Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-39-2024.pdf
PDF · 113.97 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/39/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: A. B. C. A., D. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, G. - H., zast. JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom, AK K. I. J. X, XXX XX G., IČO: 42224969, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo k pozemku parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parcelné č. 4991 trvalý trávny porast o výmere 4934 m2 v katastrálnom území a obci Ružomberok, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom.
II. Súd p r i k a z u j e pozemok parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parcelné č. 4991 trvalý trávny porast o výmere 4934 m2 v katastrálnom území a obci Ružomberok, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, do vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu za odstupovaný spoluvlastnícky podiel vo výške 8,71 eur na účet Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdková 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17335345, IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 12392024, a to v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd žalobcovi ani žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09. 05. 2024 domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k pozemku EKN parcela č. 4991 trvalý trávny porast o výmere 4934 m2 v k. ú. a obci Ružomberok, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom a prikázal pozemok EKN parcela č. 4991 trvalý trávny porast o výmere 4934 m2 v k. ú. a obci Ružomberok, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, do vlastníctva žalobcu. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalobcu povinnosťou do desiatich dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalovanej
náhradu za odstupovaný spoluvlastnícky podiel vo výške 8,71 eur na účet Slovenského pozemkového fondu, sídlo: Búdková 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17335345. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom s podielom vo veľkosti 91/96 pozemku EKN parcela č. 4991 trvalý trávny porast o výmere 4934 m2 v k. ú. a obci Ružomberok, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX. Druhým spoluvlastníkom s podielom vo veľkosti 5/96 je žalovaná, ktorej podiel spravuje Slovenský pozemkový fond. Uvedený pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia Ružomberka nad Černovou. Žalobca ho kosí, aby naďalej išlo o trvalý trávny porast. Podľa územnoplánovacej informácie mesta Ružomberok, ktorá je prílohou znaleckého posudku, sa pozemok nachádza v území označenom ako plochy R8 – rozptýlené plochy agroturistiky s prípustnými funkciami: prechádzkové chodníky, sedenia, ohniská, prístrešky, cyklotrasy, lyžiarske bežecké stopy, jazdenie na koňoch, v lete pasenie oviec, a s neprípustnými funkciami: výstavba rekreačných chát a iných objektov, narúšanie pôdneho krytu. Žalobca nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, preto navrhuje jeho zrušenie. Ohľadom jeho vyporiadania uvádza, že reálne rozdelenie pozemku nie je dobre ani právne možné, keďže pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia mesta a jeho rozdelením by vznikol aspoň jeden pozemok s výmerou menšou ako 3000 m2, čím by došlo k porušeniu zákazu drobenia poľnohospodárskych pozemkov podľa § 23 ods. 1 zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. Ako bolo uvedené, pozemok nie je podľa územného plánu mesta určený na zastavanie. Žalobca preto navrhuje, aby mu súd prikázal pozemok do výlučného vlastníctva, keďže jeho podiel je výrazne väčšinový a o pozemok sa bude naďalej starať, aby si zachoval svoju funkciu. Žalobca je poľovník, ktorý okrem výkonu práva poľovníctva v okolí Černovej zabezpečuje kosenie lúk a starostlivosť o lesnú zver. Prikázanie pozemku do jeho vlastníctva je teda v súlade s účelným využitím pozemku. Za účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dal žalobca vypracovať znalecký posudok Ing. Kataríny Uhrinovej č. 12/2023, podľa ktorého je hodnota pozemku 167,263 eur (0,0339 eur za m2), z čoho na podiel žalovanej pripadá 8,71 eur. Žalobca listom z 30. 04. 2024 oslovil správcu podielu žalovanej s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom navrhol vyplatenie žalovanej sumou 8,71 eur. Slovenský pozemkový fond listom z 02. 05. 2024 tento návrh odmietol a uviedol, že požaduje 14 eur za m2. Takáto cena však zjavne nie je primeraná, čo potvrdzuje znalecký posudok, preto dohoda so žalovanou nebola možná.
