Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: C.L.N. Slovakia s.r.o., so sídlom Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice – Šaca, IČO: 36 652 211, právne zastúpený: NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice, IČO: 47 197 919, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 250768/2023 zo dňa 18.05.2023, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 250768/2023 zo dňa 18.5.2023 ako aj rozhodnutie Mesta Košice č. MK/B/2023/044961/MK/B/2023/0000201309 zo dňa 13.1.2023 a vec mu v r a c i a na nové prejednanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho a súdneho konania

1. Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, rozhodnutím č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej ako „), určil zmenu priebehu katastrálnej hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou časťou Šaca, konkrétne medzi katastrálnymi územiami A. B. C. v súlade s geometrickým plánom č. 16/2007 vyhotoveným spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overeným Správou katastra Košice, dňa 10.05.2007, pod č. 317/07.

2. Rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor, č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 bolo v rámci preskúmavania rozhodnutí správnymi súdmi rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 09.04.2019, zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie Okresnému úradu Košice – okolie, katastrálny odbor.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 04.11.2020, zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor, č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2020 a spolu s ním aj Rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor, č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013.

4. Žalobca bol dňa 14.01.2021 vyzvaný Obcou Sokoľany na predloženie daňového priznania k dani z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021.

5. Žalobca podal dňa 28.01.2021 daňové priznanie k dani z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 Obci Sokoľany, pričom uvedené daňové priznanie na rok 2021 sa vzťahovalo na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.

6. Obec Sokoľany na základe daňového priznania na rok 2021 v konaní č. 8/2021/276 vyrubila žalobcovi daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 rozhodnutím č. 8 zo dňa 02.03.2021 celkovo vo výške 49 082,84 eur, podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej ako „), ktorú žalobca uhradil platbami zo dňa 17.03.2021 (16 197,33 eur), 26.05.2021 (16 197,34 eur) a 29.09.2021 (16 688,17 eur).

7. Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor vykonal dňa 08.01.2021 pod č. Z-64/2021 záznamom zápis zmeny priebehu katastrálnej hranice tak, že všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tzv. spornom území zapísal do katastrálneho územia obce Sokoľany.

8. Dňa 10.02.2021 bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky doručená ústavná sťažnosť Mesta Košice proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vedená pod sp. zn. . Ústavný súd SR uvedenú ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a dňa 29.06.2021 vydal uznesenie sp. zn. -14, ktorým ju prijal na ďalšie konanie a zároveň odložil vykonateľnosť Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

9. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. -72, zo dňa 28.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2021, bol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.11.2020 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, v dôsledku čoho došlo k zmene priebehu katastrálnej hranice tak, že tzv. sporné územie opätovne patrilo do katastrálneho územia C., kde správu daní vykonáva Mesto Košice.

10. Mesto Košice ako orgán verejnej správy nižšieho stupňa pristúpilo dňa 13.01.2023 k vyrubeniu dane z nehnuteľností voči žalobcovi na zdaňovacie obdobie roka 2021 vydaním rozhodnutia č. MK/ B/2023/044961/MK/B/ zo dňa 13.01.2023 celkovo vo výške 165.161,15 eur.

11. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 250768/2023 zo dňa 18.05.2023 tak, že rozhodnutie Mesta Košice potvrdil, keďže námietky uvedené žalobcom v odvolaní považoval v celom rozsahu za neopodstatnené. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 01.06.2023.

Argumentácia žalobcu

12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 250768/2023 zo dňa 18.05.2023. Uviedol, že s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.11.2020 a Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor, č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 bol žalobca dňa 14.01.2021 vyzvaný obcou Sokoľany na predloženie daňového priznania k dani z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021. Obec Sokoľany na základe daňového priznania na rok 2021 v konaní č. 8/2021/276 vyrubila žalobcovi daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 rozhodnutím č. 8 zo dňa 02.03.2021 celkovo vo výške 49 082,84 eur, ktorú žalobca riadne a včas uhradil v zmysle uvedených pokynov.

13. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. -72 zo dňa 28.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2021, bol napokon rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, v dôsledku čoho došlo k zmene priebehu katastrálnej hranice tak, že „sporné územie“ opätovne patrilo do katastrálneho územia C., kde správu daní vykonáva Mesto Košice. Žalobca ale zastáva názor, že akákoľvek ďalšia zmena priebehu katastrálnej hranice, ktorá nastala v priebehu roka 2021 už nemala a ani nemohla mať vplyv na právny stav k 01.01.2021, a teda nebola rozhodujúca pre určenie príslušného správcu dane a vyrubenie dane na zdaňovacie obdobie roka 2021.

14. Jednou z najpodstatnejších skutočností je podľa názoru žalobcu to, že rozsudok Najvyššieho súdu SR a tým aj rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor bolo v čase od

23.12.2020 do 18.11.2021 právoplatné, a teda v tomto čase patrilo sporné územie, a na ňom sa nachádzajúce nehnuteľnosti, na základe právoplatného rozhodnutia súdu a okresného úradu do katastra obce Sokoľany.

15. Rozhodnutie Mesta Košice sa tak vzťahuje na totožný predmet dane (totožné nehnuteľnosti), za ktorý žalobca daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 už uhradil, a to v súlade s rozhodnutím vydaným Obcou Sokoľany dňa 02.03.2021. Skutočnosť, že ide o totožný predmet dane potvrdzuje jednak zhodná špecifikácia nehnuteľností uvedená v jednotlivých daňových priznaniach, ale aj to, že základ dane (výmery nehnuteľností) sú na rozhodnutí Mesta Košice zo dňa 13.01.2023 a rozhodnutí obce Sokoľany zo dňa 02.03.2021 rovnaké. Vydanie rozhodnutia Mestom Košice tak spôsobilo neprijateľný právny stav, následkom ktorého je žalobca zaťažený dvojitou daňovou povinnosťou vzťahujúcou sa na totožný predmet dane na jedno zdaňovacie obdobie.

16. S konaním Mesta Košice, ako aj s rozhodnutím Mesta Košice, žalobca nesúhlasí a považuje ich za nezákonné v celom rozsahu, pretože Mesto Košice nepovažuje za miestne príslušného správcu dane na vyrubenie dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021. Z toho dôvodu žalobca podal voči rozhodnutiu Mesta Košice dňa 21.02.2023 odvolanie.

17. Žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia deklaroval a vnútorne akceptoval právny stav dvojitého zdanenia žalobcu – t.j. zaťaženia žalobcu tou istou daňou vzťahujúcou sa na totožný predmet dane za totožné zdaňovacie obdobie voči dvom rôznym správcom dane. Podľa názoru žalobcu takýto právny stav odporuje základnému princípu právneho štátu vyjadrenému v , pretože nie je zachovaná právna istota žalobcu, čo v konečnom dôsledku je aj v rozpore so zásadou zákonnosti vyjadrenej v Daňového poriadku.

18. Z doterajšieho stavu je nepochybné, že k rozhodujúcemu dátumu pre riadne určenie a vyrubenie dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 (teda k 01.01.2021), bolo sporné územie zapísané v katastrálnom území C., kde správu daní vykonáva Mesto Košice, hoci v tom čase (k 01.01.2021) už bol právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.11.2020, na základe ktorého bolo v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013, právoplatne a meritórne rozhodnuté, že sporné územie patrí do katastrálneho územia obce Sokoľany, a táto zmena ešte nebola k 01.01.2021 formálne zapísaná v katastri nehnuteľností. Opätovná zmena priebehu katastrálnej hranice počas roka 2021 už nemala vplyv na skutočný stav k 01.01.2021, a teda nie je rozhodujúca pre určenie miestne príslušného správcu dane na zdaňovacie obdobie roka 2021.

19. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.09.2019 vyplýva, že pre vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci skutočný stav k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nie stav zapísaný, resp. zápis v katastri nehnuteľností k tomuto dňu. Navyše, akýkoľvek zapísaný údaj katastra nehnuteľností môže byť vyvrátený dôkazom opaku, pričom postačuje iba samotná existencia dôkazu opaku, pričom tento nemusí byť v relevantnom konaní vôbec predložený.

20. Podľa žalobcu niet žiadnych pochýb o tom, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor je meritórnym rozhodnutím, keďže ním bola priamo vyriešená otázka, do ktorého katastrálneho územia patrí sporné územie. Okrem iného z neho jednoznačne vyplývalo, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v tzv. spornom území má byť správcom dane k 01.01.2021 obec A.. Právoplatný rozsudok akéhokoľvek súdu je verejnou listinou, na podklade ktorej možno vykonať záznam v katastri nehnuteľností. Akákoľvek verejná listina, ktorá je sama o sebe spôsobilá na vykonanie zápisu zmeny v katastri nehnuteľností, je teda postačujúca aj na vyvrátenie hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností dokázaním opaku.

21. Z uvedeného vyplýva, že pre zdaňovacie obdobie roka 2021 je miestne príslušným správcom dane obec A., pretože údaje katastra nehnuteľností boli vyvrátené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor, v nadväznosti na čo sa v zmysle ust. nesmeli používať. Účastníkom konania bol aj samotný Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor, takže voči nemu bol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky taktiež priamo záväzný. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky ale nebola odložená právoplatnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, iba jeho

vykonateľnosť. Tento odklad preto nemal vplyv na jeho záväznosť, čo je z právneho hľadiska logické, inak by došlo k porušeniu princípu právnej istoty a prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov. Právoplatnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zanikla až právoplatnosťou nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, kedy došlo k zrušeniu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako celku, a to s účinkami ex nunc. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v čase od 23.12.2020 do 18.11.2021 právoplatný a záväzný.

22. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.05.2011, v zmysle ktorého nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, ktorý pri plnení si daňovej povinnosti postupoval dobromyseľne a vyrubenú daň riadne zaplatil, hoci aj nepríslušného správcovi dane, pretože v opačnom prípade by došlo k vzniku dvojitej daňovej povinnosti. Poškodený správca dane nemôže ušlú daň vymáhať voči daňovému subjektu, ktorý si už svoju povinnosť dobromyseľne splnil a ktorý nezapríčinil vznik možnej škody na strane správcu dane, ale svojich nárokov sa môže domáhať inými právnymi prostriedkami voči zodpovedným subjektom.

23. Podľa žalovaného obec Sokoľany a žalobca nepostupovali obozretne tak, že nevzali do úvahy možné správanie D. E. a vopred nepredpokladali rozhodnutia súdov, v dôsledku čoho vlastným spoločným zavinením spôsobili vadu – duplicitu vyrubenej dane. Tento argument je podľa žalobcu absurdný, keďže v žiadnom prípade nemožno očakávať, aby dotknutý subjekt predpokladal procesné úkony neúspešnej strany a následne aj prejudikoval rozhodnutie kompetentného orgánu, a to všetko len za tým účelom, aby konal obozretne. Aplikovaním takejto obozretnosti a predvídateľnosti by bola spravodlivosť vo svojej všeobecnej podstate nedosiahnuteľná.

24. Žalobcovi navyše nie je známe, prečo žalovaný neodstránil vzniknutú duplicitu dane vydaním rozhodnutia o nulite podľa § 64 Daňového poriadku, keďže nulitu rozhodnutia možno posudzovať ex offo bez podania podnetu dotknutého subjektu. V právnom štáte je totiž všeobecným a verejným záujmom, aby nedochádzalo k výkonu akýchkoľvek nulitných rozhodnutí, pričom tieto záujmy by mal žalovaný plnohodnotne chrániť a presadzovať. Žalovaný svojimi argumentmi opakovane popiera princíp právnej istoty na úkor žalobcu, neprihliada na to, že žalobca daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 vzťahujúcu sa na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tzv. spornom území už raz dobrovoľne zaplatil.

25. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Argumentácia žalovaného

26. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2023 uviedol, že nedeklaroval a neakceptoval právny stav dvojitého zdanenia, ako to v žalobe uvádzal žalobca. Ak si daňový subjekt svoje práva neuplatní, nemôže namietať, že žalovaný ako odvolací orgán nekoná ex offo, a to práve z dôvodu, že skutkové okolnosti majú dopad na všetky daňové subjekty, ktoré majú nehnuteľnosti v spornom území. Žalovanému nebol doručený podnet daňového subjektu, ani iný podnet, na základe ktorého by mohol posúdiť nulitu rozhodnutia vydaného Obcou Sokoľany na daň z nehnuteľností na rok 2021.

27. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu zohľadnil všetky existujúce skutkové a právne okolnosti, okrem iného aj to, že k 01.01.2021 bolo „sporné územie“ súčasťou Mesta Košice, o čom svedčí zápis v katastri nehnuteľností k tomuto dátumu, ako aj to, že vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.11.2020 bola odložená podľa a ktorý bol neskôr nálezom Ústavného súdu zrušený, čím rozsudok stratil účinok byť dôkazom opaku. Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.09.2008, odklad vykonateľnosti má účinky ex tunc.

28. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súdy pre určenie miestne príslušného správcu dane a pre zabezpečenie právnej istoty všetkých zúčastnených strán považujú za rozhodujúce údaje katastra nehnuteľností, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. priamo uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 18.05.2011 trval na záväznosti údajov katastra na daňové účely dokonca aj v prípade rozporu zapísaných údajov s verejnými listinami (právoplatnými rozhodnutiami).

30. Žalobca podľa názoru žalovaného nesprávne interpretuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.05.2011, nakoľko až odo dňa, kedy došlo k oprave chyby v katastrálnom operáte (týkajúcej sa územia Oravíc), boli daňové subjekty povinné odvádzať daň z nehnuteľností Mestu Tvrdošín, keďže pre určenie osoby daňovníka, ako aj správcu dane, boli rozhodujúce údaje zapísané v katastri nehnuteľností (v tom čase nesprávne zapísané v prospech Obce Vitanová). Dovtedy tak boli povinné urobiť v prospech (hoci nesprávne zapísanej) Obce Vitanová, keďže Mesto Tvrdošín v čase podania daňového priznania žalobcu (daňového subjektu) nebolo v postavení kompetentného správcu dane za územie Oravíc.

31. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní daňového subjektu aplikoval názor súdu vyjadrený v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.05.2011, pričom dospel k záveru, že Obec Sokoľany nie je v zdaňovacom období roku 2021 miestne príslušným správcom dane, lebo nehnuteľnosti v „spornom území“ sa k 01.01.2021 nachádzali v k. ú. C., t. j. na území Mesta Košice, a nie Obce Sokoľany, a teda miestne príslušným správcom dane je v zdaňovacom období roku 2021 Mesto Košice.

32. Žalovaný zároveň uviedol, že vo veci katastrálneho sporu bol rozhodnutím Okresného úradu Košice – okolie, katastrálneho odboru, č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 29.05.2023 zamietnutý návrh Obce Sokoľany na zmenu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice – mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami A. B. C. podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07 podľa Odvolanie Obce Sokoľany voči rozhodnutiu č. OU-KS- KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 29.05.2023 bolo Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom, postúpené 23.08.2023 Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

33. Podstatnými pre rozhodnutie vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností na rok 2021 a taktiež pre vydanie rozhodnutia o odvolaní je stav zapísaný v katastri nehnuteľností k 1. januáru 2021, ďalej aj skutočnosť, že vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 04.11.2020 bola Ústavným súdom Slovenskej republiky najprv odložená a neskôr bol rozsudok nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nezákonný zrušený a že údaje vyplývajúce z katastra nehnuteľností a priznanie podané daňovým subjektom sú spolu v logickej a obsahovej jednote. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

Replika žalobcu

34. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.03.2024 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Zdôraznil, že mu nie je jasné, čo žalovaný myslel tým, keď poukazoval na jeho nedostatočnú pozornosť, odbornú starostlivosť, či včasnosť a predvídavosť, pretože žalobca zastáva názor práve opačný, že postupoval nanajvýš obozretne, kedy sa bránil voči rozhodnutiu Mesta Košice, ako aj voči rozhodnutiu žalovaného všetkými možnými právnymi prostriedkami tak, aby eliminoval akúkoľvek možnú škodu a aby zabránil vzniku dvojitej daňovej povinnosti.

35. Žalobca dokonca s ohľadom na všetky možné alternatívne rozhodnutia, ktoré môžu byť konajúcim súdom vydané, podával dňa 14.09.2023 (teda až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného) aj podnet na preskúmanie rozhodnutia Obce Sokoľany zo dňa 02.03.2021 mimo odvolacieho konania. O tomto podnete má dokonca právomoc rozhodovať priamo žalovaný, ako nadriadený orgán. Žalobca tak v súčasnosti už nemá dostupné žiadne právne prostriedky, ktoré by mohol na ochranu svojich práv uplatniť, preto poukazovanie žalovaného na nedostatočnú pozornosť a odbornú starostlivosť nie je vôbec založené na pravdivom základe a neodzrkadľuje skutočnosť.

36. Bolo to práve Mesto Košice, ktoré konalo absolútne neobozretne a bez odbornej starostlivosti, nakoľko k vyrubeniu dane z nehnuteľností pristúpilo až po dvoch rokoch potom, čo tak urobiť mohlo. Žalobca si je vedomý, že Mestu Košice v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov nezaniklo

subjektívne právo daň vyrubiť, avšak takéto konanie je neštandardné a neopatrné. Mesto Košice rovnako nehľadí na oprávnené záujmy žalobcu, kedy ho ponechalo dva roky v dobromyseľnosti, že daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 má riadne uhradenú a následne bez akýchkoľvek predošlých procesných úkonov vydá „prekvapivé“ rozhodnutie v totožnej veci. Mesto Košice pritom malo k dispozícii relevantné právne nástroje a inštitúty, aby vzniknutému stavu zabránilo.

37. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že nulita sa bude posudzovať ex offo iba vtedy, ak bude príslušnému orgánu takéto rozhodnutie postúpené spolu so spisovým materiálom. Uvedený postoj a konanie žalovaného jasne definuje skutočnosť, že neprihliada na oprávnené záujmy daňových subjektov v daňovom konaní, čo je v zmysle ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku jeho povinnosť, avšak už vôbec neprihliada na záujmy širšieho charakteru, ktoré sú späté s princípmi právneho štátu, ako je právna istota či prezumpcia správnosti aktov orgánov verejnej správy, ktorých porušenie žalobca odôvodnil už v správnej žalobe. Žalovaný postupuje alibisticky, nakoľko nejaví žiaden záujem takýto nepriaznivý stav preskúmať a odstrániť ho, hoci na to má zákonom zverenú právomoc a aj príslušné zákonné inštitúty. Žalovaný mal vedomosť o vzniku dvojitej daňovej povinnosti, nakoľko žalobca na to poukázal už v odvolaní proti rozhodnutiu Mesta Košice zo dňa 21.02.2023.

