Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/66/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: iBross neXt, s.r.o., so sídlom Karpatská 3, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 52 734 251, právne zastúpeného: PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 50 453 785 proti žalovanému: MSM Martin, s.r.o., so sídlom Štúrova 925/27, Dubnica nad Váhom 018 41, IČO: 36 422 991, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín 911 40, IČO: 36 837 857, v spore o zaplatenie 330.358,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. -748 zo dňa 13. októbra 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 330.358,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 330.358,- Eur od 09.07.2019 do zaplatenia a výrokom II. žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 330.358,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 330.358,- Eur od 09.07.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. 1.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

1.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. a .

1.5. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd prvej inštancie vec právne posúdil nasledovne. Ustálil, že žalobou sa žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 330.358 Eur titulom neuhradenej faktúry vystavenej právnym predchodcom žalobcu žalovanému. Spor posúdil ako spor obchodnoprávny. Uzavrel, že medzi stranami nebola sporná existencia záväzkovo-právneho vzťahu založeného na základe Dohody o spolupráci uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Spornou skutočnosťou medzi sporovými stranami nebolo ani vystavanie faktúry č. 201905312 zo dňa 01.07.2019 právnym predchodcom žalobcu žalovanému na sumu 330.358 Eur so splatnosťou dňa 08.07.2019, ktorej zaplatenia sa žalobca v predmetnom spore domáhal. Námietku žalovaného vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v predmetnom spore prvoinštančný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný namietal absolútnu neplatnosť Prílohy č. 1A k Dohode o spolupráci v časti určenia výšky odmeny pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, ktorú

námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V ďalšom uviedol, že žalovaným namietané porušenie zmluvného dojednania bodu 2.10 Prílohy č. 1 k Dohode o spolupráci zo strany žalobcu preukázané nebolo.

1.6. Súd prvej inštancie odôvodnil uplatnenú sudcovskú koncentráciu konania v bodoch 85. až 97. nasledovne.

1.7. Žalovaný až na druhom pojednávaní navrhol za účelom preukázania nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku vykonať dôkaz výsluchom svedka E.. F. H. a dôkaz oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. . Uvedené návrhy na vykonanie týchto dôkazov boli zamietnuté s poukazom na ustanovenie (malo byť ) - zachovanie zásady sudcovskej koncentrácie konania, keď obe sporové strany boli v rámci procesného postupu podľa poučené o povinnosti predkladať alebo označovať dôkazy v stanovenej lehote.

1.8. Návrh na vykonanie uvedených dôkazov bol prednesený na pojednávaní dňa 13.10.2021 a bol v prípade výsluchu E.. F. H. odôvodnený tým, že navrhovaný svedok podpísal listinu, z ktorej vyplývajúci nárok je medzi sporovým stranami sporný. Dôkaz výsluchom svedka E.. F. H. vzhľadom na skutkové tvrdenia žalovaného ako i na skutočnosti, ku ktorým mal byť navrhovaný svedok vypočutý, teda k podpisu Dohody o spolupráci a Príloh č. 1a č. 1A mohol byť navrhnutý už podstatne skôr. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, E.. F. H. bol jedným z prokuristov žalovaného. Jeho podpis sa, ako uvádzal žalovaný, nachádza na Dohode o spolupráci.

1.9. Uvedený dôkaz však nebol navrhnutý ani v rámci odporu proti platobnému rozkazu v upomínacom konaní, ani vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike), kde žalovaný len vo všeobecnosti navrhol vykonať dôkazy výsluchmi sporových strán (E.. F. H. nie je štatutárom žalovaného) a výsluchmi svedkov, bez akejkoľvek konkretizácie uvedením aspoň ich mena. Dôkaz výsluchom svedka E.. F. H. nebol navrhnutý ani na prvom pojednávaní dňa 26.7.2021, kedy po prednese predbežného právneho názoru súdu žalovaný výslovne uviedol, že nenavrhuje vykonať žiadne dôkazy s poukazom na zásadu hospodárnosti konania a žiadal, aby dokazovanie bolo vykonané len oboznámením listinných dôkazov a ani po výsluchu konateľa žalobcu. Uvedený dôkaz nebol navrhnutý ani v čase medzi pojednávaniami, ale návrh na jeho vykonanie bol prednesený až na pojednávaní dňa 13.10.2021. Z prednesu návrhu na vykonanie tohto dôkazu nevyplývalo, že by malo ísť o reakciu na nové skutkové tvrdenia, či na skutočnosti, ktoré by boli vyplynuli z priebehu dokazovania a boli známe až v čase pojednávania konaného dňa 13.10.2021.

