Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-21Cb/42/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v právnej veci žalobcu: B. D.P., L.. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, G., proti žalovanému : REAL SERVIS spol. s r.o., IČO : 34 122 559, so sídlom Hlavná ulica 123/108, Trebatice, zast.: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36 866 598, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.8.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že uznesenia spoločníkov žalovaného zo dňa 30.5.2018 prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení a to uznesenie č. 1, uznesenie č. 2 a uznesenie č. 3 sú neplatné a náhrady trov konania. 2. V žalobe uviedol, že žalobca bol od 10.09.1998 spoločníkom žalovaného ako vlastník obchodného podielu predstavujúceho 50 % hlasov na základnom imaní žalovaného, pričom dňa 30.05.2018 mal údajne žalobca previesť svoj obchodný podiel na C. K.. Dňa 30.05.2018 sa malo konať mimoriadne valné zhromaždenie ( ďalej len ako „MVZ“) žalovaného, na ktorom boli prijaté uznesenie č.1 o schválení programu MVZ, uznesenie č. 2 o voľbe orgánov MVZ a uznesenie č. 3 o udelení súhlasu s prevodom obchodného podielu spoločníka D. K. L. C. K. ako aj súhlase s prevodom obchodného podielu žalobcu na C. K.. V rovnaký deň došlo k údajnému uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti žalovaného medzi D. K. ako prevodcom I. a žalobcom ako prevodcom II a C. K. ako nadobúdateľom. D. K. bol druhým spoločníkom žalovaného a zároveň je otcom C. K.. Žalobca považuje uznesenia MVZ za absolútne neplatné, čo vplýva aj na platnosť prevodu obchodného podielu zo žalobcu na C. K., keďže nie je splnená obligatórna podmienka - súhlas valného zhromaždenia žalovaného s takýmto prevodom. Žalobca je teda stále spoločníkom žalovaného s obchodným podielom 50%, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby. MVZ sa uskutočnilo 30.05.2018, trojmesačná lehota na podanie žaloby uplynie dňa 30.08.2018, nakoľko žalobu podal pred týmto dňom, je podaná v zákonnej hmotnoprávnej lehote. 3. Žalobca ďalej uviedol, že zo strany C. K. došlo ku klamlivému a podvodnému konaniu voči žalobcovi, na ktorom vymámil prevod obchodného podielu za 1 euro na seba. Zneužil vysoký vek žalobcu, jeho dezorientáciu a podložil mu pod falošnou zámienkou na podpis určité dokumenty, o ktorých obsahu nemal žalobca predstavu a vedomosť a tak nakoniec vysvitlo, že sa jednalo o podpísanie zápisnice z údajne uskutočneného MVZ a o podpísanie zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalobca nemal akýkoľvek zámer, ani dôvod na prevod obchodného podielu v žalovanom na C. K., a už vôbec nie za sumu 1 euro. Žalobca bol na podpísanie dokumentov navedený C. K., bez toho aby sa s nimi oboznámil. Žalobcovi uviedol, že sú to dokumenty k ukončeniu likvidácie spoločnosti, ktorá už nejaký čas bežala. Žalobca bol spoločníkom žalovaného spolu so D. K. takmer 20 rokov, nemal dôvod neveriť

mu. Spoločnosť žalovaného vstúpila do likvidácie 09.07.2013, trvala už takmer 5 rokov a práve túto situáciu využil C. K. a presvedčil žalobcu, že iba podpisuje veci k likvidácii a k zrušeniu žalovaného, ktorá už niekoľko rokov nevykazovala žiadnu činnosť. Žalobca bol C. K. uvedený do omylu. Vôľa žalobcu na podpísanie týchto dokumentov nikdy neexistovala. Žalobca je 84 ročný starší človek, nemôže riadne čítať, býva dezorientovaný, býva dôverčivý k ľuďom, ktorých pozná. Žalobca poukázal na možnosť lekárskymi správami preukázať svoj fyzický a psychický stav pri podpisovaní zápisnice z MVZ a zmluvy o prevode obchodného podielu, že nebol schopný riadne prejaviť svoju vôľu, bol uvedený do omylu a nebol schopný riadne vnímať čo podpisuje. Výstupy z lekárskych správ žalobca predloží počas konania. 4. Žalobca poukázal na skutočnosť, že na MVZ nebol riadne predvolaný tak, ako to vyžaduje spoločenská zmluva a už vôbec nie v lehote najmenej 10 dní vopred. Vôľa žalobcu zúčastniť sa MVZ neexistovala, nevedel, že sa údajne zúčastňuje akéhosi MVZ. Poukázal na to, že ak by mu bola riadne doručená pozvánka na toto MVZ, musela by obsahovať presný plán programu MVZ, z ktorého by vedel že zámerom zvolania MVZ je prevod žalobcov obchodného podielu na C. K., na čo by za normálnych okolností nepristúpil. Ak by mal k dispozícii zákonnú lehotu 10 dní, počas ktorých by si v kľude rozmyslel, ako v danej veci bude postupovať, resp. by sa vedel vzhľadom na svoj pokročilý vek riadne a v kľude poradiť s osobami, ktoré sú mu blízke a ktorým dôveruje. Žalobca prvýkrát znenie zmluvy o prevode obchodného podielu videl až pri jej podpise, a to si ju nemal možnosť ani poriadne prečítať. Žalobca vôbec nemal vedomosť, že by mal údajne záujem previesť svoj obchodný podiel na C. K.. Žalobcovi nebola doručovaná žiadna pozvánka na MVZ. 5. Zápisnica z MVZ neobsahuje zmienku ako sa mali spoločníci na toto MVZ predvolávať, konštatuje sa iba „mimoriadne valné zhromaždenie bolo riadne zvolané v súlade s a so Spoločenskou zmluvou.“ V zápisnici nie je vôbec uvedené, či MVZ zvolával konateľ žalovaného podľa bodu 7.11 Spoločenskej zmluvy alebo ho zvolávali spoločníci podľa bodu 7.12. Spoločenskej zmluvy. V zápisnici z MVZ je uvedené že sa jedná o mimoriadne valné zhromaždenie. Spoločenská zmluva pozná iba jeden prípad, kedy môže byť zvolané MVZ a to v zmysle druhej vety bodu 7.11. Spoločenskej zmluvy. Keďže zo zápisnice nevyplýva, že MVZ sa malo zvolávať z dôvodu strát spoločnosti, ide o ďalší nedostatok, ktorý spôsobuje neplatnosť uznesení prijatých na MVZ. 6. Žalobca ďalej uviedol, že žiadne MVZ sa v sídle žalovaného v skutočnosti nekonalo, a už vôbec nie v čase od 08:00 hod do 09:15 hod. Ide o klamlivý údaj v zápisnici, ktorý sa nezakladá na pravde. Sídlom žalovaného bola 30.05.2018 adresa Sládkovičova 26, 921 01 Piešťany, na ktorej sa nachádza rodinný dom, ktorého výlučným vlastníkom je bývalý konateľ žalovaného - C. I.. Na poslednej strane zmluvy o prevode obchodného podielu sa nachádzajú osvedčené podpisy, pričom je tam uvedené že podpis sa osvedčoval v obci P. o 09:10 hod. Podľa zápisnice sa teda žalobca mal nachádzať od 08:00 hod do 09:15 hod v sídle žalovaného na ulici Sládkovičova 26, Piešťany ale zároveň o 09:10 hod sa musel nachádzať na Obecnom úrade TO. niekoľko kilometrov odlišnom mieste. C. K. mal všetky listiny, ktoré potreboval od žalobcu podpísať, vopred pripravené a žalobca mu ich z dôverčivosti podpísal, s čím C. K. počítal, čo zneužil a v obci P. zabezpečil úradné osvedčenie podpisu žalobcu na zmluve o prevode obchodného podielu. Žalobca poukázal aj na cenu za ktorú bol ochotný previesť obchodný podiel na C. K.. Ide o 1 Euro, čo označil za symbolickú cenu. Takáto podozrivo nízka cena je ďalším dôkazom že išlo zo strany C. K. o manipulatívny prevod obchodného podielu, ktorým žalobcu uviedol do omylu, zneužívajúc pritom jeho fyzický a psychický stav. Žalobca žiadnu kúpnu cenu za obchodný podiel od C. K. neobdržal. Pochybne podľa žalobcu vyznieva aj tvrdenie I.. R. J., že svojím podpisom potvrdzuje že zmluva o prevode obchodného podielu mala byť doručená do sídla žalovaného. Za podozrivé označil, že I.. R. J. sa nachádzal v rovnakom mieste v čase podpisovania zmluvy o prevode obchodného podielu ako ostatné podpisujúce osoby. Zo zápisnice o MVZ totiž vôbec nevyplýva, že by sa mal MVZ zúčastniť. 