Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)ae0/362693.b5140e.pdf
PDF · 216.49 KB
No categories available
2Sžf/37/2010
Najvyšší súd 2Sžf/37/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny
Poláčkovej, PhD. v právnej veci žalobcu Ž., zastúpeného advokátom Mgr. I. P., proti
žalovanému Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutí žalovaného č. I228/5762-108532/2009/992019-r zo dňa
29.septembra 2009 v spojení s rozhodnutím č. I/228/5762-123593/2009/992016-r zo dňa
11.novembra 2009, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline č.k. 21S/86/2009-72 zo dňa 17. júna 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 21S/86/2009-72 zo dňa 17. júna 2010 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 151,65 € na účet jeho právneho zástupcu Mgr. I. P. do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č.k. 21 S 86/2009-72 zo dňa
17. júna 2010 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku
zrušil rozhodnutia žalovaného č. I228/5762-108532/2009/992019-r zo dňa
29.septembra 2009 v spojení s rozhodnutím č. I/228/5762-123593/2009/992016-r
zo dňa 11.novembra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; žalovaného zaviazal
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 686,83 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím
č. I/228/5762-108532/2009/992019-r zo dňa 29.septembra 2009 v spojení s rozhodnutím
č. I/228/5762-123593/2009/992016-r zo dňa 11.novembra 2009 zmenil rozhodnutie
správcu dane z nehnuteľností mesta Tvrdošín č. 000018/2004P-3, číslo konania
000018/2004 zo dňa 10.decembra 2008 tak, že vyrubenú daň z nehnuteľností zmenil
zo sumy 11.790,71 € na sumu 6283,17 €; z toho daň z pozemkov znížil zo sumy
7597,56 € na sumu 2090,05 € a daň zo stavieb v sume 4193,12 € nezmenil.
Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v rozhodnutí žalovaného bol
nesúlad rozsahu odvolania, dôvodov odvolania a výroku navrhnutého žalobcom
(odvolanie žalobcu smerovalo k určenej dani z nehnuteľností, a to k pozemkom,
nie k stavbám; petit odvolania žalobcu sa však vzťahoval k platobnému výmeru
č. 000018/2004P-3 zo dňa 10.decembra 2008 ako celku, t.j. k pozemkom aj k stavbám).
Podľa názoru krajského súdu mal žalovaný tento rozpor v odvolaní žalobcu odstraňovať.
Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalovaný opakovane vyzýval
žalobcu na doplnenie odvolania, avšak v inom smere, pričom v záujme ustálenia
predmetu, rozsahu odvolania, bolo nevyhnutné, aby žalovaný žalobcu vyzval, či jeho
odvolanie smeruje aj proti dani zo stavieb, keďže žalobca napadol rozhodnutie správcu
dane z nehnuteľností v celom rozsahu. Podľa názoru krajského súdu malo v daňovom
konaní dôjsť k odstráneniu nesúladu medzi petitom a dôvodmi odvolania žalobcu proti
platobnému výmeru mesta Tvrdošín. V prípade, že tento nesúlad nebol odstránený, mal
sa žalovaný zaoberať napadnutým platobným výmerom mesta Tvrdošín v celom
rozsahu, to znamená aj v časti určenej dane zo stavieb. Ak tento rozpor a nesúlad nebol
odstránený v konaní pred správnym orgánom, tak následne nebol vyčerpaný ani celý
predmet podaného odvolania žalobcom, čo krajský súd vyhodnotil podľa § 250j ods. 2
písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie žalovaného potvrdiť.
Žalovaný nesúhlasil s názorom krajského súdu, pretože v zmysle § 48 ods. 2 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) preskúmal
odvolaním napadnuté rozhodnutie mesta Tvrdošín v rozsahu požadovanom v odvolaní.
