvrdí žalobca. Žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda porušením povinnosti žalovaného z predmetnej zmluvy, konkrétne nedodaním tovaru v zmluvne určených termínoch. Žalovaný však žiadne zmluvné povinnosti neporušil, nakoľko kúpna zmluva na dodanie predmetného tovaru medzi sporovými stranami nikdy platne nevznikla. Keďže žalovaný neporušil žiadne zmluvné dojednanie, neexistuje preto základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, náhradu ktorej žalobca v tomto konaní od žalovaného požaduje.
6. Irelevantné sú podľa súdu tvrdenia žalobcu, že z predloženej emailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný nebol pripravený plniť (dodať tovar) v termínoch určených v ponuke žalovaného z 28.01.2015 a že mu nebola doručená žiadna faktúra na zaplatenie ceny za dodanie predmetného tovaru. Z emailovej komunikácie podľa názoru súdu vyplýva len to, že sporové strany navzájom komunikovali o jednotlivých aspektoch a podmienkach prípadného uzavretia kúpnej zmluvy na dodanie predmetného tovaru, čiže v tejto komunikácii je vidieť kontraktačný mechanizmus, ktorý mal viesť k uzavretiu zmluvy. V konečnom dôsledku však nebol úspešný, nakoľko sa sporové strany nedohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, čím dohoda o platení ceny nepochybne je. Je preto bezpredmetné, či bol alebo nebol žalovaný schopný v termínoch 15.04., 28.04., 12.05.2015 dodať predmetný tovar, keďže ponuka žalovaného, ktorá uvedené termíny navrhovala, nebola žalobcom akceptovaná a jeho protiponuka so zmenou platobných podmienok nebola zas akceptovaná žalovaným (t.j. k vzniku kúpnej zmluvy nedošlo). Bezpredmetné je preto aj tvrdenie žalobcu, že mu nebola doručená faktúra na úhradu ceny, nakoľko kupujúci by bol povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy (ak by bola uzavretá) a nebolo by potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho - žalovaného (čo je zrejmé z čl. 59 Viedenského dohovoru). Okrem toho zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva, že žalobca bol pripravený zaplatiť úplnú kúpnu cenu za dodanie materiálu, keďže bolo predovšetkým v jeho záujme, aby si od žalovaného vyžiadal všetky potrebné údaje na riadnu úhradu kúpnej ceny za tovar, ktorý mal byť žalovaným dodaný v prípade platného uzavretia kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o listinu založenú žalobcom do spisu označenú ako „order/order confirmation #699“, obsahujúcu podrobnosti o objednávke a dodaní predmetného tovaru, táto nemá žiaden vplyv na kontraktačný mechanizmus sporových strán, nakoľko nie je podpísaná ani žalobcom a ani žalovaným. Na záver súd poukázal na tú skutočnosť, že k zakúpeniu náhradného tovaru od iných dodávateľov zo strany žalobcu došlo ešte pred posledným termínom dodania (12.5.2015) uvedeného v ponuke.
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe toho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Uviedol, že argumentácia súdu uvedená v bode 12. odôvodnenia Rozsudku ohľadne výzvy na plnenie a to konkrétne, že v danom prípade výzva žalovaného na plnenie nebola potrebná, je v rozpore so skutočnosťou a vykonaným dokazovaním, nakoľko v súlade s obchodnými zvyklosťami ustálenými medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný v minulosti vždy žalobcu na úhradu kúpnej ceny vyzval a doručil mu zálohovú faktúru na kúpnu cenu v hodnote reálne pripraveného materiálu na jeho sklade, ktorý bol pripravený na vyzdvihnutie žalobcom, a to podľa výšky jednotkovej kúpnej ceny a čistej hmotnosti materiálu. Žalobca následne vykonal úhradu vždy až tesne pred nakládkou tovaru, kedy si mal možnosť tovar prezrieť a bola už známa jeho presná hmotnosť. V prejednávanej veci však tak žalovaný neurobil, faktúru nevystavil a na plnenie nikdy nevyzýval, keďže žalovaný nemal tovar na predaj pripravený a nebol schopný svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas splniť.