7. Žalobca uviedol, že žiadne MVZ sa neuskutočnilo, ak by sa aj uskutočnilo, tak nie v sídle žalovaného a v čase od 08:00 hod do 09:15 hod, a museli sa tam nachádzať aj osoby, ktoré nie sú vôbec v MVZ uvedené, a to minimálne C. K. a I.. R. J.. 8. V závere žalobca poukázal na rozhodnutia C. K. ako jediného spoločníka žalovaného, vzájomné spory, pokus o ovládnutie lukratívnych nehnuteľností, ako aj spochybňovanie úkonov v minulosti vykonaných medzi žalovaným a Penziónom DIANA, s.r.o. 9. Podanú žalobu žalobca doplnil podaním zo dňa 11.12.2018 označeným ako upozornenie na závažné skutočnosti, v ktorom poukázal na uzavretie dohody o odstúpení od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 23.07.2018 medzi C. K. a D. K., na základe ktorej D. K. ako prevodca a C. K. ako nadobúdateľ odstupujú od zmluvy, ktorou prevodca predal a previedol obchodný podiel na nadobúdateľa, a nadobúdateľ nadobudol a prijal obchodný podiel, s tým, že zmluva sa vo vzťahu k prevodcovi a nadobúdateľovi zrušuje od začiatku. Žalobca považuje zmluvu o prevode obchodného podielu a aj dohodu o odstúpení za absolútne neplatné právne úkony. Keďže sa C. K. nemohol stať jediným

spoločníkom žalovaného, nemohol prijať rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného dňa 26.06.2018. Konanie C. K. S. D. K. ohľadom uzavretia dohody o odstúpení je výsledkom nepoctivého zámeru C. K. ohľadom snahy o prevzatie žalovaného. Dokumenty dňa 30.05.2018 podpísal okrem žalobcu aj D. K., aby bolo podozrenie žalobcu čo najmenšie a následne po tomto prevzatí C. K. S. D. K. uzavretím dohody o odstúpení vrátili D. naspäť do spoločnosti žalovaného. 10. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie nasledujúcimi dôkaznými prostriedkami: výpis z obchodného registra žalovaného, zápisnica z MVZ zo dňa 30.05.2018, zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 30.05.2018, úplné znenie spoločenskej zmluvy žalovaného, zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 09.07.2013, výsluch žalobcu a žalovaného, výsluch C. K., výstupy z lekárskych správ, výsluch svedka I. J., výsluch R. J., dohoda o odstúpení od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 23.07.2018, , rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti zo dňa 26.06.2018, návrh na začatie konania o zhode zo dňa 27.07.2018 vrátane plnomocenstva zo dňa 23.07.2018, 11. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril a uviedol, že dňa 30.05.2018 sa konalo MVZ žalovaného, na ktorom boli prijaté uznesenia uvedené v zápisnici z MVZ a dňa 30.05.2018 žalobca a D. K. uzavreli s C. K. zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti žalovaného. Zápisnica z MVZ, listina prítomných spoločníkov, zmluva o prevode obchodného podielu sú podpísané žalobcom, pričom jeho podpis na zmluve je úradne overený. C. K. nezneužil dôveru žalobcu, neuviedol ho do omylu, a ani sa v súvislosti s uzatvorením zmluvy o prevode obchodného podielu nedopustil, iného protiprávneho konania. Žalobca chcel previesť svoj obchodný podiel v žalovanom na C. K. a chcel uskutočniť všetky úkony k tomuto prevodu, a to vrátane rozhodnutí valného zhromaždenia potrebných k účinnosti prevodu. Konal slobodne, vážne a bez omylu. Poukázal na skutočnosť, že žalobca podal žalobu sám, a nie prostredníctvom právneho zástupcu, formulácia žaloby vyvracia tvrdenia žalobcu, že by nebol schopný riadne prejaviť svoju vôľu a vnímať čo podpisuje. MVZ, ktoré sa uskutočnilo 30.05.2018 bolo riadne zvolané. Poukázal na obsah zápisnice z MVZ, ktorá obsahuje konštatovanie o jeho zvolaní v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou, čo možno považovať za prejav vôle všetkých spoločníkov považovať valné zhromaždenie za platne zvolané napriek prípadným formálnym vadám. Nepoprel, že valné zhromaždenie sa nekonalo na mieste a čase uvedenom v zápisnici. Tento nedostatok však nespôsobuje rozpor uznesení valného zhromaždenia so zákonom alebo spoločenskou zmluvou. MVZ sa konalo dňa 30.05.2018 za prítomnosti oboch spoločníkov, ktorí rozhodli o prijatí takých rozhodnutí, ako sú v zápisnici uvedené a následne podpísali zmluvu o prevode obchodných podielov na C. K.. Žalobca nespochybňuje že predložené listiny podpísal, argumentuje len svojou dôverčivosťou, nedostatkom schopnosti prejaviť vôľu a nedostatkom schopnosti riadne vnímať, to čo podpísal, avšak jeho argumentácii nezodpovedá formulácia podanej žaloby. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom svedka D. K.. 12. Žalobca v rámci repliky uviedol, predovšetkým, že zotrváva na všetkých skutočnostiach uvedených v žalobe, ktoré jednoznačne preukazujú, že zo strany C. K. došlo k zneužitiu dôvery žalobcu. Žalobca nemal zámer ani dôvod na prevod svojho obchodného podielu v žalovanom a už vôbec nie za 1 euro. Poukázal na takmer 5 rokov trvajúcu likvidáciu žalovaného, tvrdenie C. K. že žalobca podpisuje iba veci k tejto likvidácii, pre potrebu navodenia takého omylu podpisoval dokumenty tiež druhý spoločník žalovaného D. K., otec C. K.. Dohodou o odstúpení chceli C. K. S. D. K. docieliť, ako keby to mal byť len žalobca, kto údajne previedol svoj obchodný podiel vo výške 50% na C. K.. Poukázal na výsluchy D. K. S. C. K. uvádzané v uznesení OR PZ Trnava z 31.10.2018 a poprel všetky tvrdenia D. S. C. K. v uvedenom uznesení. 13. Žalobca nedisponuje originálnymi a podpísanými rovnopismi zápisnice a zmluvy o prevode obchodné podielu, nakoľko mu ich C. K. ani žalovaný nikdy neodovzdali, čo tiež dokazuje nečestné a zavádzajúce konanie voči žalobcovi. Poukázal na skutočnosť, že v osvedčovacej knihe obecného úradu P. by malo figurovať šesť osvedčených podpisov žalobcu, D. K. S. C. K.. Žalobca nikdy netvrdil že znenie žaloby pripravoval sám, čo nie je vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, absenciu právnického vzdelania, a neovládanie práce s PC dobre možné. Zápisnicu z valného zhromaždenia mal C. K. už vopred pripravenú, ako aj zmluvu o prevode obchodného podielu. C. K. nebol legitimovaný na prípadnú tvorbu a rozposielanie pozvánok, ako aj znenia zápisnice. Zápisnicu vytvorila tretia nepovolaná osoba. 14. Mimoriadne valné zhromaždenie môže zvolať jedine konateľ, a to len v prípade ak strata spoločnosti presiahne hodnotu jednej tretiny základného imania, v zápisnice nie je zmienka že by sa MVZ zvolávalo za týmto účelom, a nie je tam uvedené, kto ho zvolal. Žalobca poukázal na skutočnosť že skutkový stav v rozsudku NS SR sp. zn. Obdo V 30/2001 je odlišný od skutkového stavu v predmetnej veci. Žalobca predovšetkým vopred nevedel, že sa nejaké MVZ bude konať, aký bude jeho program, ani počas jeho konania o tom nemal ani najmenšiu predstavu. Žalobca MVZ nezvolával. Žalobca nemal