38. Čo sa týka otázky určenia miestne príslušného správcu dane na rok 2021, tak sám žalovaný na 3. strane v bode 3. svojho vyjadrenia jednoznačne potvrdzuje, že právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je (resp. bol) spôsobilý na to, aby vyvrátil hodnovernosť údajov katastra ako dôkaz opaku. Žalovaný vyslovene uvádza, že rozsudok Najvyššieho súdu SR „stratil účinok byť dôkazom opaku“, z čoho logicky vyplýva, že v minulosti tento účinok alebo túto vlastnosť musel mať, čo je podľa názoru žalobcu v čase od jeho právoplatnosti do jeho zrušenia, t.j. od 23.12.2020 do 18.11.2021. Žalovaný týmto nepriamo potvrdzuje, že taktiež zdieľa právny názor, v zmysle ktorého platí, že nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR bola vyvrátená hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností v rozsahu určenia priebehu katastrálnej hranice medzi k. ú. A. a k. ú. C., a preto sa tieto údaje na základe ust. už nesmeli používať. Z jednoznačne vyplýva, že na zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada.

39. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia nemá automatický a všeobecne priznaný ex tunc účinok. Pred vyhodnotením účinkov je totiž potrebné podrobiť dôkladnému skúmaniu povahu daného rozhodnutia a v nadväznosti nato aj možné následky, ktoré hrozia jeho výkonom. Neprimerané následky hrozia dotknutým subjektom napr. výkonom administratívneho rozhodnutia, ale len v oblasti správneho trestania, preto všeobecné súdy, ale aj Ústavný súd Českej republiky, prijali záver, že v tomto prípade môže byť účinok odkladu vykonateľnosti aj ex tunc, čo však nie je prípad Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Samotný Ústavný súd Českej republiky v bode 23. nálezu sp. zn.: zo dňa 30.09.2008 jednoznačne zdôraznil, že ex tunc účinky odkladu vykonateľnosti je potrebné aplikovať najmä v oblasti správneho trestania.

40. Žalobca zastáva názor, že účinky Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v nadväznosti nato aj Rozhodnutia Okresného úradu Košice – okolie, katastrálneho odboru č. OU-KS-KO1-H-2/97/d- BJ zo dňa 25.10.2013 nie sú takého charakteru, aby mohli byť pozastavené so spätnou účinnosťou. Odklad vykonateľnosti Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemal a ani nemohol mať spätný účinok k 01.01.2021, nakoľko spätná zmena právneho stavu by v tomto prípade bola v príkrom rozpore s právnou istotou a sledovaný cieľ by týmto nemohol byť dosiahnutý.

41. Žalovaný navyše žiadnym spôsobom neodôvodnil a nepoukázal na možné závažné následky zásahu do práv (ako to žiada vyššie uvedená judikatúra), aby bol prijatý nevyvrátiteľný záver o tom, že odklad vykonateľnosti je v záujme predchádzania týchto následkov s účinkami ex tunc.

42. Už samotná aplikácia inštitútu odkladu vykonateľnosti predstavuje zásadný zásah do právnej istoty a z toho dôvodu ho možno využiť iba o výnimočných prípadoch. Pristúpiť k aplikácii záverov vyjadrených v Náleze Ústavného súdu Českej repbuliky (ex tunc účinky odkladu vykonateľnosti) je ale v zmysle citovanej judikatúry možné iba v skutočne výnimočných prípadoch, pričom posudzovaná vec musí predstavovať určitý vyšší stupeň závažnosti hroziacej ujmy naproti tej, aká sa vyžaduje pri aplikácii inštitútu odkladu vykonateľnosti s účinkami ex nunc.

43. Z dikcie ust. o Ústavnom súde Slovenskej republiky vyplýva, že inštitút odkladu vykonateľnosti sa aplikuje vtedy, ak by právnymi následkami rozhodnutia hrozila závažná ujma. V tomto smere je dôležité poukázať na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle daného ustanovenia zákona poskytuje ochranu odkladom vykonateľnosti pred závažnou ujmou, ktorá len hrozí (pro futuro), nie pred ujmou, ktorá už nastala. V konečnom dôsledku tak možno uviesť, že účinky Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v nadväznosti nato aj rozhodnutia Okresného úradu Košice – okolie, katastrálneho odboru č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 nie sú takého charakteru, aby mohli byť pozastavené so spätnou účinnosťou a zároveň všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky takýto postup ani len nepredpokladajú.

44. Účinky uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2021, ktorým došlo k odkladu vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nastali s prihliadnutím na právnu istotu širokého okruhu daňových subjektov iba do budúcna, t. j. ex nunc. Opačný výklad nie je ničím podporený a jeho akceptáciou by došlo k priorizácii princípu zákonnosti administratívnych rozhodnutí na úkor princípu právnej istoty, čo Ústavný súd Slovenskej republiky v obdobných veciach opakovane odmietol, nakoľko sa vždy priklonil k zachovaniu princípu právnej istoty.

45. Pokiaľ žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení tvrdí, že inštitút odkladu vykonateľnosti by pri účinkoch ex nunc nemal žiaden zmysel, pretože by nebol schopný chrániť práva účastníkov pri výkone rozhodnutia, tak tento názor nepovažuje žalobca za správny. Žalobca považuje tvrdenie žalovaného za nesprávne, pretože hlavným účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti je zabrániť výkonu napádaného rozhodnutia (pro futuro), teda do budúcna chráni dotknuté subjekty riadnym a účinným spôsobom. Avšak tento inštitút nemôže chrániť subjekty konania so spätným účinkom, najmä ak už zásah do práv nastal. Inštitút odkladu vykonateľnosti neslúži na to, aby suploval úlohu inštitútov, ktoré sú určené na odstránenie nezákonného stavu alebo reparáciu vzniknutej škody, resp. inej ujmy v prípade nezákonného zásahu.

46. Žalovaný tvrdí, že k 01.01.2021 uprednostňuje vychádzať z údajov, ktorých hodnovernosť bola v tom čase vyvrátená, čo je nelogické. V danom čase dokonca aj samotné Mesto Košice mlčky akceptovalo skutočnosť, že hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností k 01.01.2021 bola vyvrátená, pretože nepristúpilo k vyrubeniu dane v prvých mesiacoch zdaňovacieho obdobia (ako to robí zvyčajne), ale až o dva roky neskôr.