Keďže problém vyrubenia dane z nehnuteľnosti na zdaňovacie obdobie roka 2004
žalobcovi pretrváva dlhší čas a napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo v poradí
už štvrtým rozhodnutím správcu dane, boli vykonávané šetrenia v predchádzajúcich
konaniach a vždy bola žalobcom spochybňovaná, resp. namietaná časť rozhodnutia,
ktorou bola vyrubená daň z pozemkov. V odvolaniach žalobca uvádzal vždy
len námietky súvisiace s nesprávnym zahrnutím výmer pozemkov do základu dane
z pozemkov, k dani zo stavieb neuviedol žiadne námietky, ani dôkazy. V odvolaní
zo dňa 29.decembra 2008 a v jeho doplneniach žalobca uviedol vždy len dôkazy
preukazujúce opodstatnenosť jeho námietok voči zahrnutiu výmer pozemkov do základu
dane z pozemkov. Uvedený problém bol jediným dôvodom aj v predchádzajúcich
odvolaniach. Nie je pravdou, že sa odvolací orgán sústredil len na preskúmanie dane
z pozemkov; vo výzve č. I/228/5762-37390/09-992016 zo dňa 19.marca 2009 žalovaný
uviedol požiadavku predložiť aj ďalšie dôkazy, resp. skutočnosti, ktorými žalobca
preukazuje pravdivosť svojich tvrdení uvedených v odvolaní. V odpovedi na výzvu
žalobca uviedol len dôkazy a skutočnosti súvisiace s daňou z pozemkov. Námietku voči
zdaneniu stavieb žalobca nevzniesol ani na osobnom stretnutí dňa 8.septembra 2010,
na ktorom boli prejednávané všetky námietky žalobcu proti platobnému výmeru
č. 000018/2004P-3, číslo konania 000018/2004 zo dňa 10.decembra 2008.
Problematikou dane zo stavieb sa žalovaný správny orgán zaoberal, nakoľko v súvislosti
so zmenou miestnej príslušnosti k. ú. Oravice bolo potrebné riešiť aj stavbu viacúčelovej
budovy – maštale súp. č. X., stojacej na parcele č. X. v k. ú. Oravice. K uvedenej stavbe
sa žalobca vyjadril listom č. 57/2009/ZA zo dňa 14.septembra 2009. Rozdiel vo
výmerách stavieb uvedených správcom dane a žalobcom predstavuje stavbu uvedenú
v daňovom priznaní podanom správcovi dane obci Vitanová.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdiť; uplatnil si náhradu trov konania vo výške 151,65 €; zároveň
žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky korigoval nesprávny právny názor
krajského súdu a žalovaného na stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky
č. MF/28138/2007-421, MF/28136/2007-421, MF/28130/2007, MF/28766/2007-421
všetky zo dňa 12.augusta 2008 a rozšíril dôvod, pre ktorý potvrdí rozsudok krajského
súdu aj o záväzný právny názor, že pre posúdenie otázky určenia príslušnosti správcu
dane z nehnuteľnosti v tejto veci na rok 2004 platila výlučne úprava § 13 a § 14 zákona
č. 317/1992 Zb., podľa ktorej správu dane z nehnuteľností vykonávala obec, na území
ktorej sa k 1.januáru 2004 nehnuteľnosť nachádzala. Za týchto okolností potom
nemožno na ujmu žalobcu posudzovať skutočnosť, že sa riadil zásadou hodnovernosti
a záväznosti údajov katastra v zmysle § 70 a § 71 katastrálneho zákona. Žalobca však
nesúhlasí s tou časťou odôvodnenia rozsudku krajského súdu, kde súd nepovažoval
za nezákonný právny názor, ktorým sa riadil aj žalovaný, vyslovený Ministerstvom
financií Slovenskej republiky č. MF/28138/2007-421 zo dňa 12.augusta 2008,
č. MF/28136/2007-421. Uvedený záver preferoval ako príslušného správcu dane
z nehnuteľnosti za rok 2004 mesto Tvrdošín, aj keď zápisy na príslušných listoch
vlastníctva k 1.januáru 2004 pričleňovali uvedené územie obci Vitanová. Poukázal na
rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 S 4/2009 a 3 S 4/2009, z ktorých
vyplýva, že právny názor Ministerstva financií Slovenskej republiky vyslovený k otázke
posudzovania príslušnosti správcu dane pre územie Oravíc je nezákonný. Žalobca
spochybňuje tú časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline, podľa ktorej
sa žalobca nemohol dovolávať nevedomosti, že správcom dane z nehnuteľnosti je mesto
Tvrdošín. Žalobca sa preto riadil stavom, aký vyplýval zo zápisov v katastri
nehnuteľností a nasvedčoval v prospech obce Vitanová § 13 a § 14 zákona č. 317/1992
Zb.; podľa názoru žalobcu ide o ďalší dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, § 250ja ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol
oznámený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu ako aj internetovej stránke
súdu www.nsud.sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou
je pripojený spis Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21 S 86/2009 a sp. zn. 10 S 72/03
ako aj administratívny spis žalovaného č. I/228/3509-27774/10/992016, zistil, že
žalobca podal daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2004 (z 27.januára 2004)
správcovi dane mestu Tvrdošín. V tomto daňovom priznaní žalobca odviedol daň
z nehnuteľností evidovaných na evidenčných listoch X. v k.ú. Tvrdošín a X.
