Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu EUROCAST Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U.S.Steel, 044 54 Košice, IČO: 36 577 707, zastúpeného ŠIMČÁK, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO : 52 082 709, za ktorú koná JUDr. Ing. František Šimčák, konateľ a advokát proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.12.2017 č. 1499245/2017 takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1499245/2017 zo dňa 11.12.2017, ako aj rozhodnutie Mesta Košice č. MK/B/2017/064990/MK/ B/2017/00235700/09 zo dňa 26.09.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11.12.2017 č.: 1499245/2017 podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Mesta Košice č.: MK/ B/2017/064990/MK/B/2017/00235700/09 zo dňa 26.09.2017, ktorým bola v zmysle v spojení s o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice č. 71 o miestnych daniach v znení neskorších zmien a doplnkov vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2011 v sume 142.565,94 EUR daňovému subjektu EUROCAST Košice, s.r.o., Vstupný areál U.S.Steel Košice, IČO: 36 577 707 ( t.j. žalobcovi v tomto konaní) a zároveň stanovená splatnosť dane do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

2. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správca dane, t.j. Mesto Košice výzvou č. B/2010/192671/00250514 zo dňa 05.01.2011 vyzval daňový subjekt na podanie daňového priznania za rok 2011 v lehote do 31.01.2011 za nehnuteľnosti, ktoré boli s účinnosťou od 01.01.2009 odčlenené z katastrálneho územia (v ďalšom texte aj : „k. ú.“) A. do k. ú. B.. Vo výzve sa správca dane odvolal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (v ďalšom texte aj: „ÚS SR“), ktorý na neverejnom zasadnutí prijal dňa 27.10.2010 Nález sp. zn. - 49, podľa ktorého základné právo Mesta Košice, vo veci sporu Mesta Košice a Katastrálneho úradu Košice, Správa katastra Košice - okolie za účasti obce Sokoľany bolo zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (v ďalšom texte aj: „NS SR“) ako odvolacieho súdu porušené. ÚS SR preto zrušil uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 29.10.2008 (ktorým odvolací súd odmietol odvolanie Mesta Košice podané proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach) a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Správca dane ďalej uviedol, že zrušením uznesenia NS SR ako odvolacieho súdu sa vec vrátila späť do odvolacieho konania a rozhodnutie Katastrálneho úradu Košice, Správy katastra Košice – okolie (v ďalšom texte aj: „KÚ KE, SK KE – okolie“) č. H-2/97/D-BJ zo dňa 20.06.2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (v ďalšom texte aj: „KS KE“) č. zo dňa 22.11.2007 sa stalo neprávoplatným a nevykonateľným. Správca dane zároveň poučil daňový subjekt o následkoch spojených s nevyhovením výzve, a to určením dane podľa pomôcok. Na uvedenú výzvu daňový subjekt nereagoval. Výzvou zo dňa 05.04.2011 (doručenou daňovému subjektu dňa 12.04.2011) správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie fotokópie platobných výmerov, ktorými bola obcou Sokoľany vyrubená daňovému subjektu daň z nehnuteľnosti na roky 2009 - 2011 a na poskytnutie informácie, v akej výške bola daň daňovým subjektom za jednotlivé roky uhradená. Daňový subjekt zaslal požadované doklady a informáciu Mestu Košice v prílohe k listu zo dňa 13.04.2011. Následne správca dane oznámil dňa 09.11.2011 daňovému subjektu výkon daňovej kontroly dane z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie rokov 2009, 2010 a 2011 so začiatkom 28.11.2011. O začatí daňovej kontroly bola spísaná Zápisnica č. B/2011/205543/244248, v ktorej správca dane uviedol, že daňový subjekt nepredložil žiadne doklady, keďže zmeny v stave nehnuteľnosti v rokoch 2009 - 2011 nenastali. Dňa 16.12.2011 správcovi dane doručil daňový subjekt oznámenie, v ktorom uviedol, že nenadobudol do vlastníctva žiadnu nehnuteľnosť a žiadne nehnuteľnosti nepredal, teda v kontrolovanom období nenastali žiadne zmeny. Dňa 21.12.2011 bol správcom dane vyhotovený Protokol o daňovej kontrole č. B/2011/204616/249091, v ktorom boli konštatované kontrolné zistenia a vyčíslená daň z nehnuteľnosti na rok 2011 v sume 142.565,94 EUR. Údaje o jednotlivých nehnuteľnostiach spolu s výpočtom dane správca dane uviedol v tabuľkách. Protokol o daňovej kontrole spolu s výzvou na prerokovanie protokolu boli doručené daňovému subjektu, ktorý reagoval vyjadrením doručeným správcovi dane dňa 05.01.2012, v ktorom uviedol, že k 01.01.2011 boli nehnuteľnosti na LV č. XXXX evidované v k. ú. obce B.. Táto aj vyrubila daňovému subjektu daň za nehnuteľnosti na rok 2011, ktorá daň bola daňovým subjektom uhradená. Keďže si daňový subjekt svoju daňovú povinnosť splnil, nie je možné, aby bol povinný platiť daň za to isté zdaňovacie obdobie dvom správcom dane. Správca dane následne vyhotovil Dodatok k protokolu o daňovej kontrole, v ktorom sa vysporiadal s námietkami daňového subjektu, a konštatoval, že daňový subjekt nevzniesol žiadne námietky týkajúce sa výpočtu dane. Dodatok k protokolu o daňovej kontrole a Protokol o daňovej kontrole boli daňovým subjektom podpísané dňa 23.01.2012. V ďalšom postupe správca dane vydal dňa 03.02.2012 rozhodnutie č. B/2012/206001/B/2012/00018854-09, ktorým daňovému subjektu vyrubil daň z nehnuteľnosti na rok 2011 v sume 142.565,94 EUR. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie doplnené dňa 26.03.2012. Na základe tohto odvolania správca dane vydal dňa 27.04.2012 rozhodnutie, ktorým čiastočne podanému odvolaniu vyhovel a opravil aj rozhodnutie správcu dane. Na základe odvolania daňového subjektu žalovaný rozhodnutím č. 1020503/1/539693-1104816/2012/5306 zo dňa 01.08.2012 zrušil rozhodnutie správcu dane s tým, že správca dane bude v ďalšom konaní pri vybavovaní odvolania daňového subjektu voči rozhodnutiu zo dňa 03.02.2012 postupovať v súlade s v znení neskorších predpisov. Správca dane opätovne postúpil odvolanie daňového subjektu voči rozhodnutiu zo dňa 03.02.2012 odvolaciemu orgánu dňa 12.09.2012, následne žalovaný dňa 27.09.2012 rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2012 odvolacie konanie prerušil. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ďalej konštatoval, že dňa 17.10.2016 mu bol doručený právoplatný meritórny rozsudok NS SR sp. zn. , ktorým NS SR zmenil rozsudok KS v KE č. k. -145 zo dňa 01.12.2015 a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru č. OU-KS- KO1-H-2/97/D-BJ zo dňa 25.10.2013, čím pominuli dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené. Listom zo dňa 02.11.2016 žalovaný oznámil pokračovanie v daňovom konaní z dôvodu, že pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.02.2017 č.: 119484/2017 bolo rozhodnutie Mesta Košice č. B/2012/206001/B/2012/00018854-09 zo dňa 03.02.2012 z procesných dôvodov zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne 26.09.2017 správca dane vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie č. MK/B/2017/064990/MK/B/2017/00235700/09, ktorým daňovému subjektu na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly vyrubil daň z nehnuteľnosti na rok 2011 v sume 142.565,94 EUR, ktoré rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 09.10.2017. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu daňový subjekt podal odvolanie podaním zo dňa 06.10.2017.