1.10. Pokiaľ ide o navrhovaný dôkaz pripojením spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. za účelom oboznámenia zápisnice z pojednávania konaného dňa 20.8.2021 prečítaním výpovede svedka E.. C., súd prvej inštancie uviedol, že hoci zo spisovej značky vyplýva, že ide o spor z roku 2020 a z návrhu na vykonanie tohto dôkazu vyplynulo, že ide o spor vedený voči žalovanému, návrh na pripojenie spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. bol prednesený až na pojednávaní dňa 13.10.2021.

1.11. Výpoveď svedka, ktorá mala byť oboznámená prečítaním zápisnice túto výpoveď zachytávajúcu, sa mala uskutočniť dňa 20.08.2021. Návrh na vykonanie tohto dôkazu, ako už bolo uvedené, bol prednesený na pojednávaní dňa 13.10.2021. Žalovaný tak mal možnosť i dostatočný časový priestor pre podanie návrhu takého dôkazu či už návrhom na pripojenie tohto spisu, alebo doručením zápisnice z pojednávania.

1.12. Oba žalovaným navrhované dôkazy, teda výsluch svedka i pripojenie spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. by vyžadovali opätovné odročenie pojednávania. K odročeniu pojednávania za účelom doplnenia dokazovania je samozrejme potrebné často pristúpiť, niekedy i opakovane, obzvlášť v poslednom období, kedy z dôvodu karanténnych opatrení alebo priamo z dôvodu ochorenia na COVID-19 či už sporových strán, ich štatutárov, právnych zástupcov alebo svedkov vznikajú objektívne prekážky účasti na pojednávaní. Rovnako môžu v praxi nastať iné dôvody, ktoré odročenie pojednávania vyžadujú. V danom prípade však dôvody pre uvedený postup nenastali, preto vykonanie navrhovaných dôkazov bolo zamietnuté s poukazom na ustanovenie s poukazom na zachovanie zásady sudcovskej koncentrácie konania a to s prihliadnutím na Základné princípy, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom. Práve potreba dôslednej aplikácie ustanovenia ako prostriedku smerujúcemu k odstráneniu najviac kritizovaného javu rozhodovacej činnosti súdov a to neprimeranej dĺžky súdneho konania a ich prieťahov často rezonovala vo výkladových stanoviskách odborných autorít podieľajúcich sa na vzniku .

1.13. Ustanovenie bolo aplikované i vo vzťahu k novým skutkovým tvrdeniam uvádzaným žalobcom na pojednávaní dňa 13.10.2012 ako i vo vzťahom žalobcom predloženým listinným dôkazom po uplynutí dodatočne súdom určenej lehoty.

1.14. Pokiaľ ide o nové skutkové tvrdenia, uvádzané žalobcom, tieto sú v zmysle prostriedkom procesného útoku, preto vzhľadom na ich prednesenie zo strany žalovaného až na pojednávaní dňa 13.10.2021, hoci tieto bolo možné uviesť najneskôr v 30-dňovej lehote určenej súdom na pojednávaní dňa 26.07.2021, preto súd aplikoval ust. o zásade sudcovskej koncentrácie konania.

1.15. Rovnako z dôvodu aplikácie ustanovenia súd prvej inštancie nevykonal dôkaz oboznámením listinných dôkazov doručených žalobcom súdu v dňoch 16.09.2021, 17.09.2021 a 23.09.2021. Uvedené listiny boli predložené po skončení lehoty určenej súdom na predkladanie dôkazov bez toho, aby táto lehota bola prípadne na žiadosť predĺžená, resp. bez podania takej žiadosti či bez uvedenia relevantného dôvodu, pre ktorý nemohli byť tieto listinné dôkazy predložené skôr.

1.16. Uvedené listiny boli podané vo veľmi rozsiahlom počte. S poukazom na Základné princípy, podľa ktorého súd postupuje bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, súd prvej inštancie tieto listiny žalovanému pred pojednávaním nedoručoval, nakoľko doručenie týchto listín bez toho, aby žalovanému bolo zároveň oznámené, že sa s poukazom na ustanovenie nebude na tieto dôkazy prihliadať, by mohlo žalovaného neprimerane a zbytočne zaťažiť jednak ich štúdiom, jednak prípadným vypracovaním vyjadrenia k nim. Žalovanému sa tieto listiny, ku ktorým mal už v čase ich doručenia prístup v elektronickom súdnom spise, doručili spolu s rozsudkom.