v k.ú. M., ktoré žalobca vlastnil alebo užíval. Výšku dane z nehnuteľností na rok 2004
žalobca vyčíslil na 42.257,30 Sk (1402,69 €) za pozemky a na 99.499,72 Sk (3302,79 €)
za stavby.
Žalobca tiež podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2004
(28.januára 2004) správcovi dane obci Vitanová. V tomto daňovom priznaní žalobca
odviedol daň z nehnuteľností evidovaných na evidenčnom liste X. (a podľa vyjadrení
žalobcu aj na evidenčnom liste X.) v k.ú. Vitanová. Výška dane z nehnuteľností na rok
2004 bola žalobcom vyčíslená na 7566,10 Sk (251,15 €) z pozemkov a na 221,97 Sk
(7,37 €) zo stavieb.
Rozhodnutím – platobným výmerom – správcu dane mesta Tvrdošín
č. 000018/2004P-3 zo dňa 10.decembra 2008 (v poradí už štvrtým platobným výmerom
dane z nehnuteľností na rok 2004) bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na rok
2004 v celkovej výške 355.206,30 Sk (11.790,91 €), ktorá pozostáva z dane z pozemkov
vo výške 228.884,35 Sk (7597,57 €) a z dane zo stavieb vo výške 126.321,95 Sk
(4193,12 €). Správca dane odôvodil rozdiel medzi žalobcom priznanou daňovou
povinnosťou a daňovou povinnosťou vyrubenou správcom dane tým, že žalobca
v daňovom priznaní k dani z nehnuteľnosti na rok 2004 uviedol výmeru pôdy nižšiu
2
o 6 390393 m, čo zodpovedá výmere nehnuteľností evidovaných na evidenčných
listoch:
- č. X. v k.ú. T.,
- č. X. v k.ú. M.,
- č. X. v k.ú. Vitanová (ide o územie Oravíc, ktoré bolo nesprávne uvedené
v k.ú. Vitanová),
- č. X. v k.ú. T.,
- č. X. v k.ú. M.,
- č. X. v k.ú. Vitanová (tiež ide o územie Oravíc, ktoré bolo nesprávne
zapísané v k.ú. Vitanová)
a na listoch vlastníctva:
- č. X. v k.ú. T. a
- č. X. v k. ú. M.
Proti platobnému výmeru mesta Tvrdošín č. 000018/2004P-3 zo dňa
10.decembra 2008 podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal postup mesta Tvrdošín
pri vyrubení dane z nehnuteľnosti. V odvolaní poukazoval najmä na výpočet dane
z pozemkov, v petite odvolania však navrhoval zmeniť platobný výmer správcu dane
ako celok a priznať daň z nehnuteľností (z pozemkov aj stavieb) vo výške 141.758,- Sk
(4705,48 €).
