Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-35-2022.pdf
PDF · 110.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/35/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcov: 1/ S. H., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XXX/XX, N., a 2/ O. H., nar. X. X.. XXXX, bytom Q. S. č. XXXX, obaja zastúpení JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom H. XX/X, K. proti žalovanému: Slovenskej republike, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/23/2021-199 zo dňa 03. februára 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu 1/, žalobkyne 2/ a žalovaného k pozemku parcely registra „C“ parc. č. 447/80, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 855 m2 a k pozemku parcely registra „C“ parc. č. 447/94, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1.181 m2, ktoré oba pozemky sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. N., obec N., okres Q. K., v rámci ktorého podielového spoluvlastníctva podiel žalobcu 1/ predstavuje 40/96, podiel žalobkyne 2/ 40/96 a podiel žalovaného 16/96, a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že každý z týchto pozemkov prikazuje do nového podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ s podielom 1 a žalobkyne 2/ s podielom 1, pričom žalobca 1/ je povinný v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, zaplatiť žalovanému peňažnú náhradu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 2.636,62 eur a žalobkyňa 2/ je povinná zaplatiť žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku peňažnú náhradu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 2.636,62 eur, p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalobcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
Žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu 1/, žalobkyne 2/ a žalovaného k pozemku parcely registra „C“ parc. č. 447/80, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 855 m2 a k pozemku parcely registra „C“ parc. č. 447/94, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1.181 m2, ktoré oba pozemky sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. N., obec N., okres Q. K., v rámci ktorého podielového spoluvlastníctva podiel žalobcu 1/ predstavuje 40/96, podiel žalobkyne 2/ 40/96 a podiel žalovaného 16/96, a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že každý z týchto pozemkov prikazuje do nového podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ s podielom 1 a žalobkyne 2/ s podielom 1, pričom žalobca 1/ je povinný v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, zaplatiť žalovanému peňažnú náhradu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 2.636,62 eur a žalobkyňa
2/ je povinná, zaplatiť žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku peňažnú náhradu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 2.636,62 eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovom 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie dôvodil, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločným dvom pozemkom, preto sa žalobcovia 1/ a 2/ obrátili na súd prvej inštancie so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že v rámci uvedeného typu konania (o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu) bol viazaný návrhom (žalobou), avšak nie aj čo do spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to dokonca ani v prípade, ak by išlo o zhodný návrh všetkých strán sporu. Podľa súdu prvej inštancie z nesporných skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že reálna deľba dvoch spoločných pozemkov medzi ich spoluvlastníkov na reálne časti, ktoré by svojou veľkosťou zodpovedali rozsahu ich spoluvlastníckych podielov nebola dobre možná, a to preto, že uvedené pozemky tvoria jeden funkčný celok (pričom ani jedna zo strán sporu súčasne nepredložila ako dôkaz geometrický plán, ktorý by takúto reálnu deliteľnosť jediný mohol preukazovať, pričom súd zdôrazňuje, že nemôže ani v tomto smere vykonávať dokazovanie ex offo), musel súd prvej inštancie dospieť k nevyhnutnému záveru, že v poradí prvý základný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ (reálna deľba pozemku) neprichádza do úvahy. Potom súd prvej inštancie pristúpil k zvažovaniu v poradí druhého zákonného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ (prikázania spoločnej veci za peňažnú náhradu.) Vzhľadom na to, že žalobcovia 1/, 2/ ako jediní (na rozdiel od žalovaného) prejavili vôľu nadobudnúť obidva pozemky do svojho podielového spoluvlastníctva, ako aj vzhľadom na to, že nebolo sporné, že výlučne žalobcovia 1/, 2/ tento pozemok obhospodarovali (spolu s okolitými pozemkami patriacimi žalobcom) ako jeden funkčný celok, a nakoniec aj vzhľadom na väčšinový spoluvlastnícky podiel žalobcov, kedy ich súhrn spoluvlastníckych podielov predstavoval 80/96 a žalovaného iba 16/96, súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OZ prikázal každý z uvedených dvoch spoločných pozemkov do ich (nového) podielového spoluvlastníctva, pričom vzhľadom na vzájomný pomer veľkosti ich pôvodných spoluvlastníckych podielov na uvedených pozemkoch 1 : 1 (40/96 : 40/96), rozhodol súd o prikázaní každého z uvedených pozemkov do ich podielového spoluvlastníctva, v ktorom budú mať žalobcovia 1/, 2/, každý podiel 1. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ ide o výšku primeranej peňažnej náhrady, ktorú boli žalobcovia 1/, 2/ povinní vyplatiť odstupujúcemu spoluvlastníkovi (žalovanému), tak pri určení súd prvej inštancie vychádzal zo (spoločnej) výmery obidvoch pozemkov, z výšky podielov žalovaného na každom z uvedených pozemkoch a z ustálenej ceny 15,54 za 1 m2 uvedených pozemkov. Cenu vo výške 15,54 eur za 1 m2 (ako jedinú spornú skutkovú otázku) súd prvej inštancie pritom určil na základe dokazovania vykonaného na návrh oboch strán sporu. Súd prvej inštancie v uvedenom smere vykonal všetky dôkazy navrhované stranami sporu (a iné dôkazy ako navrhnuté nemohol ex offo vykonávať.) Vykonané dôkazy súd prvej inštancie následne vyhodnotil tak, že za najrelevantnejšie považoval tie z nich, ktoré sa bezprostredne týkali pozemkov, ktoré sú predmetom daného konania (pozemkov registra „C“ parc. č. 447/80 a parc. č. 447/94), pretože dôkazy, ktoré sa týkali iných pozemkov prirodzene nemohli mať rovnakú výpovednú hodnotu. Pozemkov, ktoré sú predmetom daného konania sa však bezprostredne týkali len dva navrhnuté dôkazy, a to znalecký posudok č. 43/2021 vyhotovený Ing. Bohuslavom Babkom zo 17.6.2021 (navrhnutý žalobcami), ktorý stanovil všeobecnú hodnotu podielov žalovaného na uvedených pozemkoch (v úhrne) vo výške 5.273,24 eur, t.j. 15,54 za 1 m2, a (žalovaným navrhnutá) zmluva o prevode vlastníctva k uvedeným pozemkom z 30.1.2018, ktorá bola evidovaná na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom odbore pod č. V 5992/2018, na základe ktorej žalobcovia nadobudli svoje podiely (v úhrne 80/96) na uvedených pozemkoch od svojich právnych predchodcov, ktorá zmluva však, keďže sa týkala bezodplatného prevodu nebola pre účely vyriešenia danej spornej otázky použiteľná (relevantná). Jediným relevantným dôkazom podľa súdu prvej inštancie tak nakoniec zostal len znalecký posudok č. 43/2021 vyhotovený znalcom Ing. Bohuslavom Babkom. V uvedenom znaleckom posudku pritom išlo o určenie všeobecnej hodnoty, teda o znalecký odhad všeobecnej hodnoty, t.j. ceny, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase predať podiely žalovaného na uvedených pozemkoch na trh (znalecký odhad trhovej ceny). Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, na ktoré poukazoval žalovaný sa týkalo odmietnutia ceny zistenej podľa cenového predpisu, avšak výstupom zo znaleckého dokazovania Ing. Bohuslavom Babkom nebola cena určená podľa cenového predpisu, ale práve objektívna cena, za ktorú by uvedené podiely bolo možné predať na trhu (jej znalecký odhad), ktorej určenie vyžadovalo aj žalovaným uvádzané stanovisko občianskoprávneho