2. Vyjadrenie žalovanej k žalobe. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že vo veciach pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a za štát koná zo zákona pred súdom SPF podľa § 34 ods. 18 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákonom NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Žalobca sa ako podielový spoluvlastník domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. G., obec Ružomberok, okres Ružomberok, evidovanému na LV č. XXXXX, ako parcela reg. „E“ KN č. 4991 trvalý trávny porast o výmere 4934 m2, a to prikázaním za náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti. Vzhľadom na to, že žalovanou je Slovenská republika, je pre posúdenie zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku sporom dotknutému pozemku dôležité vyjadrenie Okresného úradu, či spoluvlastnícky podiel Slovenskej republiky nie je predmetom reštitučného nároku. Pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu do vlastníctva žalobcov, SPF s odkazom na ust. § 142 Občianskeho zákonníka a ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, nepovažuje rozdelenie pozemku za dobre možné a účelné, a súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva - prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. Žalobca za účelom stanovenia primeranej náhrady predložil znalecký posudok č. 12/2023, v ktorom je jednotková hodnota sporom dotknutého pozemku určená vo výške 0,0339 eur/m2. K určovaniu výšky primeranej náhrady zaujalo stanovisko občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 20. 10. 1997 pod sp. zn. Cpj 30/97, na ktoré žalovaný poukázal. Pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranou náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Malo by ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať.
3. Replika žalobcu. Zástupca žalovanej súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva pozemku a jeho vyporiadaním prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu. V tomto ohľade je medzi stranami
zhoda. Zástupca žalovanej výslovne neuvádza, že nesúhlasí s výškou náhrady za odstupovaný spoluvlastnícky podiel, pre posúdenie trhovej ceny však navrhuje predložiť zmluvu, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok č. V 4356/2022. Za účelom stanovenia hodnoty pozemku dal žalobca vypracovať znalecký posudok, ktorý obsahuje doložku umožňujúcu použiť ho v súdnom konaní. Znalkyňa v posudku vysvetlila, akú metódu stanovenia hodnoty pozemku použila. Na strane 3 posudku (bod 2.2) sa uvádza: Identifikácia použitej metódy: Príloha č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by táto mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji. Použitá je metóda polohovej diferenciácie z dôvodov súčasného využitia nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, druh pozemku v katastri nehnuteľností je TTP, podľa prílohy č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. v znení vyhlášky MS SR č. 254/2010 jednotková všeobecná hodnota pozemku sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemku pre skupinu pozemkov podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach podľa zákona č. 465/2008 Z. z.“ Znalkyňa teda podrobne zdôvodnila, akú metódu použila, pričom oprávnenosť tohto postupu vyplýva z citovaných právnych predpisov. Zástupca žalovanej neuviedol, v čom by mal byť postup znalkyne nesprávny, a preto by mal súd z jej záverov vychádzať. Žalobca predložil súdu kúpnu zmluvu uzavretú v septembri 2022 s predávajúcim E. L., predmetom ktorej bola kúpa podielu 24/96 k pozemku EKN parc. č. 4991. Ide o kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený rozhodnutím č. V 4356/2022. Kúpna cena za predmet kúpy bola 1 eur. Pokiaľ zástupca žalovanej poukazuje na tzv. blokačné ustanovenie obsiahnuté v § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., žalobca poznamenáva, že mu vyjadrenie správneho orgánu o neuplatnení reštitučného nároku v priebehu rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy už dával. Vyplynulo z neho, že na podiel reštitučný nárok uplatnený nebol. Takéto vyjadrenie či potvrdenie žalovaná má, žalobca musí zistiť, či si ho nechal aj on. Zároveň podľa uvedeného ustanovenia nemôže povinná osoba veci, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok, previesť do vlastníctva iného. Obmedzenie sa teda týka prevodu vlastníckeho práva, nie rozhodovania súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Samozrejme, pokiaľ súd dospeje k názoru, že je potrebné skúmať uplatnenie reštitučného nároku, žalobca to bude rešpektovať. Žalobca teda zotrváva na svojej žalobe, na tvrdeniach a návrhoch obsiahnutých v nej a v tomto vyjadrení.
4. Duplika žalovanej. Žalobca na návrh zástupcu žalovanej predložil kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca nadobudol podiel na sporom dotknutom pozemku. Kúpna cena za odpredaný podiel bola dohodnutá vo výške 1 euro. Na základe uvedeného zástupca žalovanej súhlasí s výškou primeranej náhrady určenej predloženým znaleckým posudkom. Zároveň žalovaná namietla trovy konania. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP. Rozhodnutie vo veci je rozhodnutím v záujme všetkých spoluvlastníkov. Súd nie je viazaný žalobným návrhom a vzhľadom na charakter sporu máme za to, že žiadna zo strán pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá v konaní plný úspech, resp. každá zo strán mala rovnaký úspech v konaní, keďže v zásade každému z podielových spoluvlastníkov pripadne buď podiel na veci alebo primeraná náhrada, s poukazom na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/247/2012 zo dňa 27. 03. 2013 a aj na právny názor vyslovený Krajským súdom v Žiline č. k. 11Co/35/2022-227. Dôvod hodný osobitného zreteľa vzhliadol v tom, že Slovenský pozemkový fond ako zástupca záujmov Slovenskej republiky je právnickou osobou zriadenou zákonom, zapísanú v obchodnom registri, ktorá však nie je zriadená za účelom podnikania, svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme a z tejto činnosti jej vznikajú práva a povinnosti. Samotný zisk nie je určený na rozdelenie jednotlivcom, ako je to v prípade obchodných spoločnosti, keďže s finančnými prostriedkami hospodári podľa rozpočtu schváleného vládou.