1.17. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v predmetnom spore neboli účinne vyvrátené, žalobca v predmetnom spore preukázal existenciu a dôvodnosť žalobou uplatneného nároku a to ako v časti istiny, tak i v časti úrokov z omeškania, keď bolo preukázané, že žalovaný je s plnením svojho záväzku voči žalobcovi v omeškaní.

1.18. Súd prvej inštancie preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

1.19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, z odvolacích dôvodov v zmysle , , , , a . Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania.

2.2. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za vecne nesprávny a nepreskúmateľný v tom smere, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva odpoveď ani len na tú najzákladnejšiu otázku, z akého dôvodu má práve žalovaný plniť judikovanú sumu, a tiež prečo práve v judikovanej výške. Predovšetkým v týchto najzásadnejších otázkach odôvodnenie napadnutého rozsudku je buď iba popisné, bez právnych úvah, ktorými súd prvej inštancie dospel k zaujatým záverom, pričom čo sa týka výšky, tak toto odôvodnenie napadnutý rozsudok absolútne postráda.

2.3. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, ktorú odôvodňoval tým, že Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 12.11.2019 previedol časť svojho podniku na tretiu osobu, spoločnosť MSM Banská Bystrica, a.s. so sídlom 018 41 Dubnica nad Váhom, Štúrova 925/27, t. č. zlúčená už do spoločnosti VÝVOJ Martin, s.r.o. so sídlom 036 01 Martin, Komenského 19, IČO 36 381 829, ktorého súčasťou predaja žalovaná pohľadávka už nebola, nakoľko sa tento obchod javil už ako vysporiadaný. Túto námietku mal prvoinštančný súd riešiť ex offo mimo koncentrácie konania pretože ide o otázku právnu.

2.4. Žalovaný namietal neplatnosť časti Dohody, ktorá je základom žalovaného nároku pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, tvrdiac, že žaloba predstavuje snahu žalobcu špekulatívne získať odplatu, ktorú už mal raz jeho právny predchodca zaplatenú. Napriek tomu sa neoprávnene snaží získať z tejto sumy ďalších 10 %, k čomu prvoinštančný súd svojím nesprávnym rozhodnutím prispel.

2.5. V ďalšom namietal neexistenciu zmluvnej normy zaväzujúcej na plnenie a prvoinštančným súdom priznanú nepreskúmateľnú výšku plnenia. Napadnutý rozsudok pri odôvodnení priznaného nároku považoval za nedostatočne odôvodnený s logickými protikladmi, vynesený unáhlene za notorickej pomoci koncentračnej zásady a snahy bleskovo rozhodnúť bez poznania širších okolností.

