Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-120-2014.pdf
PDF · 138.65 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/120/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporcom: 1. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, G., zastúpená: JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 8, Bratislava, 2. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, G., 3. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 4, Zavar, zastúpený: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov v 1.-3. rade: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, IČO: 42 362 962, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpený: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie sumy 4.680,64 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh sa z a m i e t a .
II. Odporcom v 1. až 3. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 358,37 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.08.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.09.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 4.680,64 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.868,91 eura od 10.03.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcom v 1. a 2. rade na základe úverovej zmluvy č.: 0283884773 zo dňa 22.12.2004 úver s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 12,3 % ročne, ktorí sa odporcovia v 1. a 2. rade zaviazali uhradiť formou 108 pravidelných mesačných splátok vo výške 2.360,00 Sk (78,34 eura) s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 10.01.2005, dátum konečnej splatnosti úveru bol pôvodne zmluvnými stranami dohodnutý k 10.12.2013. Vzhľadom na trvajúce omeškanie odporcov s platením zmluvne dohodnutých splátok istiny a úrokov úveru, právny predchodca navrhovateľa vyhlásil k 18.02.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v súlade s ust. čl. 7.6. bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. k 18.02.2013 predstavovala pohľadávka z úverovej zmluvy sumu v celkovej výške 4.875,45 eura, pozostávajúcu z istiny nesplatenej časti úveru vo výške 3.868,91 eura, z nesplatených úrokov vo výške 799,77 eura, z nesplatených poplatkov vo výške 11,96 eura, z nesplatených zmluvných úrokov z omeškania vo výške 154,43 eura a z nesplatených zákonných úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca
navrhovateľa v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval odporcov na okamžitú úhradu dlžnej sumy 4.875,45 eura spolu s príslušenstvom v lehote do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo odporcom doručené dňa 27.02.2013. Odporcovia svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 09.03.2013 nezaplatili, voči navrhovateľovi sú tak od 10.03.2013 v omeškaní so zaplatením pohľadávky z úverovej zmluvy. Pohľadávka navrhovateľa s príslušenstvom vzniknutá z titulu nesplateného úveru odporcami v 1. a 2. rade na základe úverovej zmluvy je zabezpečená ručiteľským vyhlásením odporcu v 3. rade v písomnej dohode o ručení. Úrok z omeškania odôvodnil navrhovateľ poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ďalej uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a spoločnosťou navrhovateľa ako postupníkom dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči odporcom v 1. - 3. rade postúpená na spoločnosť navrhovateľa, o čom boli odporcovia upovedomení písomným oznámením postupcu. Postupca postúpil navrhovateľovi pohľadávku v celkovej výške 4.923,12 eura pozostávajúcu z istiny nesplatenej časti úveru vo výške 3.868,91 eura, z nesplatených riadnych úrokov úveru vo výške 799,77 eura, z nesplatených poplatkov vo výške 11,96 eura, z nesplatených zmluvných úrokov z omeškania vo výške 154,43 eura a z nesplatených zákonných úrokov z omeškania vo výške 88,05 eura. Navrhovateľ sa návrhom domáha zaplatenia sumy v celkovej výške 4.680,64 eura pozostávajúcej z nesplatenej istiny úveru vo výške 3.868,91 eura, z nesplatených riadnych úrokov úveru vo výške 799,77 eura a z nesplatených poplatkov vo výške 11,96 eura, spolu so zákonným úrokom z omeškania z nesplatenej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na splatenie pohľadávky poskytnutej odporcom v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 10.03.2013.
