Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Sa-9-2023.pdf
PDF · 112.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: M. L., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník L. arabskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne pobytom: D. policajného zaistenia pre cudzincov Y., zastúpený: Centrom právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava, Kancelária Komárno, Župná 14, 945 01 Komárno proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru, Rázusova 7, 949 01 Nitra, o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 16.01.2023, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA11-763-013/2022- AV zo dňa 10.12.2022, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Žaloba
1. Žalobou zo dňa 16.01.2023, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, 2 SSP, doručenou dňa 23.01.2023 Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 ods. 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) žalobca domáhal nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia a náhrady trov konania. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. § 88 ods. 1 písm. c/, § 88 ods. 4, § 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej aj „ZoPC“) a rozhodnutiu správneho orgánu vytkol nesprávne právne posúdenie veci a neúčelnosť jeho zaistenia za momentálneho skutkového stavu. Z vecnej stránky poukázal na skutkové dôvody napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že dôvodom jeho zaistenia je zabezpečenie prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, nakoľko je žiadateľom o azyl v Nemeckej republike a aj v Holandskom kráľovstve. Do domovskej krajiny, z ktorej odišiel kvôli vojne, sa vrátil z rodinných dôvodov, avšak v roku 2022 sa chcel opätovne vrátiť do Nemecka alebo Holandska.
II.
rozhodnutie
2. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.12.2022, č. PPZ-HCP-BA11-763-013/2022-AV, právne odôvodneným ust. § 88 ods. 1 písm. c/, § 88 ods. 4, 5, § 89 ods. 1 a/, b/ a ods. 2, zákona o pobyte cudzincov a čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, žalovaný podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c/ zákona
o pobyte cudzincov, zaistil žalobcu na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.
3. V rozhodnutí uviedol, že po záchyte štyroch cudzincov v obci Šahy a ich lustrácie v informačných systémoch Policajného zboru a EURODAC zistil, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v Nemeckej republike, pozitívna lustrácia je evidovaná pod č. DE XXXXXXXXXXXXXXX ďalej pod č. H a tiež v Holandskom kráľovstve, pod č. W XXXXXXXXTXXXXXX, na základe čoho oznámil Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko“) dôvod na začatie konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“) a tiež požiadal o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania podľa nariadenia. Na tento účel začal dňa 10.12.2022 konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov z dôvodu existencie značného rizika jeho úteku.
4. Do zápisnice o vyjadrení účastníka konania žalobca uviedol, že domovskú krajinu opustil kvôli vojne a po návrate mu hrozí ponižujúce zaobchádzanie. Zo Sýrie odišiel v auguste 2022 do Turecka za pomoci prevádzača, za ktorú zaplatil cca 700 dolárov v hotovosti, najprv do mesta Alfa a ďalej autobusom do Istanbulu, kde hľadal možnosti ako sa dostať do Európy. Známi mu odporučili prevádzača, s ktorým sa stretol a za zábezpeku cca 4500 eur dohodol sprostredkovanie cesty do tábora Sombor v Srbsku. V novembri ho prevádzač odviezol dodávkou k Bulharským hraniciam, kde bolo cca 14 ľudí. Turecko- bulharské hranice prekročili pešo a cca štyri dni šli k diaľnici, kam im prevádzač na základe GPS súradníc poslal auto, ktoré ich zobralo do Sofie, odkiaľ pešo pokračovali k bulharsko-srbským hraniciam, ktoré tiež prekročili pešo. V Srbsku sa dostali do neznámeho mesta, kde si zakúpili lístky na autobus do Belehradu, tam nastúpili na ďalší autobus, ktorý ich zaviezol do tábora Sombor. V tábore boli jednu noc, zoznámili sa tam s prevádzačom menom E. E., ktorému dal zábezpeku cca 3000 eur za cestu do Nemecka. Pred pár dňami vo večerných hodinách prišli po nich osobné autá, ktoré ich zobrali k srbsko- maďarským hraniciam, ktoré prekročili za pomoci rebríkov. V Maďarsku išli pešo pár hodín, pokiaľ sa nedostali na miesto kde ich mali vyzdvihnúť osobné autá. Po pár hodinách prišlo po nich 8-miestne auto, ktoré ich zobralo na územie Slovenskej republiky, kde ich po pár km vysadilo a pešo išli do neznámeho mesta. Po chvíli narazili na policajtov, ktorí ich zobrali na policajnú stanicu. Tiež uviedol, že v minulosti požiadal o azyl v Nemeckej republike a v Holandskom kráľovstve ale z rodinných dôvodov sa vrátil do Sýrie a v roku 2022 sa opätovne chcel vrátiť do Holandska alebo Nemecka.
