Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-555-2013.pdf
PDF · 86.78 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/555/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: v 1. rade: O. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XX, v 2. rade: U. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom, bytom XXX XX L. XX, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcov: 1, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária XXX XX S., ul. S. G. XXX/XX, 2, OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom 040 01 Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom XXX XX D., S. I. X, adresa pre doručovanie : XXX XX D.. I. X, o zaplatenie 2210,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporov zo dňa 04.02.2013 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 20C/335/2012-132 zo dňa 13.12.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Čiastočné späťvzatie návrhu v časti istiny 360 eur n e p r i p ú š ť a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1772,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% z priznanej sumy od 23.07.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške súdneho poplatku 106,38 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 513,44 eur v mesačných splátkach po 40 eur, počnúc mesiacom marec 2013, vždy do 20. dňa v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Súd konštatoval, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že odporcovia uzatvorili s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o splátkovom úvere, ktorý bol poskytnutý vo výške 50 000,- Sk, uzatvorenú dňa 19.06.2003. Súd sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal s námietkou premlčania uplatneného nároku vznesenou zo strany vedľajšieho účastníka 1/. Súd s poukazom na ustanovenie § 558 a § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatoval, že pokiaľ bola navrhovateľom predložená dohoda o uznaní záväzku zo dňa 14.07.2009, mal súd za to, že nárok premlčaný nie je, avšak vychádzal z obsahu predmetnej dohody o uznaní záväzku a priznal navrhovateľovi voči odporcom právo na zaplatenie istiny len vo výške 1772,57 eur, ktorá bola odporcami uznaná ako existujúci dlh. Vo zvyšnej časti súd nárok ako neuznaný odporcami zamietol, nakoľko mal za to, že ku dňu uznania dlhu v žalovanej výške neexistoval. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku z priznanej istiny 6% zo sumy 1772,57 eur a z tejto sumy, ako z výpočtového základu priznal aj trovy právneho zastúpenia za špecifikované úkony právnej služby.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník 1/ na strane odporcov. Domnieva sa, že vzhľadom na odstúpenie od zmluvy, dôsledkom ktorého je
jej zrušenie od začiatku, neprichádza dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach vôbec do úvahy. Vedľajší účastník namieta konštatovanie súdu v odôvodnení rozsudku, že odstúpenie od zmluvy nebolo v konaní predložené a poukazuje na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy konštatoval sám navrhovateľ v návrhu na začatie konania a odporcovia toto konštatovanie nepopreli. Táto skutočnosť preto nie je medzi účastníkmi konania sporná. Naďalej zotrváva na vyjadrení prezentovanom v podaní zo dňa 21.11.2012 a dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku predkladanú spotrebiteľom spôsobom, ktorý predstavuje nekalú obchodnú praktiku a za rozpornú s dobrými mravmi. Vedľajší účastník 1/ poukázal na závery obsiahnuté vo viacerých rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Košiciach. V závere odvolania namietal odvolateľ chýbajúci výrok o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajším účastníkom a navrhol rozsudok doplniť o náhradu trov prvostupňového konania a priznať vedľajšiemu účastníkovi 1/ náhradu trov právneho zastúpenia vyčísleného v odpore zo dňa 17.08.2012. Na základe odvolania potom navrhuje odvolateľ napadnutý rozsudku okresného súdu zmeniť, návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvo a druhostupňového konania vo vyčíslenej sume.
Odporcovia v 1. a v 2. rade na základe výzvy okresného súdu uviedli, že súhlasia s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka 1/ a pripájajú sa k tomuto odvolaniu (č.l. 193 a 194 spisu).
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.
O návrhu na vydanie dopĺňacieho rozsudku podľa ustanovenia § 166 ods. 2 O.s.p., ktorý podal navrhovateľ dňa 06.02.2013 a o žiadosti o doplnenie rozsudku o výrok o trovy vedľajšieho účastníka, ktorá bola obsahom odvolania vedľajšieho účastníka 1/, rozhodol okresný súd uznesením č.k. 20C/335/2012-184 zo dňa 05.06.2013, ktorým návrh navrhovateľa na vydanie dopĺňacieho rozsudku zamietol a vedľajším účastníkom 1/ a 2/ na strane odporcov náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2013.