47. Žalovaný podľa neho opomína jednu z najdôležitejších skutočností, a tou je prihliadnutie aj na dobromyseľnosť daňového subjektu. Nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, ktorý pri plnení si daňovej povinnosti postupoval dobromyseľne a vyrubenú daň riadne zaplatil, hoci aj nepríslušnému správcovi dane, pretože v opačnom prípade by došlo nie len k vzniku dvojitej daňovej povinnosti, ale aj značnému porušeniu princípu právnej istoty a prezumpcie správnosti aktov verejnej správy. Žalobcovu analýzu záverov prijatých a vyjadrených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.05.2011 teda nemožno považovať za „vytrhnutú z kontextu“ tak, ako to tvrdí žalovaný. Žalobca dôkladne posudzoval závery vyjadrené súdom v citovanom rozsudku, a to aj v nadväznosti na sledovaný účel a dôvod poskytnutia súdnej ochrany s prihliadnutím na skutkový a právny stav. Práve naopak, výklad, ktorý si žalovaný osvojil nemá oporu ani v právnej úprave ani relevantnej judikatúre.

48. V konečnom dôsledku tak samotný žalovaný „vytvoril“ alebo aspoň značnou mierou prispel k vytvoreniu nepriaznivého stavu dvojitého zdanenia, nakoľko opakovane potvrdzuje zákonnosť a správnosť rozhodnutia Mesta Košice. Žalovaný zároveň „nabáda“ žalobcu, aby sám inicioval konanie smerujúce k zrušeniu rozhodnutia obce Sokoľany, to však predstavuje pre daňový subjekt neprimerané zaťaženie, nakoľko s uvedeným právnym stavom sa musí využitím všetkých možných inštitútov vyčerpávajúco vysporiadať, čo pre neho spôsobuje finančné výdavky, ktoré by za zachovania princípu právnej istoty vynakladať nemusel.

49. Rozhodnutie konajúceho súdu o tejto správnej žalobe predstavuje v súčasnosti jediný možný spôsob, ako zabrániť vzniku dvojitej daňovej povinnosti. Závery prijaté žalovaným možno teda považovať za nepreskúmateľné a konajúci súd na nich ani nemá povinnosť prihliadať.

Duplika žalovaného

50. Žalovaný v následnom vyjadrení zo dňa 08.04.2024 uviedol, že žalobca uvádza v replike selektívne citácie, vytrhnuté z kontextu odôvodnení a záverov súdnych rozhodnutí opätovne dezinterpretuje závery súdu, prijaté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.05.2011. Inštitút odkladu vykonateľnosti s účinkami ex tunc sa môže aplikovať najmä, ale nie výlučne v oblasti „správneho trestania“, a v súlade s vyššie uvedeným, je nutné aplikovať ho vždy, keď má byť naplnený účel tohto inštitútu, ktorým je minimalizácia škodlivých následkov rozhodnutia, t. j. ak by hrozila závažná ujma, tak, ako o tom v Šiestej hlave – Konanie o ústavnej sťažnosti (o ktorej sa koná podľa Čl. 127 ), pojednáva ustanovenie

51. Ústavný súd Slovenskej republiky teda uznal existenciu závažnej ujmy hroziacej Mestu Košice (v dôsledku skutočností, ktorými mesto argumentovalo pri podaní návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) a z dôvodu predídenia tejto hrozbe odložil vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Úlohou žalovaného nebolo a nie je posudzovať možné následky zásahu do práv Mesta Košice, keďže tie, priznaním odkladu vykonateľnosti právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posúdil Ústavný súd Slovenskej republiky a žalovaný zohľadnil uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu (daňového subjektu).

52. Žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril k analógii, ktorú vo vzťahu k odkladnému účinku žalovaný uviedol na strane 4. vyjadrenia k správnej žalobe, že: „ak by mal byť naplnený názor žalobcu, že rozhodnutie o odložení vykonateľnosti rozsudku súdu má účinky ex nunc, t. j. do budúcna, tento inštitút by nemal zmysel, pretože by žiadnym spôsobom nechránil práva účastníka sporu, o ktoré by mohol výkonom rozhodnutia prísť. Analogicky by potom nemalo zmysel žiadať o obdobný inštitút - priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, o ktorý žiada žalobca, keďže žalobou napadnuté rozhodnutie ku dňu podania žaloby zo dňa 07.07.2023 bolo právoplatné (01.06.2023) i vykonateľné (16.06.2023), a teda už vyvolávalo právne účinky.

53. V rámci odvolacieho konania žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu (daňového subjektu) voči rozhodnutiu Mesta Košice na základe odvolania daňového subjektu (vrátane príloh) a spisového materiálu predloženého Mestom Košice v rozsahu uvedenom v ustanovení , ktorým žalobca (daňový subjekt) žiadal o zrušenie rozhodnutia Mesta Košice v celom rozsahu z dôvodu, že ho považoval za nezákonné. Žalovaný práve z dôvodu zamedzenia (dočasnej) duplicity, nad rámec návrhu žalobcu (daňového subjektu) uvedeného v odvolaní upozornil žalobcu na možnosť jej riešenia prostredníctvom , o ktorej žalovaný v konaní o odvolaní nemohol konať, pretože nebolo predmetom konania o odvolaní – preskúmania rozhodnutia Mesta Košice (nie rozhodnutia Obce Sokoľany) a žalovaný ani nedisponoval žiadnym spisovým materiálom Obce Sokoľany.

54. Vo vzťahu k podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Obce Sokoľany zo dňa 2.3.2021 mimo odvolacieho konania žalovaný uvádza, že až na základe repliky a jej prílohy obsahujúcej tento podnet, sa dozvedel o existencii tohto podnetu. Sám žalobca v bode 3. na 2. strane repliky uvádza, že podnet podával dňa 14.09.2023 (teda až po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného). Žalovaný nemá informáciu o tom, či a akým spôsobom Obec Sokoľany, ktorá je oprávnená o podnete rozhodnúť, o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Obce Sokoľany č. 8 zo dňa 02.03.2021 mimo odvolacieho konania rozhodla. V každom prípade, žalovanému do dnešného dňa nebol zo strany Obce Sokoľany postúpený podnet žalobcu zo dňa 14.09.2023.