Žalovaný svojím rozhodnutím č. I/228/5762-108532/2009/992016-r zo dňa
29.septembra 2009 v spojení s opravným rozhodnutím č. I/228/5762-108532/2009/
992016-r zo dňa 29.septembra 2009 platobný výmer mesta Tvrdošín č. 000018/2004P-3
zo dňa 10.decembra 2008 zmenil tak, že vyrubenú daň z nehnuteľností zmenil zo sumy
11.790,71 € na 6283,17 € - z toho daň z pozemkov znížil zo sumy 7597,56 €
na 2090,05 € a daň zo stavieb v sume 4193,12 € nezmenil. Žalovaný odôvodnil rozdiel
medzi daňou z nehnuteľností vyrubenou správcom dane (mestom Tvrdošín) a žalovaným
v tom, že žalobca užíva len poľnohospodársku pôdu, nepoľnohospodársku pôdu,
na ktorej je hospodársky dvor v Tvrdošíne a zastavanú plochu v území Oravice
(viacúčelovú hospodársku budovu). Pri započítaní územia Oravíc do platobného výmeru
mesta Tvrdošín k dani z nehnuteľností na rok 2004 žalovaný vychádzal z právneho
názoru Ministerstva financií Slovenskej republiky uvedeného v rozhodnutiach č.
MF/28138/2007-421, MF/28136/2007-421, MF 28130/2007-421, MF/28766/2007-421
všetky z 12.augusta 2008. Podľa názoru žalovaného žalobca v odvolaní proti
platobnému výmeru neuplatnil námietky k výpočtu dane zo stavieb, preto sa ňou
v odvolacom konaní ani nezaoberal a nepreskúmaval správnosť jej vyrubenia.
Z citovaných rozhodnutí Ministerstva financií Slovenskej republiky vyplýva, že na
posúdenie miestnej príslušnosti správcu dane z nehnuteľnosti bola podstatnou
skutočnosťou právoplatnosť rozhodnutia bývalého Katastrálneho úradu v Banskej
Bystrici č. 300-1740/1995 zo dňa 6.júna 1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť
8.septembra 1995. Vykonaním zmeny Správou katastra v Tvrdošíne v roku 2004 sa len
odstránil protiprávny stav a ako vyplýva z vyjadrení úradu geodézie, kartografie
a katastra č. LPO-837/2004/Ba zo daň 27.februára 2004 vykonateľnosť rozhodnutia
Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici nebola podmienená jeho zápisom do katastra
nehnuteľností, keďže katastrálny zákon neustanovoval osobitnú vykonateľnosť
rozhodnutia vydaného v katastrálnom konaní, aj keď rozhodnutie bolo zapísané do
operátu katastra až 11.mája 2004. Výkon samosprávnej pôsobnosti a prenesený výkon
štátnej správy na území Oravíc teda prislúchal odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici mestu Tvrdošín, ktoré bolo aj
správcom dane z nehnuteľnosti na rok 2004 na území Oravíc. Do zápisu tohto
rozhodnutia do operátu katastra boli údaje o príslušnosti územia Oravíc
na jednotlivých listoch vlastníctva evidované nesprávne.
Z vyjadrenia bývalého Okresného úradu v Tvrdošíne, katastrálneho odboru (ktoré
bolo adresované žalobcovi) č. KO-198/2001 z 8.novembra 2001 vyplýva, že v roku 1993
na základe príkazu Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici boli presunuté popisné
informácie katastra nehnuteľností územia Oravice (pozemok parc. č. X.-X.)