3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k odvolacím námietkam uplatneným v podanom odvolaní zo dňa 06.10.2017 konštatoval, že KÚ KE, SK KE - okolie vydal dňa 20.06.2007 rozhodnutie č. H-2/97/D-BJ, ktorým na základe návrhu obce Sokoľany, ako príslušný orgán rozhodol o určení priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a Mestom Košice - mestskou časťou Šaca a o priebehu

hranice medzi k. ú. B. a k. ú. A. v prospech obce Sokoľany, a to v zmysle geometrického plánu č. 16/2007, vyhotoveného spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod číslom 317/07. KS KE rozsudkom č. k. -29 zo dňa 22.11.2007 potvrdil rozhodnutie KÚ KE, SK KE - okolie č.: /D-BJ zo dňa 20.06.2007, proti ktorému rozsudku sa dňa 17.01.2008 Mesto Košice odvolalo. NS SR vydal dňa 29.10.2008 uznesenie sp. zn. (právoplatné 11.11.2008), ktorým bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolanie ako oneskorene podané odmietol. Rozsudok KS KE tak nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2008, čím nadobudlo právoplatnosť aj rozhodnutie SK KE - okolie č. H-2/97/D-BJ zo dňa 20.06.2007 o zmene hraníc medzi k. ú. obcí B. a A. v prospech obce Sokoľany. Až do 11.11.2008, kedy sa nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia štátneho orgánu preukázal opak, bolo sporné územie evidované v k. ú. A., t.j. bolo súčasťou územia Mesta Košice. Zápis tohto rozhodnutia katastra bol v katastri nehnuteľností vykonaný v priebehu mesiaca august v roku 2009. Dňa 08.11.2010 nadobudol právoplatnosť Nález ÚS SR č. , ktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie SK KE Košice - okolie č. H-2/97/D-BJ zo dňa 20.06.2007, na základe ktorého bola záznamom obnovená pôvodná hranica medzi k. ú. B. C. A. v súbore popisných aj geodetických informácií v prospech Mesta Košice. S poukazom na závery tohto právoplatného Nálezu ÚS SR, NS SR už v roku 2010 pokračoval v odvolacom konaní a dňa 28.09.2011 vydal uznesenie sp. zn. (právoplatné 19.10.2011), ktorým rozsudok KS KE č.k. -29 zo dňa 22.11.2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne KS KE vydal dňa 12.01.2012 rozsudok č. k. -178, ktorým potvrdil rozhodnutie KÚ v KE, SK KE - okolie č. H-2/97/D-BJ zo dňa 20.06.2007, ktorého preskúmanie navrhlo Mesto Košice. NS SR na základe podaného odvolania rozhodol dňa 14.05.2013 rozsudkom sp. zn. , ktorým zmenil odvolaním napadnutý rozsudok tak, že rozhodnutie SK KE - okolie zo dňa 20.06.2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2013). Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor následne vydal dňa 25.10.2013 rozhodnutie č. OU-KS-KO1-H-2/97/D-BJ, ktorým vyhovel návrhu obce Sokoľany a rozhodol o určení priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a Mestom Košice - mestská časť Šaca a o priebehu hranice medzi k. ú. B. a k. ú. A. v prospech obce Sokoľany, a to v zmysle geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou GEOTOP, s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07. Označené rozhodnutie bolo na základe odvolania Mesta Košice rozsudkom č. -53 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku KS KE zo dňa 25.03.2014 bolo podané odvolanie obce Sokoľany, na základe ktorého NS SR uznesením zo dňa 10.09.2015 č. k. -128 rozsudok KS KE zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne KS KE rozhodol dňa 01.12.2015 tak, že zrušil rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 25.10.2013 a vrátil vec na ďalšie konanie Okresnému úradu Košice - okolie, katastrálnemu odboru z dôvodu, že odporca podľa názoru súdu po vyhodnotení podkladov, ktoré boli predmetom rokovania na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Proti tomuto rozhodnutiu sa obec Sokoľany opätovne odvolala dňa 21.01.2016 a NS SR opätovne rozhodol dňa 08.06.2016 rozsudkom č. , ktorým zmenil rozsudok KS KE č. k. -145 zo dňa 01.12.2015 tak, že rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor, č. OU-KS-KO1-H-2/97/D-BJ zo dňa 25.10.2013 (t.j. určenie katastrálnych hraníc v prospech obce Sokoľany) potvrdil.