10. Žalobca má za to, že medzi stranami boli riadne splnené podmienky uzatvorenia Zmluvy, strany súhlasne prejavili vôľu uzavrieť Zmluvu, mali riadnu spôsobilosť na právne úkony, dohodli si (i) predmet kúpy ako aj (ii) kúpnu cenu, resp. spôsob jej určenia (2.110,- EUR za 1kg), teda dohodli sa na podstatných náležitostiach Zmluvy. Zmluva bola v podstatných náležitostiach určitá a zrozumiteľná, uzatvorená slobodne a vážne. Uzatvorenie Zmluvy prebehlo tak, ako boli na to strany už z minulosti pri dojednávaní obchodov medzi sebou zvyknuté. Poukazuje na čl. 19 ods. 2 Viedenského dohovoru, podľa ktorého „odpoveď na ponuku, ktorá sa zdá byť prijatím, ale obsahuje dodatky alebo odchýlky, ktoré podstatne nemenia podmienky ponuky, je prijatím, ibaže navrhovateľ bez zbytočného odkladu ústne vznesie proti rozdielom námietky alebo za týmto účelom odošle oznámenie. Ak tak neurobí, sú súčasťou zmluvy podmienky uvedené v ponuke so zmenami obsiahnutými v prijatí.“ Žalobca do Zmluvy uviedol vysvetlenie, ktoré bolo v rámci obchodných zvyklostí medzi ním a Žalovaným bežné, t.j. „doklad o zaplatení ceny za predmet kúpy bude predložený až v deň nakládky tovaru“ podstatným spôsobom nemení podmienky ponuky a je teda považovaný za prijatie ponuky oboma zmluvnými stranami. Poukazuje tiež na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nevzniesol proti predmetnému dodatku námietku a zmluvné strany pokračovali naďalej v obchodnom vzťahu. Žiadna zo strán neprejavila záujem ukončiť vzájomnú spoluprácu a nasledovalo nespočetné množstvo akceptačných úkonov. Zo žiadneho vyjadrenia žalovaného počas celého trvania obchodného vzťahu nevyplynulo, že má akúkoľvek pochybnosť o vzniku a existencii Zmluvy.
11. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania vyplýva, že úhradu za tovar žalobca platil vždy na výzvu žalovaného vo výške kúpnej ceny za tovar v skutočnej (čistej) hmotnosti tesne pred nakládkou, keď bol tovar naskladnený, presne odvážený a pripravený na vyzdvihnutie kamiónom, a teda nebola pochybnosť o jeho existencii, vlastnostiach a pripravenosti pre žalobcu, ako aj o presnej hmotnosti a súčasne žalobca mal možnosť si tovar t. j. predmet kúpy prezrieť. Do pozornosti dáva opätovne skutočnosť, že sám žalovaný v predzmluvnej komunikácii, t. j. emailom zo dňa 26.1.2015 pri predkladaní ponuky žalobcovi uviedol ako spôsob platby: predplatba/poprípade platba pri nakládke tovaru (tak ako to bolo medzi stranami aj zvykom).
12. Poukázal na to, že žalovaný v konaní výslovne potvrdil (konkrétne v bode 22 ods. 2 svojho vyjadrenia zo dňa 12.03.2019), že úhradu za materiál žalobca platil vždy na výzvu žalovaného vo výške kúpnej ceny za materiál v skutočnej (čistej) hmotnosti pred nakládkou, keď bol materiál naskladnený a pripravený na vyzdvihnutie kamiónom, a teda nebola pochybnosť o jeho existencii, hmotnosti a vlastnostiach a pripravenosti pre žalobcu a súčasne žalobca mal možnosť si materiál t. j. predmet kúpy prezrieť. Je podľa neho v hrubom rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka a Viedenského dohovoru požadovať zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim bez možnosti prehliadnuť si tovar, pričom povinnosť zaplatiť za tovar kupujúcim vzniká najskôr okamihom, kedy kupujúci získa možnosť prehliadnuť si tovar.
