Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_8C-180-2012.pdf
PDF · 100.52 KB
Case nature
Subarea
8C/180/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúcej prostredníctvom doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., konateľa a advokáta, proti odporcovi: Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 276,60 eura z dôvodu, že Okresný súd Bratislava I nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora na vykonanie exekúcie pohľadávky, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1090596 dlžníkom - I. Q., narodenou XX.XX.XXXX, (ďalej len "povinná"), v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. V predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ má za to, že postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 01.12.2006 s ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 28.03.2011 o zmene súdneho exekútora. V tejto súvislosti vznikla navrhovateľovi 1/ majetková škoda v sume 175,- eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržiavania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, ako aj 2/ nemajetková ujma v peniazoch, keďže došlo k porušeniu článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Vzhľadom na dopad nesprávneho úradného postupu súdu v podobe vnútorných zásahov do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenia práv navrhovateľa, straty legitímnych očakávaní, že v stanovenom čase nastane stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a v spravodlivé riešenie považoval navrhovateľ za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 276,60 eur nakoľko exekučný súd bol v danej veci bezdôvodne nečinný viac ako 174 dní.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 24.09.2013, s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť.
V prvom rade poukázal na zmätočnosť podania. V predmetnom návrhu sa vyskytujú viaceré nedostatky, napríklad že nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a zároveň navrhovateľ nepredložil súdu ani jeden relevantný dôkaz, iba odkazuje na exekučný spis a teda v skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám.
Odporca poukázal na nejasný titul nároku na náhradu škody, keďže z návrhu nebolo zrejmé, či navrhovateľ namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v konaní, ktoré všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody oprávnený posudzovať, nakoľko to patrí do právomoci predsedu súdu alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, alebo sa nároku domáhal z dôvodu nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora ako nezákonného rozhodnutia. V druhom rade považoval odporca návrh navrhovateľa za predčasne podaný, keďže od podania žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu dňa 23.04.2012 neuplynula zákonom stanovená lehota 6 mesiacov. K nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že v prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhoch navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bolo bezpochyby podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust.§ 415 zákona č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. Odporca poukázal na ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi, teda nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Odporca sa nestotožnil ani s tvrdeniami navrhovateľa ohľadne nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, keď v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.") navrhovateľ nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal ani nárok na náhradu škody, keďže nepreukázal existenciu (resp. vznik a ani výšku) škody a nároky, ktoré si navrhovateľ uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pri ktorej navrhovateľ vychádzal z paušálnej sumy 663,88 eura, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha, nakoľko každé prípadové okolnosti sú osobitné. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné, keďže nemajetkovú ujmu si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ pritom neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdení o zániku podnikateľských aktivít a plánov, ovplyvnení jeho ďalších podnikateľských postupov a nepreukázal, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením porušenia jeho práv. S prihliadnutím na charakter podnikateľskej činnosti navrhovateľa považoval odporca konanie navrhovateľa za v rozpore s dobrými mravmi.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19.10.2012, sp.zn. 9NcC 72/2012, rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava I JUDr. Otília Doláková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v danej veci pre absenciu dôvodov, pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti, že bude vo veci postupovať nestranne a nezaujato.
Súd nariadil vo veci pojednávanie a po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 23.09.2014, ktoré viedol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie neustanovil, písomne požiadal o zrušenie termínu pojednávania z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR, vyhlásil rozsudok vo veci samej. Nedostavila sa ani splnomocnená zástupkyňa odporcu, ktorá súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti a nežiadala o odročenie termínu pojednávania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s návrhom na začatie konania, písomnými vyjadreniami splnomocnenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu oboma účastníkmi konania, s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Er 1359/2004, ako aj s ostatným obsahom spisu.
Súd poučil účastníkov konania podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené (ust. § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Skutkový stav je nasledovný:
Dňa 06.10.2010 podal navrhovateľ na Okresný súd Bratislava I návrh na zmenu súdneho exekútora vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej I. Q., na vymoženie istiny 2.900,- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C 110/2003-35 zo dňa 14.06.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.08.2004 a vykonateľnosť dňa 23.08.2004. Výzvou zo dňa 15.11.2010 súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčka, Kutlíkova 17, Bratislava na vyjadrenie k návrhu oprávneného a vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 10.12.2010 súdny exekútor JUDr. Vladimír Sucháček zaslal súdu exekučný spis.. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 28.03.2011, č. k. 2 Er 1359/2004-11, žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom, Kutlíkova 17, Bratislava pod sp.zn. 2Er 1359/2004 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2011.
Navrhovateľ namietal, že v súvislosti s vyššie označeným postupom exekučného súdu mu vznikla škoda a nemajetková ujma.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu v písomnom vyjadrení /č.l. 54-59/ k návrhu trvala na nedôvodnosti návrhu navrhovateľa. Nerozporovala, že odporca obdržal žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatneného v prebiehajúcom konaní avšak mala za to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., preto návrh odporca považoval za právne neopodstatnený.
Podľa ust. § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 9 ods.1 veta prvá a druhá pred bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na ust. § 132 O.s.p., vyhodnotil argumentáciu oboch sporových strán a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
Pred samotným posúdením nároku navrhovateľa uplatneného v konaní súd považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou odporcu o predčasnosti podania návrhu na začatie konania na súde. V danej veci nebolo sporné, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená dňa 23.04.2012. Je pravdou, že medzi podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a podaním žaloby na súd (27.09.2012) navrhovateľ skutočne nedodržal zákonnú lehotu 6 mesiacov, avšak táto uplynula v priebehu tohto súdneho konania. Preto má konajúci súd za to, že námietka odporcu o predčasnosti podania žaloby na súde je nedôvodná. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nárok na náhradu škody, príp. jeho časť, nebol zo strany odporcu v lehote 6 mesiacov uspokojený.
Z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľom v návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., resp. nezákonné rozhodnutie v zmysle ust. § 6 tohto zákona. S ohľadom na tieto skutočnosti súd posudzoval nárok navrhovateľa uplatňovaný návrhom v intenciách tohto zákona (v znení účinnom v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu).
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2/ existencia majetkovej alebo nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nepreukázanie čo len jedného z uvedených predpokladov má za následok zamietnutie celého návrhu, keďže, ako bolo uvedené, predpoklady zodpovednosti pod bodmi 1/,2/ a 3/ musia byť naplnené súčasne.
Navrhovateľ v konaní namietal ako nesprávny úradný postup súdu nevydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, a teda namietal existenciu prieťahov v konaní v trvaní viac ako 174 dní.
Z vykonaného dokazovania, najmä z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2Er 1359/2004, jednoznačne vyplýva, že exekučný súd nerozhodol v 30 dňovej lehote podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti však súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že "pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 64/97), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je autonómny a nemožno ho vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (I. ÚS 63/00)." Vzhľadom na povahu úkonu - rozhodnutie o zmene súdneho exekútora zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím aj iné úkony ako výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie trov jeho, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi atď. nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy v konaní, a teda za nesprávny úradný postup.
Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu a ani iné rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ich sumarizáciou dospel súd k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal hneď prvotný predpoklad zodpovednosti odporcu za škodu, a to existenciu buď nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na to, že na vyvodenie zodpovednosti odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné kumulatívne splnenie všetkých podmienok zodpovednosti, t.j. nielen existencia nezákonného rozhodnutia/nesprávneho úradného postupu, ale aj škoda a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, súd posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, práve pre absenciu hneď prvotného predpokladu zodpovednosti.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 23.09.2014
JUDr. Otília Doláková
s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia:
Nikola Brunovská