4. Žalovaný výzvou č. 1704262/2016 zo dňa 15.11.2016 požiadal Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor ako príslušný miestny orgán štátnej správy na úseku katastra o stanovisko, v katastrálnom území ktorej obce boli zaradené nehnuteľnosti z územia, ktoré bolo predmetom sporu ukončeného meritórnym rozsudkom NS SR sp. zn. zo dňa 08.06.2016, a to s definovaním časovej osi s presnými dátumami príslušnosti nehnuteľnosti do katastrálnych území podľa účinkov jednotlivých rozhodnutí katastra alebo rozsudkov súdov. Dožiadaný správny orgán na túto výzvu reagoval odpoveďou zo dňa 25.11.2016, v ktorej uviedol: „Na základe vášho listu zo dňa 15.11.2016, v ktorom nás vyzývate na poskytnutie údajov potrebných na určenie správcu dane, vám oznamujeme nasledovné: dňa 11.11.2008 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/D-BJ zo dňa 20.06.2007, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami B. a A. v prospech obce Sokoľany. Dňa 08.11.2010 nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. , ktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/D-BJ zo dňa 20.06.2007 vo veci určenia priebehu hranice obce Sokoľany a hranice katastrálneho územie B.. Na základe tohto nálezu bola obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami B. C. A. v prospech Mesta Košice. Konanie ďalej pokračovalo na Najvyššom súde Slovenskej republiky a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 14.05.2013 bolo rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/D-BJ zo dňa 20.06.2007 zrušené a vec bola vrátená na

Správu katastra Košice - okolie na ďalšie konanie. Dňa 10.08.2016 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru č.: OU-KS-KO1-H-2/97/D-BJ zo dňa 25.10.2013, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami B. C. A. v prospech obce Sokoľany.“ Žalovaný ďalej konštatoval, že dňa 19.10.2017 mu bol doručený Nález ÚS SR č. -65 zo dňa 12.09.2017, v ktorom sa konštatuje, že základné právo Mesta Košice na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom NS SR sp. zn. zo dňa 08.06.2016 boli porušené. V bode 2 nálezu ÚS zrušil rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 08.06.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následkom uvedeného nálezu sa rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie, katastrálneho odboru č. OU-KS-KO1-H-2/97/D-BJ zo dňa 25.10.2013 stalo neprávoplatným.

5. K námietke daňového subjektu týkajúcej sa miestnej nepríslušnosti žalovaný uviedol, že z odpovede príslušného orgánu štátnej správy na úseku katastra vyplýva, že hranica medzi katastrálnymi územiami bola obnovená na základe právoplatného Nálezu ÚS SR č. zo dňa 27.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2010, keďže týmto dňom stratilo právoplatnosť rozhodnutie SK KE - okolie č. H-2/97/D-BJ zo dňa 20.06.2007. Vzhľadom na tento právoplatný Nález ÚS SR, NS SR už v roku 2010 pokračoval v odvolacom konaní. O predmetnej námietke daňového subjektu žalovaný rozhodol na podklade vyjadrenia orgánu štátnej správy na úseku katastra, z ktorej vyplýva právny stav k 01.01.2011, a teda miestna príslušnosť v zdaňovacom období roku 2011, vzhľadom na a v znení neskorších predpisov. Na základe takéhoto stavu správu dane z nehnuteľnosti podľa označeného zákona vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosti (v spornom období) na základe v tom čase existujúceho právneho stavu nachádzajú (nachádzali) k 01.01.2011, t.j. Mesto Košice. Naviac podľa Nálezu ÚS SR č. -65 zo dňa 12.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.10.2017 bol rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 08.06.2016 zrušený, v dôsledku čoho týmto dňom rozhodnutia Okresného úradu Košice – okolie, katastrálneho odboru č. OU-KS-KO1-H-2/97/D-BJ zo dňa 25.10.2013 stratilo právoplatnosť. Uvedené podľa žalovaného svedčí o neopodstatnenosti námietky daňového subjektu týkajúcej sa miestnej príslušnosti.

6. K námietke daňového subjektu, že vyrubením dane z nehnuteľností na rok 2011 Mestom Košice dochádza k zdaneniu nehnuteľností, v prípade ktorých už bol vydaný výmer aj iným správcom dane, a to obcou Sokoľany a daňový subjekt túto daň už uhradil, žalovaný konštatoval, že podaním zo dňa 16.10.2017 daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal odvolanie voči rozhodnutiu Mesta Košice, teda predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie správcu dane, t.j. Mesta Košice a nie rozhodnutie (platobný výmer) obce Sokoľany č. 14201 zo dňa 09.03.2011, ku ktorému (ani k jeho prípadnej nulite) sa v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu správcu dane, t.j. Mesta Košice nie je možné vyjadriť. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti žalovaný konštatoval, že rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľnosti vydal miestne príslušný správca dane a bolo vydané v súlade s platnou legislatívou, preto žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil. 7. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 12.02.2018 doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.11.2017, č. 1499245/2017, ako aj platobný výmer správcu dane Mesta Košice č. MK/B/2017/064990/MK/B/2017/00235700/09 zo dňa 26.09.2017 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať úplnú náhradu trov konania. Predovšetkým namietal, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu sú nezákonné a týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach, pretože správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. V správnej žalobe opísal skutkový stav vedúci k rozhodnutiu tak správcu dane, ako aj žalovaného a podstatu svojej argumentácie zhrnul do tvrdenia, že pre účely určenia miestne príslušného správcu dane je nutné v zmysle príslušných ustanovení zákona vychádzať z údajov v katastri nehnuteľností podľa stavu platného k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného preto vyplýva, že príslušným správcom dane v uvedenom období bola obec Sokoľany, voči ktorej si svoju zákonnú povinnosť splnil v celom rozsahu, a to zaplatením ňou vyrubenej dane. Zdôraznil, že nie je možné, aby dvaja rôzni správcovia dane, ktorí spravujú daň totožného druhu (v tomto prípade daň z nehnuteľnosti) zdaňovali totožný predmet dane, pričom v prípade nehnuteľností, ktoré boli predmetom dane preskúmavaným rozhodnutím, boli evidované na LV č. XXXX, a k 1. januáru 2011 boli zapísané v k. ú. obce B.. Je zároveň neprípustné, aby obaja vyžadovali od daňovníka odvedenie totožnej dane v prospech každého z nich za identický predmet dane a v tom istom zdaňovacom období. V správnej