Navrhovateľ ďalej v podaní zo dňa 04.02.2015 uviedol, že z predloženého podrobného položkovitého výpisu obratov na úverovej zmluve je preukázaný kompletný historický vývoj žalovanej pohľadávky. Odporcovia sa zaviazali úver poskytnutý dňa 22.12.2004 vo výške 4.979,08 eura (150.000,- Sk) splatiť formou 108 pravidelných mesačných splátok so stanovenou výškou splátky 78,34 eura s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 10. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý k 10.01.2005, dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru k 10.12.2013. V dôsledku omeškania odporcov s riadnym a včasným plnením platobných povinností právny predchodca navrhovateľa zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 31.07.2011 (interný účtovný záznam právneho predchodcu navrhovateľa, vo výpise obratov pod položkou č. 232, „zmena stavu úveru“). Konečný stav zostatku úveru k danému dňu, predstavoval neuhradenú sumu 3.868,91 eura (stĺpec „zostatok“). Konečný stav zostatku úveru k danému dňu predstavoval neuhradenú sumu 3.868,91 eura. Na úver počas trvania úverového vzťahu odporcovia zaplatili sumu vo výške 5.015,56 eura. Neuhradená časť úveru vo výške 3.868,91 eura pozostáva z nesplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t.j. od 22.12.2004 do 31.07.2011, ktoré neboli k 31.07.2011 uhradené a z poplatkov vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t.j. od 22.12.2004 do 31.07.1011, ktoré neboli k 31.07.2011 uhradené. Čo sa týka nesplatených riadnych úrokov vo výške 799,77 eura v špecifikácii postúpenej pohľadávky, tieto predstavujú riadne úroky za obdobie od 01.08.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 18.02.2013. Nesplatené poplatky za správu úveru vo výške 11,96 eura predstavujú poplatky za správu úveru za obdobie od 01.08.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 18.02.2013.
Odporkyni v 1. rade bol návrh s prílohami doručený dňa 01.12.2014, odporcovi v 2. rade dňa 05.01.2015 a odporcovi v 3. rade dňa 28.11.2014, žiaden z nich sa k návrhu nevyjadril.
Podaním zo dňa 29.12.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.12.2014, oznámilo občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu odporcov. Na námietku navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhodol Okresný súd Trnava uznesením č.k. 26C/120/2014-92 zo dňa 03.06.2015 tak, že vedľajšie účastníctvo občianskeho združenia na strane odporcov v 1. až 3. rade je prípustné. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2015.
Vedľajší účastník sa vo veci vyjadril v podaní zo dňa 23.06.2015, kde uviedol, že vznáša námietku premlčania celého práva, pričom poukázal na to, že súdna prax vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. V danom prípade mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade, že odporca bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viac
ako 10 dní. Od tohto momentu zároveň začala plynúť premlčacia doba. Ďalej uviedol, že navrhovateľ svoje nároky voči odporcom odvodzuje zo zmluvy, ktorú odporcovia uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Tieto nároky mal navrhovateľ získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, čí zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že navrhovateľ nedokázal, že pohľadávka voči odporcom v čase jej postúpenia na navrhovateľa existovala, teda, že finančné prostriedky boli skutočne odporcom poskytnuté, a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že navrhovateľ je oprávnený pohľadávku voči odporcom uplatňovať pred súdom. Zároveň vedľajší účastník uviedol, že zákon navyše vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí vopred notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v 15-dňovej lehote (teda nemožno jedným oznámením upozorniť dlžníka, že je v omeškaní, a zároveň tým istým oznámením vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru). Po jej uplynutí sa právo na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky stáva účinným. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky. Na základe uvedeného vedľajší účastník navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.
