Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/78/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 42, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.6.2014 pod č. k. -63, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. -63 žalobu zamietol. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania. Vylúčil na samostatné konanie vec, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. . V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa návrhom z 27.9.2012 domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu v Humennom, ktorý nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi, pričom k vydaniu rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora nedošlo v zákonnej lehote, hoci prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. Žalobcovi vznikla majetková škoda 175,- eur na účelne vynaložených nákladoch spojených so správou a vymáhaním pohľadávky, z toho 70,- eur za výkon zamestnancov pomocou informačného systému, za udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,- eur a 15,- eur poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Zároveň si uplatňuje nemajetkovú ujmu v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebude dostatočným zadosťučinením za ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za tú žalobca požaduje 110,64 eur. Ak Ústavný súd za 1 rok prieťahu v súdnom konaní priznáva čiastku 663,88 eur, tak za jeden mesiac to je 55,32 eur.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu exekučných konaní, vznik škody a nemajetkovej ujmy, pričom celé dôkazné bremeno prenáša na súd. Nie je splnená ani základná podmienka na možnosť vyhovieť návrhu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože žaloby na súde je možné podať až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa neúspešného konania pri prerokovaní nároku s príslušným orgánom štátu. Žiadosť žalobcu na prerokovanie nároku bola doručená žalovanému 23.4.2012, pričom

žalobca 20.9.2012 podal žalobu na súd, ešte pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o ňom mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní a zmaril predbežné prerokovanie podaním žaloby na súd.

Žalobca sa domáha nároku s poukazom na Exekučného poriadku č. . Keď pôvodný súdny exekútor neposkytol potrebnú súčinnosť, nebolo možné rozhodnúť v 30-dňovej lehote. Aj Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. konštatuje, že nedodržanie lehoty nemožno považovať automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože rozhodujúce sú okolnosti v danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania z hľadiska doby rozhodnutia o zámene súdneho exekútora. V súvislosti s nerozhodnutím o zmene súdneho exekútora v lehote nemôže dôjsť k vzniku škody, pretože pôvodný súdny exekútor až do doby rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora mal pokračovať vo vymáhaní pohľadávky v prospech žalobcu ako oprávneného.

Žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov, ktoré nehovoria v prospech žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a obchodnej činnosti pri spotrebiteľských úveroch, pričom žalobca je v očiach verejnosti vnímaný negatívne. Žalobca zneužíva slabé finančné a právne povedomie nízkopríjmových osôb. Práve negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a všeobecne uznávanými spotrebiteľskými právami. Navrhuje žalobu zamietnuť.

Predmetom konania boli nároky uplatnené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. až . Vec sp. zn. sa týka povinného O. V.. Dňa 3.2.2012 bolo vyhovené návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vec sp. zn. sa týka povinného M. B. a návrhu na zmenu súdneho exekútora súd rozhodol uznesením z 3.2.2011. Vec sp. zn. sa týka povinného O. G. a návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo vyhovené dňa 8.2.2011. Vec sp. zn. sa týka povinnej W. D. a návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo vyhovené 8.2.2011. Vec sp. zn. sa týka povinnej O. O. a dňa 21.4.2011 bolo vyhovené zmene súdneho exekútora. Vec sp. zn. sa týka povinného M. F. a návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo vyhovené 4.5.2011. Vec sp. zn. sa týka povinného F. N.. Dňa 4.4.2012 bol návrh na zmenu súdneho exekútora zamietnutý, exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Krajský súd napadnuté uznesenie potvrdil 25.2.2013. Vec sp. zn. sa týka povinného O. M., kde exekučný súd uznesením zo 4.4.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Odvolací súd uznesením z 22.3.2013 rozhodnutie potvrdil. Vec sp. zn. sa týka povinnej L. B.. Dňa 5.4.2012 bol zamietnutý návrh na zmenu súdneho exekútora, a exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Odvolanie bolo odvolacím súdom odmietnuté. Vec sp. zn. sa týka povinného M. B., kde dňa 5.4.2012 bol návrh na zmenu súdneho exekútora zamietnutý, exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Odvolanie bolo odvolacím súdom odmietnuté ako neskoro podané. Vec sp. zn. sa týka povinnej F. U. . Uznesením z 5.4.2014 bol návrh na zmenu súdneho exekútora zamietnutý, exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená. Aj v tomto prípade odvolanie žalobcu ako oprávneného bolo odmietnuté odvolacím súdom.