zámer sa MVZ zúčastniť, nevedel, že sa MVZ zúčastňuje. Žalobca je názoru, že tvrdenia žalobcu, že valné zhromaždenie sa nekonalo v mieste a v čase uvedenom v zápisnici je potrebné považovať za výslovne nepopreté a teda nesporné. C. K. nie je konateľom žalovaného, nakoľko rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 26.06.2018 prijal len on sám, nikdy sa spoločníkom žalovaného nestal, a preto nie je možné ani prihliadať na plnomocenstvo udelené žalovaným právnemu zástupcovi žalovaného. Žalobca poukázal na uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 18.10.2018 č.k. -27 v spojení s opravným uznesením. 15. Ako dôkazné prostriedky žalobca súdu predložil uznesenie OR PZ Trnava zo dňa 31.10.2018, uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 18.10.2018, opravné uznesenie zo dňa 23.10.2018. 16. V rámci dupliky žalovaný uviedol, predovšetkým že dňa 30.05.2018 žalobca uzavrel so D. K. S. C. K. zmluvu o prevode obchodných podielov. Predmetom prebiehajúceho konania nie je skúmanie rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 26.06.2018, ale uznesení valného zhromaždenia zo dňa 30.05.2018. C. K. nezneužil dôveru žalobcu, neuviedol ho do omylu, ani sa nedopustil protiprávneho konania. Žalovaný chcel previesť obchodný podiel v žalovanom na C. K. a uskutočnil všetky potrebné úkony k tomuto prevodu, a to vrátane rozhodnutí valného zhromaždenia. C. K. netvrdil žalobcovi že 30.05.2018 podpisuje veci k likvidácii žalovaného. Žalobcovi bolo odovzdané jedno vyhotovenie zmluvy o prevode obchodného podielu, žalobcu túto zmluvu priložil k žalobe. 17. Žalovaný navrhol výsluch žalobcu, žalovaného a svedka D. K.. 18. V priebehu konania vstúpil do tohto konania z vlastného podnetu intervenient na strane žalobcu, pričom žalovaný s jeho vstupom do konania vyjadril svoj nesúhlas. Súd zistil, že intervenient nepreukázal právny záujem na výsledku tohto konania, a preto uznesením zo dňa 30.05.2020 rozhodol tak, že vstup intervenienta Penzión DIANA, s.r.o., IČO: 36 227 070, so sídlom Matuškova 21, Piešťany, do tohto konania na strane žalobcu nie je prípustný. 19. Súd nevykonal výsluch svedka D. K. nakoľko tento svedok podľa lustrácie v registri obyvateľov dňa 03.01.2022 umrel. Súd taktiež zamietol návrh žalobcu na výsluch svedkyne K. K., ktorý považoval za nadbytočný, nakoľko skúmanie a preukazovanie motívu nadobudnutia obchodného podielu v žalovanom C. K. nemá význam pre rozhodovanie súdu vo veci samej, t.j veci neplatnosti napádaných uznesení prijatých 30.05.2018 na MVZ žalovaného. Súčasne však nebolo z návrhu na výsluch uvedenej svedkyne zrejmé, aké skutkové okolnosti chce žalobca výsluchom svedkyne preukázať. 20. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľa žalovaného - C. K., svedkov R. J., C. I., I. J. a listinnými dôkazmi: výpis z obchodného registra žalovaného, zápisnica z MVZ zo dňa 30.05.2018, zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 30.05.2018, úplné znenie spoločenskej zmluvy žalovaného, zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 09.07.2013, dohoda o odstúpení od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 23.07.2018, rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti zo dňa 26.06.2018, návrh na začatie konania o zhode zo dňa 27.07.2018 vrátane plnomocenstva zo dňa 23.07.2018, uznesenie OR PZ Trnava zo dňa 31.10.2018, uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 18.10.2018, opravné uznesenie zo dňa 23.10.2018 pričom zistil tento skutkový stav. 21. Dňa 30.05.2018 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie (MVZ) žalovaného, na ktorom boli prijaté uznesenia: znesenie č.1 o schválení programu MVZ, uznesenie č. 2 o voľbe orgánov MVZ a uznesenie č. 3 o udelení súhlasu s prevodom obchodného podielu spoločníka D. K. L. C. K. ako aj súhlase s prevodom obchodného podielu žalobcu na C. K.. Z predmetného MVZ bola vyhotovená zápisnica, ktorú podpísal predseda MVZ - D. K. a zapisovateľ - žalobca. V zápisnica sa ako miesto konania uvádza sídlo spoločnosti, ako dátum a čas konania - 30.05.2018 o 8.00 hod, a ako prítomní sa uvádzajú - spoločníci podľa priloženej listiny spoločníkov. V rámci prvého bodu programu MVZ otvoril spoločník D. K., ktorý konštatoval, že MVZ bola riadne zvolané v súlade s a so Spoločenskou zmluvou, je uznášaniaschopné, nakoľko sú prítomní všetci spoločníci spoločnosti, ktorí majú 100%-ný podiel na základom imaní a to D. K. a žalobca. Uznesením č. 1 bol schválený program MVZ - jednomyseľne. Uznesením č. 2 boli jednomyseľne zvolení za predsedu MVZ - D. K. a za zapisovateľa - žalobca. Uznesenie č. 3, ktorým MVZ udelilo súhlas s prevodom obchodného podielu spoločníka D. K. na C. K. ako aj súhlase s prevodom obchodného podielu žalobcu na C. K. boli prijaté jednomyseľne. V zápisnici sa uvádza, že MVZ bolo ukončené o 09:15 hod. 22. Z listiny prítomných spoločníkov na MVZ žalovaného konanom dňa 30.05.2018 vyplýva, že MVZ dňa 30.05.2018 sa zúčastnili spoločníci - D. K. a žalobca, čo potvrdili svojimi podpismi, ako spoločníci tak aj žalobca ako zapisovateľ a D. K. ako predseda MVZ. 23. Zo zmluvy o prevode Obchodného podielu zo dňa 30.05.2018, že žalobca ako prevodca II, D. K. ako prevodca I a C. K. ako nadobúdateľ, sa dohodli, že prevodca I a II predávajú a prevádzajú svoje obchodné podiely v žalovanom na nadobúdateľa a nadobúdateľ tieto obchodné podiely nadobúda a prijíma od prevodcu I a II, za cenu vo výške 1 Euro za obchodný podiel prevodcu 1 Euro za obchodný