55. Žalovaný zároveň uviedol, že uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.3.2024 bolo zastavené konanie vo veci kompetenčnej žaloby zo dňa 20.03.2023 žalobcu U. S. Steel, s.r.o. proti žalovanému 1/: Mesto Košice, žalovanému 2/: Obec Sokoľany. Podstatou sporu bolo určenie pôsobnosti vykonať administratívne konanie vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2021 vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, keďže bol žalobca vyzvaný žalovaným 1/ a aj žalovaným 2/ na zaplatenie predmetnej dane za príslušné obdobie. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo predstavuje preferenciu odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Rozhodnutie o miestnej príslušnosti vo veci administratívneho konania vo vzťahu vyrubenia dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2021

je v prvom rade v kompetencii Finančného riaditeľstva SR ako spoločného odvolacieho orgánu, u ktorého v čase rozhodovania o podanej kompetenčnej žalobe žalobcom prebieha odvolacie konanie.

56. V bode 49. tohto uznesenia Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uvádza, že „... v zhode s tvrdením žalovaného 1/ treba podotknúť, že prípadnú faktickú existenciu dvoch rozhodnutí dvoch správcov dane, možno okrem odvolacieho konania vyriešiť aj postupom podľa § 64 Daňového poriadku, tzv. určením nulitného rozhodnutia. V prípade, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán na uvedenú skutočnosť neprihliadalo z úradnej povinnosti v zmysle § 64 ods. 3 Daňového poriadku, mohol žalobca v zmysle tohto ustanovenia podať podnet na preskúmanie prípadnej „nulitnosti“ rozhodnutí žalovaných. Žalobca tak mal možnosť aktívnej obrany voči konaniu žalovaných ako správcov dane aj týmto spôsobom.“

57. Záverom žalovaný uviedol, že pre rozhodnutie vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností na rok 2021 a taktiež pre vydanie rozhodnutia o odvolaní je stav zapísaný v katastri nehnuteľností k 01. januáru 2021 (nehnuteľnosti v „spornom území“ sa podľa zápisu v katastri nehnuteľností k 01.01.2021 nachádzali v k. ú. C., t. j. na území Mesta Košice), ďalej aj skutočnosť, že vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.11.2020 bola Ústavným súdom Slovenskej republiky najprv odložená a neskôr bol rozsudok (v poradí už tretím) nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nezákonný zrušený (Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý konštatoval hrubú nezákonnosť a opakovanú arbitrárnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.11.2020, nesúcu všetky pojmové znaky hrubej svojvôle bez relevantných argumentov, čo je v právnom štáte neospravedlniteľné) a že údaje vyplývajúce z katastra nehnuteľností a priznanie podané daňovým subjektom sú spolu v logickej a obsahovej jednote.

Relevantná právna úprava

58. Podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.

59. Podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. Pri zániku vlastníckych práv vydražením daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľnosti. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.

60. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

61. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť, činnosti územného plánovania a výstavby, a na informačné systémy o nehnuteľnostiach.

62. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.

63. Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

64. Podľa písmeno a) o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný.

65. Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán, a to kedykoľvek; ak ide o rozhodnutie ministerstva, posudzuje také rozhodnutie financií Slovenskej republiky (ďalej len „“) na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

66. Správny súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný, po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ako aj postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu žalobných dôvodov a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu, vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 04.06.2024.

67. Žalobca v podanej žalobe namietal, že hodnovernosť a záväznosť údajov katastra, podľa ktorých predmetné nehnuteľnosti patria do katastrálneho územia C., bola vyvrátená rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2020, preto údaje katastra platné k 01.01.2021 sa nesmeli používať. Následne Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor vykonal záznamom zápis zmeny priebehu katastrálnej hranice tak, že všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tzv. spornom území zapísal do katastrálneho územia obce Sokoľany. Táto zmena, majúca deklaratórny účinok, bola v katastrálnom operáte zapísaná dňa 08.01.2021 pod č. Z-64/2021.

XX. Aj pri záväzných údajoch katastra nehnuteľností sa uplatňuje domnienka ich hodnovernosti a záväznosti. Preukázanie chybného obsahu zapísaného práva k nehnuteľnosti sa uskutočňuje najmä na podklade súdnych rozhodnutí o určení práva k nehnuteľnosti podľa , prípadne súdnych rozhodnutí o určení neplatnosti právneho úkonu alebo dobrovoľnej dražby podľa alebo rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktorými boli zrušené alebo nahradené rozhodnutia, na podklade ktorých bol predtým vykonaný zápis vecne nesprávneho údaja o práve k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

69. Katastrálny zákon otázku dobromyseľnosti v správnosť údajov katastra nehnuteľností explicitne neupravuje. Kataster nehnuteľností zároveň nemá povahu referenčného registra, resp. údaje o právach k nehnuteľnostiam nie sú referenčnými údajmi v zmysle § 51 zákona o e-Governmente. Na kataster nehnuteľností preto nedopadá ani ochrana osoby spoliehajúcej sa v dobrej viere na hodnotu referenčného údaja podľa § 50 ods. 2 zákona o e-Governmente. To však neznamená, že by vo vzťahu ku katastru nehnuteľností nebolo vôbec možné hovoriť o dobrej viere v správnosť jeho údajov. Dobrá viera v správnosť údajov katastra nehnuteľností je založená na dvoch právnych momentoch, a to povahe katastra nehnuteľností a charaktere v ňom zapísaných údajov. Pokiaľ má totiž kataster nehnuteľností povahu štátom vedeného verejného registra nehnuteľností a práv k nim, ako i štátneho informačného systému, pričom údaje katastra nehnuteľností sú v určenom rozsahu hodnoverné a záväzné, môže sa každá osoba spoliehať na to, že tieto údaje sú správne. Inak povedané, každý, kto sa spolieha v správnosť údajov katastra nehnuteľností, sa považuje za dobromyseľného. Túto dobromyseľnosť možno nepriamo odvodiť aj od domnienky zákonnosti rozhodovania orgánov verejnej moci. Všetky údaje katastra nehnuteľností sú totiž výsledkom zápisov majúcich povahu rozhodnutí alebo opatrení

orgánov štátnej správy katastra nehnuteľností, ktoré sa považujú za zákonné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Preukázanie opaku má pritom logicky za následok výmaz nesprávneho údaja a zápis správneho údaja do katastra nehnuteľností.

