Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/101/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou MCL s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému: Rektor Trnavskej univerzity v Trnave, so sídlom Hornopotočná 23, 918 43 Trnava, IČO: 31 825 249, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rektora Trnavskej univerzity v Trnave č. TU_686-2020/FF zo dňa 21.10.2020 takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Rektora Trnavskej univerzity v Trnave č. TU_686-2020/FF zo dňa 21. októbra 2020 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2020 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Rektora Trnavskej univerzity v Trnave č. TU_686-2020/FF zo dňa 21.10.2020, ktorým tento žiadosť žalobkyne o zmenu rozhodnutia vo veci úhrady školného v akademickom roku 2020/2021 vo výške 700 eur zamietol. Vyrubené ročné školné vo výške 700 eur bolo žalobkyni povolené uhradiť v splátkach s tým, že prvá splátka vo výške 350 eur bola uhradená 23.9.2020 a druhú splátku vo výške 350 eur jej bola povolená uhradiť v lehote splatnosti najneskôr do 30. novembra 2020. Žalobkyňa s týmto rozhodnutím nesúhlasila, žiadala ho zrušiť, nakoľko pri vydaní tohto rozhodnutia žalovaný porušil viaceré ustanovenia správneho poriadku, čím zapríčinil nezákonnosť tohto rozhodnutia. Poukázala na to, že je študentkou druhého ročníka, tretieho semestra v študijnom programe Dejiny a teória umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (ďalej len FF TRUNI) a prvého ročníka, prvého semestra v študijnom programe Klasické jazyky FF TRUNI, pričom oba študijné programy navštevuje dennou formou. Na základe súbehu štúdia v dvoch študijných programoch vydal dekan FF TRUNI, ako orgán akademickej samosprávy fakulty rozhodnutie č. TU_9-2020/4813, v ktorom rozhodol o povinnosti žalobkyne uhradiť školné vo výške 700 eur do 30.9.2020. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že žaloba nesmeruje voči rozhodnutiu o školnom, toto rozhodnutie o školnom malo len za následok podanie žiadosti žalobkyne o odpustenie školného stanoveného v rozhodnutí o školnom. V súvislosti s vydaním rozhodnutia o školnom a na základe informácií od pracovníkov FF TRUNI si žalobkyňa dňa 18.9.2020 podala žiadosť o odpustenie školného na formulári vyžadovanom FF TRUNI, pričom túto žiadosť postavila na viacerých dôvodoch, a to konkrétne sociálnych, podľa čl. 40 ods. 6 písm. b) štatútu; ďalej študijných výsledkoch podľa čl. 40 ods. 6 písm. a) štatútu a ďalších skutočnostiach hodných osobitného zreteľa.

Žalovaný rozhodnutím č. TU_686-2020/FF zo dňa 21.10.2020 zamietol žiadosť žalobkyne o odpustenie školného, pričom svoje rozhodnutie postavil na aplikácii § 92 ods. 5 zákona o vysokých školách,

z ktorého citoval: „študent, ktorý študuje súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni, je povinný uhradiť ročné školné v druhom a ďalšom študijnom programe za štúdium v príslušnom akademickom roku“. V rozhodnutí žalovaného bolo konštatované, že v zmysle § 92 ods. 18 zákona o vysokých školách v spojitosti s čl. 40 ods. 6 štatútu Trnavskej univerzity v Trnave neboli zo strany žalovaného zistené skutočnosti hodné osobitného zreteľa.

Žalobkyňa podala voči tomuto rozhodnutiu žalobu, keď považovala toto rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože vo svojej žiadosti o odpustenie školného uvádzala niekoľko dôvodov, na základe ktorých žiadala, aby bolo jej žiadosti vyhovené. Za tohto stavu považovala takéto odôvodnenie rozhodnutia za nedostatočné a zjavne nepreskúmateľné. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že univerzita predpokladá, že študent môže požiadať o odpustenie školného z viacerých dôvodov (zdravotné dôvody, sociálne dôvody a iné dôvody), avšak žalovaný sa v rozhodnutí nevyrovnal so žiadnym z dôvodov, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojej žiadosti o odpustenie školného.