13. Argumentáciu žalobcu o vzniku a existencii Zmluvy potvrdzuje podľa jeho názoru aj skutočnosť, že aj počas samotného dokazovania na prvoinštančnom súde bolo preukázané, že žalovaný so žalobcom riadne komunikoval a správal sa v súlade so Zmluvou. Predmetný fakt potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný doručil Žalobcovi Odstúpenie od zmluvy zo dňa 22.07.2016, a to dokonca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, čo vedie k jedinému záveru a to, že žalovaný mal za to, že uzavrel so žalobcom platnú zmluvu a cítil sa byť ňou viazaný. Tvrdenie súdu obsiahnuté v poslednej vete bodu 15. odôvodnenia Rozsudku o skutočnosti, že k zakúpeniu náhradného tovaru od iných dodávateľov zo strany žalobcu došlo ešte pred posledným termínom dodania (12.5.2015) uvedeného v ponuke nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť plniť riadne a včas. Žalobca pristúpil k objednávke od iného dodávateľa v dôsledku toho, že žalovaný mu oznámil nemožnosť plnenia z jeho strany v dojednaných termínoch. Teda nešlo o svojvôľu žalobcu, ale o reakciu na oznámenie žalovaného o nemožnosti riadneho plnenia. Upozorňuje na fakt, že Tovar, ktorý mal žalovaný dodať žalobcovi, bol žalobca povinný ďalej distribuovať svojmu odberateľovi a nedodanie tovaru odberateľovi by malo za následok vážne prevádzkové problémy na strane odberateľa. Žalobca svojim konaním postupoval v súlade s odbornou starostlivosťou a ustanovením § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda urobil len opatrenia na odvrátenie škody, ktorá by nedodaním tovaru bola spôsobená jeho odberateľovi. Pri vzniku a existencií Zmluvy konštatuje, že Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014 uvádza, že úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo “vyhľadávaní” dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Má za to, že prvoinštančný súd sa týmto výkladom neriadil, ba naopak aj napriek vykonanému dokazovaniu, preukazujúcemu existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, zvolil výklad v prospech neplatnosti právneho úkonu.
14. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zastáva názor, že bolo preukázané, že Zmluva medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená. Vyššie uvedené podľa jeho názoru nevyplýva zo žiadneho dôkazu predloženého žalovaným. Žalobca má za to, že toto rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti a je založené na svojvôli súdu nemajúc oporu v zákone. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07).
15. Záverom žalovaný uviedol, že základnými predpokladmi pre vznik povinnosti k náhrade spôsobenej škody je protiprávne konanie škodcu spočívajúce v porušení zákonom stanovenej povinnosti, vznik škody, ktorá je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním a zavinenie. Žalobca má za to, že v priebehu prvoinštančného konania preukázal všetky predpoklady pre vznik povinnosti nahradiť škodu v požadovanej výške. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočniť jeho procesné práva, a to najmä porušil zákaz prekvapivých rozhodnutí a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie zákazu prekvapivých rozhodnutí vidí žalobca predovšetkým v tom, že napriek preukázaniu všetkých zákonných predpokladov vedúcich k vzniku povinnosti nahradiť škodu, súd prvej inštancie žalobu v plnom rozsahu zamietol. Ďalej sa v odôvodnení Rozhodnutia ani okrajovo nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný v priebehu konania uznal, že Zmluva bola platne uzatvorená.
16. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s ohľadom na obsahovú náplň spolupráce žalobcu a žalovaného (subjekty podnikajúce podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
- žalovaný a právneho poriadku Rakúskej republiky - žalobca) je na právny vzťah okrem ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) potrebné aplikovať právnu úpravu Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru zo dňa 11.04.1980 (ďalej len „Viedenský dohovor“), ktorého aplikácia má prednosť pred aplikáciou ustanovení vnútroštátnych právnych poriadkov. Vo vzťahu k žalobcovmu odkazu na vybrané ustanovenia Viedenského dohovoru uvádzané v Odvolaní, žalovaný poukazuje na účelové opomínanie ustanovení
Viedenského dohovoru svedčiacich pravdivosti tvrdení žalovaného a rovnako aj ním predložených dôkazov. Má za to, že jednostranný ručný vpis spôsobu platenia kúpnej ceny zo strany žalobcu v Objednávke predstavuje podstatnú zmenu podmienky ponuky, ktorou žalobca odmietol ponuku žalovaného a adresoval žalovanému protiponuku, ktorú žalovaný nikdy neakceptoval a ani nemal záujem akceptovať (tejto skutočnosti svedčia všetky dôkazy predložené žalovaným a jeho predchádzajúcim právnym zástupcom, ktoré sú súčasťou súdneho spisu). Dáva do pozornosti, že prepisovaná zmena v Objednávke smerovala voči spôsobu platenia kúpnej ceny, čo v súlade s citovaným článkom 19 Viedenského dohovoru nemožno považovať za „drobnú zmenu“ ako argumentuje žalobca, a ktorá údajne nemala dopad na podmienky obchodnej spolupráce žalobcu so žalovaným spôsobom argumentovaným žalobcom.