z k.ú. Vitanová do k.ú. Tvrdošín; týmto úkonom bol spôsobený nesúlad popisných
a geodetických informácií u nehnuteľností nachádzajúcich sa na území Oravíc, a toto
evidovanie nehnuteľností bolo v rozpore s ustanoveniami katastrálneho zákona. Tento
stav trval až do roku 2000 a bol odstránený opravou chyby v katastrálnom operáte dňa
20.septembra 2000 a od tejto doby sú uvedené nehnuteľnosti evidované v katastrálnom
území Vitanová v rámci popisných aj geodetických informácií.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s tou časťou odôvodnenia
rozsudku krajského súdu, v ktorej poukazuje na nedostatočné preskúmanie platobného
výmeru mesta Tvrdošín zo strany žalovaného, t.j. výpočet dane z pozemkov ako aj dane
zo stavieb. Z petitu odvolania žalobcu v daňovom konaní nepochybne vyplýva,
že navrhoval zmeniť platobný výmer ako celok, teda zmeniť výpočet dane zo stavieb
aj dane z pozemkov. Žalovaný je viazaný odvolaním žalobcu, dôvodmi odvolania
a hlavne jeho petitom; rozsahom odvolania nie je viazaný len výnimočne, a to v prípade
ak vyjdú najavo skutkové a právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú
podstatný vplyv na výrok rozhodnutia (§ 48 ods. 2 zákon a č. 511/1992 Zb.). Ak existuje
nesúlad medzi dôvodmi odvolania a petitom odvolania, potom žalovaný ako
druhostupňový správny orgán odstraňuje nedostatky odôvodnenia odvolania a keď
ich odstránenie zostane bezvýsledné, je viazaný petitom odvolania. V tomto prípade mal
žalovaný, súc viazaný petitom odvolania proti platobnému výmeru mesta Tvrdošín,
preskúmať platobný výmer ako celok, teda vyrubenie dane z pozemkov ako aj dane
zo stavieb. Keď tak neurobil, nedostatočne sa vysporiadal s odvolaním žalobcu,
čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa ustanovenia § 250j ods. 2
písm. c/, písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ohľadom územia Oravíc zaujal iný právny
názor ako krajský súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že pre posúdenie
miestnej príslušnosti správcu dane z nehnuteľností na rok 2004 na území Oravíc je
potrebné ako predbežnú otázku vyriešiť územné začlenenie Oravíc do konkrétneho
katastrálneho územia. V tejto súvislosti je nevyhnutné vychádzať z nasledovných
rozhodnutí správnych orgánov a súdov ako aj príslušných ústavných a zákonných
ustanovení:
A. Bývalý Katastrálny úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 300-
1740/1995 zo dňa 6.júna 1995 rozhodol o zamietnutí návrhu obce Vitanová,
aby bola určená príslušnosť územia Oravíc do katastrálneho územia Vitanová,
a zároveň určil, že územie Oravíc prislúcha do obce Tvrdošín.
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
rozhodnutím č. LP-3340/1995 zo dňa 5.septembra 1995 potvrdil
rozhodnutie bývalého Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č. 300-
1740/1995 zo dňa 6.júna 1995 a zamietol odvolanie obce Vitanová proti
rozhodnutiu katastrálneho úradu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6 Sž 188/1995
zo dňa 31.januára 1996 zamietol žalobu obce Vitanová proti rozhodnutiu
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LP-3340/1995
zo dňa 1995. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudol
právoplatnosť 12.februára 2006.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II. ÚS 88/01 zo dňa
2.mája 2002 vyslovil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím
rozsudkom sp. zn. 6 Sž 188/1995 z 31.januára 1996 neporušil právo obce
Vitanová s výnimkou verejného vyhlásenia rozsudku.
B. Katastrálny úrad v Žiline prikázal Správe katastra Tvrdošín listom
č. KÚ/2002/776 zo dňa 28.februára 2002, aby dôsledne vykonala rozhodnutia
bývalého Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č. 300-1740/1995 zo dňa
6.júna 1995 a Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
č. LP-3340/1995 z 5.septembra 1995 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sž 188/1995 z 31.januára 1996.
Z dôvodu pretrvávajúcej nečinnosti Správy katastra Tvrdošín mesto
Tvrdošín podalo na Krajský súd v Žiline návrh na začatie konania vo veci
nečinnosti orgánu verejnej správy. O tomto návrhu rozhodol Krajský súd
v Žiline uznesením č.k. 10 S 72/03-113 zo dňa 31.októbra 2003, ktorým
Správe katastra Tvrdošín nariadil vykonať v katastrálnom operáte zápis
údajov súbor parciel Oravíc u pozemkov KN parc. č. X.-X., ktoré boli v čase
vydania uznesenia krajského súdu (t.j. k 31.októbru 2003) vedené v k.ú.
