Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ek/2220/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: K. I. O., O..U..L.., O. O. M. X, XXX XX S.- M., Y.: XX XXX XXX, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: X. M. B., C..: XX.X.XXXX, D. S. Y. XXXX/X, XXX XX I.-C. W., právne zast.: JUDr. Milan Slebodnik, advokát, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice-Juh, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 334,30 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, IČO: 31 274 871, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Marcela Zummerová pod č. 196EX 722/22 v celom rozsahu podľa §61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 611 ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 36 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 113,52 Eur.

IV. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 08.08.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 334,30 Eur s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým bol Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.: -65 zo dňa 12.06.2015, právoplatnosť nadobudol dňa 05.09.2015 a a vykonateľnosť dňa 09.09.2015 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 26.08.2022 poverenie súdnemu exekútorovi Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, IČO: 31 274 871 (ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor následne vydal upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. 196EX 722/22 zo dňa 06.09.2022, ktoré bolo doručené povinnému poštou do vlastných rúk dňa 09.09.2022.

3. Dňa 17.10.2022 poverený súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.09.2022, ktorý zaslal právny zástupca povinného dňa 23.09.2022 do elektronickej schránky súdneho exekútora. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že s vykonaním exekúcie nesúhlasí, pretože neboli splnené podmienky na začatie exekúcie a preto požiadal exekučný súd o jej zastavenie. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 12.06.2015 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) pohľadávku

vo výške 1 334,30 Eur spolu s príslušenstvom a toto rozhodnutie bolo povinnému účinne doručené až dňa 21.04.2016, kedy vtedajší právny zástupca povinného realizoval nahliadnutie a štúdium daného súdneho spisu. Povinný uvádza, že až týmto dňom, teda skutočným a účinným prevzatím rozsudku mohla povinnému začať plynúť zákonná lehota na podanie odvolania, ktoré podal dňa 06.05.2016 vtedajší právny zástupca povinného do podateľne Okresného súdu Košice I. Povinný uvádza, že o odvolaní nebolo do dnešného dňa rozhodnuté a po nahliadnutí do súdneho spisu bolo zistené, že sa v spise odvolanie povinného pre pochybenie zo strany súdu ani nenachádza. Dňa 22.09.2022 právny zástupca povinného zaslal súdu prvej inštancie urgenciu spolu s fotokópiou podaného odvolania s tým, aby súd postupoval v súlade s a nasl. a bezodkladne predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Povinný uviedol, že o podanom odvolaní informoval aj oprávneného, a to listom zo dňa 10.05.2016 a následne mailom zo dňa 08.07.2022. Povinný citoval ustanovenie Exekučného poriadku, ku ktorému uviedol, že exekúciu je možné vykonať len na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu a jeho vykonateľnosť je vlastnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona, teda splnením procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia a následným vyznačením doložky vykonateľnosti, avšak táto samotná nekonštituuje vykonateľnosť. Pre posúdenie vykonateľnosti je dôležité posúdenie zákonných náležitostí, ako aj doručovanie rozhodnutia, nie len údajov na doložke, pretože by to znamenalo, že vykonateľnosť súdnych rozhodnutí závisí od vôle, či omylu zamestnanca súdu. Povinný poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 02.03.2022: „vykonateľnosťou sa rozumie vlastnosť rozhodnutia, ktorá nastáva priamo zo zákona splnením procesných predpokladov pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia (uplynutie lehoty na plnenie, pričom paričná lehota začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia alebo od jeho doručenia). Vykonateľnosť rozhodnutia preto nenastáva vyznačením doložky vykonateľnosti, keďže tejto doložke zákon nepripisuje konštitutívne účinky. Potvrdenie o vykonateľnosti spočívajúce v administratívno-technickom úkone zamestnanca orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, predstavuje len osvedčenie prezumpcie tejto vlastnosti exekučného titulu, teda vyvrátiteľnú domnienku, ktorú je všeobecný súd oprávnený skúmať.“ Povinný ďalej uvádza, že je neprípustné, aby bola exekúcia vedená na podklade takého súdneho rozhodnutia, ktoré síce je opatrené pečiatkou vykonateľnosti, ale po materiálnej stránke vykonateľné nie je. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2011 vo veci je predpokladom pre vykonanie exekúcie existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie. V rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, je lehota na plnenie viazaná na právoplatnosť rozsudku. Právoplatným je až riadne doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním. Ako už uviedol povinný, tak po riadnom doručení rozsudku proti tomuto rozsudku preukázateľne podal odvolanie, avšak o tomto odvolaní ešte nebolo doposiaľ rozhodnuté, a teda rozsudok sa doposiaľ nestal právoplatným ani vykonateľným. Z uvedeného dôvodu podľa povinného rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 12.06.2015 nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Povinný uvádza, že úlohou exekučného súdu tak bude posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia po materiálnej stránke, pretože súd sa pri takejto námietke povinného nemôže obmedzovať iba na opatrenie rozhodnutia doložkou vykonateľnosti, ale jeho povinnosťou je skúmať, či je rozhodnutie priamo zo zákona skutočne vykonateľné. Prednosť má materiálne posúdenie vykonateľnosti v zmysle procesných ustanovení pred formálnym vyznačením doložky spočívajúcim v administratívno-technickom úkone zamestnanca súdu. Povinný zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 113,52 €. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným považuje povinný za nedôvodné od jeho počiatku, a preto navrhuje, aby exekučný súd označenú exekúciu podľa Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie predložil súdu aj prílohy: Odpoveď povinného na predexekučnú výzvu zo dňa 10.05.2016, Mailová odpoveď oprávnenému zo dňa 08.07.2022, Urgencia Okresnému súdu Košice I sp. zn. zo dňa 22.09.2022, kópia Odvolania zo dňa 05.05.2015.