2.6. Zároveň namietal nezákonnosť pri vedení prvoinštančného konania, keď namietal, že prvoinštančný súd si nad rámec ustanovení uľahčil rozhodovanie nadužívaním, či až zneužívaním sudcovskej koncentrácie, odmietaním návrhov dôkazov, a to nie len tých, ktoré mal vykonať z úradnej moci pre zistenie pasívnej legitimácie, ale aj vo veci samej (návrh výsluchu svedka E.. H., návrh na pripojenie spisu sp. zn. ). Argumentoval, že zavedenie sudcovskej koncentrácie do právneho poriadku nemalo za cieľ to, že svojim postupom súd rezignuje na hľadanie spravodlivosti. S poukazom na vzájomné prepojenie sporov sp. a vedených na Okresnom súde Trenčín by pripojenie navrhovaného spisu nepochybne prispelo k objasneniu veci, hlavne vzhľadom na tam vykonané rozsiahle dokazovanie. Prvoinštančný súd však na objasnenie veci ako aj na hľadanie spravodlivosti rezignoval. V tejto veci je celé odôvodnenie napadnutého rozsudku popretkávané odkazmi na sudcovskú koncentráciu a jej aplikáciu v tejto veci považoval za extrémnu. Ako príklad žalovaný uviedol, že prvoinštančný súd vytýkal žalovanému, že už v odpore proti platobnému rozkazu mal uviesť na svoju obranu všetky dôkazy (napr. výsluch bývalého prokuristu žalovaného a pod.). V prípade, že tak neurobil, tak stratil možnosť sa brániť v sporovom konaní. Zdôraznil, že prvoinštančný súd opomenul, že odpor sa realizuje na základe iného zákona ako je . Podľa osobitného predpisu, zákona o upomínacom konaní, pre účinné podanie odporu stačí jeho riadne odôvodnenie a neplatí preň povinnosť pod koncentračnou uzáverou urobiť návrh dôkazov na vykonanie pred súdom. Takýto prepiaty formalizmus by bol podstatou odopretia možnosti konať pred súdom a predstavoval sudcovskú svojvôľu. Žalovaný vychádzal zo zásady predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, kde súd má hospodárnym spôsobom nachádzať v súdenej veci spravodlivosť. Žiaľ prvoinštančný súd povýšil celkom iracionálne skutkovú ba až účtovnú stránku veci nad právnu, hoci tá tu bola prioritná, a pritom na tom nič nemenili ani zhora citované rozhodnutia NS SR a ÚS SR, ktorými sa zdanlivo zaštítil. Pritom mu žiadne ustanovenia nebránili vykonať aj neskôr navrhované dôkazy, ktoré je mimochodom povinný súd vykonať, ak vzídu nejaké okolnosti zo záverečných prednesov. Zároveň uvedené dramaticky spojil s potrebou rýchlosti konania, čo zase len účelovo nadradil dôkladnému objasneniu veci. Pritom však nešlo o také navrhované dôkazy, ktoré by boli náročnej povahy (aj časovo) ako napr. znalecké dokazovanie, obhliadka a pod., že by sa z tejto veci napadnutej v roku 2020 už po dvoch pojednávaniach uskutočnených v roku 2021 stala kauza postihnutá prieťahmi či nebodaj reštančná vec. Princíp rýchlosti konania nemôže byť nadradený rozhodovaniu súdu dôsledným a zákonným spôsobom. Veď napríklad iba výsluch svedka, osoby podpisujúcej Dohodu, či použitie výsluchu z inej súvisiacej veci na súde prvej inštancie sp. zn. by nepretiahlo časovo vec do tej miery, že by vznikli prieťahy, ako prvoinštančný súd alibisticky nadsadzoval. Jednoznačne však prvoinštančný súd svojim ultrapreferovaním sudcovskej koncentrácie, ktorú síce keď nechce nemusí aplikovať, chcel právnu vec za každú cenu skončiť už po dvoch pojednávaniach, a to aj na úkor spravodlivého rozhodnutia, bez vykonania žiadneho žalovaným navrhovaného dokazovania.

2.7. Žalovaný ďalej uviedol, že prvoinštančný súd v závere napadnutého rozsudku v bodoch 95. a 96. akoby sám seba ospravedlňoval, že nezaslal vyjadrenia žalobcu z prelomu septembra 2021 žalovanému, aby ho azda zbytočne nezaťažoval. V uvedených listinách išlo o ďalšie okolnosti, na ktoré už síce neuvažoval prihliadať, ako zvyčajne z dôvodu koncentrácie, a preto ich nedoručoval ešte pred rozhodnutím vo veci samej žalovanému. Bez ohľadu na ich obsah, ako aj bez ohľadu na ich objem, či predbežný názor súdu, mal prvoinštančný súd povinnosť ich zaslať druhej, žalovanej strane. Súd síce môže zotrvať na svojom stanovisku, že na tieto doplnené vyjadrenia už nebude prihliadať, ale nemal tieto vyjadrenia zadržovať a pred rozhodnutím mal ešte dať príležitosť jeho adresátovi sa k nim vyjadriť. Nemožno vylúčiť, že z poznania ich obsahu žalovaným by mohlo podnietiť k jeho ďalšiemu vyjadreniu, alebo by odôvodňovalo ďalšie návrhy na dokazovanie a podobne. Týmto postupom prvoinštančného súdu bol žalovaný ukrátený na svojich procesných právach z jeho

strany, čo žalovaný považoval za znevýhodnenie jeho postavenia v spore. Poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci Trančíková c/a Slovenská republika z 13.01.2015, podľa ktorého princíp rovnosti strán a kontradiktórnosti je docielený tým, že súd vždy zasiela každé vyjadrenie druhej strane a do práva na spravodlivý proces patrí aj právo poznať tvrdenia a právne názory protistrany. Za bizardné považoval, že prvoinštančný súd dodatočne zaslal uvedené listiny svojim prípisom z č.l. 756 zo dňa 16.11.2021, až po tom, ako vo veci samej rozhodol. Po zbežnom prehliadnutí doposlaného vyjadrenia s prílohami ide o polemiku žalobcu s argumentáciou žalovaného, a preto bolo legitímne právo žalovaného aspoň poznať cca mesiac pred posledným pojednávaním túto argumentáciu. Minimálne by poslúžila ako komparačný materiál pre zaujatie argumentácie a možno by prvoinštančný súd po ďalšej konfrontácii zmenil svoj predbežný koncentračný postoj. Právo na poznanie argumentácie protistrany, nech je akákoľvek, ktorú produkuje do konania druhá sporová strana je objektívnej povahy a je nadradené pred predbežným a subjektívnym názorom, či túto produkciu výhľadovo hodlá podriadiť sudcovskej koncentrácii alebo nie. V tomto štádiu je z tohto dodatočného a podivného postupu zrejmé iba to, že sám prvoinštančný súd sa usvedčuje v nadržovaní strane žalobcu.