Vitanová, ich zápis do súboru popisných a geodetických informácií k.ú.
Tvrdošín do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 10 S 72/03 nadobudlo právoplatnosť 11.marca 2004; posledný
deň lehoty na vykonanie zápisu bol 11.máj 2004.
Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č.k. III. ÚS 2/05-31
zo dňa 11.januára 2005 odmietol sťažnosť obce Vitanová proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline č.k. 10 S 72/03-113 zo dňa 31.októbra 2003 ako
zjavne neopodstatnenú.
C. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 261 zo dňa 13.marca 2002
konštatovala, že podľa právneho rozboru je právnym stavom súčasný zapísaný
stav (k 13.marcu 2002 – v katastri nehnuteľností zapísané územie Oravíc
do k.ú. Vitanová) v katastri nehnuteľností a tento stav sú povinné rešpektovať
katastrálne orgány a ďalšie orgány štátnej správy až do doby, kým nebude
potrebné vykonať prípadnú zmenu na základe postupu predpokladaného
právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vláda zároveň odporučila obci
Vitanová vykonať miestne referendum, v ktorom obyvatelia „územia Oravíc“
rozhodnú o svojej územnej príslušnosti.
10 2Sžf/37/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ako súd prvostupňový) rozsudkom
sp. zn. 7 Sž 107/02 zo dňa 13.novembra 2002 zrušil uznesenie vlády
Slovenskej republiky č. 261 zo dňa 13.marca 2002.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ako súd dovolací) rozsudkom
sp. zn. M-Sždov 26/03 zo dňa 23.marca 2004 v konaní o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora zrušil rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ako súdu prvostupňového) sp. zn. 7 Sž 107/02 zo dňa
13.novembra 2002 a konanie zastavil (s odôvodnením, že vláda Slovenskej
republiky nie je správnym orgánom, ktorého rozhodnutie by mohlo byť
predmetom preskúmavania súdom podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku).
Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č.k. IV. ÚS 125/05-19
zo dňa 4.mája 2005 sťažnosť primátora Tvrdošína a mestského zastupiteľstva
mesta Tvrdošín proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. M-Sždov 26/03 zo dňa 23.marca 2004 odmietol ako podanú
oneskorene.
D. Správa katastra Tvrdošín vykonala v katastrálnom operáte zápis údajov
súboru popisných a geodetických informácií parciel Oravíc u pozemkov
KN parc. č. X.-X. do k.ú. Tvrdošín až 11.mája 2004, teda v posledný deň
60-dňovej lehoty stanovenej Krajským súdom v Žiline v uznesení č.k.
10 S 72/03-113 zo dňa 31.októbra 2003.
Pri zápise územia Oravíc (parciel č. X.-X.) do k.ú. Tvrdošín (z k.ú. Vitanová)
išlo o opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon). Podľa ods. 1
písm. a/ citovaného ustanovenia katastrálneho zákona správa katastra opraví údaje
katastra, v prípade, že sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo
s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov
katastra. Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik
práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a § 79
ods. 1 (§ 59 ods. 4 katastrálneho zákona). Katastrálnym operátom sa rozumie súbor
dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho
11 2Sžf/37/2010
územia, ide teda o všetky listiny a dokumenty z jedného katastrálneho územia a všetky
údaje v nich (§ 3 ods. 9 katastrálneho zákona).