Pokiaľ ide o jednotlivé dôvody, na základe ktorých si podala žiadosť o odpustenie školného, tak uviedla predovšetkým svoju sociálnu situáciu. Poukázala na to, že nakoľko formulár žiadosti vyžadovaný TRUNI neponúka dostatočný priestor, uviedla argumenty pre tento dôvod v stručnej podobe v sprievodnom liste, v ktorom ďalej odkazuje na jej žiadosť o priznanie sociálneho štipendia a sprievodný list k žiadosti o priznanie sociálneho štipendia. Uviedla, že je matkou nezaopatreného dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej starostlivosti jej matky. Jej matka sa pritom, okrem jej syna stará aj o ďalšie dve sestry žalobkyne, ktorá jedna je plnoletá, ktorá sa sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania a tiež maloletú, ktorá ešte neukončila povinnú školskú dochádzku. Okrem toho uviedla, že manželstvo jej matky bolo anulované, o deti v jej opatere sa stará ako „slobodná matka“. Za týchto okolností jej preto jej matka nemôže prispievať na štúdium a je teda závislá od brigádnickej práce popri štúdiu. Vzhľadom na v tom čase aktuálnu pandemickú situáciu sa nemôže spoliehať na príjmy z brigádnickej práce, pričom jej jediným „stabilným príjmom“ je sociálne štipendium, ktoré jej bolo priznané.

Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že žalovaný sa nevyjadril k žiadnemu z týchto jej dôvodov, resp. tvrdení týkajúcich sa jej sociálnej situácie a neuviedol, prečo tieto sociálne dôvody nepovažuje za dostatočné. Okrem toho poukázala na to, že vo svojej žiadosti uvádzala aj svoje vynikajúce študijné výsledky ako dôvod pre odpustenie školného podľa čl. 40 ods. 6 písm. a) štatútu vysokej školy, pričom ani v tomto smere sa žalovaný nevysporiadal s jej argumentáciou a ňou uvádzané skutočnosti nezohľadnil pri posudzovaní žiadosti o odpustenie školného. Za tohto stavu mala za to, že žalovaný si nesplnil zákonné povinnosti, ktoré mu pri rozhodovaní ukladá správny poriadok, a preto žiadala rozhodnutie žalovaného zrušiť ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti poukázala aj na konštantnú judikatúru a právnu prax, podľa ktorej v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán „uviesť jasnú odpoveď aké úvahy akceptovala a prečo, pri prijímaní svojho odmietavého rozhodnutia (Najvyšší súd sp.zn.: , sp.zn.: ). Znamená to, že z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zjavné, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za bezdôvodné, mylné alebo vyvrátiteľné, ktoré skutočnosti vzal za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predložené účastníkom za nerozhodné, nesprávne, alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené, podľa ktorej normy rozhodol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a v prípade rozhodovania o relatívne neurčitej sankcii, aké úvahy ho viedli k uloženiu sankcie v konkrétnej výške (Vrchní súd v Prahe, sp.zn.: -22). Okrem toho mala za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nakoľko rozhodnutie je postavené na argumentácii § 92 ods. 5 zákona o vysokých školách, pričom v tejto súvislosti uvádza, že žalobkyňa je študentkou dvoch študijných programov, a preto je povinná platiť ročné školné za druhý študijný program, ktorý navštevuje. Takúto argumentáciu žalobkyňa považovala zo strany žalovaného za účelovú a nesprávnu. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že si je vedomá svojej povinnosti platiť školné, a preto z tohto dôvodu podala žiadosť o odpustenie školného, pričom zaplatila prvú a na základe zamietnutia žiadosti o odpustenie školného napádaným rozhodnutím aj druhú splátku.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.10.2021, doručeným správnemu súdu dňa 13.10.2021, opísal priebeh administratívneho konania a tiež poukázal na platnú právnu úpravu na úseku platenia školného za štúdium na vysokej škole a tiež na všeobecne záväzné právne predpisy ako aj vnútorné predpisy Trnavskej univerzity v Trnave, ktoré sa týkajú školného. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na ust. § 92 ods. 18 zákona o vysokých školách, v ktorom je ustanovené, re rektor môže školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny ich splatnosti s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo na iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa podľa zásad uvedených v štatúte vysokej školy. Uviedol, že v prípade žalobkyne bol žalovanému predložený spolu so žiadosťou o zníženie/odpustenie školného predložený písomný návrh dekana Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, kde bol označený „iný návrh“ – splátkový kalendár. Ďalej poukázal na to, že Trnavská univerzita v Trnave prostredníctvom oddelenia pre vzdelávanie a starostlivosť o študentov na vydané metodické usmernenie pre spracovávanie žiadosti vo veci zmeny výšky školného. Pri jeho tvorbe sa vzalo na zreteľ, že základnou a zákonnou povinnosťou študentov, ak sa na nich nevzťahuje výnimka o bezplatnom štúdiu, je platiť školné, čo platí pre súbežné, nadštandardné a externé štúdium. Znamená to, že úľavy zo školného môžu byť študentom cestou študijných oddelení odporúčané len vo výnimočných prípadoch:

nadštandardného štúdia – denné štúdium (po prekročení obvyklej dĺžky štúdia – sirota, polosirota, nevykonanie štátnej skúšky z vážnych zdravotných dôvodov, študent obhajujúci minuloročnú záverečnú prácu, pričom nezmenil tému práce ani školiteľa, študent nemá žiadne študijné povinnosti v zimnom semestri), umožňuje sa splátkový kalendár (vyhodnotí fakulta na základe doložených dokladov, povolené sú dve splátky k 30.9. daného roka a 30.11. daného roka), externé štúdium v štandardnej dĺžke aj nadštandardne sa nepripúšťa znížiť, ani odpustiť možno povoliť splátkový kalendár,

v prípade špeciálnych žiadosti a ich mimoriadnych riešení (ktoré nespadajú pod bod 1. a 2.); tieto majú fakulty pri predkladaní rektorovi osobitne označiť a oddeliť. V danom prípade z priloženej žiadosti o zníženie/odpustenie školného, stanovisko dekana a Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity bolo „iný návrh“ splátkový kalendár.

Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu žalobkyne, tak žalovaný v tomto písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že východiskom sporu je právna úprava, a to ust. § 92 ods. 18 zákona o vysokých školách, v ktorom je uvedené, že z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť rektora znížiť alebo odpustiť školné, ale vytvára sa fakultatívna možnosť rozhodnúť tak, pričom právna norma odkazuje na stanovenie zásad pre takýto postup v štatúte vysokej školy. V štatúte v článku 40 ods. 6 sa táto fakultatívna možnosť precizuje spôsobom, že odpustiť alebo znížiť školné môže rektor „so zreteľom na finančné zabezpečenie vzdelávacieho procesu“, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že na školné pri súbežnom, nadštandardnom štúdiu a externom štúdiu má vysoká škola právny nárok, nakoľko je to zdroj financovania vzdelávacej činnosti. Na akékoľvek úľavy musí existovať veľmi vážny dôvod hodný osobitného zreteľa. Zdôraznil, že na zníženie alebo odpustenie školného nie je právny nárok. V danom prípade žalovaný v dokladoch nevidel takú intenzitu závažnosti životnej situácie žalobkyne, ktorá by ho v porovnaní s inými študentmi dostávala do diametrálne ťažšieho postavenia. Taktiež žalovaný poukázal na to, že z medzí a hľadísk ustanovených zákonom napadnuté rozhodnutie nevybočilo, nakoľko rektor nie je povinný žiadosti o zníženie/odpustenie školného vyhovieť, a to ani vtedy, ak by existovali sociálne, zdravotné dôvody alebo okolnosti hodné osobitného zreteľa. K úľavám na školnom sa pristupuje celkom výnimočne, v súlade so štatútom „so zreteľom na zabezpečenie vzdelávacieho procesu“. Ani sociálne dôvody nepredstavujú automatický dôvod pre uplatnenie fakultatívnej možnosti rektora univerzity rozhodnúť o znížení, alebo nepriznaní školného a sú posudzované náležite, od prípadu k prípadu. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalovaný v ďalšom svojom písomnom podaní zo dňa 14.1.2022, doručenom súdu 24.1.2022 nesúhlasil s argumentáciou žalobkyne a poukázal na to, že v prípade konania a rozhodovania rektora vysokej školy podľa § 92 ods. 18 zákona o vysokých školách v platnom znení sa v zmysle § 108 ods. 1 zákona o vysokých školách, s výnimkou taxatívne uvedených prípadov (písmeno a) až g) tohto ustanovenia) neaplikuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. správny poriadok. Rozhodovanie o školnom je prejavom akademickej samosprávy vysokej školy (§ 6 ods. 1 písm. e) a l) zákona o vysokých školách), a preto aplikácia noriem správneho poriadku je vylúčená aj pri použití analógie iuris. V tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.zn. zo dňa 29.1.2009, v ktorom je konštatované, že pri analógii práva v prípade, keď sa pri riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna norma, postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel, či účel zákona (ratio legis). Vo verejnom práve je možnosť použitia analógie ojedinelá. Vyskytuje sa len tam, kde ju právo výslovne predpokladá. Analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného práva. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie nevybočuje z medzí zákonnosti, a to napriek jeho stručnému odôvodneniu. Súdna prax nepovažuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozhodnutie, ktoré napriek obsahovej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. ). V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že zrušujúci výrok správneho súdu okamihom právoplatnosti nielen odstráni napadnuté rozhodnutie, ale spravidla aj vráti vec do okamihu pred rozhodnutím žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na to, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Výsledkom zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia tak v konečnom dôsledku môže byť len podrobnejšie vysporiadanie sa žalovaného správneho orgánu s listinami, ktorými žalobkyňa odôvodňuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa; neexistuje však právna istota, ani právny nárok na vydanie priaznivejšieho rozhodnutia pre žalobkyňu.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.10.2021, doručeným správnemu súdu dňa 13.10.2021 opísal priebeh administratívneho konania a tiež poukázal na platnú právnu úpravu na úseku platenia školného za štúdium na vysokej škole, a to jednak na všeobecne záväzné právne predpisy ako aj vnútorné predpisy Trnavskej univerzity v Trnave, ktoré sa týkajú školného. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na ust. § 92 ods. 18 zákona o vysokých školách, v ktorom je ustanovené, re rektor môže školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny ich splatnosti s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo na iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa podľa zásad uvedených v štatúte vysokej školy. Uviedol, že v prípade žalobkyne bol žalovanému predložený spolu so žiadosťou o zníženie/odpustenie školného predložený písomný návrh dekana Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, kde bol označený „iný návrh“ – splátkový kalendár. Ďalej poukázal na to, že Trnavská univerzita v Trnave prostredníctvom oddelenia pre vzdelávanie a starostlivosť o študentov na vydané metodické usmernenie pre spracovávanie žiadosti vo veci zmeny výšky školného. Pri jeho tvorbe sa vzalo na zreteľ, že základnou a zákonnou povinnosťou študentov, ak sa na nich nevzťahuje výnimka o bezplatnom štúdiu, je platiť školné, čo platí pre súbežné, nadštandardné a externé štúdium. Znamená to, že úľavy zo školného môžu byť študentom cestou študijných oddelení odporúčané len vo výnimočných prípadoch:

nadštandardného štúdia – denné štúdium (po prekročení obvyklej dĺžky štúdia – sirota, polosirota, nevykonanie štátnej skúšky z vážnych zdravotných dôvodov, študent obhajujúci minuloročnú záverečnú prácu, pričom nezmenil tému práce ani školiteľa, študent nemá žiadne študijné povinnosti v zimnom semestri),

umožňuje sa splátkový kalendár (vyhodnotí fakulta na základe doložených dokladov, povolené sú dve splátky k 30.9. daného roka a 30.11. daného roka), externé štúdium v štandardnej dĺžke aj nadštandardne sa nepripúšťa znížiť, ani odpustiť možno povoliť splátkový kalendár, v prípade špeciálnych žiadosti a ich mimoriadnych riešení (ktoré nespadajú pod bod 1. a 2.); tieto majú fakulty pri predkladaní rektorovi osobitne označiť a oddeliť. V danom prípade z priloženej žiadosti o zníženie/odpustenie školného, stanovisko dekana a Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity bolo „iný návrh“ splátkový kalendár.

Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu žalobkyne, tak žalovaný v tomto písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že východiskom sporu je právna úprava, a to ust. § 92 ods. 18 zákona o vysokých školách, v ktorom je uvedené, že z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť rektora znížiť alebo odpustiť školné, ale vytvára sa fakultatívna možnosť rozhodnúť tak, pričom právna norma odkazuje na stanovenie zásad pre takýto postup v štatúte vysokej školy. V štatúte v článku 40 ods. 6 sa táto fakultatívna možnosť precizuje spôsobom, že odpustiť alebo znížiť školné môže rektor „so zreteľom na finančné

zabezpečenie vzdelávacieho procesu“, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že na školné pri súbežnom, nadštandardnom štúdiu a externom štúdiu má vysoká škola právny nárok, nakoľko je to zdroj financovania vzdelávacej činnosti. Na akékoľvek úľavy musí existovať veľmi vážny dôvod hodný osobitného zreteľa. Zdôraznil, že na zníženie alebo odpustenie školného nie je právny nárok. V danom prípade žalovaný v dokladoch nevidel takú intenzitu závažnosti životnej situácie žalobkyne, ktorá by ho v porovnaní s inými študentmi dostávala do diametrálne ťažšieho postavenia. Taktiež žalovaný poukázal na to, že z medzí a hľadísk ustanovených zákonom napadnuté rozhodnutie nevybočilo, nakoľko rektor nie je povinný žiadosti o zníženie/odpustenie školného vyhovieť, a to ani vtedy, ak by existovali sociálne, zdravotné dôvody alebo okolnosti hodné osobitného zreteľa. K úľavám na školnom sa pristupuje celkom výnimočne, v súlade so štatútom „so zreteľom na zabezpečenie vzdelávacieho procesu“. Ani sociálne dôvody nepredstavujú automatický dôvod pre uplatnenie fakultatívnej možnosti rektora univerzity rozhodnúť o znížení, alebo nepriznaní školného a sú posudzované náležite, od prípadu k prípadu. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Trnave prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 2.2.2023 v zmysle , oboznámil sa s obsahom spisového materiálu ako aj administratívneho spisu, pričom zistil, že žaloba je dôvodná.

Na nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že trvá na podanej žalobe, žiadala rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V plnom rozsahu sa pridržiavala argumentácie uvedenej v žalobe ako aj v jej ďalších písomných podaniach, pričom rozhodnutie považovala za nezákonné, a to najmä z dôvodu nepreskúmateľnosti predmetného rozhodnutia.

Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa pridržiavala dôvodov uvedených vo svojich písomných podaniach.

V predmetnom konaní súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. TU_686-2020/FF zo dňa 21.10.2020, ktorým bolo rozhodnuté tak, že žalobkyňou podaná žiadosť o zmenu rozhodnutia, spočívajúca v znížení, resp. odpustení školného bola zamietnutá. Vyrubené ročné školné vo výške 700 eur bolo žalobkyni povolené uhradiť v dvoch splátkach po 350 eur. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo len konštatované, že žalovaný nezistil skutočnosti hodné osobitného zreteľa, pričom súčasne bolo citované ustanovenie § 92 ods. 5 zákona o vysokých školách a článok 2 ods. 3 Vyhlášky Rektora Trnavskej univerzity v Trnave č. 10/2019 o výške školného a poplatkov spojených so štúdiom na Trnavskej univerzite v Trnave, bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia, prečo nebolo žalobkyňou podanej žiadosti o zníženie, resp. odpustenie školného vyhovené.

Konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy znamená nezriedka zásah do práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Správne súdnictvo poskytuje súdnu ochranu pred nezákonným rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy. Možnosť súdnej kontroly štátnej moci je nedeliteľným atribútom právneho demokratického štátu. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu ( SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve je založené jednak na kontrole verejnej správy v tomto smere, či táto neprekračuje zverené právomoci, a tiež či poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti.

Správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku s jednotlivcom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) a je spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Subjektívne právo možno charakterizovať ako právo osôb vyplývajúce z právnych

noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákona vo sfére verejno-mocenských právomocí.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa a v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (1).

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (2).

Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa o vysokých školách v platnom znení študent je ďalej povinný najmä uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona, a to výlučne a priamo vysokej škole, na ktorej je zapísaný, a pravdivo uviesť skutočnosti rozhodujúce na ich určenie.

Podľa § 92 ods. 5 prvá veta zákona o vysokých školách študent, ktorý študuje súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni, je povinný uhradiť ročné školné v druhom a ďalšom študijnom programe za štúdium v príslušnom akademickom roku.

Podľa § 92 ods. 18 zákona o vysokých školách rektor môže školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny ich splatnosti, s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo na iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa podľa zásad uvedených v štatúte vysokej školy.

Podľa článku 40 štatútu Trnavskej univerzity v Trnave so zreteľom na finančné zabezpečenie vzdelávacieho procesu na univerzite rektor univerzity môže školné a poplatky so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termín ich splatnosti, s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu situáciu študenta, zdravotnú situáciu študenta, skutočnosť, že ide o študenta so špecifickými potrebami, alebo skutočnosť, že ide o študenta, ktorý úspešne reprezentuje univerzitu.

Podľa článku 2 ods. 3 Vyhlášky Rektora č. 10/2019 o výške školného a poplatkov spojených so štúdiom na Trnavskej univerzite v Trnave na akademický rok 2020/2021 študent, ktorý študuje súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni, je povinný uhradiť ročné školné v druhom a v ďalšom študijnom programe za štúdium v príslušnom akademickom roku.

V prvom rade správny súd považuje za potrebné uviesť, že o správnom konaní (Správny poriadok) na konanie podľa zákona o vysokých školách, a preto nie je možné dovolávať sa uplatnenia procesných štandardov stanovených správnym poriadkom.

Na druhej strane je však tiež potrebné zdôrazniť, že postup a rozhodovanie žalovaného pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb (študentov) musí rešpektovať pravidlá a princípy vyplývajúce z práva Európskej únie, okrem iného z čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý zakotvuje právo na dobrú správu veci verejných ako aj odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec (2007) siedmich členských štátov z 20.6.2007 o dobrej správe, ktoré vychádza z dodržiavania zásad zákonnosti, rovnoprávnosti, nestrannosti, proporcionality, právnej istoty, časovej primeranosti, participácie, úcty k súkromiu a transparentnosti. Princíp právnej istoty je zároveň jednou z nedeliteľných súčastí právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási ( SR) a je tiež jedným z kľúčových prvkov pre riadne uplatnenie práva na súdnu alebo inú právnu ochranu ( SR).

Samotné uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci vedenej pod sp.zn. ). Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje prakticky žiadne skutkové ani právne dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené žalobkynej žiadosti o odpustenie, resp. zníženie školného, nebolo možné toto rozhodnutie náležitým spôsobom vecne preskúmať. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na ust. § 92 ods. 18 zákona o vysokých školách ako aj čl. 40 štatútu Trnavskej univerzity v Trnave, z ktorých vyplýva, že rektor môže školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termín ich splatnosti s prihliadnutím či už na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa, čo znamená, že už podľa týchto jednotlivých kritérií, na základe ktorých je možné znížiť alebo odpustiť školné je potrebné postupovať tak, aby rozhodnutie žalovaného bolo aj na základe týchto stanovených kritérií náležitým spôsobom odôvodnené. V tejto súvislosti súd ešte dopĺňa, že žalobkyňa uviedla viacero dôvodov, na základe ktorých žiadala odpustiť, resp. znížiť školné, avšak žalovaný sa s touto jej argumentáciou nezaoberal a nekonkretizoval prečo jednotlivé žalobkyňou uvádzané dôvody nepovažuje za dostatočné, resp. jednoducho povedané ich vôbec nevyhodnotil.

Správny súd tiež zdôrazňuje, že súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a jeho postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd tiež zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia s tým, aby v jeho odôvodnení boli zhodnotené všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom výroku rozhodnutia vrátane hodnotenia dôkazov, ktoré vykonal, resp. vyhodnotil na základe námietok a argumentov uvedených žalobkyňou. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie garantovaného základného práva.

Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil postupom podľa ako nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný náležitým spôsobom nevyhodnotil, resp. neposúdil žalobkyňou uvádzané dôvody, ktoré uviedla vo svojej žiadosti zo dňa 22.9.2020 o zníženie, odpustenie alebo odklad termínu splatnosti školného. Za tohto stavu bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania žalobkyne rozhodol správny súd v zmysle , keď v konaní úspešnej žalobkyni súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.