4. Dňa 20.10.2022 predložil súdny exekútor súdu vyjadrenie oprávneného zo dňa 19.10.2022. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, že rozsudkom Okresného

súdu Košice I sp. zn. zo dňa 12.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.09.2015 a vykonateľnosť dňa 09.09.2015, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu uplatňovanú v tomto konaní. Vzhľadom na to, že povinný svoju povinnosť nesplnil, tak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. dňa 26.08.2022 a poveril súdneho exekútora Mgr. Marcelu Zummerovú vykonaním exekúcie. Oprávnený uvádza, že exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok a akékoľvek prostriedky obrany mohol povinný uplatniť v základnom súdnom konaní a v exekučnom konaní ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Oprávnený citoval ustanovenia § 61n a § 61k Exekučného poriadku. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok a predmetom tvrdení povinného môžu byť iba skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Oprávnený uvádza, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok v zákonných ustanoveniach a neuviedol žiadne skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy a vzhľadom na uvedené nesúhlasí so zastavením exekúcie voči povinnému.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

6. Podľa §45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa §61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa §61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

12. Podľa §61l ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

13. Podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

14. Súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 23.09.2022 do elektronickej schránky súdneho exekútora a Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 06.09.2022 bolo doručené povinnému dňa 09.09.2022, takže návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a má odkladný účinok.

15. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene a dôvodne. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Jedným zo základných predpokladov pre vykonanie exekúcie je spôsobilý exekučný titul. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré zaväzuje k povinnosti. Ide o rozhodnutie, ktoré ma vykonateľný obsah (výrok), ktorý možno vymáhať. Súd návrhu na zastavenie exekúcie vyhovie a exekúciu následne zastaví, aj ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.

16. Podľa judikatúry slovenských súdov každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

17. Exekúcia môže byť nariadená iba na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (R 58/1997). Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý procesne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.06.2010).

18. Exekučný súd skúma v každom štádiu exekučného konania materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, pretože vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami ( ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti uvedené povinným v návrhu na zastavenie

exekúcie súd preskúmal, či sú splnené podmienky pre vedenie exekúcie č. 196EX 722/22, sp. zn. .

