Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_21Co-93-2014.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/93/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Novodvorská č. 994, Praha, Česká republika, IČO: 25 117 483, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, proti žalovanému V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. Hrdinov č. 163/66, Svidník, o zaplatenie sumy 4.660,73 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/398/2012-207 zo dňa 12.02.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žalobca je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 214,78 Eur na účet JUDr. Igora Šafranka, advokáta v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vo výške 1.003,48 Eur na účet jeho právneho zástupcu , do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, nemožno žalobe vyhovieť. Mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o osobnom úvere dňa 27.12.2007, od ktorej právny predchodca žalobcu odstúpil 11.06.2009. V konaní žalovaný i vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku. Na vznik premlčania súd prihliadol a dospel k záveru, že premlčané právo nemôže veriteľovi priznať. Premlčacia doba v prípade spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nie podľa Obchodného zákonníka. Navyše v danom prípade došlo k odstúpeniu od zmluvy s poukazom na čl. 4 Obchodných podmienok. Konštatoval, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila od začiatku. Keďže z ustanovenia čl. 4 Obchodných podmienok nevyplýva čas, od kedy sa zmluva zrušuje, nastupuje teda režim ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka - zmluva sa odstúpením zrušuje od začiatku.
Uzavrel, že v danom prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, na premlčanie ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia doba uplynula
dňom 11.06.2011, keď v čase odstúpenia od zmluvy právny predchodca žalobcu vedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pokiaľ žalobca podal žalobu 19.08.2011, túto podal po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.
Na základe uvedených skutočností súd žalobe nemohol vyhovieť, a preto ju zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si žalovaný náhradu trov neuplatnil.
O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia účelne vynaložených v konaní spolu vo výške 1.003,48 Eur.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý posúdil premlčanie uplatneného nároku podľa Občianskeho zákonníka. Mal za to, že predmetná zmluva je tzv. absolútnym obchodom a pri posudzovaní premlčania nároku bolo potrebné použiť úpravu Obchodného zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter takejto zmluvy. Ustanovenie o premlčacej dobe nie je ustanovením, ktoré by smerovalo k ochrane spotrebiteľa, a preto nie je možné pre otázku premlčania vyvodzovať použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Bol toho názoru, že žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej doby, ktorá je v súlade s § 397 Obchodného zákonníka 4-ročná a začala plynúť od účinnosti odstúpenia od zmluvy.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 214,81 Eur s DPH, ktoré špecifikoval.
Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu odvolacích trov spolu vo výške 214,78 Eur, ktoré špecifikoval.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., vo veci bolo nariadené verejné vyhlásenie rozhodnutia, kedy čas a miesto verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo na úradnej tabuli súdu oznámené dňa 01.08.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Rozhodujúcimi otázkami, ktorými sa odvolací súd v zmysle podaného odvolania musel zaoberať boli tie, či sa na premlčanie žalobou uplatneného nároku aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo obchodného zákonníka.
Uplatnený nárok žalobca vyvodzuje zo zmluvy o osobnom úvere č. 28023109 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 27.12.2007. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na to, že ide o vzťah spotrebiteľský, aplikujú sa naň ustanovenia o premlčaní upravené v Občianskom zákonníku aj napriek tomu, že zmluva o úvere je tzv. „absolútnym obchodom“ v zmysle Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 218/2012 zo dňa 11.06.2013, s odôvodnením ktorého sa plne stotožňuje. V ňom Krajský súd v Prešove konštatoval, cit.:
„Spotrebitelia môžu právom a s dôverou v objektívne právo očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Uvedené možno vzťahovať i na právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia oproti právnej úprave v Obchodnom zákonníku.
Podľa ustanovenie § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom prvostupňový súd námietku premlčania vznesenú žalovaným správne posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že pri aplikácii právnej úpravy premlčania podľa Obchodného zákonníka by podmienky spotrebiteľskej zmluvy ohľadom premlčania boli v neprospech spotrebiteľa.
Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva).
Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná (čo do vyjednávacej pozície a informovanosti) a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, C-618/10 Banco Espanol).
Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 OZ s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).
Na podporu správnosti právneho názoru prvostupňového súdu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu je aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (...,,za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a...“).
Na margo právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku odvolací súd poznamenáva, že dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na odstúpenie od zmluvy, plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania, a teda v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia (porov. tiež 5MCdo 20/09, rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty narážať na dôveru spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske a nie podnikateľské právo.“
Podľa ust. § 100 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ust. § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Súd prvého stupňa správne uviedol s odkazom na § 457 Občianskeho zákonníka, že k režimu bezdôvodného obohatenia došlo v dôsledku odstúpenia od zmluvy dňa 11.06.2009 právnym predchodcom žalobcu. K tomu odvolací súd poznamenáva, že možnosť odstúpenia od zmluvy vyplýva z článku 4(a) Obchodných podmienok zmluvy o osobnom úvere. Už z nadpisu článku 4 (a) je zrejmé, že ide o „ukončenie zmluvy“ zo strany právneho predchodcu žalobcu (v spise na č.l. 9). Vzhľadom na to, že predčasné zosplatnenie úveru má za následok ukončenie platnosti zmluvy, súd prvého stupňa správne na daný právny vzťah aplikoval režim bezdôvodného obohatenia. Taktiež súd správne uzavrel, že subjektívna premlčacia doba, ktorá je dvojročná, uplynula dňa 11.06.2011, keďže právny predchodca žalobcu odstúpil od predmetnej zmluvy dňa 11.06.2009. Žalobca podal žalobu na súde až dňa 19.08.2011, a preto vzhľadom na skutočnosť, že tak vedľajší účastník ako aj žalovaný vzniesli námietku premlčania, súd prvého stupňa rozhodol správne, ak žalobu zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacich výrokoch o trovách konania, ktoré odvolaním napadnuté neboli podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý ma právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu), a to: tarifná odmena 170,95 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri tarifnej hodnote veci 4.660,73 Eur) + 8,04 Eur režijný paušál + 35,79 Eur DPH. Žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 214,78 Eur, a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.