V podaní zo dňa 24.11.2015 navrhovateľ k veci uviedol, že záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere má charakter absolútneho obchodu, t.z. že vždy podlieha režimu Obchodného zákonníka. Pri posudzovaní, či sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah, je rozhodujúca podstata právneho vzťahu, bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Zmluvnými stranami úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že záväzok odporcov splatiť úver mal byť splnený v lehote do 10.12.2013, kedy mala v zmysle ustanovení Zmluvy o úvere nastať konečná splatnosť úveru prirodzeným spôsobom. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy, odporcovia svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov úveru neplnili riadne a včas v lehotách splatnosti mesačných splátok úveru, čím nastal prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy podľa ust. čl. 7.6., bod 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy. V zmysle uvedeného ustanovenia mal právny predchodca navrhovateľa právo, nie povinnosť, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, v trvaní viac ako 10 dní. Vzhľadom na trvajúce omeškanie odporcov s platením zmluvne dohodnutých splátok istiny a úrokov úveru, právny predchodca navrhovateľa vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v súlade s ust. čl. 7.6. bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy ku dňu 18.02.2013, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy stala splatnou v celom rozsahu. Nakoľko odporcovia svoj záväzok voči právnemu predchodcovi navrhovateľa nesplnili v lehote poskytnutej mu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, t.j. do 09.03.2013, odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty, t.j. od 10.03.2013 sú v omeškaní s úhradou svojho dlhu. Až od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva, nakoľko právo požadovať vrátenie nesplatenej časti úveru od odporcov mohol navrhovateľ vykonať až odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. Z vyššie uvedeného podľa navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že podal návrh pred uplynutím premlčacej lehoty. Svoju aktívnu legitimáciu v spore preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo odporcom adresované priamo jeho právnym predchodcom. Zároveň predkladá súdu zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Týmto dopĺňa žalobný návrh aj o kópiu výzvy jeho právneho predchodcu, ktorú adresoval odporcom v 1. a 2. rade, čím došlo k splneniu podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 z. o bankách, t.j. odporcovia boli vyzvaní na zaplatenie pred postúpením bankou a ku dňu postúpenia boli preukázateľne nepretržite viac ako 90 dní v omeškaní so splatením svojho dlhu. K ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách považuje navrhovateľ za potrebné uviesť, že zákon o bankách v tejto časti nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Účelom dotknutého ustanovenia zákona je prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku, čo nepochybne vyplýva zo systematického začlenenia dotknutého ustanovenia zákona a dôvodovej správy k ust. § 92 vládneho návrhu zákona o bankách: „V ustanoveniach odsekov 1 až 7 (teraz ods. 8) sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva.“
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov v 1. a 3. rade, oboznámením s listinnými dôkazmi, a to návrhom zo dňa 25.08.2014, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.03.2013 s prílohou, Všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 11, Zmluvou o splátkovom úvere č. 0283884773 zo dňa 22.12.2004, Dohodou o ručení zo dňa 22.12.2004, Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.02.2013 č.l. 25 až 27, fotokópiami doručeniek č.l. 28 - 32, Oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 č.l. 33 až 36, Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 29.12.2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 04.02.2015, výpisom obratov č.l. 62 a nasl., výpisom z účtu č.l. 68 a nasl., obchodnými podmienkami č.l. 83 a nasl., Sadzobníkom poplatkov a náhrad č.l. 86 a nasl., vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 23.06.2015, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 24.11.2015 s prílohami, ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu v 2. rade v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo Zmluvy splátkovom úvere č. 0283884773 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a odporcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi dňa 22.12.2004 vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 150.000,00 Sk (4.979,09 eura), pričom bola dojednaná úroková sadzba vo výške 12,30% ročne, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úveru a poplatok za správu úveru vo výške 50,00 Sk (1,66 eura) mesačne. Úver mal byť vrátený odporcami spolu s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2.360,00 Sk (78,34 eura) splatných k 10. dňu v kalendárnom mesiaci počínajúc 10.01.2005, s konečnou splatnosťou dňa 10.12.2013. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná vo výške 14,51%. Z článku V. bodu 4. zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Z Dohody o ručení uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a odporcom v 3. rade ako ručiteľom dňa 22.12.2004 vyplýva, že ňou odporca v 3. rade prevzal ručiteľský záväzok k pohľadávke veriteľa voči odporcom v 1. a 2. rade vzniknutej zo zmluvy o úvere.
Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.02.2013 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa ním vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.02.2013 s poukazom na bod 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok.
Z článku 7.6 bod 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.03.2013 vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere vo výške 4.923,12 eura zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupcu na spoločnosť navrhovateľa ako postupníka a z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcom oznamuje, že postúpila pohľadávku vo výške 4.923,12 eura na spoločnosť navrhovateľa.
