Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoZm-35-2014.pdf
PDF · 79.71 KB
Case nature
Subarea
2CoZm/35/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ECO - ENERGIA CONSULTING s.r.o., Dolnozemská 2398/66, 949 01 Nitra, IČO: 44 816 944, zastúpený advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, Košice, proti odporcom: 1/ A.. E. H., X.. XX.XX.XXXX, L. X. Z.F. XXXX/XX, XXX XX L., zastúpený AK SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., Turčianska 16, Bratislava, 2/ E. H., X. Z. XX, L. a 3/ EDEN, s.r.o., Nad lúčkami 28, Bratislava, o zaplatenie 2.393.910,73 eur s príslušenstvom a odmenou 7.979,70 eur zo zmenky a o návrhu odporcu v 1. rade na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, na odvolanie odporcu v 1. rade, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 1CbZm/168/2013-375 zo dňa 25.02.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm/168/2013-375 zo dňa 25.02.2014 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa aj odporcu v 1. rade na zloženie preddavku na trovy konania, každého vo výške 83.260 eur do 60 dní od doručenia tohto uznesenia. Vo zvyšku návrh zamietol.
V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na skutočnosť, že odporca v 1 rade návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 27.12.2013, žiadal uložiť navrhovateľovi povinnosť, aby zložil preddavok na trovy konania vo výške 119.695,54 eur. Návrh odôvodnil tým, že si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje zmenkovú pohľadávku vo výške 2.393.910,73 Eur s príslušenstvom, ktorá mnohonásobne prevyšuje 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Uviedol tiež, že v doterajšom priebehu konania navrhovateľ nepreukázal, že by boli na jeho strane splnené podmienky na úplné oslobodenie od súdnych poplatkov. V súvislosti s prebiehajúcim konaním mu vznikli nemalé výdavky vo forme povinnosti zaplatiť súdny poplatok za námietky vo výške 33.193,50 eur a znášaním trov právneho zastúpenia, ktoré doteraz dosiahli výšku 25.000,- Eur. Jediným známym majetkom navrhovateľa je základné imanie 5.000,- Eur a doteraz nebola preukázaná skutočnosť, že vlastní iný majetok vyššej hodnoty, ktorý by mohol v prípade úspešného ukončenia sporu postačovať čo i len na čiastočnú úhradu jemu vzniknutých trov. Navrhovateľ považoval požiadavku odporcu v 1 rade len za účelovú, motivovanú snahou sťažiť mu uplatnenie nároku v konaní. Podľa jeho názoru niet dôvodu na obavu, že by mu v prípade neúspechu v konaní nenahradil trovy. Zdôraznil, že aj on, tak ako odporca v 1. rade, musí znášať svoje trovy konania, na rozdiel od odporcu v 1. rade on súdny poplatok vo výške 33.193,50 eur za návrh už zaplatil.