žalobe žalobca opakovane zdôrazňoval, že daň z nehnuteľnosti za rok 2011 zaplatil miestne príslušnému správcovi dane obci Sokoľany, a to na základe ňou vydaného platobného výmeru č. 142011 zo dňa 09.03.2011.

8. Žalobca svoju právnu argumentáciu oprel o ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorá v sebe obsahuje právnu domnienku hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, ktorá je vyvrátiteľná, teda pripúšťa dôkaz opaku. Túto domnienku je podľa žalobcu potrebné považovať za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak. Skutočnosti vyplývajúce z Nálezu ÚS SR zo dňa 27.10.2010 však nemožno bez ďalšieho považovať za preukázanie opaku údajov zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, a to z dôvodu, že z obsahu tohto rozhodnutia nevyplýva, aby sa v tomto konaní ÚS SR zaoberal meritom veci, t.j. tým, ako má byť určená hranica medzi k. ú. A. C. B. a aby v tomto rozhodnutí bola riešená otázka, do ktorého katastrálneho územia patrí sporné územie. Toto rozhodnutie konštatuje porušenie práv Mesta Košice v procesnoprávnej rovine, a to s ohľadom na nesprávny postup NS SR vo vzťahu k posúdeniu včasnosti podaného odvolania proti rozsudku KS KE. Následkom rozhodnutia ÚS SR sa rozhodnutie NS SR stalo neprávoplatné a táto právna skutočnosť bola aj predmetom záznamu pod č. Z-2935/2011. Žalobca zdôraznil, že ku dňu 01.01.2011 neexistovalo žiadne iné rozhodnutie, z ktorého by bolo možné prijať záver, do ktorého katastra patria nehnuteľnosti žalobcu, než to, v ktorom KS KE pod sp. zn. rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie správneho orgánu č. H-2/97/D-BJ, ktorým došlo k zmene hranice katastrálnych území v prospech katastrálneho územia B.. Samotná záväznosť údajov katastra je dôležitá rovnako aj pre daňové účely, pri rozhodnutiach o odňatie poľnohospodárskej pôdy a iné účely. Pre verejnú listinu platí všeobecné pravidlo, že preukazuje pravdivosť toho, čo osvedčuje, a to až do času, kým sa nepreukáže opak. V danom prípade sa opak preukázal až vykonaním zmeny údajov v katastri nehnuteľností podľa zápisu č. Z-2935/2011 zo dňa 28.04.2011 na podklade Nálezu ÚS SR zo dňa 27.10.2010. V čase rozhodujúcom pre určenie príslušnosti správcu dane na daňovú povinnosť ohľadom dane z nehnuteľnosti na rok 2011 boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, a ku dňu 01.11.2011 boli zapísané preukázateľne v k. ú. B., podliehali tak z hľadiska správy daní z nehnuteľnosti pod obec Sokoľany. Žalobca zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že nebol účastníkom konania pred ÚS SR, preto nález zo dňa 27.10.2010 nemohol byť pre neho záväzný, a ani účinný. Tento nález nebol všeobecne záväzným, pretože išlo o rozhodnutie v individuálne určenej veci. Bolo preto povinnosťou žalobcu spravovať sa tým, čo vyplývalo zo zápisu vo verejnej listine (ktorou je LV č. XXXX), a to až do preukázania opaku pravdivosti údajov uvedených v tejto listine. Žalobca na základe týchto skutočností a v súlade s Výmerom obce Sokoľany č. 142011 zo dňa 09.03.2011 si splnil svoju daňovú povinnosť na dani z nehnuteľnosti, pričom v dobrej viere vychádzal z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. V prípade, ak by bol povinný uhradiť daň z nehnuteľnosti na rok 2011 ďalšiemu správcovi dane za to isté zdaňovacie obdobie, bol by v jednom a v tom istom zdaňovacom období nezákonne zaťažený dvojitou daňovou povinnosťou, ktorej predmetom by boli identické nehnuteľnosti, čo je v rozpore s a zásadou zákonnosti podľa . Zároveň v tej súvislosti sa odvolal aj na právne závery vyplývajúce z judikatúry NS SR, konkrétne na právne názory vyplývajúce z rozsudku sp. zn. zo dňa 18.05.2011, podľa ktorého: „V záujme zachovania právnej istoty ako základného princípu právneho štátu ( ) nie je možné, aby dvaja rôzni správcovia dane, ktorí spravujú daň totožného druhu (v tomto prípade daň z nehnuteľnosti), zdaňovali totožný predmet dane a aby obaja vyžadovali od daňovníka odvedenie totožnej dane (dane z nehnuteľnosti) v prospech každého z nich za identický predmet dane v tom istom zdaňovacom období. V opačnom prípade by bol žalobca v jednom a tom istom zdaňovacom období nezákonne zaťažený dvojitou daňovou povinnosťou, ktorej predmetom by boli identické nehnuteľnosti, čo je v rozpore s a zásadou zákonnosti podľa “.