Z výpisu z účtu na č.l. 68 - 79 súd zistil, že dňa 22.12.2004 bol čerpaný bezhotovostne úver vo výške 150.000,00 Sk (4.979,09 eura), pričom na úver bola naposledy uhradená suma 115,00 eur, a to dňa 29.07.2010. Ako posledný údaj vo výpise je uvedený poplatok za správu úveru dňa 31.07.2011, po ktorom je vo výpise z účtu uvedený údaj „koniec transakcií“.
Odporkyňa pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 01.12.2015 uviedla, že uzavrela zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou dňa 22.12.2004. Súhlasí s tým, že na zmluvu plnili tak, ako to vyplýva z výpisu z účtu, ktorý doručil do spisu navrhovateľ. Neplnila z dôvodu, že bola na materskej, s tým, že peniaze z materskej jej na účet chodili, SLSP si mala túto pohľadávku uhrádzať z materskej. Ona doteraz ani nevie, kde skončila jej materská, nakoľko jej zrušili zo Slovenskej sporiteľne účet. Pokiaľ ide o výzvu zo dňa 15.06.2010, túto ona nedostala. Ohľadom zastúpenia právnym zástupcom odporkyňa v 1. rade uviedla, že boli v telefonickom kontakte s JUDr. Jakubisom, ona volala advokátovi, dohodli sa, že sa stretnú na súde, kde podpíšu plnú moc. Vie o tom, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník
na ich strane. Do kontaktu s JUDr. Jakubisom sa dostali po prvom pojednávaní. K návrhu sa písomne nevyjadrovala.
Odporca v 3. rade na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že uzavrel dohodu o ručení so Slovenskou sporiteľňou dňa 22.12.2004. Nemá prehľad o tom, ako bolo na uvedenú zmluvu o splátkovom úvere plnené. Uvedenú výzvu zo dňa 15.06.2010 ani on nedostal. On telefonoval JUDr. Podhorskému po pojednávaní v priebehu týždňa. Vo veci sa pred prvým pojednávaním a ani doposiaľ písomne nevyjadril.
Vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že žiada návrh voči odporcom 1. až 3. zamietnuť, a to najmä z dôvodu, že neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky zo SLSP na navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal, že výzva, ktorá bola na pojednávaní doručená, bola doručená odporcom, teda nie je možné ani ustáliť 90 dňovú lehotu. Tak isto nie je zjavné, kto zosplatnil úver, pričom ak by bol úver zosplatnený iba zo strany navrhovateľa, nemožno previesť celý úver na neho, nakoľko je potrebné, aby právny predchodca úver zosplatnil. V opačnom prípade môže postúpiť iba nesplatené splátky, a to za predpokladu podľa § 92 zákona o bankách. Z uvedených dôvodov je vedľajší účastník názoru, že navrhovateľ nedisponuje aktívnou legitimáciou v konaní. Rovnako nesúhlasia s vyjadrením navrhovateľa, že ide o tomto prípade o právny vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom, nakoľko už Najvyšší súd uzavrel, že v spotrebiteľských veciach ide vždy o režim spravovaný Občianskym zákonníkom. Žiadajú návrh zamietnuť a priznať trovy konania. Právny zástupca uviedol, že trovy si uplatňuje za vedľajšieho účastníka, ako aj za odporcu v 1. a 3. rade, s tým, že on substitučne zastupuje aj odporkyňu v 1. rade.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 634/1992 Zb.“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť z nasledovného dôvodu.
Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami v 1. a 2. rade založený Zmluvou o splátkovom úvere a rovnako aj právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 3. rade založený Dohodou o ručení, je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol odporcom spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a odporcovia vystupovali ako spotrebitelia, pretože nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver im bol poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ). Súd vychádzal aj z toho, že v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (§ 23a zák.č. 634/1992 Zb.) sú spotrebiteľskými
zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka a že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
V konaní vedľajší účastník na strane odporcov vzniesol námietku premlčania, na ktorú bol súd povinný prihliadnuť, keď vedľajšieho účastníka považuje za oprávneného vzniesť námietku premlčania, nakoľko tento je zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník s výnimkou dispozície s konaním a jeho predmetom, o ktorý dispozičný úkon pri námietke premlčania nejde, pričom tieto úkony robí v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Zároveň je súd v zmysle ustanovenia § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný prihliadať na premlčanie pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj ex offo.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý spotrebiteľský úver 150.000,00 Sk (4.979,09 eura), ktorý sa zaviazali spolu s príslušenstvom vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výše 2.360,00 Sk (78,34 eura) splatných vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc dňom 10.01.2005, s konečnou splatnosťou dňa 10.12.2013.
Nakoľko bolo dohodnuté plnenie v splátkach, všeobecná trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok začala plynúť vždy odo dňa zročnosti tej-ktorej splátky. Z navrhovateľom predloženého výpisu z účtu vyplýva, že odporcovia boli v priebehu úverového vzťahu viackrát v omeškaní, pričom naposledy uhradili sumu 115,00 eur, a to dňa 29.07.2010. V zmysle článku 7. bod 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok preto nastali podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. právo požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca navrhovateľa toto právo využil a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.02.2013. V zmysle § 103 veta druhá OZ, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Keďže právny predchodca navrhovateľa, i keď to v oznámení zo dňa 27.02.2013 výslovne neuvádza, pre nesplnenie splátky splatnej dňa 10.08.2010 (keďže naposledy bolo plnené dňa 29.07.2010, pričom nasledujúca splátka bola splatná dňa 10.08.2010, pričom táto nebola uhradená, čo vyplýva z predloženého výpisu z účtu) vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, a teda pre nesplnenie uvedenej splátky splatnej dňa 10.08.2010 sa stal zročným celý dlh, začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky (§ 103 OZ), t.j. odo dňa 10.08.2010 a uplynula dňa 12.08.2013 (10.08. sobota, 11.08. nedeľa). Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 03.09.2014, teda v čase, keď bol celý jeho nárok zo zmluvy o splátkovom úvere premlčaný.
Súd pri posudzovaní premlčania nároku vychádzal zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka (i keď zároveň poznamenáva, že návrh bol podaný po uplynutí premlčacej doby aj podľa Obchodného zákonníka) z nasledovných dôvodov.
Zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami v 1. a 2. rade, hoci je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny obchod“, sa ako spotrebiteľská zmluva spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď zároveň vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy (podnikateľ - spotrebiteľ) a na nepodnikateľský účel zmluvy, vznikli medzi účastníkmi zmluvy typické občianskoprávne vzťahy. Na zmluvu preto dopadá i
ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého je potrebné posúdiť otázku premlčania podľa všeobecného právneho predpisu, ktorý upravuje spotrebiteľské právo, a to podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa priaznivejšia ako premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka.