Súd v súvislosti s rozhodovaním o návrhu odporcu v 1. rade poukázal na ust. § 141 ods. 1 O.s.p.. Podmienky, za ktorých súd uloží povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, sú uvedené v tomto ustanovení zákona, súd poukázal na to, že predovšetkým musí ísť o konanie, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Zdôraznil, že suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu je podľa
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 186/2013 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2013 vo výške 198,09 eur, jej 400-násobkom je suma 79.236 eur, čo je menej, než nárok uplatnený navrhovateľom v tomto konaní. Ďalšou podmienkou je, že u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu a nejde o účastníka, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Vzhľadom na to, že podmienky vyplývajúce z § 141a ods. 1 O.s.p. sú v tomto prípade splnené, nebol dôvod, aby súd návrhu nevyhovel. Navrhovateľ mal výhrady voči odporcom požadovanej výške preddavku 119.695,54 eur, ktorá suma predstavuje 5% z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, bez príslušenstva. Preddavok v tejto výške odporca určil v súlade s § 141a ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS/112/2012, na ktorý navrhovateľ vo vyjadrení poukázal, a z ktorého vyplýva interpretačné pravidlo, podľa ktorého má súd pri rozhodovaní o povinnosti zložiť preddavok podľa § 141a O.s.p. preskúmať splnenie predpokladov na strane dotknutého účastníka nie formálne ale fakticky. Nemôže preto len mechanicky určiť 5% z predmetu konania, keďže musí rešpektovať princíp proporcionality tak, aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania. Skúmať treba aj aktuálne majetkové pomery účastníka, ktoré majú podstatný vplyv na uloženú povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, aby nebolo právo na prístup k súdu obmedzované či redukované spôsobom porušujúcim jeho samotnú podstatu. Týmito zásadami sa súd pri rozhodovaní o návrhu riadil. Súd prvého stupňa zdôraznil, že odporca svoje doterajšie trovy vyčíslil sumou 58.193,50 eur (súdny poplatok za námietky 33.193,50 eur a trovy právneho zastúpenia 25.000 eur). Výška trov právneho zastúpenia sa určuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pričom súd prvého stupňa zdôraznil, že z tarifnej hodnoty veci 2.393.910,73 eur je zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny 5.213,97 eur, paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) prislúcha vo výške 8,04 eur a po pripočítaní odmeny 1.044,40 eur, zodpovedajúcej dani z pridanej hodnoty 20%, je odmena za jeden úkon právnej služby 6.266,41 eur. Vzhľadom na stav konania je predpoklad, že do právoplatného ukončenia veci budú poskytnuté ďalšie 4 úkony právnej služby, čím sa trovy zvýšia o cca 25.065,64 eur a preto mal za to, že odhadnutá výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania je po zaokrúhlení 83.260 eur.
Na zloženie preddavku v rovnakej výške súd súčasne v zmysle druhej vety § 141a ods. 1 O.s.p. vyzval aj odporcu. Na splnenie povinnosti bola obom účastníkom určená lehota 60 dní od doručenia uznesenia. Zároveň súd prvého stupňa poučil účastníkov konania, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné s poukazom na ust. § 202 ods. 3 písm. q/ O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu v časti, v ktorej súd návrh zamietol, sa v zákonnej lehote odvolal odporca v 1. rade, mal za to, že opravný prostriedok proti uzneseniu aj napriek poučeniu súdu je prípustný.
V zmysle § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Odporca v 1. rade poukázal na ust. § 201 ods. 3 písm. q/ O.s.p., podľa ktorého odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a. Odporca má zato, že súd uznesením nerozhodol o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a O.s.p. v zákonnej výške, keďže výrokom časť návrhu odporcu zamietol, hoci návrhom požadovaná výška preddavku presne zodpovedala 5% zo žalovanej sumy. Voči zamietavej časti výroku je podľa názoru odporcu prípustné odvolanie. Odporca svoje tvrdenie oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/107/2012, kde súd v odôvodnení uviedol, že pokiaľ ide o samotné odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti je toho názoru, že proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým súd neuložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, treba prípustnosť odvolania vyvodiť z ust. § 202 ods. 3 písm. q/ O.s.p. výkladom a contrario. Odporca v 1. rade mal zato, že vydané uznesenie je v rozpore zo zákonom a to z dôvodu, že zákon v § 141a ods. 2 O.s.p. explicitne uvádza povinnosť súdu zaviazať navrhovateľa k zloženiu preddavku na trovy konania vo výške kogentne ustanovenej na 5% zo žalovanej sumy. Odporca má za to, že súd nemá možnosť výšku preddavku upravovať. V odôvodnení uznesenia súd opiera určenie výšky preddavku na trovy konania pod 5% zo žalovanej sumy o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.6.2012, č.k. I. ÚS 112/2012-30, ktorý bol súdu účelovo predložený vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa 18.2.2014. Odporca zdôraznil, že tento nález Ústavného súdu je niekoľkokrát označený za ojedinelý a teda v súčasnej dobe je považovaný za prekonaný. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 145/2013-12 zo dňa 8.3.2013, ktorým sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril priamo k nálezu I. ÚS 112/2013-30. Ústavný súd označil tento nález ako ojedinelý
(menšinový) názor jedného zo senátov ústavného súdu, ktorého ojedinelosť preukazuje aj neskoršie uznesenie toho istého senátu, ktorý v obdobnej veci uznesením sp. zn. I ÚS 440/2012 z 3.10.2012 sťažnosť už meritórne neposudzoval, ale ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. K otázke určenia výšky preddavku na 5% zo žalovanej sumy existuje konštantná judikatúra, odporca v 1. rade poukázal v tejto súvislosti aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 575/2012-13, alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky spn. zn. III.ÚS 591/2013-10, kde súd zaujal jednoznačné stanovisko, že ak súd konajúci o návrhu na uloženie povinnosti navrhovateľovi zaplatiť preddavok na trovy konania zistí, že zákonné podmienky podľa § 141a ods. 1 O.s.p. splnené boli, potom nemá priestor na úvahu o tom, v akej sume preddavok na trovy konania navrhovateľovi uloží. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia je povinný navrhovateľovi predpísať preddavok na trovy konania v sume 5% z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom. Zákon konajúcemu súdu neumožňuje moderovať sumu preddavku.