kolégia najvyššieho súdu. Súd prvej inštancie súhlasil s argumentáciou žalovaného, že primeraná peňažná náhrada odstupujúcim spoluvlastníkom bola určovaná súdom (a nie znalcom), ako aj s tým, že znalecký posudok bol len jedným z možných dôkazov na preukázanie všeobecnej hodnoty pozemku, ktorý bol potom podkladom pre určenie primeranej peňažnej náhrady, a že teda preukázanie všeobecnej hodnoty podielu ustupujúceho spoluvlastníka bolo možné aj na základe iného dôkazu ako znaleckého posudku ako napríklad odborného vyjadrenia realitnej kancelárie k uvedenej všeobecnej hodnote, resp. že z obsahu jednotlivých kúpnych zmlúv týkajúcich sa iných porovnateľných nehnuteľností možno vyvodiť závery o všeobecnej hodnote podielu odstupujúceho vlastníka, a preto aj súd prvej inštancie vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy (smerujúce k objasneniu tejto spornej skutkovej otázky.) Následne však hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že za najrelevantnejší dôkaz treba považovať znalecký posudok č. 43/2021 Ing. Bohuslava Babku, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu podielov žalovaného na uvedených dvoch pozemkoch v sume 15,54 eur za 1 m2, a to preto, že v ňom išlo o jediný dôkaz, ktorý stanovoval všeobecnú hodnotu (ktorá jediná je rozhodujúca pre určenie primeranej náhrady) a súčasne tak robil vo vzťahu k podielom (žalovaného) práve na uvedených pozemkoch, ktoré sú predmetom daného konania, a preto mal zo všetkých dôkazov najväčšiu výpovednú hodnotu. Pokiaľ ide o ostatné dôkazy, tak tieto totiž buď preukazovali kúpne ceny, ktoré boli dojednané v jednotlivých prípadoch, a teda neodrážali všeobecnú cenu ako obvyklú trhovú cenu (na rozdiel od znaleckého posudku Ing. Bohuslava Babku), a navyše týkali sa iných pozemkov (ako sú pozemky, ktoré sú predmetom daného konania a ktorých sa týkalo znalecké posúdenie Ing. Bohuslava Babku) a (v niektorých prípadoch) dokonca išlo o dôkazy z neaktuálneho obdobia spred roku 2021 (z ktorého je znalecký posudok Ing. Bohuslava Babku). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že všeobecná hodnota (cena) za 1 m2 pozemkov, ktoré sú predmetom daného konania predstavovala 15,54 eur za m2, a preto potom dospel k záveru o výške primeranej peňažnej náhrady pre odstupujúceho žalovaného, ako zo strany žalobcu 1/, tak aj zo strany žalobkyne 2/ vo výške po 2.636,62 eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcom priznal nárok na ich náhradu v plnej výške, keďže boli v konaní proti žalovanému úspešní a zároveň neakceptoval námietku žalovaného poukazujúcu na okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku.
3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), a h) CSP, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietal, že pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady, podľa § 18 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. SPF môže previesť (teda aj vyporiadať) vlastníctvo k nehnuteľnostiam v jeho správe a nakladaní najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu, čiže najmenej za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Cena je stanovená znaleckým posudkom a podľa žalovaného je teda v zmysle zákona považovaná za sumu najnižšiu, pričom je potrebné pri cenotvorbe zohľadniť aj ostatné činitele. Podľa odvolateľa z hľadiska stanovenia primeranej náhrady bolo potrebné vychádzať aj z trhovej hodnoty spornej parcely. Podľa názoru žalovaného súd pri rozhodovaní vychádzal v rozpore s ustálenou judikatúrou predovšetkým zo záverov znalca, ktorý vyhotovil znalecký posudok na základe súkromnej objednávky od žalobcu. Ďalej poukázal na to, že žalobca okrem ním objednaného znaleckého posudku nepredložil žiadny iný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom vo výške 15,54 €/m2 korešponduje s trhovou cenou nehnuteľnosti, zatiaľ čo žalovaný v rámci preukázania obvyklých trhových cien v danom katastrálnom území predložil v rámci dokazovania štyri nezávislé kúpne zmluvy uzatvorené medzi Obcou N. a fyzickými osobami, šesť kúpnych zmlúv uzatvorených na SPF, ktoré sú zverejnené na verejne dostupnom centrálnom registri zmlúv, ďalej realitné ponuky a znalecký posudok od Ing. Mariana Majerčiaka, pričom cenové rozpätie týchto dôkazov, sa pohybovalo v rozmedzí od 19,36 €/m2 - 53,23 €/m2. Na základe predložených dôkazov žalovaný preto navrhoval stanoviť výšku primeranej náhrady v sume minimálne 30,00 €/m2. Žalovaný mal za to, že súd nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, a zároveň vec nesprávne právne posúdil v časti týkajúcej sa určenia výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaného, keď sa obmedzil výlučne na závery znaleckého posudku predloženého žalobcom. Vo vzťahu k trovám uviedol, že ako žalovaný dané konanie nezavinil, ani neinicioval, naopak snažil sa pomáhať pri usporiadaní vlastníckych vzťahov. Žalobca svoj argument, že sa snažil uzatvoriť zmier tým, že zaslal pokus o zmier s návrhom na odpredaj spoluvlastníckeho podielu na základe súdnoznaleckého ocenenia nehnuteľnosti nepodložil žiadnym listinným dôkazom, či adresovaným návrhom na uzatvorenie zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorý by preukázal pravdivosť jeho tvrdenia a SPF uvedenú žiadosť, ktorou by sa dalo predísť súdnemu sporu ani neevidoval. Napokon odvolateľ konštatoval, že súd prvej inštancie nemal priznať žalobcovi náhradu trov konania aj s poukazom na uvedené skutočnosti a zároveň na
ustanovenie § 257 CSP. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa návrhu žalovaného.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) postupom v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/ a žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam tak, že podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že každý z predmetných pozemkov prikázal do nového podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ a 2/ s tým, že každý zo žalobcov 1/, 2/ je povinný zaplatiť peňažnú náhradu vo výške 2.636,62 eur k rukám žalovaného, potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, zároveň zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 388 CSP tak, že žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.
5. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v merite veci je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú organickú kompletizujúcu jednotu. Z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
6. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených, námietok.
7. Žalovaný vo svojom odvolaní primárne vyjadril nesúhlas s verziou (posúdeného skutkového stavu) ohľadne výšky primeranej finančnej náhrady na spoluvlastnícke podiely žalovaného „ponúknutou“ súdom prvej inštancie. V intenciách uvedeného odvolací súd primárne poukazuje na to, že súd prvej inštancie hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazu je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov, keď súd prvej inštancie pri uplatnení uvedenej zásady z tejto zásady nevybočil.
8. Primárne žalovaný v odvolaní vyjadril „nesúhlas“ s posúdením skutkového stavu veci súdom prvej inštancie v bode 29. rozsudku súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne rozhodnutie v tejto časti odôvodnil, a to zákonom zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS/344/2010 dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadné také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.
9. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa toho, že súd pri rozhodovaní vychádzal len so žalobcami 1/, 2/ objednaného znaleckého posudku, ktorý preukazoval, že všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom vo výške 15,54 €/1m2 korešponduje s trhovou cenou nehnuteľností, zatiaľ čo žalovaný v rámci
dokazovania predložil viaceré kúpne zmluvy uzatvorené medzi obcou N. a fyzickými osobami, ďalej realitné ponuky a znalecký posudok Ing. Majerčiaka, pričom cenové rozpätie v uvedených dôkazoch sa pohybovalo od 19,36 €/m2 až 53,23 €/m2,vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoju úvahu o určení výšky primeranej peňažnej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaného mal k dispozícií dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých pri svojich úvahách vychádzal, prihliadal na to akým spôsobom určenie výšky primeranej peňažnej náhrady zdôvodňovali aj obe strany sporu, aké dôkazy v tomto smere označili. Súd prvej inštancie o výške primeranej peňažnej náhrady uvažoval v intenciách daného prípadu a vychádzal z konkrétnych zistených skutkových okolnosti, pričom prihliadol na všetky relevantné okolností daného sporu.