9. V závere správnej žaloby dal žalobca do pozornosti konajúcemu súdu aj konanie vedené na KS KE pod sp. zn. , a to najmä s poukázaním na princíp právnej istoty, keď bol v uvedenom konaní vydaný rozsudok dňa 08.11.2017, ktorým bolo rozhodnuté v obdobnej veci za obdobných skutkových, ako aj právnych okolností, a týmto rozsudkom bolo rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a platobný výmer Mesta Košice zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.05.2018 k správnej žalobe uviedol, že navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. S uplatnenými žalobnými dôvodmi nesúhlasil a opakovane zdôraznil, že podľa § 71 ods. 2 katastrálneho zákona údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.

Dňa 08.11.2010, t.j. dňom právoplatnosti Nálezu ÚS SR č. -49 zo dňa 27.10.2010, ktorým bolo zrušené uznesenie NS SR č. k. zo dňa 29.10.2009 podľa žalovaného stratilo právoplatnosť rozhodnutie SK KE - okolie č. H-2/97/D-BJ zo dňa 20.06.2007 vo veci určenia priebehu hranice obce Sokoľany a hranice k. ú. B., právny stav sa tak na základe tohto nálezu vrátil do pôvodnej podoby, kedy bolo sporné územie súčasťou k. ú. Mesta Košice. KÚ KE , SK KE - okolie bola na základe právoplatného Nálezu ÚS SR, ktoré je vyššie označené, obnovená pôvodná hranica medzi k. ú. B. C. A. v prospech Mesta Košice a zápis tohto rozhodnutia štátneho orgánu (Nálezu ÚS SR) bol v katastri nehnuteľností záznamom vykonaný v priebehu mesiacov apríl až jún 2011. Podstatným, podľa žalovaného v predmetnej veci je fakt, že dátum zápisu (záznamom) správy katastra na základe právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu (rozhodnutie SK KE - okolie č. H-2/97/D-BJ zo dňa 20.06.2007 a taktiež Nálezu ÚS SR č. -49 zo dňa 27. 10. 2010) v zmysle § 5 ods. 2 katastrálneho zákona nemá vplyv na vznik, zmenu, a ani zánik práv k nehnuteľnostiam, keďže záznam je úkon správy katastra, ktorý ako bolo vyššie uvedené plní iba evidenčné funkcie (§ 5 ods. 2, § 34 ods. 1 katastrálneho zákona). Na túto skutočnosť bol žalovaný upozornený aj samotnou Správou katastra Košice - okolie v odpovedi č. 1782/13 zo dňa 13.09.2013, a to na výzvu žalovaného zo dňa 09.09.2013. Rovnaký záver vyplýva aj z odpovede Správy katastra obce Sokoľany č. 393/2009. Žalobca, bol katastrálnym úradom vo vyjadrení zo dňa 30.03.2011 a 30.06.2011 (na ktoré v žalobe dokonca poukázal) taktiež informovaný o tom, že: „Zrušením citovaného uznesenia sa vec vrátila späť do odvolacieho konania a tým sa rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/D-BJ zo dňa 20.06.2007 stalo neprávoplatným a nevykonateľným.“ Vo vzťahu k námietke dvojitého zdanenia, ako aj právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.05.2011 žalovaný argumentoval, že žalobca bol výzvou Mesta Košice č. B/2010/192671/00250514 dňa 05.01.2011 doručenou dňa 17.01.2011, t.j. pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania na rok 2011 oboznámený s nálezom ÚS SR, na základe ktorého rozhodnutie SK KE - okolie č. H-2/97/ D-BJ zo dňa 20.06.2007 stratilo právoplatnosť a pôvodná hranica medzi k. ú. B. C. A. bola obnovená v prospech Mesta Košice. Napriek tomu však žalobca (ako to vyplýva aj z obsahu podanej žaloby) podal daňové priznanie na rok 2011 k nehnuteľnosti nachádzajúce sa v spornom území obci Sokoľany a po doručení platobného výmeru tejto obce voči rozhodnutiu neuplatnil žiadne opravné prostriedky (podľa žaloby podal obci Sokoľany iba žiadosť o odklad platenia dane z nehnuteľnosti na rok 2011), ale daň uhradil. Žalobca následne neuplatnil ani žiadne mimoriadne opravné prostriedky voči rozhodnutiu obci o povinnosti zaplatiť daň z nehnuteľnosti. O právoplatnom náleze ÚS SR bola informovaná aj obec Sokoľany a naviac katastrálnym úradom bola zároveň obec vyzvaná, aby vydala rozhodnutia o zrušení súpisných čísel pre stavby, ktoré sú v oddeľovanej časti k. ú. B.. V súvislosti s poukazom na obsah rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 18.05.2011 žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že skutkový stav v danej veci má prvky ním uvedeného rozsudku a jeho tvrdenia sú len všeobecné. K rozsudku KS KE sp. zn. zo dňa 08.11.2017 žalovaný zdôraznil, že proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť č. 59328/2018 zo dňa 29.01.2018, pričom NS SR vo veci podanej kasačnej sťažnosti ku dňu podania vyjadrenia k správnej žalobe nerozhodol.

11. Žalovaný v replike zo dňa 29.06.2018 k vyjadreniu žalovaného s jeho obsahom nesúhlasil a argumentoval obdobne ako v správnej žalobe. Opakovane zdôraznil, že pri plnení daňovej povinnosti pri dani z nehnuteľnosti na rok 2011 postupoval výlučne v súlade s právnym poriadkom a v dobrej viere, a preto aj na základe právoplatného a vykonateľného platobného výmeru obce Sokoľany zo dňa 09.03.2011 č. 142011 si splnil voči obci Sokoľany ako príslušnému správcovi dane svoju povinnosť v celom rozsahu, t.j. zaplatením sumy 84.660,25 EUR. V čase vydania platobného výmeru obcou Sokoľany zo dňa 09.03.2011 podľa žalobcu neexistovala žiadna poznámka k spornosti zápisu na liste vlastníctva, na ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a ani žiadna iná informácia predpovedajúca akúkoľvek zmenu na označenom liste vlastníctva. Nebolo preto ani povinnosťou žalobcu spochybniť platnosť a vykonateľnosť vydaného platobného výmeru obce Sokoľany, a to akýmkoľvek riadnym opravným, či mimoriadnym opravným prostriedkom. Tvrdenia žalovaného v tomto smere preto považoval za účelové, snažiace sa všetku zodpovednosť za spôsobenú situáciu preniesť iba na daňový subjekt.