5. Pojednávania konaného dňa 15. 02. 2024 sa nezúčastnila žalovaná, pričom doručenie predvolania na pojednávanie mala riadne a včas vykázané na základe fikcie, podaním doručeným tunajšiemu súdu mailom dňa 08. 08. 2024 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej vyťaženosti a nemožnosti zastúpenia iným zamestnancom fondu s právnickým vzdelaním, bol daný súhlas s rozhodnutím v ich neprítomnosti. Preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.
6. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 15. 08. 2024 zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby jej súd vyhovel. Odkázal v plnom rozsahu na všetky písomné podania. Zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku, ako aj spôsob jeho vyporiadania a tiež výška náhrady za odstupujúci podiel pre žalovanú je v konaní sporná. Čo sa týka náhrady trov konania, zotrval v plnom rozsahu na návrhu obsiahnutom v petite žaloby. V tomto konaní nemá Slovenský pozemkový fond postavenie zákonného zástupcu pre konanie o nezistených vlastníkov, ale žalovaným je Slovenská republika. Pred podaním žaloby sa žalobca snažil o mimosúdne vyriešenie, avšak zástupca žalovanej trval na cene 14 eur/m2 s poukazom na cenovú mapu mesta napriek tomu, že mu predložili znalecký posudok. Čiže potreba konania vyvstala z dôvodu požiadavky žalovanej na neprimerane vysokej náhrade za odstupujúci spoluvlastnícky podiel.
7. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s Výpisom z LV č. XXXXX k.ú. G. údaje platné ku dňu 29. 04. 2024 a ku dňu 14. 08. 2024, Znaleckým posudkom znalkyne Ing. Kataríny Uhríkovej č. 12/2023, Návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva adresovaný právnym zástupcom žalobcu zástupcovi žalovanej zo dňa 30. 04. 2024, Odpoveďou zástupcu žalovanej - Oznámenie ceny OTCV adresovanou právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 02. 05. 2024, Kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcim E. L. a žalobcom zo dňa 20. 09. 2022 – nadobúdací titul k spoluvlastníckemu podielu žalobcu na predmetnom pozemku, Stanoviskom Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor k Žiadosti žalobcu o vyjadrenie o uplatnení reštitučného nároku adresovaným žalobcovi zo dňa 08. 03. 2024 č. OU-RK- PLO-2023/003185-002.
8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 136 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: (1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. (2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom ku dňu 15. 08. 2024 (ku dňu vyhlásenia rozsudku), ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených
v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
9. V tomto spore je predmetom konania uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, a to pozemku parcela reg. „E“ evidovaná na mape určeného operátu č. 4991 v k. ú. G., zapísaná na LV č. XXXXX na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor, nachádzajúca sa mimo zastavaného územia obce.
10. Vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo pozemku bolo v konaní preukázané výpisom z predmetného LV, ktorý bol jednak priložený k žalobe č. l. 6 a jednak súd si zadovážil v súlade s ustanovením § 185 ods. 2 CSP aktuálny výpis z LV vyhotovený dňa 15. 08. 2024, obsahujúci údaje platné ku dňu 14. 08. 2024 č. l. 60. Veľkosť spoluvlastníckych podielov na pozemku je nasledovná: žalobcovi patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 91/96-ín a žalovanej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/96-ín. K tejto skutočnosti neboli dané žiadne námietky strán, ide o nesporné skutočnosti.
11. Mimosúdna dohoda vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nebola uzavretá. Súd mal síce preukázanú snahu žalobcu dohodnúť sa ešte pred podaním tejto žaloby na súd, keď v spise sa nachádza návrh žalobcu adresovaný zástupcovi žalovanej – Slovenskému pozemkovému fondu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 30. 04. 2024 č. l. 13 s tým, že bola daná písomná odpoveď zo strany zástupcu žalovanej zo dňa 02. 05. 2024 č. l. 14, v zmysle ktorej bola požadovaná náhrada za odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalovanej na predmetnom pozemku vo výške 14 eur/m2. Túto požiadavku však žalobca neakceptoval, keď navrhnutú výšku náhrady považoval za neprimeranú v zmysle jeho skutkového tvrdenia obsiahnutého v žalobe, ktoré nebolo sporné.