Podľa ustanovenia § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ adresoval súdu čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania, datované dňa 16.12.2013, a to v časti istiny vo výške 360 eur, nakoľko po podaní návrhu na začatie konania odporcovia čiastočne splatili svoju pohľadávku voči navrhovateľovi. Odvolací súd, postupujúc v súlade s ustanovením § 208 O.s.p., vyzval dňa 06.03.2014 oboch odporcov osobitne na vyjadrenie, či súhlasia s čiastočným späťvzatím návrhu ohľadom istiny v sume 360 eur, pričom obaja účastníci konania boli poučení o procesných dôsledkoch vyplývajúcich z ustanovenia § 208 O.s.p. Odvolací súd konštatuje, že nielen v odvolacím súdom stanovenej lehote, no ani do momentu rozhodovania odvolacím súdom o odvolaní voči rozsudku okresného súdu, ani jeden z odporcov sa na výzvu odvolacieho súdu nevyjadrili, takže súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu odporcami vyjadrený nebol. Odvolací súd preto v zmysle dikcie ustanovenia § 208 vety druhej O.s.p. čiastočné späťvzatie návrhu nepripustil, nakoľko s týmto úkonom nevyjadrili súhlas odporcovia.
Podľa ustanovenia § 202 ods. 3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd, oboznámiac sa s obsahom spisu a procesným postupom súdu, predchádzajúcim vyhláseniu odvolaním napadnutého rozsudku, konštatuje také zásadné procesné pochybenie súdu už v štádiu rozkazného konania, ktoré malo za následok nutnosť zrušiť rozsudok prvostupňového súdu ako vydaný v rozpore so zákonom, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a to bez ohľadu na odvolacie námietky vedľajšieho účastníka 1/, ku ktorému sa pripojili aj odporcovia v 1. a v 2. rade.
Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 13Ro/59/2012-48 zo dňa 23.07.2012, ktorý bol riadne doručený do vlastných rúk odporcovi v 1. rade dňa 16.08.2012 a odporkyni v 2. rade dňa 15.08.2012 (č.l. 49 p.v. spisu). Voči platobnému rozkazu podal odpor v zákonnej lehote len vedľajší účastník 1/ na strane odporcov a to dňa 23.08.2012 /č.l. 53- 56 spisu). Oboch odporcov síce vyzval súd dňa 03.09.2012 na zaslanie stanoviska k podanému odporu vedľajším účastníkom 1/ s tým, že vo výzve súd uviedol, že súhlas odporcov s podaným odporom je nevyhnutný, pretože vedľajší účastník môže podať opravný prostriedok len v prípade, ak ho zároveň podá hlavný účastník, prípadne ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas, avšak v ďalšom procesnom postupe súd na svoje vlastné stanovisko prezentované vo výzve hlavným účastníkom neprihliadal. Na výzvu súdu žiadnym spôsobom ani jeden z odporcov nereagovali. Okresný súd v dôsledku podaného odporu vedľajším účastníkom postupoval podľa ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p., vec previedol do C sporovej agendy a zvolil následný procesný postup smerujúci k nariadeniu pojednávania vo veci samej a vydaniu meritórneho rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ktorý po podanom odpore vedľajším účastníkom 1/, majúc za to, že nastali účinky účinne podaného odporu a došlo ex lege k zrušeniu platobného rozkazu, postupoval ďalej v zmysle ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom na charakter súdneho konania, je nutné rozlišovať sporové a nesporové konania, ako aj jednotlivé fázy sporového konania a to z hľadiska právnej úpravy a špecifík týchto fáz sporového konania (predovšetkým rozkazného konania a samotného sporového konania prejedávaného vecne súdom). Otázkou prípustnosti účasti vedľajšieho účastníka v štádiu rozkazného konania sa zaoberal Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. 6Cdo 207/2011, 6Cdo 211/2011, 6Cdo 357/2012, 6Cdo 420/2012...), pričom aj jeho aktuálna judikatúra zotrváva jednoznačne na právnom stanovisku neprípustnosti účasti vedľajšieho účastníka v rozkaznom konaní. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo 420/2012 zo dňa 22.01.2014 vyslovil, že z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní, resp. v každom štádiu konania. Vzhľadom na zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu vzniknúť len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný rozkaz. Skrátené konanie v porovnaní s obvyklým priebehom sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonaného dokazovania. Akceptovaná je tu rýchlosť a hospodárnosť konania a vo vzťahu k žalovanému zásada „bdelým patrí právo“. Pokiaľ odporca v tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu a teda odporca v tomto štádiu konania neuplatňuje svoje procesné práva, nemôže tak procesne účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“. Táto pomoc sa môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Konanie nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom zmysle slova až včasným podaním odôvodneného odporu odporcu, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje ex lege a súd nariadi pojednávanie. V zmysle záverov vyslovených Najvyšším súdom SR v predmetných rozhodnutiach, uvedené potom znamená, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy ani podanie odporcu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom. Možno sa skôr prikloniť k názoru, že ohlásením vstupu subjektu do konania podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. v štádiu rozkazného konania, v prípade ak by jeho účasť žiadny z hlavných účastníkov konania nenamietal, jeho procesné postavenie vedľajšieho účastníka „spočíva“ a účinky vstupu sa môžu naplno uplatniť a realizovať až momentom, keď odporca podá účinne odpor a rozkazné konanie sa v dôsledku toho premietne do
štandardného sporového konania. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu, teda právo urobiť uplatnený nárok sporným, má v zmysle ustanovenia § 134 ods. 2 O.s.p. výslovne len odporca, pričom ide o významné dispozičné oprávnenie odporcu napĺňajúce jednu zo základných zásad občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba odporca rozhoduje o tom, či podaním odporu odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednávacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Odvolací súd poznamenáva, že z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vykonávať právne úkony napriek nesúhlasu, respektíve nečinnosti ním podporovaného účastníka. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. Skutočnosť, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. Povahe a sledovanému účelu zavedením právneho inštitútu vedľajšieho účastníctva v konaní by sa jednoznačne priečilo nanútenie účasti, a tým aj procesných úkonov vedľajšieho účastníka v konaní bez ohľadu na vôľu a procesné stanovisko hlavného účastníka konania.
Za daného stavu, pokiaľ bol platobný rozkaz č.k. 13Ro/59/2012-48 zo dňa 23.07.2012 preukázateľne a riadne doručený do vlastných rúk obom odporcov, pričom ani jeden z odporcov nepodal voči nemu odpor a napriek priamej výzve súdu ani jeden z odporcov nevyslovili súhlas s podaným odporom proti platobnému rozkazu podaným vedľajším účastníkom, nepostupoval súd 1. stupňa správne a v zmysle zákonnej úpravy, pokiaľ považoval odpor podaný vedľajším účastníkom na strane odporcov za právne účinný a podaný oprávnenou osobou. Zákonná lehota na podanie odporu obom odporcom uplynula a nastali právne účinky vymienené v ustanovení § 174 ods. 1 O.s.p., teda márnym uplynutím lehoty na podanie odporu platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Za daného stavu tak už všetky následné procesné úkony súdu prvého stupňa, vrátane nariadenia pojednávania vo veci a vyhlásenia rozsudku vo veci už právoplatne skončenej, boli nezákonné a zmätočné, preto bolo nevyhnutné odvolaním napadnutý rozsudok v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, majúceho za následok aj nesprávny a nezákonný postup súdu, podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť, nakoľko o nároku navrhovateľa už v danej veci súdom právoplatne a vykonateľne rozhodnuté bolo.
Odvolací súd súčasne vrátil podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vec súdu prvého stupňa do štádia rozkazného konania za účelom nutnosti procesne rozhodnúť o odpore voči platobnému rozkazu podanom neoprávnenou osobou, v súlade s postupom § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p..
Pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s ohlásením vstupu subjektu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom 960 01 Zvolen, ul. J. Bánika 2009/2 do konania ako vedľajšieho účastníka 3/ na strane odporcov až v štádiu odvolacieho konania poznamenáva, že vzhľadom na právoplatnosť skončenia veci nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu č.k. 13Ro/59/2012-48 zo dňa 23.07.2012, už vstup vedľajšieho účastníka do právoplatne skončeného konania nemá žiadne procesné opodstatnenie, ani nenadobúda žiadne procesné účinky.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.