12. Žalovaný k replike žalobcu duplikou svoje stanovisko nezaujal, napriek tomu, že replika žalobcu spolu s výzvou súdu mu preukázateľne boli doručené dňa 02.07.2018.

13. Správny súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a po oboznámení sa

s obsahom úplného administratívneho spisu daňových orgánov, na nariadenom pojednávaní dňa 01.02.2023, za prítomnosti zástupcu žalobcu a neprítomnosti zástupcu žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť z dôvodu neprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

14. Žalovaný ospravedlnil neúčasť ich zástupcu na pojednávaní písomným podaním zo dňa 26.01.2023, súd preto v zmysle vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní argumentoval zhodne s obsahom jeho písomných podaní uplatnených tak v priebehu daňovej kontroly ako aj v priebehu súdneho preskúmavacieho konania v tejto veci.

15. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím zo dňa 11.12.2017 č. 1499245/2017 potvrdil rozhodnutie Mesta Košice zo dňa 26.09.2017 č. MK/B/2017/064990/MK/B/2017/00235700/09, ktorým Mesto Košice ako správca dane vyrubilo žalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2011 v celkovej výške 142 565,94 eur.

16. Podstata žalobných dôvodov uplatnených pred správnym súdom spočíva v tvrdení, že mesto Košice nebolo správcom dane z nehnuteľností na rok 2011 vo vzťahu k nehnuteľnostiam vlastneným žalobcom, pretože podľa zápisu na LV č. XXXX ku dňu 01.01.2011 (t.j. dátumu rozhodujúcemu pre určenie príslušnosti správcu dane pre daň z nehnuteľností) tieto patrili do k. ú. B., preto správcom dane bola obec Sokoľany. Žalobca pri svojej argumentácii vychádzal z toho, že v tom čase nebol preukázaný opak skutočností zapísaných na označenom liste vlastníctva, preto údaj o katastrálnom území, v ktorom sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú bol záväzný. Práve na základe týchto skutočností obec Sokoľany vydala dňa 09.03.2011 platobný výmer č. 14201 o vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2011 v sume 84 660,25 eur a žalobca si svoju daňovú povinnosť následne splnil tým, že takto vyrubenú daň obci zaplatil v celom rozsahu. Žalobca ďalej argumentoval, že opätovným zaplatením dane z nehnuteľností na rok 2011 podľa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného by bola daň z nehnuteľností za rovnaké zdaňovacie obdobie zaplatená dvakrát, za ten istý predmet zdaniteľného plnenia, čo je v hrubom rozpore s daňovými zásadami uplatňovanými v právnom poriadku SR, a to najmä zásadou vylúčenia duplicity zdanenia, v zmysle ktorej príjem, dôchodok alebo majetok má byť zdaňovaný len raz, a to v momente, kedy dochádza k jeho tvorbe alebo spotrebe.

17. Na pojednávaní pred súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 01.02.2023 zástupca žalobcu zotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe, ako aj ostatných podaniach a predseda senátu v rámci oboznamovania sa s obsahom súdneho, ako aj obsahom administratívneho spisu oboznámil aj obsah rozsudku NS SR sp. zn. z 28.04.2021, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku KS KE č.k. – 92 zo dňa 08.11.2017. V tej súvislosti zástupca žalobcu zdôraznil, že v danej veci ide v podstate o skutkovo a právne totožnú vec s vecou, ktorá tvorí predmet tohto súdneho preskúmavacieho konania, s jediným rozdielom a to v osobe daňovníka na dani z nehnuteľností za rok 2011.

18. Podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady v znení neskorších predpisov, miestnou daňou, ktorú môže uložiť obec je daň z nehnuteľností.

19. Podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady v znení neskorších predpisov, zdaňovacím obdobím miestnych daní uvedených v , , , a a poplatku uvedeného v je kalendárny rok.

20. Podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady v znení neskorších predpisov, na vyrubenie dane z nehnuteľnosti je rozhodujúci stav k 01. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady v znení neskorších predpisov, správu dane z nehnuteľnosti podľa vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.

22. Podľa o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení platnom v roku 2011, pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť je miestne príslušný správca dane, v ktorom územnom obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza.

23. Podľa ods. 10 písm. a/ o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení platnom v roku 2011, na určenie miestnej príslušnosti pri dani z nehnuteľnosti vyrubovanej za zdaňovacie obdobie je rozhodujúci stav k prvému dňu zdaňovacieho obdobia.

24. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, kataster obsahuje podľa písm. a/ okrem iných údajov geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území.

25. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v znení neskorších predpisov, údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

26. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačné jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

27. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. Záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín (ods.2 označeného ustanovenia zákona). Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená sa nesmú používať (ods.3 označeného ustanovenia zákona).

28. Pre rozhodnutie v tejto veci správny súd považuje za podstatnú tú skutočnosť, že ku dňu 01.01.2011 označené nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu (vedené na LV č. XXXX príslušnej správny katastra) boli vedené v k. ú. B. a opak tejto skutočnosti v tom čase nebol preukázaný, preto žalobca pri podávaní daňového priznania, ako aj následne pri plnení svojej daňovej povinnosti vychádzal z tohto zápisu, ktorý svedčil miestne príslušnému správcovi dane z nehnuteľností - obci Sokoľany.