3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania, pričom zotrval na svojej argumentácii uvedenej pred prvoinštančným súdom.

3.2. Podané odvolanie považoval za nedôvodné tak z hľadiska vecného ako aj právneho. Uviedol, že žalovaný neuhradil faktúru vystavenú súlade s riadne podpísanou dohodou a jej prílohami, pričom až do doby odvolania voči platobnému rozkazu nenamietal ani dohodu ani akúkoľvek jej prílohu. Počas projektu riadne postupoval podľa uzatvorenej zmluvy o spolupráci a jej príloh. Platy, harmonogram platieb a Príloha 1 a boli v priebehu projektu auditované ekonomickým oddelením samotného žalovaného a žalovaný úplne odignoroval príslušné dotazy a žiadosti žalobcu k úhrade faktúry. Súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní postupoval dôsledne v zmysle zákona, keď obom stranám dal rovnakú možnosť na vyjadrenie, dodržal zásadu koncentrácie a dal obom stranám prijať možnosť vyjadriť sa pred uzatvorením dokazovania. Zdôraznil, že žalovaným doplnené údaje neboli novými skutočnosťami, boli žalovanému známe v priebehu pojednávania, pričom sa explicitne vyjadril, že nemá žiadne návrhy na dokazovanie.

3.3. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného uviedol, že žalovaný uvedenú argumentáciu mohol použiť už pred súdom prvej inštancie. K tvrdeniam žalovaného o neexistencii zmluvnej normy zaväzujúcej na plnenie, neplatnosti časti dohody pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, k neexistencii zmluvnej normy zaväzujúcej na plnenie, a k nepreskúmateľnej výške plnenia, odkázal na konanie pred súdom prvej inštancie a odôvodnenie napadnutého rozsudku. Vo vyjadrení v ďalšom rekapituloval zásadné dôkazy prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a predniesol nové skutkové tvrdenia.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2022 zotrval na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní. Vyjadrenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval za novoty v odvolacom konaní a tieto ako sporné, nepreukázané a neprípustné podľa poprel. Namietal nerovnaký prístup k stranám sporu zo strany súdu prvej inštancie, ktorý nezaslal žalovanej strane aspoň na vedomie podanie žalobcu a toto mu nedoručil ani tzv. krátkou cestou na pojednávaní, na ktorom vyhlásil napadnutý rozsudok. Doručenie tohto vyjadrenia spolu s napadnutým rozsudkom nepovažoval za dodatočnú konvalidáciu procesného postupu súdu, naopak mal za to, že prvoinštančný súd týmto postupom ešte výraznejšie manifestoval nerovný prístup k stranám sporu. Zotrval na názore, že žalovaný mal právo poznať včas listiny zasielané žalobcom pred vyhlásením rozsudku resp. do skončenia dokazovania. Nerovnosť videl najmä v tom, že uvedeným postupom súdu prvej inštancie boli ukrátené práva strany sporu konať pred súdom v plnom rozsahu jeho dvojinštančnosti, a to aj vzhľadom na ust. o novotách odvolacom konaní. V podstate prvoinštančný súd svojou pasivitou vyvolal dvojitú procesnú vadu, v dôsledku, ktorej bolo strane sporu znemožnené poznať samotný obsah podania po skutkovej stránke za účelom jeho prípadného popierania, a zároveň aj poznať skutočnú podstatu a povahu podania podľa obsahu, a tak namietať ďalší procesný postup súdu, čím nedostal príležitosť plnohodnotne konať pred súdom. V ďalšej časti odvolania žalovaný uviedol, že Prílohu 1 nemožno považovať za právny úkon a túto hodnotiť z hľadiska jeho platnosti či neplatnosti.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.05.2022 zotrval na svojej argumentácii pred súdom prvej inštancie. Mal za to, že žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov žalovaného nie je daný. Ak žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ním uvádzané skutočnosti neobstoja. Žalovaný nemohol byť znevýhodnený voči žalobcovi, nakoľko súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu nepripustil a netvorila podklad pre rozhodnutie vo veci. Namietal ďalej, že žalovaný žiadnu konkrétnu vadu podľa ustanovenia písmeno d) nekonkretizoval. Nepreukázal, že nezavinene nemohol uplatniť nové prostriedky procesného útoku alebo obrany a tieto skutočnosti ani netvrdil. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu mal žalobca za to že právne posúdenie súdom prvej inštancie je správne, vychádza z ustálenej súdnej praxe a obstojí aj v kontexte odvolacích dôvodov

6. Ďalšie písomné podania odvolaciemu súdu doručené neboli.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, je potrebné zrušiť z dôvodu podľa . Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Odvolací súd skúmal postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku postupu súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strany sporu znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu podľa uverejnenej pod č. (ďalej len „“) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je predovšetkým umožniť každému reálny prístup k súdu a teda splniť aj tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu, čo znamená umožniť strane sporu realizáciu jeho procesných oprávnení, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (porovnaj napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.08.2001, sp. zn. zo dňa 13.11.2002, sp. zn. zo dňa 05.04.2007). Právo na súdnu ochranu okrem (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným (čl. 36 ods. 1), a dohovoru (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú aj jednotlivé ustanovenia . upravuje postup súdu a strán sporu súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv oprávnených záujmov strán.

10. Posúdením obsahu odvolania žalovaného považoval odvolací súd v tomto štádiu konania za podstatné odvolacie námietky odvolateľa, ktorými namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré spočívalo v nedoručení vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.09.2021 a zo dňa 20.09.2021 žalovanému pred rozhodnutím vo veci samej a nadužívanie inštitútu sudcovskej koncentrácie konania súdom prvej inštancie.

11. Uvedené odvolacie námietky považoval odvolací súd za dôvodné.

12. Podľa Čl. 6 bod 1 , strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce

v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

13. Podľa Čl. 9 , strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

14. Podľa - Sudcovská koncentrácia konania, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 15. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

16. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

17. Podľa - Zákonná koncentrácia konania, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil nasledovné. Dňa 31.12.2019 podal žalobca žalobu na Okresný súd Banská Bystrica s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý okresný súd dňa 6. septembra 2019 vydal pod č. k. -16, keď vyhovel žalobe. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti uvedenému platobnému rozkazu odpor.

19. Po postúpení veci na Okresný súd Trenčín tento Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -110 zo dňa 08.09.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2020 pripustil zmenu žalobcu tak, že na miesto doterajšieho žalobcu iBross, s.r.o. vstúpila obchodná spoločnosť RESKE s.r.o. (aktuálne s obchodným menom iBross neXt, s.r.o.). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2020.

20. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.11.2020 pod číslom konania -114, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2020 zamietol súd návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia. Spolu s uvedeným uznesením prvoinštančný súd doručil právnemu zástupcovi žalovaného - vyjadrenie a návrh žalobcu na pokračovanie v konaní po vydaní platobného rozkazu, spolu s výzvou na vyjadrenie v lehote 20 dní od doručenia výzvy a zároveň poučil žalovaného podľa a , . Právny zástupca žalovaného uvedenú zásielku prevzal dňa 09.11.2020.

21. Dňa 01.12.2020 žalovaný doručil prvoinštančnému súdu vyjadrenie spolu s dôkazmi. Prvoinštančný súd dňa 26.05.2021 vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.07.2021, ktoré doručoval právnym zástupcom oboch strán sporu. Na uvedenom pojednávaní sa zúčastnili obe strany sporu ako aj ich právni zástupcovia. Prvoinštančný súd postupoval pri prejednaní veci v zmysle , keď zmysle určil, skutkové tvrdenia, ktoré sú medzi stranami nesporné, ktoré sú sporné, zmysle oznámil predbežné právne posúdenie veci a určil rozsah dokazovania s tým, že v konaní bude vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a výsluchom konateľa žalobcu E.. M. R.. V závere pojednávania právny zástupca žalobcu navrhol vykonať dokazovanie listín - preberacích protokolov, ktoré boli založené v spise vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod spisovou značkou za účelom preukázania skutočnosti, že došlo k riadnemu vykonaniu skúšok a k riadnemu prevzatiu diela. Následne prvoinštančný súd vyhlásil uznesenie, ktorým odročil pojednávanie na deň 30.10.2021 za účelom doplnenia dokazovania oboznámením sa s protokolmi predloženými žalobcom a žalobcovi uložil v lehote 30 dní predložiť ním uvádzané listinné dôkazy. Dňa 28.07.2021 doručil právny zástupca žalobcu súdu prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania spolu s listinnými dôkazmi, ktoré sú za založené v spise na čísle listu 212 až 388. Prvoinštančný súd uvedené listiny odoslal právnemu zástupcovi žalovaného dňa 17.08.2021, ktorý ich prevzal dňa 19.08.2021. Dňa 17.09.2021 doručil žalobca súdu