podiel prevodcu II. Cena za prevod bude zaplatená prevodcom I a II nadobúdateľom každému vo výške 1 Euro v hotovosti pri podpise zmluvy. V obsahu zmluvy v bode označenom ako (E) účastníci vyhlásili valného zhromaždenie spoločnosti udelilo súhlas s prevodom obchodného podielu z Prevodcu I a II na nadobúdateľa. Zmluva je podpísaná žalobcom ako prevodcom II, D. K. ako Prevodcom I a C. K. ako nadobúdateľom. Podpisy žalobcu, C. K. a D. K. na predmetnej zmluve sú úradne osvedčené. Pravosť ich podpisov osvedčila dňa 30.05.2018 o 09:10 hod na obecnom úrade P. W.. I. J.. 24. Konateľa a Likvidátor žalovaného - I.. R. J. ako štatutárny orgán spoločnosti podpisom potvrdil, že zmluva bola dňa 30.05.2018 doručená do sídla spoločnosti, čím sa stala voči spoločnosti účinnou. 25. Podľa článku 7 bod 7.12 spoločenskej zmluvy žalovaného Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, telefonicky, faxom, sms správou, elektronickom poštou, alebo osobne najmenej 10 dní pred konaním valného zhromaždenia. Program valného zhromaždenia sa musí oznámiť v rovnakej lehote ako konanie valného zhromaždenia. So súhlasom všetkých spoločníkov môže byť lehota na zvolanie valného zhromaždenia aj kratšia. 26. Podľa článku 7 bod 7.13 spoločenskej zmluvy žalovaného Požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje aspoň 10 % základného imania. Ak konatelia zhromaždenie nezvolajú tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami. 27. Zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 09.07.2013 vyplýva, že valné zhromaždenie sa konalo 09.07.2013 o 9.00 hod v sídle spoločnosti, za účastí spoločníkov - žalobcu a D. K.. Uznesením č. 3 valné zhromaždenie rozhodlo o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie a uznesením č. 4 za likvidátora spoločnosti vymenovalo I.. R. J.. 28. Z výpisu z LV č. XXX vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor pre okres, obec a katastrálne územie G.Š. vyplýva, že výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné číslom XXXX postavenom na parcele č. XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 113 je C. I.. XX. C. K. ako jediný spoločník žalovaného dňa 26.06.2016 vydal rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie o zrušení spoločnosti a jej vstup do likvidácie, odvolal z funkcie konateľa žalovaného I.. R. J. a vymenoval do funkcie konateľa žalovaného - C. K., a zmenil sídlo spoločnosti na nové sídlo: Hlavná ulica 123/108, 922 10 Trebatice. 30. Z dohody o odstúpení od zmluvy o prevod obchodného podielu zo dňa 23.07.2018 vyplýva, že D. K. ako prevodca I a C. K. ako nadobúdateľ, odstupujú od zmluvy ktorou prevodca I predal a previedol svoj obchodný podiel (50% obchodný podiel v spoločnosti - žalovanom) na nadobúdateľa, a ktorou nadobúdateľ nadobudol a prijal obchodný podiel od prevodcu I. Strany dohody vyhlásili že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 30.05.2018 sa vo vzťahu k prevodcovi I a nadobúdateľovi zrušuje od začiatku. 31. Dňa 30.07.2018 podali C. K. S. D. K. na Okresnom súde Trnava návrh na začatie konania o zhode a navrhli aby súd zosúladil údaje zapísané v obchodnom registri so skutočným právnym stavom a vykonal zmeny zápisov údajov u žalovaného. 32. OR PZ Trnava, odbor kriminálnej polície, 3 oddelenie vyšetrovania uznesením ČVS: M.-XXXX/X-E.- P.-XXXX zo dňa 31.10.2018 rozhodlo tak, že podľa trestné oznámenie žalobcu odmietlo, lebo nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Z obsahu uvedeného uznesenia zároveň vyplýva, že C. K. v rámci výsluchu uviedol aj „C. K. dal preto vypracovať podklady na prevod podielov od oboch spoločníkov a potom šli autom spolu s otcom zobrať p. D. domov do G..“ Ako aj „Zápisnicu z valného zhromaždenia mal právnikom už vopred pripravenú z dôvodu jej potreby k úkonu prevodu spoločnosti...“ 33. V Notárskej zápisnici zo dňa 01.10.2018 žalobca uviedol, že niekedy v máji 2018 sa mu telefonicky ohlásil C. K. a požiadal ho, že kvôli likvidácii a zrušeniu žalovaného bude potrebné podpísať nejaké listiny, ktoré sa musia rýchlo a hneď podpísať, aby likvidácia skončila a žalovaný mohol byť zrušený. V ten istý deň pre neho prišiel C. K. aj so D. K. a povedal, že potrebuje osvedčiť podpisy na dokumentoch na zrušenie žalovaného. Išli k notárovi JUDr. Miroslavovi Holčíkovi do Piešťan, bolo tam veľa ľudí, tak išli na Obecný úrad, na matriku do P.. Doklady na Podpis mal C. K. so sebou. Pri podpisovaní dokumentov na Obecnom úrade v P. boli okrem matrikárky aj C. K., D. K. a žalobca. Podpísali viacero dokumentov, nevie presne koľko ich bolo, čomu C. K. predložil to podpísal. Žiadny dokument si neprečítal, pretože mu dôveroval, lebo ho ubezpečil, že dokumenty pripravoval právnik a týkajú sa zrušenia spoločnosti. Až neskôr sa žalobca dozvedel, že vôbec nepodpísal dokumenty k likvidácii a zrušeniu žalovaného ale zápisnicu z valného zhromaždenia a nejakú zmluvu. Nevie, o akú zápisnicu by sa malo jednať, valného zhromaždenia sa nezúčastnil, za nič nehlasoval, na žiadne zhromaždenie nebol pozvaný. Až neskôr sa dozvedel že zmluvou mal obchodný podiel v žalovanom získať C. K.. Žalobca o tom nevedel, nikdy nemal v pláne darovať alebo predať svoj obchodný podiel niekomu inému a nikdy takúto zmluvu neuzavrel bez

toho, aby mal možnosť sa oboznámiť a ani neobdržal pri podpise žiadnu kúpnu cenu. Po podpísaní dokumentov na Obecnom úrade v TO. ho C. K. odviezol domov, povedal že všetko je vybavené a viac ho nekontaktoval. 34. Z výsluchu C. K. ako konateľa žalovaného súd zistil, že zápisnica z MVZ a zmluva o prevode obchodného podielu boli pripravené vopred, treťou osobou, MVZ sa konalo v P. za účasti žalobcu, D. K. S. C. K., prebiehalo chvíľu asi 10 minút. Žalobca, D. K. a C. K. si medzi sebou prebrali jednotlivé uznesenia, žalobca a D. K. súhlasili s prevodom obchodného podielu na C. K., na čom sa dohodli už vopred. Hlasovanie prebiehalo tak, že sa prečítalo uznesenie a ústne sa vyjadril súhlas. Hlasovanie prebehlo ešte predtým ako sa presunuli na obecný úrad do P.. MVZ museli zvolať spoločníci žalobca a D. D.. Zmluva o prevode obchodného podielu sa podpisovala 30.05.2018 na Obecnom úrade v P.. Zo žalobcom sa bavil o prevode obchodného podielu pred MVZ 2 krát. Listiny, ktoré žalobca podpísal 30.05.2018 na Obecnom úrade v P. mal žalobca k dispozícii už predtým, už keď tam išli v aute, chcel vidieť o čo ide, po podpise zmlúv sa stretli a žalobcovi ich dovysvetľoval. Vstúpiť do spoločnosti - žalovaného chcel len z dôvodu, že chcel odbremeniť 92 ročného otca. S ukončením účasti v spoločnosti ho oslovil otec a následne oslovil žalobcu. 35. Z výsluchu svedkyne I. J. súd zistil, že je pracovníčkou Obecného úradu v P., vykonáva overovanie podpisov. Vo vekovej kategórii nad 35 rokov sa pravidelne pýta ľudí, či vedia čo podpisujú. Pri osvedčovaní zmluvy o prevode obchodného podielu z 30.05.2018 sa žalobcu a D. K. spýtala, či vedia čo podpisujú, na čo odpovedali že áno. Oboch pánov doviezol C. K.. Nebola kontaktovaná predtým ako prišli podpisy osvedčovať. Trvalo to 10 -15 minút. Zmluva o prevode obchodného podielu bola osvedčená 6krát. Už sa jej stalo že na otázku, či osoba vie, čo podpisuje dostal odpoveď že nevie, čo podpisuje a nepodpíše. Že nevie čo podpisuje, ale chce podpísať ešte nie. Ak by nastala situácia, že niekto tlačí na ľudí, určite by taký podpis neosvedčila. 