V prípade, že existuje duplicitná právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva (v tomto prípade úprava premlčania) a zároveň boli následne do právneho poriadku SR zavedené ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (a to najmä ustanovenie § 52 ods. 2 OZ), súd má za to, že použitie právnej úpravy premlčania podľa Obchodného zákonníka nie je namieste. Z hľadiska historického výkladu a súvislostí medzi ustanoveniami § 52 ods. 2 OZ a § 261 ods. 6 OBZ (pôvodne § 261 ods. 3) je zrejmé, že v čase „vzniku“ ustanovenia Obchodného zákonníka (o tom, že „absolútne obchody“ sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka), neexistovali ani len základy spotrebiteľského práva, keď pojem spotrebiteľa bol do nášho právneho poriadku zavedený až zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Ak teda neskôr zavedené ustanovenie Občianskeho zákonníka (rozumej po účinnosti ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d), teraz 261 ods. 6 písm. d) OBZ) ukladá pri kolízii viacerých ustanovení použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, súd má za to, že tým nie vylúčený takýto postup ani v prípade „absolútnych obchodov“. Ustanovenie § 52 ods. 2 pritom treba zároveň považovať za súčasť špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré ustanovenia majú špeciálne postavenie vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka, nakoľko riešia práve situáciu kolízie na jednej strane ustanovení príp. zmluvných dojednaní, ktoré nie sú na prospech spotrebiteľa (v tomto prípade premlčacia doba 4 roky podľa OBZ) a na druhej strane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (premlčacia doba 3 roky podľa OZ), práve v prospech tejto druhej skupiny ustanovení. Súd zastáva názor, že neskoršia právna úprava v rámci spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 2 OZ), teda vylučuje odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že aj v prípade otázky premlčania sa použijú „všetky iné ustanovenia upravujúce práve vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“, t.j. ustanovenie § 101 OZ, pretože občianskoprávna úprava ohľadom dĺžky premlčacej doby je pre odporcov ako spotrebiteľov priaznivejšia, nakoľko sú vystavení hrozbe donucujúceho zákroku zo strany súdov po kratšiu dobu ako v prípade použitia Obchodného zákonníka (§ 397 OBZ).
Súd pritom podporne poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov, a to uznesenie NS SR sp.zn. 5 M Cdo 20/2009 zo dňa 25.01.2011, ďalej napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/93/2014 zo dňa 18.09.2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/156/2014 zo dňa 05.11.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co 148/2014 zo dňa 25.11.2014, ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co 219/2014 zo dňa 25.11.2014.
Nakoľko vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, na túto skutočnosť súd prihliadol, dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh ako nedôvodný vo výroku I. zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené zmluvné úroky, poplatky a úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
Z dôvodu uplatnenia nároku po uplynutí premlčacej doby a jeho zamietnutia v celom rozsahu z tohto dôvodu, súd ďalej neskúmal opodstatnenosť tohto uplatneného nároku navrhovateľa, ani nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadom naplnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, nakoľko by išlo o predlžovanie konania, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 24 OSP, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Podľa § 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
O náhrade trov konania odporcov v 1. - 3. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď plne úspešným odporcom právo na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal. Odporcovi v 2. rade toto právo nepriznal z dôvodu, že si právo na náhradu trov konania neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Odporcom v 1. a 3. rade potom z dôvodu, že trovy právneho zastúpenia nepovažoval za účelne vynaložené. Odporcovia sa počas konania žiadnym spôsobom k veci nevyjadrili, v konaní zostali pasívni. Zároveň z vyjadrenia vedľajšieho účastníka vypracovaného advokátom, ktoré im bolo doručené, im muselo byť zrejmé, že ich práva v konaní sú dostatočne chránené, a nie je preto potrebné vynakladať finančné prostriedky na právnych zástupcov. Nie je tiež možné nevšimnúť si (a súd práve z toho odvodzuje účelovosť právneho zastúpenia odporcov v 1. a 3. rade), že právne zastúpenie odporcu v 3. rade prevzal advokát, ktorý už v konaní zastupuje vedľajšieho účastníka, vyčerpávajúco sa k veci v mene vedľajšieho účastníka vyjadril a právne zastúpenie odporkyne v 1. rade prevzal advokát, ktorý zastupuje vedľajšieho účastníka v iných konaniach. Súd účastníkom konania neupiera právo dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom, ale s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu má za to, že v prejednávanej veci došlo k zastúpeniu odporcov v 1. a 3. rade iba účelovo, a to iniciatívou advokátov, pričom cieľom bolo dosiahnuť priznanie náhrady trov právneho zastúpenia nielen v prospech vedľajšieho účastníka, ale aj v prospech odporcov. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že samotní odporcovia ani nemali prehľad o tom, ktorý advokát ich v konaní zastupuje, keď pri výsluchu odporkyňa uviedla, že sa dohodla s advokátom JUDr. Jakubisom, že sa stretnú na súde, kde podpíšu plnú moc, pritom plnú moc udelila JUDr. Podhorskému (č.l. 118), a odporca v 3. rade uviedol, že telefonoval JUDr. Podhorskému, pritom plnú moc udelil JUDr. Jakubisovi (č.l. 119). Náklady na právne zastúpenie odporcov v 1. a 3. rade považuje súd z vyššie uvedených dôvodov za neúčelne vynaložené (ak vôbec boli), a preto ich náhradu odporcom v 1. a 3. rade nepriznal.