Súd posudzoval návrh žalobcu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup je definovaný v zákona a ním aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa odseku 2, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Tým sa zaoberal aj Ústavný súd SR s tým, že vo veci sp. zn. , a aj

niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí predstavovať zbytočné prieťahy. Práve konkrétne okolnosti tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Sú všeobecne známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo je konštatované vo viacerých rozhodnutiach. Prejavuje sa to vo formulácii rozhodcovskej doložky, ktorá určuje právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktoré súdy hodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola v neprospech spotrebiteľa. Pri posúdení toho, či exekučný súd sa dopustil zbytočných prieťahov je potrebné využiť závery Ústavného súdu SR v citovanom rozhodnutí , ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci. Sťažovateľ - žalobca podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súdy v rovnakom čase väčším počtom podaní, preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Vo väčšine prejednávaných prípadov sa jednalo o omeškanie 1 až 3 mesiacov, kde bolo potrebné vyzývať na súčinnosť pôvodných zamieňaných exekútorov. Exekučné súdy sa nedopúšťali zbytočných prieťahov, a to vzhľadom na množstvo exekúcií podaných žalobcom. Rozhodne nie je správny názor žalobcu, že v príčinnej súvislosti s nerozhodnutím o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote mu vznikla škoda. Priebeh exekúcie nemôže byť ovplyvnený zmenou osoby súdneho exekútora. Až do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora musí vo veci konať pôvodný exekútor. V mnohých prípadoch bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, a takto absentuje príčinná súvislosť medzi údajnou škodou a nerozhodnutím o zmene súdneho exekútora. Naviac, žalobca nepreukázal ani samotnú existenciu škody. Nároky sú hypotetické, kde žalobca nepredložil žiaden dôkaz na jej preukázanie, a tak neuniesol dôkazné bremeno. Nutnosť spravovať pohľadávku nezapríčinil exekučný súd. Príslušné náklady nie sú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu, ale s postupom povinného, ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil.

Obdobne pri náhrade nemajetkovej ujmy nie sú dané dôvody na jej priznanie podľa . Dôvody uvádzané žalobcom sú irelevantné. Nebolo zistené, aby došlo k zániku povinného, či insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v tomto konaní bezvýznamné, keďže žalobcom je právnická osoba. Žalobca nepreukázal zánik svojich podnikateľských aktivít v dôsledku tvrdeného porušenia zákona súdmi. Opätovne sa tu poukazuje na predchádzajúce podnikateľské aktivity žalobcu, pričom jeho konanie je často v rozpore s dobrými mravmi. Keď si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu, tak škoda mu vznikla pri negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorou bola nútená sa zaoberať aj Európska komisia, ktorá v mnohých smeroch konštatovala porušenie práva spotrebiteľov. Z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa .

Keďže súd nemal k dispozícii exekučný spis proti povinnej I. A., nárok vo veci sp. zn. vylúčil na samostatné konanie.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v , kde v právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd svojím rozhodnutím de jure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné práva a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Ďalej sa poukazuje na rozhodnutie štrasburgského

súdu, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vznikajú vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňuje mimosúdny faktor ako napríklad nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy a podobne. Navrhuje rozhodnutie Okresného súdu Prešov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ) a k tomu dodáva:

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením Exekučného poriadku č. o povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o zmene súdneho exekútora do 30 dní, pričom ak o takejto zmene bolo rozhodnuté po tejto lehote. Veci pôvodne napadli na Okresný súd Humenné, kde Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 18.10.2012 vylúčil sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci a vec prikázal Okresnému súdu Prešov. V konaní sú prejednávané spájané veci sp. zn. až , kde vec sp. zn. sa týka exekučného konania proti O. V. sp. zn. , kde došlo k pripusteniu zámeny súdneho exekútora. Vec sp. zn. sa týka povinného M. B. sp. zn. , kde bola vyhlásená exekúcia za neprípustnú a exekúcia zastavená. Odvolací súd uznesenie potvrdil. Vec sp. zn. sa týka povinného O. G. , kde krajským súdom bol návrh súdneho exekútora zamietnutý. Vec sp. zn. sa týka povinnej W. D. sp. zn. , kde bol zamenený súdny exekútor. Vec sp. zn. sa týka povinnej O. O. sp. zn. , kde bola exekúcia zastavená. Vec sp. zn. sa týka exekúcie proti povinnému M. F. sp. zn. , kde došlo k zastaveniu exekúcie. Rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom. Vec sp. zn. sa týka povinného F. N. sp. zn. , kde bola exekúcia zastavená. Odvolací súd rozhodnutie potvrdil. Vec sp. zn. sa týka povinného O. M. sp. zn. , kde bola exekúcia zastavená. Odvolací súd rozhodnutie potvrdil. Vec sp. zn. sa týka povinnej L. B. sp. zn. , kde bola exekúcia zastavená a odvolací súd odvolanie odmietol. Vec sp. zn. sa týka exekúcie proti L. B. sp. zn. , kde bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného. Vec sp. zn. sa týka povinnej F. U. sp. zn. , kde bola exekúcia zastavená. Odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol. V týchto spojených veciach žalobca požadoval náhradu majetkovej škody 175,- eur, resp. nemajetkovú ujmu za prieťahy v súdnom konaní. Nárok opiera o o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože podľa zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. zákona vymedzuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom nesprávny úradný postup je definovaný ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Rozsah náhrady škody je vymedzený v zákona, že sa uhrádza skutočná škody a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. zákona uvádza, že ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Samotný nárok na náhradu škody 175,- eur vyjadruje administratívne výdavky správy pohľadávky. Tá pozostáva zo 70,- eur pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, 40,- eur za udržiavanie a správu informačného systému, ako aj 50,- eur za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom. Ďalej 15,- eur predstavuje náklady súvisiace s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Je možné konštatovať, že tieto finančné náklady predstavujú tak či tak náklady žalobcu súvisiace so správou pohľadávky prakticky od vzniku zmluvného vzťahu až do prípadného uspokojenia tohto nároku. Keď to žalobca hodnotí ako náklady na správu a vymáhanie pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora až do vydania rozhodnutia o zmene súdneho exekútora, tak aby súd prijal takúto úvahu žalobcu, že za pohľadávky v období od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora do doby rozhodnutia súdu o tomto návrhu patrí suma 175,-

eur, tak by administratívne náklady od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a jeho vykonateľnosti do podania návrhu na zmenu súdneho exekútora by vysoko prekročili hodnotu vymáhanej pohľadávky.

Žalobca vymáha náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku nedodržania zákonnej lehoty o zámene súdneho exekútora podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, pričom nemajetkovú ujmu vymedzil ako bezdôvodnú nečinnosť po určitú dobu a za každý mesiac nečinnosti požaduje 55,32 eur. Tu sa vychádza z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , kde za zbytočné prieťahy v trvaní 1 rok a 1 mesiac priznal finančné zadosťučinenie 15.000,- Sk. Za 1 mesiac to vychádza 55,32 eur. Nemožno konštatovať, že prieťahy v súdnom konaní v trvaní 1 roka a viac môžu byť podkladom na obdobný postup aj pri uplatnenom nároku žalobcu. Žalobca ničím nezdôvodnil, že práve táto nemajetková ujma mu vznikla v súvislosti s porušením práva a že samotné konštatovanie porušenia práva nebude dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Je potrebné prihliadnuť aj na to, ako dopadla exekučná vec sama. Žalobca vymáha v exekučných konaniach pohľadávky z rozhodcovských rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu, kde vo väčšine spojených vecí bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia zastavená, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodnutie sporu, a to pre neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pri rozhodovaní spotrebiteľskej veci má za následok materiálna nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Ak žalobca ako oprávnený viedol exekúciu proti povinným bez platnej rozhodcovskej zmluvy, potom vo veci rozhodol neprávomocný orgán, a to rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Žalobca ako oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania, pretože nemal titul na vedenie exekúcie, t.j. a rozhodnutie vydané rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Žalobca sám zapríčinil neúspech exekúcie proti povinným prípadne nedodržanie lehoty na zámenu súdneho exekútora podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku nebolo dôvodom na neúspech žalobcu v exekučnom konaní. Žalobca ťažko preukáže škodu z tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ak žalobca vymáhal pohľadávku v exekučnom konaní bez právomocného a vykonateľného titulu. Neúspech žalobcu v exekučnom konaní nemôže byť základom pre vymáhanie náhrady škody, kde nárok za priamu a materiálnu škodu v súvislosti s administratívnymi výdajmi na správu pohľadávku nemôže byť podkladom na postup podľa , teda na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Ak v zákona č. 514 sú vymedzené kritéria výšky nemajetkovej ujmy, medzi ktoré sa konštatuje aj závažnosť niektorej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, či závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému, pričom žalobca ako oprávnený viedol exekúciu bez titulu, a to právoplatného rozsudku vydaného rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou, tak žalobca sám si zapríčinil náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní, keď nemal titul ako podmienku vedenia exekúcie.

Pri nemajetkovej ujmy okresný súd poukázal na morálnu stránku vymáhanej pohľadávky, ak Slovenská republika bola upozornená generálnym riaditeľom pre spravodlivosť Európskej komisie na nekalé obchodné praktiky žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľských úverov spotrebiteľom. POHOTOVOSŤ, s.r.o., tu dosahovala pochybné rozhodcovské rozsudky a prístupu k ich výkonom. Podľa správ existuje niekoľko tisíc rozhodcovských rozhodnutí proti spotrebiteľom, v ktorých rozhodcovia uložili spotrebiteľom povinnosť uhradiť sumy, ktoré sú často násobkami súm pôvodného úveru vrátane povinnosti uhradiť úroky z omeškania a tieto rozsudky sú základom pre návrh na vykonanie exekúcie.

Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nedodržaním lehoty na zmenu súdneho exekútora a vznikom škody. Priebeh exekúcie nemôže byť ovplyvnený zmenou osoby exekútora, ak pôvodný exekútor do doby zámeny má vykonávať exekúciu v prospech oprávneného žalobcu. Samotný nárok na náhradu škody či nemajetkovej ujmy je len hypotetický, kde žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie výšky škody. Naviac, nutnosť spravovať pohľadávku nezapríčinil exekučný súd, ale povinný, ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil. Nie sú dôvody na náhrady nemajetkovej ujmy, ak nebolo preukázané, aby došlo k zániku povinného. Ani dĺžka exekučného konania nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktov oprávneného s povinným a nie je dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Samotné pocity riadiacich členov spoločnosti žalobcu sú bezvýznamné, pokiaľ sa týka straty dôvery v spravodlivosť či súdy, keďže žalobcom nie je právnická osoba. Tu je potrebné poukázať aj na negatívne vnímanie podnikateľských aktivít žalobcu, a tak je pochybný nárok žalobcu na náhradu škody proti štátu v dôsledku nemajetkovej ujmy.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj v časti vo výroku rozsudku o náhrade trov prvostupňového konania. Okresný súd správne použil ustanovenie , keď neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Úspešnému žalovanému trovy nevnikli, resp. ich nežiadal, preto ani žalovanému nebolo možné priznať náhradu trov konania ( v spojení s ).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s podľa pomeru úspechu v konaní. Žalovaný nebol úspešný v odvolacom konaní, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalovaný si náhradu trov konania nežiadal, v odvolacom konaní mu trovy nevznikli, preto úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.