36. Z výsluchu svedka C. I. súd zistil, že tento vlastní nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza na adrese D. XX, G. (sídlo žalovaného). Nepamätá si, že by sa tam 30.05.2018 konalo MVZ. Možno niečo podpisoval ako konateľ a to bolo všetko. Ide o malý rodinný dom, jeho kamarát tam má teraz niekoho ubytovaného. V roku 2018 tam bývalá jeho dcéra s frajerom, mali tam jednu izbu a dole to bolo asi prázdne. Nespomínal si, či dal žalovanému súhlas, aby na adrese bolo sídlo. Nehnuteľnosť neužíva 5-7 rokov. Nemá vedomosť, že by sa v sídle niekedy konalo valné zhromaždenie. Možno 20 rokov dozadu mal C. K. kľúče od nehnuteľnosti. Poštu pre žalovaného na adrese D. XX dakedy preberal svedok, odovzdával ju T. D. alebo C. K.. Počas obdobia keď vykonával funkciu konateľa sa valné zhromaždenia konali tak, že to podpísal a žalobca a D. K. to podpísali a zaniesol to C. K.. 37. Nehnuteľnosť na D. XX nadobudol od žalovaného po skončení výkonu funkcie konateľa. Bolo bežnou praxou, že zápisnica z valného zhromaždenie bola predpripravená a dávali ju podpisovať spoločníkom. 38. Žalobca pri výsluchu uviedol predovšetkým, že mu C. K. doniesol podpísať nejaké dokumenty, s tým že je to starý podnik, ide do likvidácie, tak ich podpísal. O tom čo podpisuje sa dozvedel až neskôr. Listiny ktoré 30.05.2018 podpisoval mu neboli dané na preštudovanie, nemal čas sa s nimi oboznámiť. V sídle žalovaného nebol a nevie, či sa konalo MVZ. Na obecnom úrade v P. sa zdržali 2-3 minúty. Vôbec si nespomínal prevod obchodného podielu na C. K.. Žiadne rovnopisy nedostal. Obchodný podiel nemal v pláne prevádzať. Nevedel, prečo mu bolo uvedené, že ide o likvidáciu aj keď išlo o iné dokumenty. Kúpna cena za prevod mu uhradená nebola. Na Obecný úrad do P. ich odviezol C. K.. Matrikárka sa ho pri podpisovaní nepýtala, či vie čo podpisuje. Žalobu v predmetnej veci si nespracovával sám, nepísal ju, ale čítal ju. Nikdy nebol C. K. oslovený v súvislosti s ukončením účasti v žalovanom. C. K. ho nenútil, aby niečo urobil, podpísal nepodpísal. Predpokladal, že sa nestane že mu dá podpísať niečo, s čím nič nemá dočinenia. Necíti, že by boli jeho práva ohrozené, nie je ani nebol nejakým spôsobom obmedzovaný z dôvodu, že nie je spoločníkom. V čase, keď bol spoločníkom žalovaného nebol na žiadnom zasadaní. Na žiadne valné zhromaždenie nechodil. 39. Z výsluchu svedka R. J. súd zistil, že C. K. ho oslovil, že spoločníci chcú zvolať valné zhromaždenie, povedal mu termín aby pripravil dokumenty. Dokumenty odovzdal, osobne sa však nezúčastnil. Išlo o zápisnicu z MVZ a o zmluve o prevode obchodného podielu si nebol úplne istý. Potom sa stretli pred D., pri knižnici, kde mu podal papiere a podpísal prevzatie. Na vykonávanie funkcie likvidátora žalovaného ho oslovil C. K., vykonával ju bezodplatne. V rokoch 2013-2018 sa robili úkony k zániku spoločnosti. Uviedol, že ako likvidátor spoločnosti na 30.05.2018 zvolával MVZ, odkazom cez C. K.. K MVZ pripravil dokumenty, nebol dôvod z jeho strany aby sa zúčastňoval, nebolo ho tam treba. Kde sa MVZ konalo uviesť nevedel. Počas jeho funkcie konateľa - likvidátora sa valné zhromaždenia zvolávali len osobne. Konali sa na rôznych miestach, zohľadňoval sa vek spoločníkov, určite sa chodilo aj na notársky úrad. Zápisnice z valného zhromaždenia vyhovoval svedok alebo niekto z jeho kolegov.

Zápisnice boli predpripravené, bolo to tak zaužívané, bežná prax. Ak potrebovali osvedčený podpis tak sa dokumenty podpisovali aj na notariáte alebo matrike. 40. Podľa § 131 ods. 1 Obch. zák., každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. 41. Podľa § 131 ods. 2 Obch. zák., súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. 42. Podľa § 126 Obch. zák., spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti. 43. Podľa § 127 ods. 1 Obch. zák., valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 44. Podľa § 129 ods. 1 Obch. zák., termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 45. Podľa článku 7 bod 7.11 spoločenskej zmluvy žalovaného valné zhromaždenie zvoláva konateľ spoločnosti a to najmenej raz za rok. Konateľ zvolá mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistí, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania alebo to možno predpokladať a predloží valnému zhromaždeniu návrhy opatrení. O týchto skutočnostiach bez odkladu upovedomí dozornú radu, ak bola zriadená. 46. Podľa článku 7 bod 7.12 spoločenskej zmluvy žalovaného Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, telefonicky, faxom, sms správou, elektronickom poštou, alebo osobne najmenej 10 dní pred konaním valného zhromaždenia. Program valného zhromaždenia sa musí oznámiť v rovnakej lehote ako konanie valného zhromaždenia. So súhlasom všetkých spoločníkov môže byť lehota na zvolanie valného zhromaždenia aj kratšia. 47. Podľa článku 7 bod 7.13 spoločenskej zmluvy žalovaného Požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje aspoň 10% základného imania. Ak konatelia zhromaždenie nezvolajú tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami. 48. Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až 3 prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 30.05.2018. 49. Aktívna legitimácia žalobcu na podanie predmetnej žaloby vyplýva priamo z ustanovenia § 131 ods. 1 Obch. zák., konkrétne jeho druhej vety, nakoľko ide o bývalého spoločníka žalovaného, a uznesenia valného zhromaždenia sa ho týkajú. Pričom žalobca dodržal aj zákonnú lehotu na podanie takejto žaloby, keďže ju podal v lehote 3 mesiacov od prijatia predmetných uznesení č. 1 až 3 dňa 28.08.2018. 50. Žalobca v podanej žalobe v podstate dôvodil tým, že

1. sa žiadne MVZ dňa 30.05.2018 nekonalo 2. že zápisnicu o MVZ ako aj zmluvu o prevode obchodné podielu zo dňa 30.05.2018 podpísal v omyle že podpisuje dokumenty týkajúce sa likvidácie žalovaného - ako 84 ročný, nemôže riadne čítať, býva dezorientovaný a dôverčivý, čo bolo zneužité C. K. 3. že MVZ nebolo riadne zvolané - o jeho termíne nebol upovedomený najmenej 10 dní pred jeho konaním, (vôbec)žiadnu pozvánku na valné zhromaždenie nedostal, nemal žiadnu vedomosť o termíne a programe valného zhromaždenia. 51. Žaloba o určenie neplatnosti valného zhromaždenia je v podstate osobitným druhom určovacej žaloby. Ustanovenie § 131 Obch. zák. preto treba chápať ako osobitnú úpravu určovacej žaloby, ktorá sa uplatní vždy, ak predmetom určovacej žaloby bude určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Zákon uvádza, že dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Ide o taxatívny výpočet dôvodov, z čoho vyplýva, že prípadný rozpor s právnym predpisom nižšej právnej sily, než je zákon, nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Pritom platí, že žalobou o určenie neplatnosti možno napadnúť tak pre vecnoprávne, ako aj pre formálnoprávne vady uznesenia valného zhromaždenia (napr. nedodržanie

postupu pri zvolaní valného zhromaždenia, prijatie uznesenia o otázke, ktorá nebola zaradená do programu rokovania valného zhromaždenia, nedodržanie potrebného počtu hlasov pri prijatí uznesenia a pod.).