5. Žalobca má záznam v informačnom systéme Policajného zboru Eurodac, ušiel z iného členského štátu, cestoval viacerými krajinami Európskej únie s vedomím, že sa tu nachádza neoprávnene, nezostal v krajine, v ktorej mal povinnosť zotrvať až do rozhodnutia o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, do zápisnice uviedol, že v prípade prepustenia by opustil územie Slovenskej republiky a pokračoval by do Nemecka, čo vytvára odôvodnený predpoklad ďalšieho úteku v prípade jeho ponechania na slobode a z toho dôvodu žalovaný rozhodol o jeho zaistení, počas ktorého bude vykonávať všetky potrebné úkony na realizáciu transferu. Z chronologického hľadiska správny orgán v čase rozhodovania o zaistení nedisponuje informáciou od dožiadaného členského štátu, či bude transfer realizovaný a práve na tento účel slúžia lehoty podľa Dublinského nariadenia, ktoré majú žiadajúci ako aj dožiadaný členský štát. Transfer zaisteného štátneho príslušníka je realizovaný až na základe vykonateľného rozhodnutia Dublinského strediska, odo dňa právoplatnosti ktorého plynie 20 dňová lehota na podanie opravného prostriedku (správnej žaloby) a po jej uplynutí je rozhodnutie vykonateľné a teda môže dôjsť k odsunu osoby. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť na účel návratu podľa tohto nariadenia zaistený najdlhšie 6 týždňov od vykonateľnosti rozhodnutia Dublinského strediska. Počas tejto doby správny orgán vykoná všetky úkony potrebné na jeho odovzdanie na územie zodpovedného členského štátu. Realizácia ďalších úkonov je v gescii Dublinského strediska, ktoré komunikuje s dožiadaným členským štátom. Dĺžku doby zaistenia stanovil žalovaný na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 06.02.2023, počas ktorej bude zabezpečovať technicko-personálne zabezpečenie návratu.
III.
vyjadrenie
6. Vo vyjadrení, ktoré žalovaný doručil k podanej správnej žalobe, navrhol žalobu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie o zaistení bolo vydané v súlade s platnými právnymi normami, riadne vykonaným dokazovaním spoľahlivo zistil skutkový stav veci a ku konaniu pristupoval v súlade so zásadou individuálnosti. Má potvrdené, že Nemecká spolková republiky žalobcu ako žiadateľa o azyl na svoje územie príjme, čím je z dôvodu zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu preukázaná potreba zaistenia, pretože existuje značné riziko jeho úteku. Finančnými prostriedkami na zabezpečenie vhodného ubytovania nedisponuje a nie je ani v pozícii, že si môže vyberať krajinu, do ktorej z územia Slovenskej republiky ďalej pôjde. Ide o osobu bez platného cestovného alebo akéhokoľvek iného dokladu totožnosti, na území schengenského priestoru sa nachádza neoprávnene bez platných povolení, je žiadateľom o azyl vo viacerých krajinách, pričom nevie v akom štádiu konania sa jeho žiadosti nachádzajú. Zo skutočností, ktoré uviedol v rozhodnutí je zrejmé, že dôvody ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia o zaistení naďalej pretrvávajú. Ak účel zaistenia zanikne, bude žalovaný postupovať v zmysle zákona a žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustí. Po celý čas konania postupoval a postupuje v zmysle zásady zákonnosti a individuálnosti, pričom bral do úvahy všetky skutočnosti zistené riadnym dokazovaním.
7. Žalovaný doplnil, že nepristúpil k možnosti využitia zaistenia žalobcu na maximálnu dobu 6 mesiacov, na čo ho oprávňuje zákon o pobyte cudzincov, ale práve vedený jednotlivými dôkazmi a úvahami ako aj poznatkami z aplikačnej praxe, stanovil dobu zaistenia žalobcu na minimálnu dobu dvoch mesiacov. Že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v Nemeckej spolkovej republike a že táto ho príjme, má za preukázané získanou informáciou evidovanou pod č.: PPZ-HCP-BA11-71-027 zo dňa 23.01.2023.
IV.
Právne posúdenie správneho súdu
8. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy SSP, v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby a riadiac sa znením prvej vety ust. § 228 SSP, do siedmich pracovných dní nariadil vo veci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 SSP) dospel bez vypočutia zástupcu žalobcu, ktorý sa z pojednávania písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, k záveru, že správna žaloba, ktorú posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. § 206 ods. 3 SSP) nie je dôvodná, a podľa ust. § 229 SSP ju zamietol.