V konaní je nesporné, že údaje v katastrálnom operáte (do 10.mája 2004)
týkajúce sa územia Oravíc boli v rozpore s verejnými listinami – právoplatnými
rozhodnutiami bývalého Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č. 300-1740/1995
zo dňa 6.júna 1995, Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
č. LP-3340/1995 zo dňa 5.septembra 1995 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Sž 188/1995 zo dňa 31.januára 1996 (bližšie uvedenými
pod písmenom A. odôvodnenia tohto rozsudku). Podľa uvedených verejných listín
územie Oravíc patrilo a patrí do k.ú. Tvrdošín. Keďže v čase právoplatnosti týchto
verejných listín bolo v katastri nehnuteľností (evidenčných listoch) územie Oravíc
začlenené do k.ú. Vitanová, Správa katastra bola povinná postupom podľa § 59 ods. 1
písm. a/ katastrálneho zákona túto chybu opraviť. Urobila tak až 11.mája 2004
(v posledný deň lehoty určenej Krajským súdom v Žiline v uznesení č.k. 10 S 72/03-113
zo dňa 31.októbra 2003). Keďže išlo o opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorého
údaje boli v rozpore s verejnou listinou (právoplatnými rozhodnutiami správnych
orgánov a súdov), má to vplyv aj na vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam, teda
vlastníckych práv, práv k dani z nehnuteľností z toho plynúcich a podobne. Podľa
ustanovenia § 59 ods. 4 katastrálneho zákona až od 11.mája 2004 (kedy došlo k oprave
chyby v katastrálnom operáte týkajúcej sa územia Oravíc) boli vlastníci dotknutých
nehnuteľností, nájomcovia povinní odvádzať daň z nehnuteľností mestu Tvrdošín ako
správcovi dane z nehnuteľnosti; do 10.mája 2004 tak boli povinní urobiť v prospech
obce Vitanová. Vychádzajúc z uvedeného mesto Tvrdošín v čase podania daňového
priznania žalobcu (27.januára 2004) nebolo v postavení kompetentného správcu dane za
územie Oravíc. V tejto súvislosti však Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že
nespochybňuje verejné listiny uvedené pod písmenom A. odôvodnenia tohto rozsudku.
Správu dane z pozemkov a dane zo stavieb vykonávala v rozhodnom období
obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádzala podľa stavu k 1.januáru zdaňovacieho
obdobia (§ 13 ods. 1 prvá veta, § 14 ods. 1 zákona č. 317/1992 Zb. o dani
z nehnuteľnosti v znení účinnom do 31.októbra 2004; ďalej len zákon č. 317/1992 Zb.).
Pre určenie osoby daňovníka ako aj správcu dane boli rozhodujúce údaje zapísané
12 2Sžf/37/2010
v katastri nehnuteľností (§ 2 zákona č. 317/1992 Zb.). Pri daniach, kde predmetom
zdanenia je nehnuteľnosť, je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom
obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza (§ 3 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.).
Územný obvod, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, sa určuje podľa zápisov v katastri
nehnuteľností. Kataster slúži ako informačný systém, najmä na ochranu práv
k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností
a podobne (§ 2 katastrálneho zákona). Preto, v čase podania daňového priznania žalobcu
k dani z nehnuteľností na rok 2004 k nehnuteľnostiam vedeným v evidenčných listoch
č. X. a X. pre k.ú. Vitanová (územie Oravíc) bol rozhodujúci stav k 1.januáru 2004
a zápis v katastri nehnuteľností (evidenčný list).
Napokon, žalobca odviedol daň z nehnuteľností evidovaných na evidenčných
listoch č. X. a č. X. v k.ú. Vitanová (územie Oravíc) na rok 2004 obci Vitanová ako
správcovi dane z nehnuteľností (daňové priznanie z 28.januára 2004), čo potvrdil aj
starosta obce Vitanová a zástupca žalovaného na pojednávaní pred krajským súdom dňa
17.júna 2010 (zápisnica z pojednávania č.l. 67 súdneho spisu). V záujme zachovania
právnej istoty ako základného princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky) nie je možné, aby dvaja rôzni správcovia dane, ktorí spravujú daň totožného
druhu (v tomto prípade daň z nehnuteľností) zdaňovali totožný predmet dane (v tomto
prípade nehnuteľností evidovaných na evidenčných listoch č. X. a X. – územie Oravíc)
a aby obaja vyžadovali od daňovníka odvedenie totožnej dane (dane z nehnuteľností)
v prospech každého z nich za identický predmet dane v tom istom zdaňovacom období.