12. Čo sa týka ďalších rozhodujúcich skutkových okolností dotýkajúcich sa uplatneného nároku žalobcu, žalobca uviedol v žalobe, že už nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a preto sa domáha jeho zrušenia. Čo sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku, žalobca uviedol, že rozdelenie pozemku neprichádza z právneho hľadiska do úvahy vzhľadom na právnu úpravu zákonom č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom týkajúcu sa zákazu drobenia pozemkov, nakoľko ide o pozemok, trvalý trávny porast nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce a jeho rozdelením by vznikol aspoň jeden pozemok s výmerou menšou ako 3000 m2, pozemok podľa územného plánu mesta nie je určený na zastavanie. Preto žalobca žiadal, aby súd mu prikázal pozemok do výlučného vlastníctva vzhľadom na výšku jeho podielu, ktorý je výrazne väčšinový, ako už bolo zistené spoluvlastnícky podiel žalobcu je vo výške 91/96-ín, s tým, že o pozemok bude naďalej starať, aby si zachoval svoju funkciu. Žalobca poukázal, že je poľovníkom, ktorý okrem výkonu práva poľovníctva v okolí Černovej zabezpečuje kosenie lúk a starostlivosť o lesnú zver a mal za to, že prikázanie pozemku do jeho výlučného vlastníctva je v súlade s účelným využitím pozemku. Tieto skutočnosti neboli v konaní namietané zo strany žalovanej.
13. Žalobca priložil k žalobe znalecký posudok vyhotovený znalkyňou Ing. Katarínou Uhríkovou č. 12/2023 č. l. 7, ktorá je znalkyňou z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Táto znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu pozemku vo výške 167,263 eur, čo predstavuje 0,0339/m2.
14. Zo stanoviska Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor zo dňa 15. 07. 2024 č. l. 56 vyžiadaného súdom v spore na návrh žalovanej súd zistil, že predmetná parcela bola riešená v rámci zjednodušeného registra pôvodného stavu Ružomberok a zapísaná na LV č. XXXXX, k. ú. G.. Tejto parcele zodpovedala pôvodná pozemkovoknižná parcela č. 4991 evidovaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, pôvodné k. ú. H., ktorej vlastníctvo bolo zapísané v prospech fyzických osôb. Dedením podľa rozhodnutia D 692/63 bolo vlastníctvo na podiel 5/96 zapísané v prospech štátu. Z uvedeného vyplýva, že na predmetnú parcelu sa nevzťahujú ustanovenia zákonov č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú prevod alebo prechod vlastníctva občanov na štát alebo inú právnickú osobu v dobe od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990.
15. Z pohľadu vecnej legitimácie v tomto spore súd konštatuje, že všetci (dvaja) podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku sú stranami sporu, teda vecná legitimácia v spore je daná.
16. Z hľadiska právneho posúdenia tohto sporu súd poznamenáva, že relevantný je princíp, v zmysle ktorého nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, pokiaľ prejaví vôľu, že v ňom zotrvať viac nechce. Právna úprava v ustanovení § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka pozná výnimku, kedy súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku za splnenia podmienky, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Táto situácia však v tomto prípade nenastala, takéto dôvody neboli v rámci obrany žalovanej v tomto spore tvrdené.
17. Ohľadom spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd uvádza, že zákonná úprava obsiahnutá v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje spôsoby pre vyporiadanie, pričom treba brať do úvahy ich poradie. Je potrebné prihliadnuť na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Prvý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva predstavuje rozdelenie veci. Ako už uvádzal samotný žalobca, rozdelenie veci nie je dobre možné, a to s poukazom na právnu úpravu zákona č. 180/1995 Z.z., konkrétne ustanovenie § 23 ods. 1 nakoľko došlo by k porušeniu zákazu drobenia poľnohospodárskych pozemkov. Súd sa s týmto zdôvodnením plne stotožňuje, nakoľko v tomto prípade nepochybne ide o pozemok – trvalý trávny porast nachádzajúci sa mimo zastavaného územie mesta, ktorý nie je podľa územného plánu mesta určený na zastavanie a ktorého výmera predstavuje 4934 m2 a je zrejmé, že rozdelením tohto pozemku by vznikol pozemok s výmerou menšou ako 3000 m2.