18. V tejto súvislosti poukazuje na čl. 23 Viedenského dohovoru, v zmysle ktorého: „Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie ponuky sa stane účinným podľa ustanovení tohto Dohovoru.“ Žalovaný ďalej uviedol, že v rámci konania objasňoval kontraktačný mechanizmus strán sporu, kedy si obaja partneri vyrokované a odsúhlasené podmienky obchodnej spolupráce potvrdzovali prostredníctvom písomných objednávok, ktoré si vymieňali a potvrdzovali elektronicky (e-mailom), opatrené podpismi a pečiatkami strán (spôsobom, ktorý ilustruje aj samotná Objednávka). V prípade dodávok, ktoré sú predmetom sporu, nebolo možné dosiahnuť zhodu vôle strán týkajúcu sa spôsobu platenia kúpnej ceny. Pravdivosti tohto tvrdenia svedčia dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a ktoré vo vzťahu k uzavretiu kúpnej zmluvy prostredníctvom objednávok možno považovať za relevantné. Žalobca tvrdiaci zhodu vôle strán týkajúcu sa náležitostí kúpnej zmluvy do dnešného dňa nepreukázal akým spôsobom bola zhoda vôle preukázateľne dosiahnutá a kedy mala byť zaplatená kúpna cena za tovar, keďže podľa argumentácie Odvolania sa strany údajne dohodli.
19. Podľa žalovaného s poukazom na čl. 53 a 59 Viedenského dohovoru neobstojí žiadne z tvrdení žalobcu o tom, že nemohol dodržať platobnú podmienku, lebo údajne nebol vyzvaný na úhradu kúpnej ceny alebo, že nevedel akú kúpnu cenu za materiál má zaplatiť alebo, že mu údajne nebola doručená faktúra, prípadne, že nevedel, čo znamená predplatba a pod. Je nepochybné, že žalobca bol povinný zaplatiť celú výšku kúpnej ceny za materiál v zmysle Objednávky, teda sumu vo výške 158.250,- EUR, po splnení ktorej by žalovaný bol povinný dodať žalobcovi (v tom čase už naskladnený a nakúpený) materiál. Pravdivosti tohto tvrdenia svedčí aj citovaná úprava Viedenského dohovoru. Argumentáciu žalobcu o tom, že úhradu kúpnej ceny vopred možno považovať za dojednanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku považuje za bezpredmetnú, nakoľko táto platobná podmienka predstavuje bežnú súčasť dojednaní v rámci obchodnej spolupráce strán, ktorú v rámci obchodnej spolupráce využili aj žalobca a žalovaný v uplynulom období.
20. Pokiaľ ide o termín dodania, žalovaný uviedol, že z nastavenia dodávok vyplýva, že žalovaný mohol (za predpokladu uzavretia kúpnej zmluvy) splniť svoju povinnosť z Objednávky kedykoľvek počas týchto 3 termínoch dodávok (t. j. mohol dodať celý materiál už v rámci prvého termínu alebo mohol materiál dodávať rozdelený po častiach alebo mohol celý materiál dodať najneskôr 12.05.2015). S ohľadom na formuláciu dodacích termínov v Objednávke, pred uplynutím termínu 12.05.2015 nebolo možné v žiadnom prípade hovoriť o akomkoľvek omeškaní na strane žalovaného. Navyše dodáva, že žalovaný sa ani nemohol dostať do omeškania s plnením, nakoľko nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a keby k jej uzavretiu došlo, bol v omeškaní žalobca s predplatbou celej kúpnej ceny za materiál. Iný spôsob dojednania platby kúpnej ceny nebol v danom prípade pre žalovaného akceptovateľný a rovnako nebola preukázaná zhoda vôle ohľadom žalobcovej jednostranne vpísanej zmeny platobných podmienok v Objednávke.