9. Podľa § 206 ods. 3, 4, 5, 6 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
10. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia, vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 11. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 225 ods. 1 SSP, správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia.
13. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.
15. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
16. Podľa § 88 ods. 1 písm. c/ ZoPC, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.
17. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
18. Podľa Článku 24 ods. 1 Dublinského nariadenia, ak členský štát, na území ktorého sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b/, c/ alebo d/ zdržiava bez povolenia na pobyt a ktorému sa nepodala žiadna nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský štát v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b/, c/ alebo d/, môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú osobu späť.
19. Podľa Článku 24 ods. 2 Dublinského nariadenia, odchylne od článku 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ak sa členský štát, na území ktorého sa osoba zdržiava bez povolenia na pobyt, rozhodne vyhľadávať v systéme Eurodac v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, dožiadanie o prijatie späť osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b/ alebo c/ tohto nariadenia alebo osoby uvedenej v jeho článku 18 ods. 1 písm. d/, ktorej žiadosť o medzinárodnú ochranu nebola zamietnutá konečným rozhodnutím, sa podá čo najskôr a v každom prípade do dvoch mesiacov od získania kladného výsledku porovnávania zo systému Eurodac podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 603/2013.
20. Ak sa dožiadanie o prijatie späť zakladá na inom dôkaze než na údajoch získaných zo systému Eurodac, zašle sa dožiadanému členskému štátu do troch mesiacov odo dňa, kedy žiadajúci členský štát získal vedomosť o tom, že v prípade dotknutej osoby môže byť zodpovedným iný členský štát.
21. Podľa Článku 25 ods. 1 Dublinského nariadenia, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.
22. Podľa Článku 28 ods. 1, 2, 3 Dublinského nariadenia, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.
23. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má
v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.
24. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená Chartou základných práv a slobôd. Najvyšší a aj Ústavný súd SR viackrát vo svojich rozhodnutiach akcentovali, že medzi zaistením a jeho účelom (t.j. konaním o odsune, vyhostení, tzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/31/2014, 1SZa/7/2016, 9Sža/23/2010, 10Sža/35/2014, 1SZa/6/2016 1Sza/8/2015, 10SZa/2/2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013). 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane poukázal na čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred jej zákonmi a podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu stanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. Ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom, musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich, nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.
26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia, vrátane jeho dĺžky. V zmysle citovaných zákonných ustanovení musí mať žalovaný ustálený predmet konania, s prehľadom v aplikácii konkrétneho ustanovenia zákona, naviac ak potrebu zaistenia žalobcu odôvodnil jeho neoprávneným pobytom na území SR, bez dispozície akýmkoľvek dokladom totožnosti, víza či povolenia na pobyt.
27. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, žalovaný v informačnom systéme Eurodac zistil pozitívnu lustráciu žalobcu ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu v dvoch z členských štátov, v Nemeckej spolkovej republike a Holandskom kráľovstve, na základe čoho začal aj konanie vo veci jeho zaistenia podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko úteku, na dobu dvoch mesiacov, do 10.02.2023. V čase vydania napadnutého rozhodnutia žalobca o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky nepožiadal a zdržiaval sa tu neoprávnene. Ak bol teda zaistený na účel prevozu na územie iného členského štátu, zo zápisnice č. PPZ-HCP- BA11-763-007/2022-AV zo dňa 10.12.2022 vyplýva, že o udelenie medzinárodnej ochrany požiadal na území dvoch vyššie uvedených krajín (Nemecka a Holandska), na prevoz sa vzťahujú aj články 24 a 25 Dublinského nariadenia. Pretože iný dôkaz ako lustrácia v príslušných policajných informačných systémoch, resp. výpoveď, vykonaný nebol, Slovenská republika ako žiadajúca strana, je povinná požiadať dožiadané (zodpovedné) štáty o prijatie späť žalobcu v lehote najneskôr do dvoch mesiacov (Čl. 24 ods. 2 Dublinského nariadenia) a dožiadaná strana rozhodne o žiadosti v lehote dvoch týždňov
- najneskôr však do jedného mesiaca (Čl. 25 ods. 1 Dublinského nariadenia). Teda najneskôr do troch mesiacov musí byť rozhodnuté vo veci vrátenia žalobcu do jedného z členských štátov. Z rozhodovacej praxe je zrejmé, že správny orgán príslušný na konanie podľa Dublinského nariadenia - Dublinské stredisko Migračného úradu MV SR, koná o tzv. dublinských návratoch bezodkladne a pozitívne či negatívne relácie členských štátov sú k dispozícii v priebehu niekoľkých dní. Z Článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, ktorý v týchto prípadoch aplikuje vyplýva, že v prípade zaistenia cudzinca sa žiadosť o prevzatie späť podáva najneskôr do jedného mesiaca a odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov. Preto ak žalovaný určil dobu zaistenia žalobcu v rozsahu dvoch mesiacov (v zmysle ust. § 88 ods. 4 ZoPC) a túto podľa názoru súdu aj dostatočne odôvodnil úkonmi v tejto lehote bežne vykonávanými, takéto určenie doby zaistenia vo vzťahu k jej odôvodneniu v rozhodnutí, sa súdu javí ako postačujúce. Z vyjadrenia žalobcu naviac vyplýva, že disponuje informáciou evidovanou pod č. PPZ- HCP-BA11-71 -027 zo dňa 23.01.2023 o tom, že Nemecká spolková republika príjme žalobcu ako žiadateľa o azyl na svoje územie.