O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešných odporcov, rozhodol súd podľa ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 142 ods. 1 OSP v spojení s 151 ods. 1 OSP, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v sume 358,37 eura.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania v zákonnej lehote predložené právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, a uznal ako účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia v nasledovnej výške:
- odmena advokáta za 2 úkony právnej služby á 170,97 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 26.06.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j. 341,94 eura,
- režijné paušály pri úkonoch právnej služby: 1x 8,04 eura (s poukazom na 1SprV/654/2014 došlo k prevzatiu právneho zastúpenia v roku 2014), 1x 8,39 eura, podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j. 16,43 eura, celkom vo výške 358,37 eura.
Súd neuznal ako účelne vynaložené náklady na odmenu za úkon právnej služby „účasť na pojednávaní dňa 01.12.2015“, režijný paušál k nemu, ani cestovné náhrady a náhradu za stratu času, nakoľko uvedený úkon právnej služby nepovažoval za účelný. Vedľajší účastník vystupuje na strane odporcov vo viacerých veciach prebiehajúcich na tunajšom súde, a preto mu (tak ako je to súdu známe z jeho úradnej činnosti) musí byť známe, že navrhovateľ z tohto konania, ani jeho právny zástupca, sa na pojednávania zásadne nedostavujú a svoju neprítomnosť ospravedlňujú. V takom prípade má súd za to, že vedľajšiemu účastníkovi musí byť zrejmé, že účasť právneho zástupcu na pojednávaní bude celkom neúčelná, nakoľko nemôže nastať situácia, že by musel vedľajší účastník v zastúpení advokátom reagovať na prípadný prednes právneho zástupcu navrhovateľa, nakoľko tento sa s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou na pojednávanie nedostaví. Ak sa potom právny zástupca vedľajšieho účastníka na takomto pojednávaní zúčastní, keď sa zároveň pri prednese v podstate pridrží písomne podaného vyjadrenia, nemôže súd inak, ako považovať účasť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na pojednávaní za celkom neúčelnú a smerujúcu iba k navýšeniu trov právneho zastúpenia. Za neúčelné potom súd považoval nielen odmenu, ale aj súvisiaci režijný paušál, náhradu za stratu času a cestovné náhrady.
Pokiaľ ide o samotné právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, súd je toho názoru, že nárok vedľajšieho účastníka je oprávnený, nakoľko v konaní podporoval odporcov a vystupoval na strane odporcov, ktorým právo na náhradu trov konania vzniklo, nakoľko boli v konaní úspešnejší. Zároveň súd považoval trovy právneho zastúpenia vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi (a síce tie, ktoré boli súdom uznané), za účelne vynaložené trovy, keď vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má nesporne právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorým môže byť aj advokát, a to bez ohľadu na to, za akým účelom vedľajší účastník vznikol a či sú v jeho radoch zastúpené osoby s právnickým vzdelaním, a to s poukazom na už vyššie citované ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 24 OSP, ako aj ustanovenie § 47 ods. 2 a 3 ÚSR. Zároveň išlo o účelne poskytnuté 2 úkony právnej služby, keď išlo jednoznačne o úkony smerujúce k ochrane práv odporcov, a síce prevzatie právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a vyjadrenie vo veci samej s argumentáciou vzťahujúcou sa na prejednávaný prípad, ku ktorej sú potrebné odborné znalosti advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.