70. Dobrá viera v správnosť údajov katastra nehnuteľností má teda povahu právnej, i keď normatívne expressis verbis neustanovenej domnienky. Nejde o domnienku skutkovú, pretože táto nie je závislá od konania osoby spoliehajúcej sa v správnosť údaja v katastri nehnuteľností, ale od povahy katastra nehnuteľností ako takého vrátane údajov v ňom zapísaných. Domnienka dobromyseľnosti v správnosť údajov katastra je vyvrátiteľná. Práve preukázanie jej opaku má individuálny charakter, pretože závisí od konkrétnej osoby. Dobrej viery v správnosť údajov katastra nehnuteľností sa preto nebude môcť domáhať ten, kto bude mať vedomosť o tom, že určitý údaj katastra nehnuteľností nezodpovedá skutočnému stavu. Možno preto zhrnúť, že dobromyseľnosť osoby v správnosť údajov katastra nehnuteľností je domnienkou právnou, pričom jej vyvrátenie je determinované skutkovými okolnosťami vo vzťahu k individuálnej osobe.

71. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. z 16. januára 2018 hodnovernosť údajov katastra treba interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované zákonom ustanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov a ten, kto ich používa, koná v dobrej viere (ak mu nie je známe niečo iné). Záväznosť údajov katastra zase znamená povinnosť používať tieto údaje podľa ustanovenia § 71 katastrálneho zákona. Osoby, ktoré spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak, t.j. vyvrátiť ich. Rovnako to platí aj pri spochybnení správnosti záväzných údajov katastra.

72. Ústavný súd Slovenskej republiky vydal dňa 29.06.2021 vydal uznesenie sp. zn. , ktorým odložil vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.11.2020 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, avšak ku dňu 29.06.2021 bola daň z nehnuteľností za rok 2021 žalobcom už uhradená a uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky nebolo k 01.01.2021 vydané. Nakoľko na vyrubenie dane z nehnuteľností je v zmysle rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď daň správne uhradil Obci A.. Opätovná zmena priebehu katastrálnej hranice počas roka 2021 už nemala vplyv na skutočný stav k 01.01.2021, a teda nie je rozhodujúca pre určenie miestne príslušného správcu dane na zdaňovacie obdobie roka 2021. Neskoršia zmena rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.11.2020 vyvolaná v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky neodoberá tomuto rozsudku účinky aké mal pre spochybnenie správnosti údajov katastra nehnuteľností v čase, kedy bol tento rozsudok právoplatný a vykonateľný. Pokiaľ by tomu tak nebolo, nevidel by Ústavný súd Slovenskej republiky dôvod na pozastavenie účinkov tohto rozsudku pred svojim rozhodnutím vo veci samej.

73. Vychádzajúc z uvedených záverov, nemôže byť na ťarchu žalobcu ako daňového subjektu, ktorý pri plnení daňovej povinnosti postupoval dobromyseľne a vyrubenú daň riadne zaplatil, hoci aj nepríslušnému správcovi dane, pretože v opačnom prípade by došlo nie len k vzniku dvojitej daňovej povinnosti, ale aj značnému porušeniu princípu právnej istoty a prezumpcie správnosti aktov verejnej správy.

74. Pokiaľ žalovaný poukazoval na závery prijaté a vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.05.2011, tieto nemožno aplikovať na predmetnú právnu vec, nakoľko v uvedenom rozsudku sa chránila dobromyseľnosť žalobcu ohľadom záväznosti a hodnovernosti údajov katastra, kým v prejednávanej veci sa súd zaoberá otázkou dobromyseľnosti žalobcu v situácii, keď rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola vyvrátená hodnovernosť údajov katastra.

75. Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia, pričom na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Akákoľvek ďalšia zmena priebehu katastrálnej hranice, ktorá nastala v priebehu roka 2021 už nemala a ani nemohla mať vplyv na právny stav k 01.01.2021 a teda nebola rozhodujúca pre určenie príslušného správcu dane a vyrubenie dane na zdaňovacie obdobie roka 2021. Zároveň platí, že záväzné údaje katastra sa používajú okrem iného na účely správy daní a poplatkov s tým, že údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.

76. Je nutné zdôrazniť, že akýkoľvek zapísaný údaj katastra nehnuteľností môže byť vyvrátený dôkazom opaku, pričom postačuje iba samotná existencia dôkazu opaku. Právoplatný rozsudok akéhokoľvek súdu je verejnou listinou, na podklade ktorej možno vykonať záznam v katastri nehnuteľností. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tým aj rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor bolo v čase od 23.12.2020 do 18.11.2021 právoplatné, a teda v tomto čase patrilo sporné územie, a na ňom sa nachádzajúce nehnuteľnosti, na základe právoplatného rozhodnutia súdu a okresného úradu do katastra obce Sokoľany. Mesto Košice sa z uvedeného dôvodu nepovažuje za miestne príslušného správcu dane na vyrubenie dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021.

77. Žalobca za jedno z najpodstatnejších a najvážnejších porušení jeho práv žalovaným a správcom dane označil to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím akceptoval stav dvojitého zdanenia u žalobcu, keď potvrdil rozhodnutie Mesta Košice č. MK/B/2023/044961/MK/B/2023/0000201309 zo dňa 13.01.2023, hoci rozhodnutie Obce Sokoľany č. 8/2021/276 zo dňa 02.03.2021 o vyrubení dane z totožných nehnuteľností za totožné zdaňovacie obdobie bolo právoplatné.

78. Rozhodnutie v daňovom konaní (§ 63) je autoritatívnym prejavom správcu dane, resp. finančného riaditeľstva alebo ministerstva financií ako orgánu verejnej moci pri vykonávaní správy daní. Rozhodnutie je záverečný akt daňového konania, ktorým sa daňovým subjektom ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva. Charakteristickým znakom individuálnych právnych aktov vo všeobecnosti je prezumpcia (predpoklad) správnosti. Ak sa účastník daňového konania domnieva, že rozhodnutie je nesprávne, resp. že má určité vady, môže ho napadnúť prostredníctvom riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak rozhodnutie nemá požadované formálne náležitosti alebo sú v ňom chyby v písaní, v počítaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti, daňový poriadok umožňuje, aby účastník daňového konania podal orgánu, ktorý ho vydal, podnet jeho na opravu (§ 63 ods. 11). Ak však má rozhodnutie také závažné vady, v dôsledku ktorých by nemalo mať žiadne právne účinky, daňový poriadok umožňuje ho vyhlásiť za nulitné a hľadieť naň, ako keby vôbec nebolo vydané. Na nulitné rozhodnutie sa prezumpcia správnosti nevzťahuje. V teórii práva sa právne akty, ktoré nemajú žiadne právne účinky, zvyknú nazývať ničotnými právnymi aktmi, resp. paktmi. Ničotný akt právne neexistuje, nemá schopnosť vyvolať právne následky.