28. Žalobou sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia podľa ods. 2 ust. § 221 SSP. Predpokladom vyhovenia žalobe podanej podľa citovaného ustanovenia je skutočnosť, že počas zaistenia žalobcu nastala okolnosť, ktorá by vytvorila spôsobilý dôvod na jeho prepustenie zo zaistenia, prípadne na nahradenie zaistenia miernejšími donucovacími prostriedkami. Z odôvodnenia samotnej žaloby, ale aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že od zaistenia žalobcu, dňa 10.12.2022, nenastala žiadna takáto okolnosť osvedčujúca zmenu pomerov v jeho zaistení, prípadne v jeho právnom postavení, nedošlo teda k žiadnej zmene pomerov, ktorá by svedčila v prospech vyhovenia žalobe. Naviac takáto skutočnosť nebola prezentovaná ani v samotnej žalobe, a z ničoho nevyplýva, že by akákoľvek situácia, ktorá by mala mať za následok prepustenie žalobcu nastala. Objektívne teda v statuse žalobcu a ani v konaní pred súdom nebol preukázaný žiaden fakt, osvedčujúci zmenu okolností zaistenia, svedčiaci v prospech vyhovenia podanej žalobe a prepustenia žalobcu zo zaistenia. Naopak informácia evidovaná pod č. PPZ-HCP-BA11-7 -027 zo dňa 23.01.2023 o tom, že Nemecká spolková republika príjme žalobcu ako žiadateľa o azyl na svoje územie, nasvedčuje dôvodnosti zaistenia žalobcu i jeho ponechania v zaistení, práve na výkon odovzdania podľa Dublinského nariadenia a do krajiny, do ktorej smerovala jeho cesta a do ktorej by sa podľa zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 10.12.2022 snažil dostať aj po vlastnej línii.
29. Žalobca teda žiaden osobitný predpis v súlade s dispozíciou ust. § 221 ods. 2 SSP neoznačil a neoznačil ani dôvody, ktoré by mali súd viesť k vyneseniu rozsudku, ktorým by jeho prepustenie nariadil. Jeho žalobná argumentácia spočívala len v uvedení jednotlivých ustanovení zákona o pobyte cudzincov a Správneho poriadku, bez konkrétneho vymedzenia skutkových dôvodov žaloby. Rozhodnutie o zaistení však zrušiť nežiadal a neuviedol ani žiaden relevantný, resp. akýkoľvek dôvod, pre ktorý by súd bez povinnosti preskúmavať rozhodnutie o zaistení, mal nariadiť jeho prepustenie. Jeho konštatovanie v podanej žalobe bolo viazané len na neúčelnosť zaistenia v spojení s nesprávnym právnym posúdením veci, bez bližšej argumentácie osvedčujúcej nedôvodnosť zaistenia, resp. zmenu jeho právneho postavenia počas zaistenia, súd rozhodol podľa ust. § 229 SSP a žalobu zamietol.
30. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 12 ods. 5 zák.č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov a v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 153,26 eur. 31. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 32. O trovách konania žalobcu súd rozhodol postupom a contrario s § 167 SSP a s poukazom na výsledok konania mu trovy konania nepriznal. 33. Žalobcu pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal.
Poučenie:
Rozsudok krajského súdu vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty sedem dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b / sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Podľa § 440 SSP: 1. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e / vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f / nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j / podanie bolo nezákonne odmietnuté.
2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ ; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).