19. Exekučný súd dňa 27.01.2023 dopytoval Okresný súd Košice I o vyjadrenie ku sp. zn. , či je exekučný titul - rozsudok sp. zn. -65 zo dňa 12.06.2015 právoplatný a aj vykonateľný, nakoľko povinný namieta, že voči uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, a zároveň súd požiadal, že ak nie je uvedený rozsudok právoplatný, tak nech zašlú rozhodnutie o zrušení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k rozsudku sp. zn. -65 zo dňa 12.06.2015.

20. Dňa 31.01.2023 bola doručená odpoveď z Okresného súdu Košice I, že exekučnému súdu zasielajú právoplatné uznesenie o zrušení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku sp. zn. -65 zo dňa 12.06.2015. V prílohe bolo exekučnému súdu zaslané uvedené Uznesenie sp. zn. zo dňa 02.12.2022 spolu s doložkou právoplatnosti k tomuto uzneseniu, ktorá preukazuje, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2022. V uvedenom Uznesení, bod 15. súd konštatuje, že došlo k nesprávnemu postupu pri doručovaní rozsudku zo dňa 12.06.2015 a z tohto dôvodu predmetný rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. V uvedenom Uznesení, bod 16. súd uvádza, že pristúpil k zrušeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na prvopise rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. -65 zo dňa 12.06.2015.

21. Exekučný súd mal za preukázané, že exekučný titul v tomto konaní nie je právoplatný ani vykonateľný, nakoľko mu bola uznesením zrušená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, pretože exekučný titul bol chybne doručovaný a v zákonnej lehote voči nemu bolo podané odvolanie. Z tohto dôvodu nie je možné zákonom vynútiť plnenie z exekučného titulu, pretože opadla jeho vykonateľnosť a nebola splnená podmienka vykonateľnosti exekučného titulu v zmysle Exekučného poriadku ako aj .

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný, nakoľko boli preukázané dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 611 ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku z dôvodu skutočnosti, že exekučný titul nie je vykonateľný a základné súdne konanie stále prebieha, nakoľko bolo podané vo veci odvolanie. Preto exekučný súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 198 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

25. Podľa § 199c ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

26. Podľa MS SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

27. Podľa veta prvá , náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

28. Podľa , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

29. Podľa , ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 30. V exekučnom konaní je koncepcia povinnosti náhrady trov uloženej oprávnenému (či už voči súdnemu exekútorovi alebo voči povinnému) postavená na princípe jeho zavinenia. V zmysle ustanovenia Exekučného poriadku má povinný nárok na náhradu trov konania v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. V exekučnom konaní oprávnený nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. V prejednávanej veci je nesporné, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, pretože súdu nepredložil exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné exekúciu vykonať, čo potom možno považovať za dôvod, ktorý mu možno pričítať (obdobne viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13.05.2014, sp. zn. ). Keďže mu z procesného hľadiska možno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie, je oprávnený povinný v zmysle Exekučného poriadku nahradiť povinnému a súdnemu exekútorovi trovy.

31. S poukazom, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote, tak má súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych výdavkov, podľa §199c Exekučného poriadku, a to vo výške 30 Eur + DPH 20%= 36 Eur, a túto povinnosť súd uložil oprávnenému, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II).

32. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 33. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 35. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 36. V zmysle ustanovenia § 199d ods. 2 Exekučného poriadku má povinný nárok na náhradu trov konania v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať - exekúcia bola zastavená z dôvodu, že exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku, za čo zodpovedá oprávnený. Povinný si uplatnil trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 113,52 Eur, ktorá pozostáva za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia a podanie vo veci samej a skladá sa z tarifnej hodnoty vo výške 35,67 Eur a režijný paušál vo výške 11,63 Eur + 20% DPH (2x35,67Eur + 2x11,63 Eur + 18,92 Eur DPH ). Súd zaviazal oprávneného zaplatiť povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 113,52 Eur (výrok III.)

37. V zmysle ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže oprávnený neuniesol bremeno, keď súdu predložil nespôsobilú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti a teda nevykonateľný exekučný titul, tak súd exekúciu zastavil a rozhodol, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva (výrok IV.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.