29. Tak ako to vyplýva z chronológie zmien určenia spoločnej hranice k. ú. B. C. A. ( uvedené vyplýva z obsahu jednotlivých podaní účastníkov správneho konania, ako aj z obsahu administratívneho spisu žalovaného), zápis na LV č. XXXX, ktorý určil, že tam zapísané nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu patria do k. ú. B., bol vykonaný na základe rozhodnutia SK KE - okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20.06.2007 v spojitosti s rozsudkom KS KE č.k. - 29 zo dňa 22.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 11.11.2008 (priebeh hranice určoval geometrický plán č. 16/2007 vyhotovený spoločnosťou Geotop, s.r.o.). Takto zapísaný stav na LV č. XXXX trval až do vyznačenia zmeny v údajoch v katastri nehnuteľností podľa zápisu pod č. Z-2935/2011 zo dňa 28.04.2011 na podklade nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 27.10.2010 sp. zn. -49.

30. Z uvedeného je nesporné, že ku dňu 01. januára zdaňovacieho obdobia roku 2011 bolo sporné územie vedené v k. ú. B., teda zápis na LV XXXX svedčil správcovi dane obci Sokoľany a to v zmysle vyššie citovaného ust. § 18 ods. 2 a § 99 ods. 1 zákona o miestnych daniach v spojitosti s ust. § 3 ods. 7 v a § 10 písm. a/ zákona o správe daní.

31. Ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona v sebe obsahuje právnu domnienku hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, ktorá je vyvrátiteľná, teda pripúšťa dôkaz opaku. Túto domnienku je preto potrebné považovať za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak.

32. Ako dôvodnú hodnotí správny súd námietku žalobcu, že skutočnosti vyplývajúce z nálezu ÚS SR zo dňa 27.10.2010 nemožno bez ďalšieho považovať za preukázanie opaku údajov zapísaných v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX a to z dôvodu, že z obsahu tohto rozhodnutia nevyplýva, aby sa v tomto konaní ÚS SR zaoberal meritom veci, t.j. tým, ako má byť určená hranica medzi k. ú. A. C. B. a aby v tomto rozhodnutí bola riešená otázka, do ktorého katastrálneho územia patrí sporné územie. Toto rozhodnutie konštatuje porušenie práv Mesta Košice v rovine procesnoprávnej, a to s ohľadom na nesprávny postup NS SR vo vzťahu k posúdeniu včasnosti podaného odvolania proti rozsudku KS KE. Následkom tohto rozhodnutia ÚS SR sa rozhodnutie NS SR stalo neprávoplatné a táto právna skutočnosť bola aj predmetom záznamu pod č. Z 2935/2011. Naviac je potrebné zdôrazniť aj to, že ku dňu 01.01.2011 neexistovalo žiadne iné rozhodnutie, z ktorého by bolo možné prijať záver, do ktorého katastra patria nehnuteľnosti žalobcu, než to, v ktorom KS KE pod sp. zn. rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie správneho orgánu č. H-2/97/D-BJ, ktorým došlo k zmene hranice katastrálnych území v prospech k. ú. B.. Za takéhoto stavu posudzovanie námietky týkajúcej sa záväznosti nálezu ÚS SR zo dňa 17.10.2010 vo vzťahu k žalobcovi nebolo aktuálne.

33. Správny súd za takéhoto skutkového a právneho stavu považuje za ďalšiu okolnosť dôležitú pre toto konanie aj to, že žalobca odviedol daň z nehnuteľností na rok 2011 v prospech obce Sokoľany na základe výmeru, ktorý obec vydala v súlade so stanoviskom právneho predchodcu žalovaného, Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 03.02.2011 (adresovaného žalobcovi), pričom žalobca vychádzal v dobrej viere z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. zo dňa 18.05.2011) vyplýva, že : „V záujme zachovania právnej istoty ako základného princípu právneho štátu ( ) nie je možné, aby dvaja rôzni správcovia dane, ktorí spravujú daň totožného druhu (v tomto prípade daň z nehnuteľností) zdaňovali totožný predmet dane a aby obaja vyžadovali od daňovníka odvedenie totožnej dane (dane z nehnuteľností) v prospech každého z nich za identický predmet dane v tom istom zdaňovacom období. V opačnom prípade by bol žalobca v jednom a tom istom zdaňovacom období nezákonne zaťažený dvojitou daňovou povinnosťou, ktorej predmetom by boli identické nehnuteľnosti, čo je v rozpore s a zásadou zákonnosti podľa )“

34. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť aj právne názory vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 28.04.2021 (o zamietnutí kasačnej sťažnosti proti rozsudku KS KE sp. zn. – 92 zo dňa 08.11.2017), ktorý v obdobnej skutkovej veci, pri rovnakom právnom základe ako v tomto súdnom preskúmavacom konaní (t.j. pri zápise nehnuteľností, tvoriacich predmet dane z nehnuteľností za rok 2011 v katastri nehnuteľností k 01. januáru v k.ú. B.) odkázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 13.09.2019 v obdobnej právnej veci, v ktorom reagoval na totožné námietky žalovaného nasledovne : „34. Sťažovateľ vo všetkých štádiách konania v podstate tvrdil, že napriek tomu, že ku dňu 01.01.2011 sa podľa údajov katastra zdaňované pozemky nachádzali v k. ú. B., nemalo sa vychádzať z údajov katastra, pretože ich hodnovernosť bola podľa neho vyvrátená tým, že v dôsledku účinkov Nálezu Ústavného súdu prestalo byť právoplatné Rozhodnutie Správy katastra (v spojení s nadväzujúcimi rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu). Ako však výstižne argumentoval žalobca a aj krajský súd, Ústavný súd nerozhodoval meritórne o priebehu hranice katastrálnych území, ale rozhodoval o porušení procesných práv Mesta Košice. V zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako i celkovej koncepcie katastra nehnuteľností však hodnovernosť údajov katastra je vyvrátená až vtedy, keď sa preukáže opak týchto zapísaných údajov. A tak, hoci nepochybne dňom právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu sa Rozhodnutie Správy katastra stalo opäť neprávoplatným, nemožno zo známych skutkových a právnych okolností dovodiť, že by od toho dňa bolo zároveň preukázané, že zdaňované nehnuteľnosti nepatria do k. ú. B.. Ani fakt, že Rozhodnutie Správy katastra, na základe ktorého bol vykonaný záznam v roku 2009 (v prospech Obce Sokoľany), stratilo právoplatnosť, nemal vplyv na to, že záväzným údajom katastra ku dňu 01.01.2011 bol zápis zdaňovaných nehnuteľností do k. ú. B.. 35.Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd de facto rešpektoval v tom čase už neprávoplatné Rozhodnutie Správy katastra, mýli sa. Krajský súd rešpektoval údaje katastra ku dňu 01.01.2011, pričom abstrahoval od toho, na základe čoho a akým procesom sa tieto údaje do katastra zapísali; zároveň absentovalo rozhodnutie, ktorým by bol takto zapísaný údaj vyvrátený, teda dôkaz o nesprávnosti zapísaného údaju. Tento postup krajského súdu bol správny a vyplýva aj citovaných ustanovení zákona.