Inak povedané, mesto Tvrdošín ako správca dane z nehnuteľností nemôže žalobcovi
vyrubiť daň z nehnuteľností za nehnuteľnosti, ktoré sa v čase podania daňového
priznania žalobcu (27.januára 2004) podľa evidenčných listov nachádzali v k.ú.
Vitanová, nakoľko tieto sa v čase podania daňového priznania nachádzali v k.ú.
Vitanová a nie v k.ú. Tvrdošín. Žalobca si svoju daňovú povinnosť voči obci Vitanová
ako správcovi dane splnil, daň priznal a aj odviedol. V opačnom prípade, by bol žalobca
v jednom a tom istom zdaňovacom období nezákonne zaťažený dvojitou daňovou
povinnosťou, ktorej predmetom by boli identické nehnuteľnosti, čo je v rozpore s čl. 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zásadou zákonnosti podľa § 2 ods. 1 zákona č.
13 2Sžf/37/2010
Je nepochybné, že nečinnosťou správy katastra pri oprave chyby v katastrálnom
operáte a zaevidovaní územia Oravíc do katastrálneho územia Tvrdošín na základe
právoplatných a vykonateľných rozhodnutí správnych orgánov a súdov uvedených
v bode A. odôvodnenia tohto rozsudku utrpel správca dane mesto Tvrdošín ujmu, ktorú
však nie je oprávnený vymáhať v podobe dane z nehnuteľnosti voči subjektom
(daňovníkom), ktorí túto škodu nespôsobili, a najmä, ktorí si svoju daňovú povinnosť
splnili a za svoje nehnuteľnosti, či už vo vlastníctve alebo v nájme, daň riadne a včas
odviedli. Odviedli ju síce inému správcovi dane ako je mesto Tvrdošín, ale to im
nemôže byť na ujmu, pretože vychádzali v dobrej viere z údajov zapísaných v katastri
nehnuteľností. Mesto Tvrdošín ako správca dane z nehnuteľností sa môže náhrady škody
za ujmu svojich práv (vlastníckych, majetkových) domáhať inými právnymi
prostriedkami, avšak nie v daňovom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto neakceptoval postup žalovaného
o vyrubení dane z nehnuteľností za územie Oravíc na rok 2004 pre správcu dane mesto
Tvrdošín, ktorý mal vychádzať z právnych názorov Ministerstva financií Slovenskej
republiky č. MF/28138/2007-421, MF/28136/2007-421, MF/28130/2007, MF/28766/
2007-421 všetky zo dňa 12.augusta 2008, pretože tieto nevychádzali z citovaných
ustanovení katastrálneho zákona, zákona č. 317/1992 Zb. ani zákona č. 511/1992 Zb.
Napokon, rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/28143/2007-23
zo dňa 29.októbra 2008, ktoré riešilo identickú problematiku dane z nehnuteľností
na území Oravíc a príslušnosť správcu dane z nehnuteľností, bolo zrušené rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 S 4/2009-30 zo dňa 15.júna 2010, ktoré nebolo
v súdnom konaní napadnuté odvolaním.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21 S 86/2009-72 zo dňa 17.júna 2010 ako vecne
správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a dôvody rozsudku
krajského súdu rozšíril.
Žalovaný je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vysloveným v tomto rozsudku (§ 250j ods. 6 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta a § 211
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
14 2Sžf/37/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania
podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta, § 211 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 151,65 €.
Náhradu trov konania odvolací súd určil podľa § 11 ods. 3, § 15 písm. a/ a § 18 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len vyhláška). Celková suma náhrady trov odvolacieho konania pozostáva
z nasledovných úkonov právnej služby:
- vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej zo 17.augusta 2010 – 120,23 € (§ 14
ods. 1 písm. c/ vyhlášky),
- režijný paušál – 7,21 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky),
- daň z pridanej hodnoty 19% zo sumy 127,45 € = 24,21 € (§ 18 ods. 3
vyhlášky).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. mája 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová