Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/167/2012

Potvrdené rozhodnutím 43Co/6/2015
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. AK Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, menom ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 12C/167/2012-42 zo dňa 08. októbra 2014 jednohlasne takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 12C/167/2012-42 zo dňa 08. októbra 2014 p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca podal na súd dňa 27. 09. 2012 žaloby, ktoré boli vedené pod spisovými značkami , , , , a . Vo všetkých týchto veciach sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žaloby odôvodnil tým, že postupom podľa a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkom. Po podaní žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadostiach do 15 dní od ich doručení, pričom exekučným titulom vo všetkých veciach sú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Uznesením zo dňa 16. 09. 2014 č. -29 súd uvedené veci spojil na spoločné konanie ďalej vedené pod spisovou značkou , keďže všetky sa týkajú tých istých účastníkov a právne a skutkovo spolu súvisia.

Žalobu vo veci (pred spojením) odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi R. B.. Vec je vedená u exekútora pod č. V. XXXXXXXXX. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 21. 03. 2012, hoci konanie začalo 29. 11. 2010, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 478 dní). Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne vo veci rozhodol, čím porušil zásadu legality ( SR). Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne

vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci . Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutí o žiadostiach o udelenie poverení na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto mu vznikla majetková škoda 1.125,80 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 225,16 eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom), pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote, mohol uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky. Domáha sa teda náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žaloby vo veciach pôvodne vedených pod č. , , , a odôvodnil tak isto ako vo veci s nasledovnými rozdielmi:

Vo veci ide o dlžníka F. F. a vec je vedená u exekútora pod č. V. XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 02. 08. 2011, hoci konanie začalo 30. 11. 2010, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 245 dní). Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 3.861,75 eur a nemajetkovej ujmy 772,35 eur.

Vo veci ide o dlžníka T. Q. a vec je vedená u exekútora pod č. V. XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 25. 07. 2011, hoci konanie začalo 18. 11. 2010, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 249 dní). Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 2.985,59 eur a nemajetkovej ujmy 597,12 eur.

Vo veci ide o dlžníka V. Q. a vec je vedená u exekútora pod č. V. XXXX/XXXX. Súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 19. 07. 2011, hoci konanie začalo 14. 07. 2010, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 370 dní). Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 2.051,48 eur a nemajetkovej ujmy 410,30 eur.

Vo veci ide o dlžníka B. L. a vec je vedená u exekútora pod č. V. XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 19. 07. 2011, hoci konanie začalo 06. 09. 2010, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 316 dní). Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 1.607,88 eur a nemajetkovej ujmy 321,58 eur.

Vo veci ide o dlžníka J. W. a vec je vedená u exekútora pod č. V. XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 25. 07. 2011, hoci konanie začalo 03. 11. 2010, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 264 dní). Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 1.239,75 eur a nemajetkovej ujmy 247,95 eur.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa na výzvu súdu vo všetkých veciach (pred spojením) písomne vyjadril a žiadal každú žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa sa poškodený môže domáhať práva na náhradu

škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Tiež nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovať príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Žalobca nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným prieťahom je ústavný súd. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie základných , preto je právne neopodstatnená.

Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami a spisov , , , , a Okresného súdu Rimavská Sobota a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veciach , , , , a (nevydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok - nelegálneho postupu vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), keď žalovaný na jeho žiadosť podľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa (v znení do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k tvrdenej škode) "štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom je zodpovednosť objektívna, bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať náhradu škody a nemajetkovú podľa , museli by byť kumulatívne splnené tri

základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Podľa "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v "

Sporové konanie je ovládané takto ovládané prejednávacou zásadou, keď je na účastníkoch, aby tvrdili a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného pod spis. zn. V. XXXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba , súd zistil, že dňa 29. 11. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a na jej základe dňa 17. 01. 2011 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému R. B. pre vymoženie 1.298,09 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Uznesením zo dňa 25. 08. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo rozhodcovský súd nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a je v rozpore s § 52 a nasl. Obč. zák. a v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného pod spis. zn. V. XXXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba , súd zistil, že dňa 30. 11. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a na jej základe dňa 17. 01. 2011 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému F. F. pre vymoženie 1.011,22 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd výzvami zo dňa 04. 02. 2011 zisťoval, na výkon akého povolania bol zobratý úver, pričom oznámenie od oprávneného a povinnej mu došlo v dňoch 11. 02. 2011 a 24. 02. 2011. Uznesením zo dňa 07. 06. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov.

Zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného pod spis. zn. V. XXXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba , súd zistil, že dňa 18. 11. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a na jej základe dňa 23. 12. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému T. Q. pre vymoženie 768,99 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd výzvami zo dňa 14. 01. 2011 zisťoval, na výkon akého povolania bol zobratý úver, pričom oznámenie od povinnej mu došlo 21. 01. 2011 a od oprávneného až 15. 03. 2011, hoci lehota na oznámenie bola 10 dní. Uznesením zo dňa 07. 06. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo dojednaná rozhodcovská doložka v

predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov.

Zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného pod spis. zn. V. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba , súd zistil, že dňa 14. 07. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a na jej základe dňa 25. 08. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému V. Q. pre vymoženie 409,45 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd si výzvou zo dňa 18. 10. 2011 vyžiadal predmetný rozhodcovský spis od Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý spis bol doručený súdu. Výzvami zo dňa 14. 01. 2011 súd zisťoval, na výkon akého povolania bol zobratý úver, pričom oznámenie od oprávneného došlo súdu až 20. 05. 2011, hoci lehota na oznámenie bola 10 dní. Uznesením zo dňa 06. 06. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov.

Zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného pod spis. zn. V. XXXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba , súd zistil, že dňa 06. 09. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a na jej základe dňa 26. 11. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému B. L. pre vymoženie 387,- eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Výzvami zo dňa 14. 01. 2011 súd zisťoval, na výkon akého povolania bol zobratý úver, pričom oznámenie od oprávneného došlo súdu až 20. 05. 2011, hoci lehota na oznámenie bola 10 dní. Uznesením zo dňa 06. 06. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov.

Zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného pod spis. zn. V. XXXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba , súd zistil, že dňa 03. 11. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a na jej základe dňa 23. 12. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému J. W. pre vymoženie 300,- eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Výzvami zo dňa 14. 01. 2011 súd zisťoval, na výkon akého povolania bol zobratý úver, pričom oznámenie od oprávneného došlo súdu až 15. 03 2011, hoci lehota na oznámenie bola 10 dní. Uznesením zo dňa 07. 06. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov.

Exekučným titulom vo všetkých veciach bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, jedná sa teda o exekučný titul podľa v znení od 15. 12. 2009.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení v rozhodnom období (teda v znení od 01. 06. 2010) "súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so , do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so , žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

Podľa a Ex. por. podľa tohto možno vykonať exekúciu aj na podklade (c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila a (d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V predmetných exekučných veciach žiadosti o udelenie poverenia na základe exekučných titulov - rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu, podané na súd v dňoch (1) 17. 01. 2011, (2) 17. 01. 2011, (3) 13. 12. 2010, (4) 25. 08. 2010, (5) 26. 11. 2010 a (6) 23. 12. 2010 boli zamietnuté v dňoch (1) 25. 08. 2011, (2) 07. 06. 2011, (3) 07. 06. 2011, (4) 06. 06. 2011, (5) 06. 06. 2011 a (6) 07. 06. 2011. Na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti lehota (ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Ex. por.) stanovená lehota nie je (lehota je len na vydanie poverenia a pod slovné spojenie rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených je možné a potrebné zahrnúť i rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými súdmi), súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov. Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Preskúmanie všetkých náležitostí, posúdenie exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej únie vyžaduje istý čas. Preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej lehote (táto nie je daná) resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, žalobca tento nesprávny úradný postup nepreukázal. Tiež nemožno opomenúť, že práve žalobca na výzvy súdu na výkon akého povolania bol zobratý úver , ako je to uvedené pri jednotlivých exekučných spisoch, neoznámil tento údaj v danej lehote 10 dní, ale s veľkým opozdením (viď napr. v výzvu prevzal jeho zástupca 20. 01. 2011, oznámenie mal zaslať do 10 dní, ale urobil tak až listom zo dňa 16. 05. 2011, teda s opozdením viac ako 3 mesiace).

Pokiaľ žalobca v žalobách uvádza dátumy začatia konania a dátumy rozhodnutia s výpočtami dní omeškania (ako je to rozpísané vyššie), súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žaloby tvrdiac, že exekučný súd nevydal rozhodnutia v stanovenej lehote resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody. Nie je preto možné súdu pričítať čas od podaní návrhov exekútorovi do podania žiadostí exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (exekútor má podľa Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti) a tiež nezodpovedajú skutočnosti tvrdenia žalobcu o tom, kedy došlo k rozhodnutiam o žiadosti. Nejde teda v žiadnom prípade o taký časový úsek, ako to tvrdí žalobca, teda tvrdenia v žalobe nezodpovedajú skutočnosti. Nie je ani jasné, na základe čoho pripisuje žalobca opozdenie ním spôsobené (nereagovanie včas na výzvy) exekučnému súdu, keď aj túto dobu započítal do tvrdenej doby omeškania s rozhodnutím.

Súd postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď skúmal predložené exekučné tituly, a to rozhodcovské rozsudky podľa § 44 ods. 2 Ex. por. Na podporu tohto súd tu poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého " skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo a to z ustanovenia Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so ". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. "iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva, že "keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným je v rozpore so , dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie."

Súd vo veci rozhodoval aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu

súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci ().

Tiež z odôvodnenia uznesenia zn. -17, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv, vyplýva, že žalobca pred okresným súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní (stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach). Tento fakt je nevyhnutné vziať do úvahy a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Povinnosť všeobecného súdu vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní sťažovateľa (žalobcu) ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sťažovateľa. V takýchto prípadoch je možné z ústavného hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Ústavný súd konštatoval, že povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými návrhmi sťažovateľa sa tak nevyhnutne dostáva do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. Poukázal aj na obdobný názor v rozhodnutí sp. zn. .

Súd ďalej poznamenáva, že žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch , by musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov tiež nepreukázal.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučných veciach, na základe ktorých žalobu podal, boli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa , keď nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých troch základných podmienok (nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť

- ako je to rozpísané vyššie), súd žalobu podľa ako neodôvodnenú zamietol, keďže pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy by museli byť splnené (kumulatívne) všetky tri vyššie uvádzané zákonné podmienky.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola dostatočným spôsobom identifikovaná. Keď žaloba bola zamietnutá ako neodôvodnená, nie je dôvod ani na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy nevyčíslil podľa do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu trov konania podľa nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy vznikli. Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučných veciach, na základe ktorých žalobu podal, boli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa , keď nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých troch základných podmienok (nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť

- ako je to rozpísané vyššie), súd žalobu podľa ako neodôvodnenú zamietol, keďže pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy by museli byť splnené (kumulatívne) všetky tri vyššie uvádzané zákonné podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.