36.Pre posúdenie veci je irelevantným právnym problémom, či v dôsledku účinkov Nálezu Ústavného súdu mala byť podľa zákona (záznamom) vykonaná zmena zápisu v katastri alebo nie, a kedy táto zmena mala byť vykonaná. 37.Rovnako aj z hľadiska účelu právnej úpravy katastra nehnuteľností (zvlášť ustanovení o záväznosti a hodnovernosti), ako i požiadavky právnej istoty v daňových veciach, kasačný súd nepochybuje o správnosti právneho názoru a rozhodnutia krajského súdu, keď za rozhodujúce pre vyrubenie dane ako i pre určenie správcu dane považoval údaje zapísané v katastri nehnuteľností ku dňu 01.01.2011. Za rozporné so zákonom teda považoval prvostupňové rozhodnutie i preskúmavané rozhodnutie, ktoré vychádzali z neochvejného (no nepodloženého) presvedčenia konajúcich úradov, že zdaňované nehnuteľnosti k onomu dňu patrili do k. ú. A. a teda nachádzali sa v Meste Košice. Pre rozhodovanie oboch správnych orgánov totiž boli záväzné údaje katastra, pretože tie neboli vyvrátené dôkazom o opaku. Strata právoplatnosti Rozhodnutia Správy katastra totiž sama osebe nemá účinky opačného rozhodnutia. 38.Kasačný súd sa nebude na tomto mieste venovať sporom o výklad obsahu tradičného pojmu materiálna publicita katastra a správnosť jeho použitia na aktuálnu právnu úpravu, čo sa stalo medzi stranami v konaní o kasačnej sťažnosti sporným. Rovnaký postoj zaujíma kasačný súd k náznakom sporu o záväznosť súdneho rozhodnutia (najmä rozhodnutia ústavného súdu). Pre rozhodnutie vo veci totiž postačuje vyššie poskytnutý výklad, podľa ktorého pre určenie správcu dane a ostatných pre daňové veci rozhodujúcich skutočností sú záväzné údaje zapísané v katastri, ak nie je preukázaný opak; v prejednávanej veci nijakým rozhodnutím do dňa 01.01.2011 nebolo meritórne (ani len neprávoplatne) rozhodnuté o tom, že údaj katastra (o identite katastrálneho územia) je nesprávny. 39.S týmito úvahami potom čiastočne súvisí druhý okruh argumentov sťažovateľa, ktorý spochybňoval záver krajského súdu o relevancii odvedenia dane Obci Sokoľany zo strany žalobcu. Kasačný súd opäť zdôrazňuje dôležitosť hodnoty právnej istoty v daňových veciach, ktorá sa v obdobných situáciách, ako je súdená vec, prejavuje nielen v podobe zásadnej nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatných rozhodnutí (rozhodnutie Obce Sokoľany), ale aj v daňových veciach významnou požiadavkou na rozpoznateľnosť či predvídateľnosť povinností daňového subjektu. Žalobca mal právo (a vlastne aj povinnosť) vychádzať pri podávaní daňového priznania zo záväzných údajov katastra, pokiaľ neboli relevantným spôsobom vyvrátené. Za takéto vyvrátenie nepochybne nemožno považovať výzvu na podanie daňového priznania Mestom Košice, v ktorej sa odkazovalo na Nález Ústavného súdu (kasačný súd poznamenáva, že rovnakú výzvu Mesto Košice adresovalo žalovanému aj vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam rokov 2009 a 2010). Nie je namieste ani vyčítať žalobcovi, že nepodal opravný prostriedok proti platobnému výmeru Obce Sokoľany, pokiaľ bol uzrozumený so svojou daňovou povinnosťou, navyše pri vynaložení primeranej obozretnosti. Kasačný súd poznamenáva, že nie je možné od daňového subjektu očakávať, že bude osobitne zisťovať ešte aj to, na základe akého právneho titulu a akým právnym postupom boli do katastra zapísané štandardné údaje o tom, v ktorom katastrálnom území sa nachádza jeho nehnuteľnosť, a prípadne sa potom zaoberať otázkou, aký postup zvolí príslušný katastrálny orgán po strate právoplatnosti tohto titulu. 40. Napokon sťažovateľ namietal proti poukazovaniu krajského súdu na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 18.05.2011, tvrdiac, že išlo o mierne odlišný skutkový stav. V uvedenom prípade síce išlo o odlišný skutkový stav, ale vtedy Najvyšší súd trval na záväznosti údajov katastra na daňové účely dokonca aj v prípade rozporu zapísaných údajov s verejnými listinami (právoplatnými rozhodnutiami). V súdenom prípade však nebol preukázaný ani len rozpor medzi verejnou listinou existujúcou k 01.01.2011 a zapísanými údajmi katastra."

35. Z uvedených dôvodov preto správny súd podľa ustanovenia (pre nesprávne právne posúdenie) rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil podľa žalovanému na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu ( ).

36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. ( v spojení s ust. ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.