prvej inštancie vyjadrenie zo dňa 15.09.2021 k zápisnici z pojednávania zo dňa 25.07.2021 spolu s predložením dôkazov, ktoré sú založené v spise na č. l. 393 - 620. Toto podanie je zložené z dvoch častí. V prvej časti sa žalobca faktograficky vyjadril k priebehu sporu a ku konaniu, predložil vyjadrenie a dôkazy k tvrdeniam, súdom prvej inštancie predbežne označeným ako sporné, predložil doplnenú výpoveď konateľa, ktorej obsah bol na pojednávaní limitovaný požiadavkou na stručnosť a zároveň korekciu niektorých rozdielov medzi prednesenom konateľa a protokolovanou výpoveďou. V druhej časti podania predložil listinné dôkazy. Dňa 23.09.2021 doručil žalobca súdu prvej inštancie vyjadrenie zo dňa 20.09.2021, v ktorom doplnil údaje k vyjadreniu zo dňa 15.09.2021. Toto podanie je zložené z dvoch častí, v prvej časti sa žalobca vyjadril k zápisnici a v druhej časti priložil dôkaz - kontrolný výkaz DPH. Dňa 29.09.2021 podal žalobca návrh na vydanie neodkladného opatrenia spolu s prílohami, ktoré doplnil podaním zo dňa 23.09.2021, ku ktorému sa žalovaný vyjadril podaním doručením prvoinštančnému súdu dňa 30.09.2021. O neodkladnom opatrení prvoinštančný súd rozhodol uznesením dňa 18.10.2021 pod č. k. -733, ktoré spolu s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -777 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2022.

22. Na pojednávaní dňa 13.10.2021, ktorého sa zúčastnili obe strany sporu, ako aj ich právni zástupcovia, súd prvej inštancie zopakoval priebeh doterajšieho konania a oboznámil, že predchádzajúce pojednávanie bolo odročené za účelom poskytnutia lehoty 30 dní na predloženie protokolov zo strany žalobcu. Konštatoval, že žalovaný dňa 16.09.2021 a 17.09.2021, teda po uplynutí 30 dňovej lehoty určenej súdom doručil písomné vyjadrenie súdu zo dňa 24.09.2021, ktoré bolo obratom doručené žalobcovi. Uzavrel, že nevykoná dôkazy oboznámením týchto listinných dôkazov s poukazom na ustanovenie (malo byť ) - o zachovaní zásady sudcovskej koncentrácie konania. Obe sporové strany boli v rámci procesného postupu podľa poučené o povinnosti predkladať alebo označovať dôkazy v stanovenej lehote, pričom uvedené listinné dôkazy doručené súdu v dňoch 16.09.2021 a 17.09.2021 boli predložené po skončení lehoty určenej súdom na predkladanie dôkazov bez toho, aby táto lehota bola prípade na žiadosť predĺžená, resp. bez uvedenia relevantného dôvodu, pre ktorý nemohli byť tieto listinné dôkazy predložené skôr. V zmysle oboznámil do spisu založené listiny. Vyhlásil uznesenie, že nevykoná dokazovanie oboznámením listín doručených žalobcom súdu dňa 16.09.2021, 17.09.2021 a 23.09.2021 a uznesenie, že nevykoná dôkaz výsluchom E.. F. H. a pripojením a oboznámením spisu Okresného súdu Trenčín spisová značka . Po záverečných rečiach vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a vo veci vyhlásil rozsudok.

23. V odôvodnení napadnutého rozsudku v bodoch 85. až 97. súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciu ustanovenia tak, ako je uvedené v úvodnej časti tohto uznesenia.

24. Z obsahu spisu ďalej vyplýva že prvoinštančný súd spolu s napadnutým rozsudkom právnemu zástupcovi žalovaného doručil listiny z č. l. 393 - 620 a 712 - 716, ktoré sú podaniami žalobcu zo dňa 15.09.2021, doručené súdu dňa 17.09.2021 a zo dňa 20.09.2021 doručené prvoinštančnému súdu dňa 23.09.2021.