18. Súd teda pristúpil ku skúmaniu možnosti v poradí k druhého spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva uvedenému v zákone, a to je prikázanie veci do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov za náhradu odstupujúcemu spoluvlastníkovi. V tomto prípade žiadal žalobca prikázať pozemok do výlučného vlastníctva práve jemu za primeranú náhradu pre žalovanú. Relevantné je kritérium veľkosti podielov, keď spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 91/96-ín je vysoký podiel žalobcu. Rovnako je relevantné kritérium účelného využitia veci, keď vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe, ktoré neboli v konaní sporné, účelné využitie veci nastane práve v prípade prikázania pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd zohľadnil postoj žalovanej v konaní, ktorá o prikázanie pozemkov do jej výlučného vlastníctva neprejavila záujem, súhlasila so zrušením spoluvlastníctva k pozemku a jeho vyporiadaním navrhnutým žalobcom - prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu. V nadväznosti na uvedené súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku a jeho vyporiadanie prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu je dôvodný.
19. Z pohľadu výšky náhrady za odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalovanej súd konštatuje, že v počiatočnom štádiu konania bola to sporná otázka medzi stranami sporu. Žalovaná navrhovala ako východiskovú sumu všeobecnej hodnoty pozemku 14 eur/m2, čiže výrazne vyššiu sumu, ako bola navrhovaná žalobcom v žalobe v sume 0,0339 eur/m2 na podklade k žalobe priloženého znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou Ing. Katarínou Uhríkovou č. 12/2023, ktorá je znalkyňou z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Táto znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu pozemku vo výške 167,263 eur a na základe toho vyčíslil žalobca v petite žaloby sumu náhrady na vyrovnanie podielov pre žalovanú vo výške 8,71 eur. Okrem toho na základe požiadavky žalovanej predložil žalobca aj nadobúdací titul k svojmu podielu na tomto pozemku, v ktorej nebola dojednaná vyššia kúpna cena za m2 pozemku, ako predstavuje všeobecná hodnota pozemku stanovená znalkyňou. Následne otázka výšky náhrady na vyrovnanie podielov prestala byť v konaní sporná, žalovaná viac už túto otázku v konaní nenamietala, v duplike zástupca žalovanej výslovne vyjadril svoj súhlas s výškou náhrady odvíjajúcej sa od všeobecnej hodnoty pozemku určenej znaleckým posudkom priloženým k žalobe. Súd poukazuje na zásadu pre stanovenie výšky náhrady na vyrovnanie podielov podľa ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej táto náhrada by mala byť primeraná, mala by zodpovedať príslušnému podielu všeobecnej ceny veci, čo predstavuje hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, ako bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Treba vychádzať zo záujmu o tieto pozemky, relevantný je dopyt, ponuka v danom mieste a čase, musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Súd má za to, že znalecký posudok znalkyne Ing. Kataríny Uhríkovej č. 12/2023 je dostatočným podkladom pre stanovenie výšky tejto náhrady, súd v rámci hodnotenia tohto dôkazu nezistil žiadne vady tohto znaleckého posudku, žalovaná
správnosť uvedeného znaleckého posudku žiadnym spôsobom nenamietala. Vzhľadom na uvedené sú dospel k záveru, že žalobcom navrhovaná výška náhrady na vyrovnanie podielov pre žalovanú je dôvodná.
20. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobe vyhovel v celom rozsahu.
21. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi ani žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov by patrila žalobcovi v rozsahu 100% v zmysle § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, keďže súd jeho žalobe voči žalovanej vyhovel v celom rozsahu. Súd však zistil dôvod hodný osobitného zreteľa k aplikácii postupu v zmysle § 257 CSP, a to najmä s poukazom na postoj žalovanej v tomto konaní – v duplike, t.j. v štádiu pred začatím pojednávania (hneď po predložení nadobúdacieho titulu žalobcu k svojmu spoluvlastníckemu podielu na predmetnom pozemku) vyjadrila žalovaná svoj plný súhlas s podanou žalobou. Predloženie tohto dôkazu na návrh žalovanej podľa názoru súdu vytvorilo komplexnejší podklad k posúdeniu dôvodnosti žaloby v časti stanovenia výšky náhrady za vyrovnanie podielov pre žalovanú.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Po vyhlásení rozsudku právny zástupca žalobcu vzdal sa odvolania voči všetkým výrokovým častiam vyhláseného rozsudku.