21. Žalovaný k jednotlivým argumentom odvolania uvádza, že žalobca v bode 5. Odvolania absolútne nezmyselne argumentuje, že ho žalovaný nevyzval na plnenie a opisuje údajnú zaužívanú prax, ktorá je v hrubom rozpore so skutočnosťou, nakoľko jeden príklad obchodnej spolupráce len ťažko možno považovať za zaužívanú obchodnú prax zmluvných strán, z ktorej napriek preukázanému nedosiahnutiu zhody vôle ohľadom platobných podmienok žalobca odvodzuje uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaný mal v spornom prípade záujem postupovať spôsobom, ktorý jednoznačne a bez najmenších pochybností reflektuje Objednávka a v nej navrhované podmienky obchodnej spolupráce. Faktom zostáva, že žalobca svojou argumentáciou len vynucuje uzavretie kúpnej zmluvy najskôr cez dokument #699 a aktuálne cez zaužívnú obchodnú prax, ktorou sa žalobca snaží argumentovať absenciu súhlasného prejavu vôle žalovaného s protinávrhom žalobcu. Má za to, že týmto spôsobom nemôže byť nahradená
zmluvná autonómia strán spôsobom, ktorý v danom prípade účelovo vyhovuje žalobcovi. Žalovaný nemal záujem akceptovať žalobcom vykonaný jednoručný prepis platobnej podmienky - protinávrh, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že túto zmenu nikdy neakceptoval a nemal záujem akceptovať. K uzavretiu kúpnej zmluvy teda nikdy nedošlo.
22. Považuje za nesprávne a v uvedenom prípade aj bezpredmetné vynucovať uzavretie kúpnej zmluvy odkazom na zaužívanú prax a týmto spôsobom nahrádzať zmluvnú autonómiu strany, ktorá nesúhlasí s niektorou zmluvnou podmienkou, kedy je úplne zrejmé, že žalovaný žiadne iné podmienky úhrady kúpnej ceny nemal záujem akceptovať (Žalovaný sa týmto spôsobom rozhodol reagovať na problémy s úhradami kúpnej ceny na strane žalobcu po dodávke v minulosti). Všetky argumenty tak ako sú uvádzané v bodoch 5. až 18. nereflektujú skutočnosti, ktoré mali predchádzať samotnému dodaniu tovaru, a ktorými sú riadne uzravretie kúpnej zmluvy a 100% platba vopred, t. j. úhrada celkovej sumy kúpnej ceny kedykoľvek pred dodaním materiálu (vzhľadom na 3 možné termíny dodania mala byť kúpna cena uhradená ešte pred prvým termínom dodania, v opačnom prípade by sa žalobca dostal do omeškania, čo však platí výlučne za predpokladu, že by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy). Konajúcemu súdu dáva do pozornosti, že na Objednávku (návrh na uzavretie zmluvy - oferta), v ktorej bol obsiahnutý podpis a pečiatka žalovaného, žalobca s dostatočným časovým rozostupom reagoval prečiarknutím platobnej podmienky a jednoručným vpisom zmeny, ktorým žalobca žalovanému adresoval nový návrh kúpnej zmluvy, ktorý žalovaný neakceptoval a z uvedeného dôvodu medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.
23. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné a napadnutý rozsudok potvrdil.
24. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca s tým, že sa pridržiava doterajších vyjadrení a trvá na podanom odvolaní.
25. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.2.2021 taktiež zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii.
26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 16.1.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
27. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
28. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 14.530,95 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla porušením povinnosti žalovaným dodať tovar v dohodnutej lehote, v dôsledku čoho bol žalobca nútený hľadať alternatívu pre uspokojenie záväzku voči svojmu klientovi. Škodu určil žalobca ako rozdiel medzi cenou za objednaný tovar od žalobcu a navýšenou cenou od nových dodávateľov. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania základného zákonného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti žalovaným. Dospel k záveru, že žalovaný nemohol porušiť žiadne povinnosti, keďže medzi sporovými stranami nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný zaslal dňa 28.01.2015 žalobcovi emailom objednávku č. 156300009, ktorá predstavovala návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, a ktorá obsahovala pečiatku a podpis zástupcu žalovaného. Táto ponuka žalovaného ako predávajúceho sa týkala dodania 75 ton špecifikovaného tovaru za celkovú cenu 158.250,- Eur s tým, že úplná cena mala byť zaplatená žalobcom ako kupujúcim vopred, čiže pred dodaním tovaru zo strany žalovaného. Na uvedený návrh žalovaného zareagoval žalobca tak, že emailom dňa 06.02.2015 mu zaslal späť uvedený návrh na uzavretie zmluvy, ktorý opatril pečiatkou a podpísal, pričom vlastnoručne do tohto návrhu vpísal zmenu platobných podmienok (formou výhrady) tak, že „doklad o zaplatení ceny za predmet kúpy bude predložený až v deň nakládky tovaru“, čo fakticky negovalo zmluvný návrh žalovaného o uhradení ceny v plnej výške vopred. Zo žiadneho dôkazu
založeného do spisu nevyplýva, že by žalovaný s uvedenou zmenou návrhu zmluvy súhlasil. Súd prvej inštancie mal za to, že zmena ponuky žalovaného je v zmysle Viedenského dohovoru odmietnutím pôvodnej ponuky a predstavuje protiponuku. Zmenená ponuka teda nemohla byť akceptáciou návrhu žalovaného. Predmetom odvolacieho konania bolo vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol pre nepreukázanie splnenia zákonných predpokladov nároku na náhradu škody podľa § 373 Obch. zákonníka.
29. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odôvodnení napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.
30. Podľa § 373 Obch. zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
31. Podľa čl. 19 ods. 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej iba Viedenského dohovoru), odpoveď na ponuku, ktorá sa zdá byť prijatím, ale obsahuje dodatky, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím ponuky a je protiponukou.
32. Podľa čl. 19 ods. 2 Viedenského dohovoru, avšak odpoveď na ponuku, ktorá sa zdá byť prijatím, ale obsahuje dodatky alebo odchýlky, ktoré podstatne nemenia podmienky ponuky, je prijatím, ibaže navrhovateľ bez zbytočného odkladu ústne vznesie proti rozdielom námietky alebo za týmto účelom odošle oznámenie. Ak tak neurobí, sú súčasťou zmluvy podmienky uvedené v ponuke so zmenami obsiahnutými v prijatí.
33. Podľa čl. 19 ods. 3 Viedenského dohovoru, dodatky alebo odchýlky, ktoré sa týkajú najmä kúpnej ceny, platenia, akosti a množstva tovaru, miesta a doby dodania, rozsahu zodpovednosti jednej strany voči druhej strane alebo riešenia sporov, sa považujú za podstatnú zmenu podmienky ponuky.
34. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že „argumentácia súdu uvedená v bode 12. odôvodnenia Rozsudku ohľadne výzvy na plnenie a to konkrétne, že v danom prípade výzva žalovaného na plnenie nebola potrebná, je v rozpore so skutočnosťou a vykonaným dokazovaním“. Žalobca v odvolaní namieta, že žalovaný v minulosti vždy vyzval žalobcu na úhradu kúpnej ceny a doručil mu zálohovú faktúru v hodnote reálne pripraveného tovaru, má za to, že ide o obchodné zvyklosti a na podporu tejto argumentácie poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/33/2017 zo dňa 30. januára 2018, ktorým potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu a tým aj jeho stanovisko, že dohoda o splatnosti kúpnej ceny môže byť predmetom obchodnej zvyklosti. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvné strany uzavreli kúpnu zmluvu pred týmto obchodným sporom len v jednom prípade, nemožno teda hovoriť o zaužívanej obchodnej praxi a predovšetkým, v tomto konkrétnom prípade mal žalovaný záujem postupovať tak, ako je uvedené v Objednávke zo dňa 28.1.2015. Obchodná spolupráca v tomto prípade mala teda prebiehať na základe písomnej objednávky, resp. návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy s konkrétnymi podmienkami a teda aj dobou splatnosti kúpnej ceny. Ani prípadná zaužívaná obchodná spolupráca nemôže nahrádzať vôľu strán pri uzatvorení zmluvného vzťahu, konkrétne absenciu súhlasného prejavu vôle žalovaného s protinávrhom žalobcu. Súd prvej inštancie správne zistil, že na Objednávku (návrh na uzavretie zmluvy - oferta), v ktorej bol obsiahnutý podpis a pečiatka žalovaného, žalobca reagoval prečiarknutím platobnej podmienky a jednoručným vpisom zmeny, ktorým žalobca žalovanému adresoval nový návrh kúpnej zmluvy, ktorý žalovaný neakceptoval a z uvedeného dôvodu medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.
35. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou, že v danom prípade nešlo zo strany žalobcu o protiponuku, ale iba o doplnenie skutočnosti, ako má byť preukázaná úhrada kúpnej ceny. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na citované znenie čl. 19 ods. 1 a 3 Viedenského dohovoru a je toho názoru, že ak výhrada, ručne vpísaná zmena smerovala voči navrhovanej platobnej podmienke
- 100% platba vopred, nemožno hovoriť iba o upresnení, resp. vysvetlení, ale ide o protiponuku týkajúcu sa spôsobu platenia kúpnej ceny. Z citovaného čl. 19 ods. 3 Viedenského dohovoru výslovne vyplýva, že odchýlky, ktoré sa týkajú (okrem iného) platenia kúpnej ceny, sa považujú za podstatnú zmenu podmienky ponuky. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný navrhol v Objednávke, ktorá bola podpísaná a opatrená pečiatkou žalovaného ako spôsob platenia - 100% platbu vopred, pričom žalobca reagoval výhradou a teda protiponukou, že doklad o zaplatení bude predložený až v deň nakládky, t.j. nesúhlasil s platbou vopred, ale až keď bude tovar naskladnený. Uvedenú skutočnosť uvádza sám žalobca aj v odvolaní v bode 11. Odvolací súd opakovane uvádza, že žiadna obchodná zvyklosť, či zaužívaná prax nemá vplyv na konkrétny obchodný prípad - kúpnu zmluvu, ktorá mala vzniknúť na základe predmetnej Objednávky s konkrétnymi podmienkami.
36. K argumentácii žalobcu, že o existencii zmluvy svedčí aj následná komunikácia strán sporu a skutočnosť, že žalovaný od zmluvy odstúpil, odvolací súd uvádza, že uvedené skutočnosti vznik zmluvy nepreukazujú. Keďže žalobca neakceptoval ponuku 100% platby vopred a žalovanému adresoval nový návrh zmluvy, ktorý žalovaný neakceptoval, k uzavretiu zmluvy nedošlo. Odvolací súd preto súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ďalšia komunikácia predstavovala obchodné rokovania, výsledkom ktorých však nebolo uzatvorenie zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že k vzniku kúpnej zmluvy nedošlo, nebolo možné ani platne odstúpiť od zmluvy. Ak deda aj žalovaný vykonal úkon odstúpenia od zmluvy, neznamená to, že toto odstúpenie vyvolalo nejaké právne účinky (odstúpiť možno len od platne uzatvorenej zmluvy).
37. K námietke žalobcu, že žalobca pristúpil k objednávke od iného dodávateľa v dôsledku toho, že sám žalovaný mu oznámil nemožnosť plnenia, odvolací súd poukazuje na email zo dňa 22.4.2015, v ktorom žalovaný píše, že aj keby bol materiál pripravený, žalobca nezaplatil vopred, takže nakládka by nebola možná. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný trval na platbe vopred a k dohode o podstatných náležitostiach akceptáciou protiponuky žalobcu nedošlo. Zmluva je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, ktorý vzniká dosiahnutím konsenzu, ktorý je úplným (bezpodmienečným) prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. US 86/2016-14).
38. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený a nespĺňa základné atribúty spravodlivého a náležite odôvodneného rozhodnutia. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
39. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
40. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivým rozhodnutím. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že k uzavretiu zmluvy nedošlo a tieto prostriedky procesnej obrany riadne uplatnil do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí. Žalobca teda poznal obranu žalovaného, mal možnosť sa k tejto obrane vyjadriť a predkladať prostriedky procesného útoku. Skutočnosť, že súd vyhodnotil dôkazy v neprospech žalobcu a to najmä nepreukázanie základných predpokladov vedúcich k vzniku povinnosti nahradiť škodu neznamená, že rozhodnutie je arbitrárne. Žalobca musel predvídať, že vzhľadom na obranu žalovaného v súdnom konaní bude súd prvej inštancie posudzovať, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy, pretože iba v prípade
existencie zmluvy by stranám vznikli vymáhateľné práva a povinnosti zo zmluvy. Ak teda k vzniku zmluvy nedošlo, nemohol žalovaný ani porušiť žiadnu povinnosť zo záväzkového vzťahu, ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu.
41. Odvolací súd záverom uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, keďže je preukázané, že k zakúpeniu materiálu od iných dodávateľov (od čoho odvodzoval výšku škody) došlo ešte pred posledným termínom dodania materiálu uvedeným v ponuke (12.5.2015).
42. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania.
43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
44. Tento rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3:0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).