10. Odvolací súd s poukazom na uvedené je toho názoru, že súd prvej inštancie svoje myšlienkové pochody dostatočne odôvodnil, pričom jasne a zrozumiteľne, a to aj v konkrétnej rovine vyjadril z čoho vychádzal pri určení výšky primeranej peňažnej náhrady za predmetné spoluvlastnícke podiely žalovaného, a preto ani odvolací súd nemal dôvod vstupovať do týchto jeho úvah. Uvedené rozhodnutie pokladá za správne aj do určenia výšky peňažnej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaného. Krajský súd napokon konštatuje, že preskúmaním spisového materiálu vrátane úvah prvoinštančného súdu, ktoré ho viedli k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia v merite veci, dospel k záveru, že výška primeranej peňažnej náhrady za predmetné spoluvlastnícke podiely žalovaného priznaná v základnom konaní je primeraná povahe danej veci a taktiež zodpovedá svojmu účelu - poskytnúť primeranú finančnú náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaného.
11. Ďalšie argumenty žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody žalovaného boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.
13. Pokiaľ ide o výrok súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, odvolací súd tento výrok zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému nepriznáva. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom aplikoval na daný stav i ust. § 257 CSP. Úspešnou stranou v konaní pred súdom prvej inštancie boli žalobcovia 1/, 2/, a preto by im patrila plná náhrada trov konania. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie v danom prípade vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že na strane žalovaného ide o právnickú osobu zriadenú zákonom, zapísanú v obchodnom registri, ktorá však nie je zriadená za účelom podnikania, svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme a z tejto činnosti jej vznikajú práva a povinnosti. Samotný zisk nie je určený na rozdelenie jednotlivcom, ako je to v prípade obchodných spoločnosti, keďže s finančnými prostriedkami hospodári podľa rozpočtu schváleného vládou. V predmetnom konaní tiež treba konštatovať, že Slovenský pozemkový fond zastupoval záujmy Slovenskej republiky, ktoré boli predmetom sporu vo veľkosti 16/96 k celku. Zo samého charakteru v prejednávanej veci a predmetu sporu vyplýva, že sa nejedná o štandardné sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja protichodné záujmy strán, medzi ktorými existuje konflikt, keďže v konečnom dôsledku je v záujme všetkých zúčastnených strán právne usporiadanie majetkových pomerov k dotknutým nehnuteľnostiam. Pokiaľ
ide o argumentáciu súdu prvej inštancie týkajúcu sa toho, že žalovaný nereagoval na pokus žalobcov 1/, 2/ o zmier v určenej lehote, a preto zavinil podanie žaloby vo veci samej, odvolací súd konštatuje, že sa s uvedenou argumentáciou súdu prvej inštancie nemohol stotožniť. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žaloba žalobcov 1/, 2/ bola podaná len 16 dní po vypracovaní znaleckého posudku ohľadne primeranej peňažnej náhrady na základe objednávky žalobcov 1/, 2/, a teda z objektívneho hľadiska by žalovaný ani nemal možnosť schváliť navrhovaný právny úkon žalobcov 1/, 2/.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Žalobcovia 1/, 2/ boli úspešní v odvolacom konaní voči žalovanému, avšak z dôvodov hodných osobitného zreteľa im nárok na ich náhradu nepriznal. Dôvod hodný osobitného zreteľa vzhliadol v tom, že Slovenský pozemkový fond ako zástupca záujmov Slovenskej republiky je právnickou osobou zriadenou zákonom, zapísanú v obchodnom registri, ktorá však nie je zriadená za účelom podnikania, svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme a z tejto činnosti jej vznikajú práva a povinnosti. Samotný zisk nie je určený na rozdelenie jednotlivcom, ako je to v prípade obchodných spoločnosti, keďže s finančnými prostriedkami hospodári podľa rozpočtu schváleného vládou.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)