79. O nulite rozhodnutia rozhoduje druhostupňový orgán. Druhostupňovým orgánom je finančné riaditeľstvo, ktoré rozhoduje vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane, alebo ministerstvo financií, ktoré rozhoduje vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo. Nulitu rozhodnutia posudzuje druhostupňový orgán z vlastného podnetu alebo z iného podnetu. Daňový poriadok neuvádza, kto môže podať podnet na rozhodnutie o nulite, takže tento podnet môže podať účastník daňového konania, ale aj iná osoba. Daňový poriadok vzhľadom na závažnosť vady rozhodnutia časovo neobmedzuje možnosť vydania rozhodnutia o nulite. Druhostupňový orgán teda môže vydať rozhodnutie o nulite, ak sú splnené podmienky na jeho vydanie, kedykoľvek. Na posudzovanie nulity rozhodnutia vydaného ministerstvom financií je oprávnený na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie.

80. V prípade, že príslušný orgán posúdi skutočnosti týkajúce sa nulity rozhodnutia ako relevantné, vydá rozhodnutie o nulite. Rozhodnutie o nulite deklaruje, že posudzované rozhodnutie trpí takou vadou, že nemôže niesť so sebou právne účinky. Rozhodnutie o nulite sa doručuje osobe, ktorej bolo doručené posudzované rozhodnutie. Takouto osobou je spravidla účastník daňového konania. Predmetné ustanovenie slúži záujmu spravodlivosti, pretože autoritatívne rozhodnutie v daňovom konaní vydané vecne nepríslušným orgánom alebo vydané omylom inej osobe, alebo vydané v nadväznosti na nulitné rozhodnutie zasahuje do práv a právom chránených záujmov účastníka daňového konania, resp. iných osôb takým spôsobom, ktorý popiera princípy právneho štátu.

81. Správnemu súdu nie je známe, prečo žalovaný neprihliadal na záujmy žalobcu ako daňového subjektu a z pozície moci, ktorou disponuje ako orgán verejnej správy, neodstránil vzniknutú duplicitu dane vydaním rozhodnutia o nulite podľa § 64 Daňového poriadku (pokiaľ sa domnieval, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane za príslušné zdaňovacie obdobie bolo vydané obcou Sokoľany ako miestne nepríslušným správcom dane), keďže nulitu rozhodnutia možno posudzovať aj ex offo bez podania podnetu dotknutého subjektu.

82. Mesto Košice ako správca dane sa nemohlo „spoliehať“ na nulitu predchádzajúceho rozhodnutia o vyrubení dane a vo veci vydať rozhodnutie o vyrubení dane za rovnaké zdaňovacie obdobie na rovnakej dani voči žalobcovi bez toho, aby bolo o nulite rozhodnutia o vyrubení dane obcou Sokoľany bolo rozhodnuté podľa § 64 daňového poriadku. Konanie o nulite upravené v § 64 daňového poriadku má v prvom rade slúžiť na posilnenie právnej istoty daňových subjektov v daňovom konaní. Účelom úpravy nulitných rozhodnutí podľa § 64 ods. 2 daňového poriadku nie je teda nastoliť stav, za ktorého je možné opakovane vydávať rozhodnutia v tej istej daňovej veci rôznymi správcami dane napriek tomu, že skôr vydané rozhodnutie požíva naďalej v očiach daňového subjektu atribúty právoplatnosti a záväznosti. Uvedené platí o to viac, že vo veci bola otázka miestnej príslušnosti správcu dane sporná a teda naplnenie predpokladov nulity rozhodnutia podľa § 64 ods. 1 písm. a) daňového poriadku v časti „ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný“ nebolo na prvý pohľad zrejmé. Správny súd v kontexte týchto okolností dospel k záveru, že skoršie rozhodnutie obce Sokoľany zakladalo prekážku už rozhodnutej veci podľa § 62 ods. 1 písm. f) daňového poriadku pre účely vyrubenia dane na tej istej dani za rovnaké zdaňovacie obdobie voči tomu istému daňovému subjektu a to až do momentu, pokiaľ by o ňom nebolo rozhodnuté podľa § 64 ods. 5 daňového poriadku.

83. Zo všetkých okolností veci je zrejmé, že žalobca postupoval dobromyseľne, keď na základe výzvy a následného rozhodnutia zaplatil daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 Obci Sokoľany ako miestne príslušnému správcovi dane riadiac sa tým, že hodnovernosť údajov katastra bola rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyvrátená, pričom Mesto Košice k vyrubeniu dane až do dňa 13.01.2023 nepristúpilo, teda konkludentne akceptovalo skutočnosť, že hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností k 01.01.2021 bola vyvrátená.

84. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že rozhodnutím žalovaného bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv tak, že došlo k ujme na jeho právach v dôsledku rozhodnutia, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Mesta Košice zo dňa 13.01.2023 o vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2021, hoci žalobca daň z nehnuteľností za rok 2021 zaplatil Obci Sokoľany. Povinnosť žalobcu zaplatiť daň z nehnuteľností na rok 2021 voči Obci Sokoľany a právo Obce Sokoľany takúto daň obdržať nevyplýva priamo z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale z rozhodnutia Obce Sokoľany, ktoré samo o sebe požíva zásadu prezumpcie správnosti a nie je explicitne a priamo naviazané na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ani žiadne iné rozhodnutie organu verejnej správy.

85. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd preto tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil Mestu Košice na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou Mesta Košice ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom správneho súdu postupovať v intenciách vyššie uvedených úvah správneho súdu a jeho záverov.

86. Pod3a , správny súd prizná žalobcovi voei žalovanému právo na úplnú alebo eiastoenú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo seasti úspech.

87. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, nakoľko mal žalobca vo veci úspech celkom.

88. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.