Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa, v právnej veci žalobcu: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX G., právne zastúpeného: JUDr. Alexander Farkašovský, advokát, so sídlom Němcovej 30, 040 01 Košice proti žalovanej: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 3.098,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. -80 zo dňa 08.11.2021 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanej.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.098,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.098,05 Eur od 16.01.2020 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , a , vládneho nariadenia č. , , . Výrok o trovách konania odôvodnil , a , . V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že neboli sporné okolnosti, že žalobca poskytol finančné prostriedky vo forme pôžičky žalovanej, kde bola dohodnutá aj lehota na vrátenie pôžičiek, konkrétne do 15.01.2020. Keďže žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili tvrdenie žalobcu, vyhovel žalobe v celom rozsahu vychádzajúc z predložených dôkazov. Priznal aj úrok z omeškania počnúc dňom 16.01.2020, teda deň nasledujúci po lehote splatnosti.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že žiadne záväzky voči žalobcovi nemá, žiadnu pôžičku jej neposkytol, a preto nesúhlasí s rozsudkom. Odvolanie zdôvodňuje tým, že rozhodoval výlučne sudca alebo nesprávne obsadený súd, neboli splnené procesné podmienky, zistený skutkový stav neobstojí, pretože boli prípustné ďalšie prostriedky. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.

4. K odvolaniu žalovanej vyjadril sa žalobca. Poukázal na ust. , a . Odôvodnil svoje vyjadrenie tým, že nepovažuje podanie žalovanej za riadne odvolanie a v tejto súvislosti citoval rozhodnutie Ústavného súdu SR . Žalovaná síce popiera uzavretie zmluvy o pôžičke,

avšak nijakým spôsobom tieto tvrdenia nepreukazuje, ani nešpecifikuje. Preto domnieva sa, že by bolo správne odvolanie žalovanej odmietnuť.

5. Následne sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že nikdy so žalobcom zmluvu o pôžičke neuzavrela.

6. K tomuto vyjadreniu zaujal stanovisko žalobca, ktorý znova zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v prvom vyjadrení k odvolaniu žalovanej.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. , prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v , a a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8. Podľa (ďalej len „“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

9. Podľa , ods. 1 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

10. Podľa (ďalej len „“), ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

11. Podľa , ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

12. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

13. Z vykonaného dokazovania považoval odvolací súd za preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli dohodu, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanej pôžičku, ktorá bola použitá na úhradu plnení spojených s užívaním nebytových priestorov (inkás - SIPO, 12/18 - suma 169,05 eur, 03/19 - suma 167 eur, 04/19 - suma 167 eur, 05/19 - suma 167 eur, 06/19 - suma 167 eur, 07/19 - suma 167 eur, 08/19 - suma 167 eur, 09/19 - suma 167 eur, 11/19 - suma 152 eur, faktúra SPP - 14 eur), ako aj splátok úveru (vklad v hotovosti K. 21.03.2019 - suma 180 eur, vklad v hotovosti K. 18.04.2019 - suma 175 eur, platobný príkaz na úhradu - úver N. dňa 20.06.2019 - suma 175 eur, platobný príkaz na úhradu - úver N. dňa 22.07.2019 - suma 175 eur, platobný príkaz na úhradu - úver N. dňa 21.08.2019 - suma 175 eur, platobný príkaz na úhradu - úver N. dňa 20.9.2019 - suma 175 eur, platobný príkaz na úhradu - úver N. dňa 20.10.2019 - suma 175 eur, platobný príkaz na úhradu - úver N. dňa 21.10.2019 - suma 100 eur, platobný príkaz na úhradu - úver N. dňa 15.11.2019 - suma 100 eur, platobný príkaz na úhradu - úver N. dňa 20.11.2019 - suma 175 eur). Žalovaná sa zaviazala uvedené pôžičky uhradiť do 15.01.2020, pričom finančné prostriedky žalobcovi do uvedeného času neuhradila.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR ).

16. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku v tom zmysle, že nemala vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní a so žalobcom žiadnu dohodu, ani zmluvu o pôžičke neuzavrela.

17. Žalovaný naopak poukazoval na nález Ústavného súdu SR odôvodňujúc svoje stanovisko, že odvolanie žalovanej neobsahuje ani všeobecné náležitosti, ani konkretizáciu odvolacích námietok.

18. Žalovaná podaním označeným ako odvolanie, špecifikovala dôvody odvolania iba podľa a svoje dôvody odvolania nerozširovala. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej prihliadol na všeobecne uvedené odvolacie dôvody. Ak by tak nebol urobil a odvolanie by odmietol z dôvodu, že nemá náležitosti, odňal by tým žalovanému možnosť konať pred súdom. Najvyšší súdu SR vo viacerých svojich rozhodnutiach uzavrel, že ak odvolateľ pomenuje dôvody odvolania iba odkazom na (všeobecné vymedzenie okruhu dôvodov, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej) bez bližšej rozvetvujúcej argumentácie týchto dôvodov je potrebné odvolanie odvolateľa prejednať. Podľa toho sa teda v odvolaní nevyžaduje uviesť, v čom konkrétne spočíva nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp. akým spôsobom došlo k naplneniu odvolacích dôvodov, ale postačuje iba uviesť, že došlo napr. k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci

19. Odvolací súd prejednal rozhodnutie, aj konanie, ktoré mu predchádzalo s poukazom na to, že rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR smeruje k tomu, pokiaľ ide o náležitosti odvolania, že je potrebné vychádzať z podania odvolateľa. Postačuje, že z podania vyplýva kto podal odvolanie, v ktorej veci a dôvody, ktoré označuje v druhom odseku tohto odvolania žalovaná, sú síce všeobecnými odvolacími dôvodmi, ktoré sú uvádzané v (konkrétne ). Odvolací súd sa domnieva, že je potrebné meritórne rozhodnúť o odvolaní žalovanej, pretože nie je zástancom prílišného formalizmu a dôvody, aj keď vo všeobecnej rovine, žalovaná vo svojom odvolaní uviedla.

20. Žalovaná postavila svoje odvolanie na tom, že nemala vedomosť o súdnom konaní, nemá žiadne záväzky vo vzťahu k žalobcovi a všeobecne konštatuje, aké odvolacie dôvody pripúšťa pre podanie odvolania neúspešnému účastníkovi. Je potrebné konštatovať, že konajúci súd postupoval od začiatku tohto konania v súlade s ustanoveniami a e governmentu, to znamená, že žalovanej doručoval rozhodnutia do elektronickej schránky, ktorá existuje a kde rovnako, tak ako žaloba, poučenie o procesných povinnostiach a prílohy boli zasielané týmto spôsobom v priebehu rokov 2020 -2021. O existencie elektronickej schránky žalovanej a doručovaní súdnych zásielok svedčí to, že rozsudok, ktorý bol doručovaný rovnakým spôsobom ako aj predošlé podania, prevzala žalovaná riadne a v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie.

21. Elektronické podanie, vrátane príloh, má rovnaké právne účinky ako návrh na začatie konania, žaloba, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré sa podávajú alebo doručujú orgánu verejnej moci v listinnej podobe. Elektronické podanie, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručené uložením do schránky, t. j. okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránky. Táto okolnosť o objektívnej dostupnosti doručených písomností súdom 1. inštancie je z obsahu spisu nepochybná . Preto odvolací súd považoval argumenty žalovanej o nevedomosti o predchádzajúcich doručenia listín súdom 1. inštancie ( vo svetle prevzatia rozsudku v elektronickej schránke riadne a včas ) za účelové a nedôveryhodné.

22. Pokiaľ okresný súd podľa doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. zákona o e- Governmente, musí žalovaný dôvod, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa , ako aj pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, preukázať ako adresát elektronickej úradnej správy domáhajúci sa rozhodnutia orgánu verejnej moci o neúčinnosti elektronického doručenia podľa zákona o e-Governmente, t. j. že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením [písm. a)], alebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať [písm. b)]. (nález Ústavného súdu SR z 10. 9. 2019, sp. zn. . Žalovaná odvolací súd nepresvedčila ani o tvrdenej skutočnosti, že jej neboli doručované písomnosti do elektronickej schránky pred vyhlásením rozsudku vo veci samej.

23. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. ).

24. Žalovaná podala odvolanie, ktorým sa odvolací súd meritórne zaoberal. Vzhľadom na to, že v odvolaní neuviedla žiadne skutkové okolnosti, na ktoré by označila dôkazmi, nepresvedčila odvolací súd o tom, že je potrebné prijať v konaní iné rozhodnutie, aké urobil súd prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. , .

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a . Keďže žalobca mal úspech v odvolacom konaní a vznikli mu trovy konania, keďže je právne zastúpený a k veci sa vyjadroval, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vo vzťahu voči žalovanej.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).