52. Prvý a podstatný žalobný dôvod t.j. tvrdenie žalobcu, že sa žiadne MVZ sa 30.05.2018 nekonalo súd vyhodnotil v kontexte vykonaného dokazovania za nedôvodný. Predovšetkým súd vychádzal z nesporne žalobcom a D. K. podpísanej zápisnice o konaní uvedeného MVZ dňa 30.05.2018. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že v sídle spoločnosti sa MVZ tak, ako je uvedené v zápisnici nemohlo uskutočniť, preukázaná bola však aj skutočnosť, že v sídle žalovaného na D. XX sa neuskutočňovali ani predchádzajúce valné zhromaždenia žalovaného (výsluch R. J. S. C. I.). Na adrese evidovanej ako sídlo žalovaného - D.Á. XX, sa preberala pošta, ktorú C. I. odovzdával spoločníkom. Z vykonaného dokazovania však súčasne jasne vyplynul záver, že obaja spoločníci žalovaného sa dňa 30.05.2018 stretli, motorovým vozidlom za účasti C. K. sa presunuli najprv na Notársky úrad v Piešťanoch a neskôr na Obecný úrad v P.. V uvedenom časovom okamihu mali obaja spoločníci dostatočný časový priestor aby jednotlivé body programu MVZ prebrali a vyjadrili o jednotlivých bodoch súhlas, prípadne nesúhlas. Zápisnica z MVZ bola preukázateľne predpripravená, spoločníci však jej podpísaním prejavili vôľu zachytiť skutočnosť, že MVZ 30.05.2018 skutočne prebehlo spôsobom v nej uvádzaným, pričom podstatným je aj skutočnosť, že takýto postup bol bežnou praxou spoločníkov žalovaného. Samotná skutočnosť, že predmetná zápisnica obsahuje nesprávne uvedené miesto konania a ako čas skončenia uvádza 9.15 hod (9.10 hod už spoločníci overovali podpisy na zmluve o prevode obchodného podielu v P.) však len v spojení s tvrdením jedného zo spoločníkov (ktorý zápisnicu, ako aj listinu prítomných spoločníkov podpísal ako zapisovateľ), že sa MVZ vôbec nekonalo nevyvoláva podľa názoru súdu rozumné pochybnosti o skutočnosti, že MVZ žalovaného sa dňa 30.05.2018 vôbec neuskutočnilo - nekonalo. Obe vytýkané nedostatky zápisnice t.j. nesprávny čas skončenia MVZ ako aj uvedenie miesta konania ako sídla spoločnosti, súd pripisuje predovšetkým skutočnosti, že ide o zápisnicu predpripravenú a spoločníci pri jej podpisovaní zjavne uvedené skutočnosti neuviedli do súladu so skutočným stavom. Nakoľko však predmetnú zápisnicu ako zapisovateľ (t.j. osoba zodpovedná za spísanie zápisnice, a zachytenie priebehu MVZ vrátane údajov o mieste a čase konania MVZ) podpísal žalobca nemôže na takýchto formálnych nedostatkoch (ktoré v podstate ako zapisovateľ spôsobil) bez ďalšieho spochybňovať samotné konanie MVZ. 53. Priebeh a konanie samotného MVZ však nevyplýva len zo samotnej zápisnice podpísanej nielen žalobcom ale aj D. K. (t.j všetkými spoločníkmi žalovaného), ale aj výsluchu C. K., ktorý uviedol že spoločníci s jednotlivými bodmi programu vyjadrili súhlas ústne po ich prebratí. Sám žalobca nepodpísal len Listinu prítomných spoločníkov na MVZ dňa 30.05.2018 ako prítomný spoločník, ale aj ako zapisovateľ potvrdil správnosť listiny prítomných spoločníkov a rovnako ako zapisovateľ podpísal aj samotnú zápisnicu o MVZ zo dňa 30.05.2018. Vyhodnotenie uvedených dôkazov v ich súvislosti vedie súd k záveru, že žalobca súdu nepreukázal, že sa dňa 30.05.2018 MVZ žalovaného za jeho účasti a spoločníka D. K. nekonalo spôsobom zachyteným v predmetnej zápisnici. 54. Pri overovaní pravosti podpisov na zmluve o prevode obchodného podielu na Obecnom úrade P. žalobca jasne a bez pochybností prejavil, že si je vedomý toho, aké listiny podpisuje, čo potvrdila svedkyňa I. J., pričom jej z výpovede z hľadiska konzistentnosti, dôveryhodnosti a pravdivosti nemá súd čo vytknúť. Jasne vysvetlila, že skutočnosť, či osoby ktorých podpisy na listinách overuje, vedia aké listiny podpisujú od nich pred podpisom zisťuje pravidelne. Niet pochybností o skutočnosti, že takto postupovala aj pri žalobcovi. Vychádzajúc zo záveru, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 30.05.2018 obsahuje preukázateľne a nepochybne prejav vôle žalobcu previesť svoj obchodný podiel v žalovanom na C. K., nemohol súd prehliadnuť ani bod (E) predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu, v ktorej účastníci zmluvy (teda aj žalobca) ako jeden z dôvodov uzatvorenia zmluvy uvádzajú, skutočnosť, že Valné zhromaždenie Spoločnosti - žalovaného udelilo súhlas s prevodom Obchodného podielu z Prevodcu I a II na Nadobúdateľa. Je teda zrejmé, že v čase podpisovania predmetnej zmluvy 30.05.2018 o 9.10 hod na Obecnom úrade P. si všetci jej účastníci boli vedomí skutočnosti, že valného zhromaždenie žalovaného už s prevodom obchodných podielov žalobcu a D. K. na C. K. súhlas vyslovilo, a túto svoju vedomosť zachytili v obsahu predmetnej listiny - zmluvy o prevode obchodného podielu. 55. Žalobca tvrdil, že zápisnicu o MVZ, ako aj zmluvu o prevode obchodné podielu zo dňa 30.05.2018 podpísal v omyle, že podpisuje dokumenty týkajúce sa likvidácie žalovaného - ako 84 ročný, nemôže riadne čítať, býva dezorientovaný a dôverčivý, čo bolo zneužité C. K.. Žiadna z uvedených skutočností však z vykonaného dokazovania nevyplynula. Tvrdenia žalobcu a presvedčení, že podpisuje dokumenty týkajúce sa likvidácie žalovaného neboli s výnimkou jeho vlastnej výpovede podporené žiadnym z

vykonaných dôkazov. Nesporným bola len samotná skutočnosť, že žalovaný bol v likvidácii od roku 2013. Formálne nedostatky zápisnice (sídlo a čas skončenia zasadnutia) na unesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadne uvedených tvrdení nepostačujú. Žalobca tak v konaní pred súdom neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by relevantným a jednoznačným spôsobom spochybnil konanie MVZ dňa 30.05.2018 tak, ako vyplýva zo zápisnice MVZ zo dňa 30.05.2018 56. K tvrdeniu žalobcu, že nemal vôľu podpísať zápisnicu o MVZ z 30.05.2018 súd uvádza, že vôľu nie je možné objektívne skúmať, o jej obsahu svedčí len jej vonkajšia manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci subjekt urobí svoju vôľu rozpoznateľnú pre okolie. Vonkajší prejav vôle potom v súhrne s konkrétnymi okolnosťami, za ktorých bol urobený (prejav vôle žalobcu osvedčiť ako zapisovateľ konanie a priebeh MVZ a prejav vôle D. osvedčiť ako predseda MVZ konanie a priebeh MVZ bol zachytený v zápisnici z MVZ žalovaného, ktorú vlastnoručne podpísali), dáva v prípade pochybností odpoveď na otázku, či úkon bol urobený vážne a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pre spochybnenie vážnosti vôle však nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada (porov. v tomto smere napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.5.2016). O existencii vôle žalobcu zúčastniť sa a hlasovať na MVZ dňa 30.05.2018 svedčí nielen jeho podpis na zápisnici z MVZ ako zapisovateľa, ale aj podpis (overený) na zmluve o prevode obchodného podielu. 57. Samotné neprečítanie textu zápisnice pred jej podpisom nemôže mať samo osebe za následok neplatnosť uznesení na takomto valnom zhromaždení prijatých. Žalobca podpísal zápisnicu o MVZ a zmluvu o prevode obchodného podielu dobrovoľne a slobodne, keďže k ich podpisu na obecnom úrade nebol žiadnym spôsobom prinútený. Opak preukázaný nebol. Bolo právom žalobcu oboznámiť sa s textom ním podpisovanej zmluvy o prevode obchodného podielu. Bolo jeho povinnosťou sa pred podpisom zápisnice z MVZ oboznámiť sa s textom ním podpisovanej a ako zapisovateľom osvedčovanej zápisnice z MVZ, pričom pokiaľ sa nepreukáže opak je potrebné predpokladať, že zapisovateľ sa so zápisnicou o MVZ pred jej podpisom oboznámil. Ak tak neurobil, konal nezodpovedne a nedbanlivo. Takéto správanie však nemôže mať za následok neplatnosť určitých a zrozumiteľných na takomto MVZ prijatých uznesení. Bez ďalšieho takýto tvrdený postup žalobcu nemôže viesť ani k záveru, že MVZ sa vôbec nekonalo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že stále platí stará rímska zásada „právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým,, (vigilantibus iura scripta sunt), ktorá vyžaduje, aby každý zachoval aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu šifrovaného vlastnou rukou. Pokiaľ takto žalobca nekonal a neprečítal si dokumenty, ktoré podpísal, musí znášať dôsledky svojho konania a túto okolnosť nemožno pričítať na ťarchu žalovaného (resp. ostatných spoločníkov žalovaného). Akceptovaním argumentácie žalobcu, že prejav vôle zachytený v zápisnici z MVZ resp. zmluve o prevode obchodného podielu nebol vážny, resp. že si túto pred podpísaním neprečítal, a preto naň nemožno prihliadať, by bol výrazne popretý princíp právnej istoty, lebo ak by sa každý mohol kedykoľvek odvolávať na to, že jeho vôľa nebola vážna (nesmerovala k právnym následkom), nebolo by nikdy isté, či právny úkon vôbec vznikol a aké má následky. 58. Ani prípadný omyl žalobcu pri podpisovaní zápisnice z MVZ a zmluvy o prevode obchodného podielu, by nebol relevantný. I v tomto prípade totiž platí, že o ospravedlniteľný omyl nejde vtedy, ak mal konajúci možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodnými pre uskutočnenie právneho úkonu, resp. osvedčenie pravdivosti ním podpisovanej listiny. Nemožno totiž akceptovať, že by bolo možné účinne sa dovolávať neplatnosti právneho úkonu pre omyl za situácie, keď by osoba dovolávajúca sa omylu zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného plánovaného právneho úkonu resp. podpisovanej listiny. 59. Ako ďalší žalobný dôvod uplatnený žalobcom bolo tvrdenie, že MVZ konané dňa 30.05.2018 nebolo riadne zvolané - a teda že o jeho termíne nebol upovedomený najmenej 10 dní pred jeho konaním (a teda, že o ňom nebol o ňom upovedomený vôbec), nakoľko žiadnu pozvánku na valné zhromaždenie nedostal, nemala žiadnu vedomosť o termíne a programe valného zhromaždenia. 60. Súd je toho názoru, že zvolávanie valného zhromaždenia sa musí podriadiť pevným pravidlám, aby sa zamedzilo manipulovaniu s účasťou spoločníkov v snahe ovplyvniť hlasovanie. Preto možno odporúčať, aby zakladatelia venovali týmto otázkam náležitú pozornosť už pri koncipovaní spoločenskej zmluvy. Valné zhromaždenie zásadne zvolávajú konatelia (§ 128 ods. 1), a to na základe pravidiel upravených v spoločenskej zmluve. Iba vo výnimočných prípadoch zákon pripúšťa, aby valné

zhromaždenie zvolali spoločníci. Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, valné zhromaždenie musí byť zvolané s časovým predstihom najmenej 15 dní. Zákonom ustanovená pätnásťdňová lehota je lehotou dispozitívnou. Spoločenská zmluva môže napríklad určiť, že všetci spoločníci musia byť pozvaní na valné zhromaždenie tak, aby pozvánku dostali najneskôr 10 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, alebo môže naopak určiť, že valné zhromaždenie treba zvolať napríklad s časovým predstihom najmenej 30 dní. S účinnosťou od 1. januára 2002 bola zavedená dispozitívnosť aj pokiaľ ide o formu zvolania valného zhromaždenia. Zvolanie písomnou pozvánkou sa vyžaduje iba v prípade, keď spoločenská zmluva neupravuje iný spôsob zvolávania valného zhromaždenia. Prípustná je teda aj možnosť jeho zvolania telefonicky, telegraficky, elektronickou poštou a pod., čo výlučne závisí od úpravy obsiahnutej v spoločenskej zmluve. Napriek uvedenému treba odporučiť, aby spoločenská zmluva v záujme zabezpečenia väčšej miery právnej istoty pre jednotlivých spoločníkov vyžadovala doručenie pozvánky v písomnej forme. Jedným z dôvodov na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom totiž môže byť aj nedodržanie postupu pre zvolanie valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). 21). Ak však spoločenská zmluva pripúšťa možnosť zvolania valného zhromaždenia telefonicky, spoločník, ktorý sa domáha určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia pre nedodržanie formálneho postupu jeho zvolania, bude zrejme len veľmi ťažko preukazovať súdu, že postup pre zvolanie valného zhromaždenia skutočne nebol dodržaný. Program valného zhromaždenia musí byť spoločníkom oznámený vopred, a to v rovnakej lehote, aká sa vyžaduje na zvolanie valného zhromaždenia. To znamená, že zaradiť nové veci do programu (napríklad v priebehu valného zhromaždenia) nemožno bez súhlasu všetkých spoločníkov; inak by aj v tomto prípade mohli byť uznesenia valného zhromaždenia napadnuté na súde žalobou o určenie ich neplatnosti podľa .“ (Oľga Ovečková a kolektív, , Komentár, Druhé doplnené a prepracované vydanie, IURA EDITION 2008) 61. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver že MVZ konané dňa 30.05.2018 zvolal konateľ žalovaného R. J. sprostredkovane cez C. K., ktorý postup podľa názoru súdu nebol v súlade s ustanovením článku 7 bod 7.12 spoločenskej zmluvy, keďže takmer bezformálny spôsob zvolávania valného zhromaždenia konateľom, ktorý sa pripúšťa je zvolanie osobne. Zvolanie valného zhromaždenia sprostredkovane cez tretiu osobu tak, ako to konateľ vykonal cez C. K. podľa názoru súdu takúto formu zvolania nenaplnilo. Tento postup bol teda v rozpore so spoločenskou zmluvou žalovaného. 62. Proces zvolania valného zhromaždenia v danom prípade však nie je rozhodujúci (podľa nesporného tvrdenia žalobcu mu nebola doručená pozvánka na valné zhromaždenie), keďže žalobca sa MVZ dňa 30.05.2018 zúčastnil, zápisnicu aj listinu o prítomných spoločníkoch podpísal ako zapisovateľ, a hlasovaním o všetkých bodoch programu v podstate zhojil aj formálne nedostatky pri zvolaní predmetného valného zhromaždenia. Na podporu tejto úvahy súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 30/2001 zo dňa 29.10.2003, v odôvodnení ktorého okrem iného uviedol: „Valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným sa má uskutočniť v lehote určenej v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom najmenej 15 dní predo dňom jeho konania, a to písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú inak ( ). Postup zvolávania valného zhromaždenia môže byť v podrobnostiach doplnený v spoločenskej zmluve alebo stanovách spoločnosti, prípadne môže v nich byť upravený odchylne. Zmyslom tejto úpravy je ochrana záujmov spoločníkov v tom, aby každý z nich mal reálnu možnosť zúčastniť sa na valnom zhromaždení a uplatniť svoje základné právo. Predovšetkým sa tak má zabezpečiť, aby každý spoločník mal možnosť v primeranej lehote dozvedieť sa o konaní valného zhromaždenia, rozhodnúť sa, či sa na ňom zúčastní, prípadne sa na rokovanie pripraviť. Preto je určené, kto môže zvolať valné zhromaždenie, akým spôsobom a v akej lehote sa spoločníci na valné zhromaždenie pozývajú. Dôsledky formálnych vád pri zvolávaní valného zhromaždenia z hľadiska vplyvu na platnosť valným zhromaždením prijatých rozhodnutí treba posudzovať podľa toho, či v konkrétnom prípade mali alebo mohli mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia práva niektorého zo spoločníkov. V praktickej činnosti spoločnosti môže nastať situácia, že spoločníci nebudú trvať na tom, aby v konkrétnom prípade bol dodržaný formálny postup pri zvolávaní valného zhromaždenia, prípadne budú mať záujem a trvať na konaní valného zhromaždenia napriek tomu, že nemohol byť, alebo nebol dodržaný predpísaný postup pre jeho zvolanie. Najčastejšie to bude zrieknutie sa dodržania písomnej formy pozvánky alebo lehoty na zvolanie valného zhromaždenia. Prejavom spoločníka o tom, že netrvá na niektorej zložke predpísaného formálneho postupu pri zvolávaní valného zhromaždenia, je podľa názoru dovolacieho súdu prípadná formálna vada zhojená. Prejav vôle musí urobiť spoločník, vo vzťahu ku ktorému predpísaný formálny postup dodržaný nebol. Opačný prístup k otázke platnosti rozhodnutia

valného zhromaždenia by bol v rozpore so zmyslom a cieľom, ktorý zákonná úprava sleduje. Nebol by prejavom ochrany práv a záujmov spoločníkov, ale naopak, záujmy spoločníkov by poškodzoval. 63. Zo zápisnice z MVZ žalovaného zo dňa 30.05.2018, ktorú podpísali obaja t.j všetci spoločníci žalovaného - D. K. ako predseda MVZ a žalobca ako zapisovateľ MVZ, že hneď v úvode sa konštatuje, „že MVZ bolo riadne zvolané v súlade s a so Spoločenskou zmluvou, je uznášaniaschopné, nakoľko sú prítomní všetci spoločníci spoločnosti, ktorí majú 100%-ný podiel na základom imaní, a to D. K. a žalobca“. Žalobca hlasoval za všetky prijaté uznesenia č. 1 až 3, a teda schválenie programu, voľbu orgánov MVZ a uznesenie o súhlase s prevodom obchodných podielov. Konštatovanie je tak nepochybne prejavom vôle všetkých spoločníkov považovať valné zhromaždenie za platne zvolané napriek prípadným formálnym vadám pri jeho zvolaní, i prejavom vôle zúčastniť sa ho, a to tým viac, že uznesenia valného zhromaždenia bolo prijaté hlasmi všetkých spoločníkov, jednomyseľne. Prijatím napadnutých uznesení preto nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu ako spoločníka, podieľať sa prostredníctvom účasti a hlasovaním na valných zhromaždeniach na chode spoločnosti. Vzhľadom aj na v tomto odseku uvedené skutočnosti, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 64. Podľa článku 7 bod 7.11 spoločenskej zmluvy žalovaného valné zhromaždenie zvoláva konateľ spoločnosti a to najmenej raz za rok. Uvedené ustanovenie spoločenskej zmluvy však konateľa spoločnosti nelimituje, a je oprávnený zvolávať valné zhromaždenie podľa potreby, minimálne raz ročne (horná hranica počtu zvolaných valných zhromaždení teda nie je určená). Aj keď druhá veta predmetného ustanovenia spoločenskej zmluvy žalovaného narába s pojmom a podmienkami zvolania „mimoriadneho“ valného zhromaždenia, podľa názoru súdu uvedené znenie spoločenskej zmluvy konateľa spoločnosti nelimituje v možnosti zvolať valné zhromaždenie a poprípade ho nazvať aj „mimoriadne“ aj z iných dôvodov, ako tam uvedených (ak zistí, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania alebo to možno predpokladať), v prípade existencie v spoločenskej zmluve uvedených dôvodov je však obligatórne povinný tak urobiť. Skutočnosť, že MVZ bolo konateľom žalovaného zvolané z iných dôvodov, ako obligatórnych podľa spoločenskej zmluvy tak nemá za následok jeho rozpor so zákonom a ani spoločenskou zmluvou. 65. V rovine nepreukázaného tvrdenia teda ostala skutočnosť, že žalobca podpísal zápisnicu o konaní MVZ nechtiac - omylom v domnienke, že podpisuje listiny týkajúce sa likvidácie spoločnosti. Z vykonaného dokazovania taktiež nevyplynul záver, že by žalobca v čase podpisovania zápisnice nebol schopný riadne prejaviť svoju vôľu, bol uvedený do omylu a nebol schopný riadne vnímať to, čo podpisuje. Samotné neprečítanie textu listiny/zápisnice pred jej podpisom nemôže mať samo osebe za následok neplatnosť uznesení na takomto MVZ prijatých. Žalobca podpísal zápisnicu o konaní MVZ dobrovoľne a slobodne, na konci zápisnice ako zapisovateľ, a súčasne sa podpísal na listine prítomných spoločníkov ako prítomný spoločník a súčasne ako zapisovateľ potvrdzujúci (spolu s predsedom MVZ) správnosť listiny prítomných spoločníkov. Je nesporné, že ide o podpisy žalobcu. Podpis žalobcu na samotnej zmluve o prevode obchodného podielu je osvedčený. K podpisu na obecnom úrade nebol žiadnym spôsobom prinútený. Pracovníčka obecného úradu potvrdila, že žalobca vedel aké listiny podpisuje. Žiadny nátlak preukázaný nebol. Javí sa preto logický záver, že ak žalobca na obci vedel, že podpisuje zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorým sa obchodné podiely jeho a D. K. prevádzajú na C. K. (s odkazom na súhlas MVZ s takýmto prevodom), že na MVZ konanom toho istého dňa sa zúčastnil a hlasoval o schválení prijatých uznesení t.j. predovšetkým uznesenia, ktorým VZ takýto prevod podielov spoločníkov schválilo. Zápisnica o konaní MVZ dňa 30.05.2018 je zároveň podpísaná nielen žalobcom, ale nesporne aj D. K., pričom skutočnosť, že k prebratiu jednotlivých bodov uvádzaných v zápisnici, prečítaniu vrátane vyjadrenia súhlasu vo vzťahu k všetkým trom uzneseniam dňa 30.05.2018 došlo vyplýva aj z výsluchu C. K.. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynul záver, že zápisnica o MVZ (tak, ako bolo v žalovanom zvykom) bola pripravená dopredu, ak žalobca ako zapisovateľ takúto zápisnicu podpísal, bez toho, aby v nej uviedol skutočný čas skončenia, resp. uviedol ako miesto konania MVZ - sídlo spoločnosti, aj keď toto sa v jej sídle nekonalo, nemôže mať takýto postup za následok neplatnosť uznesení na tomto MVZ prijatých. Takéto formálne nedostatky ani v spojení s tvrdeniami žalobcu nevedú k záveru o skutočnosti, že MVZ žalovaného sa 30.05.2018 neuskutočnilo a uznesenia na ňom prijaté neboli resp. boli prijaté v rozpore so zákonom, stanovami alebo spoločenskou zmluvou. Bolo právom a súčasne povinnosťou žalobcu oboznámiť sa s textom ním ako zapisovateľom podpisovaných listín. Ak tak neurobil (čo sa však v konaní nepreukázalo), konal nezodpovedne a nedbanlivo. Takéto jeho správanie však nemôže mať za následok neplatnosť určitých a zrozumiteľných na takomto VZ prijatých uznesení. Proces zvolania valného zhromaždenia v danom prípade nie je rozhodujúci (podľa tvrdenia žalobcu mu nebola doručená pozvánka na valné zhromaždenie), keďže žalobca sa valného zhromaždenia zúčastnil a hlasovaním o všetkých bodoch programu a osvedčením

priebehu MVZ ako zapisovateľ v podstate zhojil aj prípadné formálne nedostatky pri zvolávaní predmetného valného zhromaždenia. 66. Žalobca teda v priebehu konania nepreukázal, že uznesenia č. 1 až 3 prijaté na MVZ žalovaného dňa 30.05.2018, ktorých neplatnosti sa v konaní domáhal, boli prijaté v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. 67. Všetky dôvody neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia uvádzané žalobcom v žalobe a uplatnené v trojmesačnej zákonnej lehote na súde boli nedôvodné. Na prípadné skutkové a právne dôvody neplatnosti tvrdené, rozširované a doplnené žalobcom v priebehu konania súd neprihliadal nakoľko mu v tom bránila 3 mesačná zákonná lehota od prijatia napadnutých uznesení, ktorá nelimituje žalobcu len v možnosti napadnúť uznesenia žalobou o neplatnosť, ale v uvedenej lehote musí na súde aj uplatniť všetky dôvody, v ktorých vidí nesúlad napadnutých uznesení so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Akékoľvek nové dôvody v 3 mesačnej lehote neuplatnené, tak nemôžu byť preskúmavané, nakoľko boli uplatnené oneskorene. Uvedené platí predovšetkým k skutočnostiam uvádzaným žalobcom (nad rámec žalobných dôvodov) vo vyjadreniach a upozorneniach doručených súdu po 30.08.2018. 68. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. , , ) 69. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 70. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 71. Nakoľko žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal teda plný úspech a súd v konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k výnimočnému nepriznaniu náhrady trov konania, priznal súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % 72. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.