Na základe vyššie uvedených skutočností odporca v 1. rade žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa, aby v ním určenej lehote, nie dlhšie ako 60 dní, zložil preddavok na trovy konania vo výške 5% z peňažnej sumy ním uplatňovanej t.j. 119.695,54 eur.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejdnal odvolanie odporcu v 1. rade a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 2.393.910,73 eur s príslušenstvom, a že odporca v 1. rade návrhom, ktorý bol do súdneho spisu doručený dňa 27.12.2013, žiadal uložiť navrhovateľovi povinnosť, aby zložil preddavok na trovy konania vo výške 119.695,54 eur, ktorá suma predstavuje 5% z peňažnej sumy uplatnenej navrhovateľom. Je nesporné, že podmienky na zloženie preddavku na trovy konania u navrhovateľa splnené boli, tak ako to predpokladá ust. § 141a ods. 1 O.s.p. a túto skutočnosť konštatoval aj súd prvého stupňa.
Odvolací súd sa však nestotožňuje z názorom súdu prvého stupňa, že je možné krátiť preddavok keďže z ust. § 141a ods. 2 O.s.p. vyplýva, že výška preddavku podľa odseku 1 je 5% z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu v 1. rade, že v danom prípade nie je možné preddavok krátiť, a že súd je povinný predpísať navrhovateľovi preddavok na trovy konania v sume 5% z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, t.j. zákon konajúcemu neumožňuje moderovať sumu preddavku.
Odvolací súd má za to, že uvedené uznesenie v zamietajúcej časti je v rozpore s príslušným ust. § 141a ods. 2 O.s.p., keďže toto ustanovenie explicitne uvádza súdu zaviazať navrhovateľa k zloženiu preddavku na trovy konania vo výške kogentne ustanovenej na 5% zo žalovanej sumy. Toto stanovisko zaujal aj Ústavný súd SR v uznesení vydanom pod sp. zn. III ÚS 591/2013-10.
Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že účastníci konania boli nesprávne poučení, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné s poukazom na ust. § 202 ods. 3 písm. q/ O.s.p., keďže z tohto ustanovenia vyplýva, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa ust. § 141a.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa v časti zamietol návrh navrhovateľa na zloženie preddavku a nerozhodol o zložení preddavku v zákonom stanovenej výške 5% z uplatneného nároku, proti uzneseniu z opačným záverom, t.j. neuložení takejto povinnosti nie je odvolanie vylúčené a možno ho teda podrobiť prieskumov v odvolacom konaní.
Z uvedených dôvodov odvolací súd v napadnutej časti, t.j. v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na zloženie preddavku na trovy konania, rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., keďže bolo povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť podľa ust. § 141a ods. 2 O.s.p. a zaviazať navrhovateľa na zloženie preddavku na trovy konania vo výške 5% z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté 3 členmi senátu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.