25. Odvolací súd videl procesné pochybenie súdu prvej inštancie najmä v nedoručení horeuvedených podaní žalobcu žalovanému. Súčasťou podania žalovaného zo dňa 15.09.2021 doručeného súdu prvej inštancie dňa 17.09.2021 bolo nielen predloženie dôkazov žalobcom, ale aj vyjadrenie sa žalobcu k veci samej, a k priebehu konania. Rovnako obsahom podania zo dňa 20.09.2021 doručeného prvoinštančnému súdu dňa 23.09.2021, bolo doplnenie vyjadrenia k vyjadreniu zo dňa 15.09.2021. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyjadrenia žalovanému doručiť tak, aby bol s týmto oboznámený a mohol tieto reagovať pred vyhlásením dokazovania za skončené.

26. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.04.2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, poukázal na to, že princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane (pozri, napríklad Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, 18.02.1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Právo na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých

právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Zásada rovnosti účastníkov vyžaduje, aby jej uplatňovanie bolo koherentné vo všetkých štádiách občianskeho súdneho konania. Obe strany sporu majú právo na efektívny opravný prostriedok a na konanie bez faktických a právnych prekážok. Kontradiktórne konanie napokon vyjadruje aj zásadu, podľa ktorej účastníci musia mať možnosť nielen byť oboznámení s dôkazmi potrebnými na to, aby ich návrh bol úspešný, ale taktiež musia mať vedomosť o všetkých predložených dôkazoch a stanoviskách a vyjadriť sa k nim na účely ovplyvnenia rozhodnutia súdu. Podstatné je, že konkrétny dopad nedoručených stanovísk na rozhodnutie súdu je iba málo dôležitý, pretože je na účastníkoch konania, aby posúdili, či sa budú, alebo nebudú k dokumentu vyjadrovať (Trančíková v. Slovenská republika, rozsudok ESĽP z 13.01.2015, sťažnosť č. 17127/12). Aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky pre posúdenie otázky, či nedoručením vyjadrenia žalovaného došlo k zásahu do práva na kontradiktórne konanie a na zachovanie princípu rovnosti zbraní sa nejaví ako podstatné, či vyjadrenie žalobcu obsahovalo niečo nové, resp. bolo iba opakovaním stanovísk už predtým prednášaných, a či sa pre meritórne posúdenie veci javil obsah vyjadrenia ako relevantný. Bolo totiž vecou žalovaného, ako by sa postavil k tvrdeniam žalobcu uvedeným v jeho vyjadreniach (). Právo strán sporu na doručenie procesných vyjadrení ostatných strán, treba preto považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia strany konania druhej strane konania vytvára stav nerovnosti strán v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. 27. So zreteľom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, pretože prvoinštančný súd mu v rozpore s princípmi rovnosti účastníkov a kontradiktórnosti konania, predmetné vyjadrenia žalobcu, nedoručil. V dôsledku tohto chybného postupu nemal žalovaný možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa (ak by to považoval za potrebné) k spomínaným podaniam. Odvolací súd poukazuje aj na to, že význam požiadavky, aby boli vyjadrenia doručené stranami sporu v priebehu prvoinštančného konania zaslané druhej strane, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu. Za danej procesnej situácie odvolací súd musí prisvedčiť argumentácii žalovaného v odvolacom konaní, keď tento namietal príliš formalistický prístup súdu prvej inštancie ku sudcovskej koncentrácii konania.

28. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva odvolateľa (žalovaného) na súdnu ochranu podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zistená procesná vada konania ( nedoručenie vyjadrení druhej strane sporu) je zároveň dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, bez toho, aby sa vôbec mohol zaoberať hmotnoprávnymi námietkami žalovaného uvedených v odvolacom konaní.

29. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa , v prvom rade doručí v spise založené nedoručené vyjadrenia strán sporu druhej strane, umožní sa im k vyjadriť, rovnako umožní žalovanému sa vyjadriť k už spolu s napadnutým rozsudkom doručeným vyjadreniam žalobcu. V ďalšom procesnom postupe sa bude riadiť aj ust. , vo veci nariadi pojednávanie, vykoná stranami navrhnuté dokazovanie, zistí skutkový stav a bude uvážlivo a v zmysle čl. 16 bod 1 a čl 17 pristupovať k aplikácii ustanovení o sudcovskej koncentrácii tak, aby nedochádzalo k porušeniu práv strán sporu na spravodlivý proces a vo veci opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania, ako vyššie uvedené vady konania spočívajúce v postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Po vykonanom dokazovaní opätovne právne posúdi vec, vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo odôvodní v zmysle ust. , s uvedením hmotnoprávnych ustanovení na základe ktorých rozhodol.

30. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).