Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/211/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou M a N., s.r.o. v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ

advokát JUDr. J. N., proti povinnému P. J., o vymoženie

1 346,68 EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30. júna 2011 sp.zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti

povinnému na vymoţenie sumy 1 346,68 EUR s príslušenstvom. Povinnosť povinného

zaplatiť jej vymáhanú sumu preukazovala rozhodcovským rozsudkom zo 16. júna 2010

sp.zn. WHA0110112 (ďalej len „exekučný titul“) vydaným Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA a MEDIAČNÁ, a.s.,

so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poţiadal Okresný súd Trenčín

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po udelení poverenia na vykonanie exekúcie

doručil súdny exekútor povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Proti tomuto

upovedomeniu podal povinný námietky.

Okresný súd Trenčín (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 24. januára 2011 č.k.

-22 exekúciu zastavil a námietky povinného zamietol. Zastavenie exekúcie

odôvodnil okrem iného aj tým, ţe rozhodcovská doloţka, z ktorej rozhodcovský súd

odvodzoval svoju právomoc, bola dohodnutá ako neprijateľná zmluvná podmienka, pretoţe

spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávnenou a povinným, a to

v neprospech povinného.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie

oprávnenej uznesením z 30. júna 2011 sp.zn. uznesenie exekučného súdu

v napadnutom výroku o zastavení exekúcie potvrdil. Potvrdenie uznesenia exekučného súdu

odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Len na doplnenie uviedol, ţe rozhodcovská doloţka

nebola medzi oprávnenou a povinným dojednaná individuálne, ale bola súčasťou štandardnej

formulárovej zmluvy o úvere, ktorý mal charakter spotrebiteľského úveru. Keďţe táto

doloţka vyţadovala od povinného – spotrebiteľa, aby všetky spory s oprávnenou riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní, bola absolútne nevyváţená, a preto neprijateľná (neplatná).

Pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola zaloţená na takejto neprijateľnej zmluvnej

podmienke, rozhodcovský rozsudok nemôţe byť spôsobilým exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená (ďalej aj len

„dovolateľka“) dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu

a uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2. písm. a/,

b/, c/ ; dovolací dôvod podľa konkretizovala vadami

konania podľa , , (t.j. ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, ţe sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom). Podľa názoru dovolateľky právoplatný rozhodcovský rozsudok

disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu,

a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu.

Právoplatný rozhodcovský rozsudok je teda prekáţkou pre opätovné prejednanie veci.

Exekučný súd nie je preto oprávnený skúmať „materiálnu správnosť rozhodcovského

rozsudku“. Ak tak exekučný súd v danej veci urobil, konal v rozpore s ustanovením § 159

ods. 3 Za neprijateľné povaţovala ďalej to, aby súd poprel právoplatnosť

a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, hoci sa nepodal návrh na začatie konania o jeho

zrušení, podanie ktorého bolo podľa zákona potrebné (

o rozhodcovskom konaní). Ak napriek tomu konanie prebehlo, ide o prípad vady uvedenej

v Taktieţ namietala, ţe postupom súdov jej bola odňatá moţnosť konať

pred súdom a bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatie moţnosti konať pred súdom odôvodnila tým, ţe jej nebolo umoţnené riadne

a zákonným spôsobom uplatniť priznané práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom

konaní, a ţe odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Poukazovala na to, ţe

exekučný súd nemôţe preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho súladu

so všeobecne záväznými predpismi. Exekučný súd nie je totiţ vecne príslušný vo veci konať

ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku (zákon mu

neumoţňuje vykonávať dokazovanie vo veci samej, zrušiť alebo zmeniť výrok rozsudku,

ktorým sa rozhodlo vo veci samej). Rovnako ani ustanovenie

o rozhodcovskom konaní neumoţňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu. Tejto zásade

zodpovedá aj vymedzenie dôvodov pre zastavenie exekúcie, včítane dôvodu uvedeného

pod písm. c/ ustanovenia § 45 ods. 1 citovaného zákona (toto ustanovenie odkazuje nie

na konkrétny obsah plnenia, ale na jeho povahu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v ustanovení aţ c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , , netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka v dovolaní výslovne namietla existenciu vady uvedenej v § 237 písm. d/

tvrdiac, ţe exekučný súd skúmaním „materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku“

opätovne vec prejednal, ďalej existenciu vady uvedenej v tvrdiac, ţe

nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo

potrebné, a naostatok aj vadu spočívajúcu v odňatí moţnosti konať pred súdom v zmysle

, ktorú vadu videla v odmietnutí práva na uspokojenie priznanej

pohľadávky v exekučnom konaní, hoci zákonné podmienky k tomu neboli splnené,

a v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.

I. K prvému dovolateľkou namietanému dôvodu, dovolací súd uvádza nasledovné:

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) patrí k procesným podmienkam konania a jej

existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva

v tom, ţe právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje

moţnosť totoţnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je

daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, z ktorých uţ bol pôvodne uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku).

O totoţnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými

istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní

vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej

alebo singulárnej sukcesie. Ustanovenie sa môţe primerane uplatniť aj

v exekučnom konaní ( ), a to v súvislosti s určitými procesnými

rozhodnutiami exekučného súdu.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetnému exekučnému konaniu

nepredchádzalo ţiadne iné exekučné konanie s tým istým predmetom konania, ktoré by sa

týkalo tých istých účastníkov, a ktoré by s konečnou platnosťou bolo skončené inak, ako

vymoţením (uspokojením) vymáhanej pohľadávky. Prekáţku rozsúdenej veci pre exekučné

konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to

ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského

rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom

vymedzených prípadoch alternatívnou moţnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiţ

vyplýva, ţe jeho rezultátom môţe byť titul, splnenia ktorého sa moţno domáhať vykonaním

exekúcie. Rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného (vymáhacieho konania), preto

ním nemôţe byť zaloţená prekáţka tzv. „duplicitnej“ exekúcie.

Oprávnená preto neopodstatnene namieta, ţe súdy niţších stupňov zaťaţili konanie

vadou uvedenou v

II. Oprávnená ďalej tvrdila, ţe konanie súdov je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. e/

, ktorá má spočívať v tom, ţe nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského

rozsudku, hoci podľa zákona to bolo potrebné.

Podľa dovolacieho súdu o takúto vadu v posudzovanej veci nejde.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môţe konať aj bez návrhu, je

treba konanie zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ktorej predchádzal návrh na vykonanie exekúcie

s účinkami začatia exekučného konania), o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej

doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov niţších

stupňov.

III. Oprávnená v dovolaní tieţ namietla, ţe súdy jej v konaní odňali moţnosť pred súdom

konať v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania odníme

moţnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax je jednotná v tom, ţe

za porušenie práva v zmysle treba povaţovať aj rozhodnutie exekučného

súdu o zastavení exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené

podmienky. Nesprávnym zastavením exekúcie sa totiţ oprávnenému v exekučnom konaní

odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. a sp.zn. ). Dovolací súd preto

skúmal, či v preskúmavanej veci nejde o túto vadu konania. Dospel ale k záveru, ţe konanie

súdov nie je postihnuté vadou podľa ustanovenia

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala

a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v uznesení z 13. októbra 2011 sp.zn.

, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46 (dostupnej na internetových stránkach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk), zaujal stanovisko, ţe pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal

pritom z jednotného názoru súdnej praxe, ţe uţ v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd

v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný

titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných

právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej

(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj

materiálnej (z aspektu obsahových náleţitostí rozhodnutia – jednak určitosti, zrozumiteľnosti,

a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloţenej povinnosti,

ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda uţ v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov

pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, a aj v kaţdom ďalšom štádiu

vykonávania exekúcie, bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávnenou označený exekučný

titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, ţe ak

exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné,

nevyvolávajúce ţiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej

vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemoţno preto viesť nútený výkon

rozhodnutia.

Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, ţe jeho

právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom

právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi

zmluvnými stranami, a to či uţ vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doloţky. Ak

teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy

a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,

zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom

s právomocou na jeho vydanie, je logické, ţe exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť

nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to,

či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môţe totiţ zaloţiť právomoc

rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť

právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe rozhodcovský súd odvodzoval

svoju právomoc z úverovej zmluvy a z článku 11 bodu 2 Obchodných podmienok (verzia

1/2006), a ţe medzi oprávnenou (resp. jej právnou predchodkyňou) a povinným bola

dohodnutá rozhodcovská doloţka umoţňujúca riešiť spory z tejto zmluvy výlučne

v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doloţka bola súčasťou

formulárovej zmluvy o úvere bez moţnosti povinného – spotrebiteľa – ovplyvniť jej obsah,

a teda nebola dohodnutá individuálne.

Podľa názoru dovolacieho súdu takáto rozhodcovská doloţka spôsobovala

nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov, a to v neprospech povinného, preto bola

neprijateľná (neplatná). Povinný totiţ mohol buď len odmietnuť zmluvu ako celok, alebo sa

podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, to znamená aj rozhodcovskému konaniu.

Exekučný titul bol tak vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doloţky a bol teda vydaný

v rozpore so zákonom. Pokiaľ exekučný súd predovšetkým z tohto dôvodu uznesením

exekúciu zastavil a odvolací súd toto uznesenie exekučného súdu potvrdil, boli rozhodnutia

oboch súdov vecne správne. Takýmito vecne správnymi rozhodnutiami preto nebola

oprávnenej odňatá moţnosť konať pred súdom.

Opodstatnenou nebola ani námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky relevantné právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak

s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , ,

, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe uznesenie odvolacieho súdu

zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací

súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, ktoré skutkové zistenia povaţoval za podstatné

pre právny záver o existencii dôvodu pre zastavenie exekúcie. Prijatý záver o nespôsobilosti

označeného rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom vysvetlil zrozumiteľne

a v dostatočnom rozsahu. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávnenej, keď v dostatočnom

rozsahu zodpovedalo, prečo musela byť exekúcia zastavená. Okolnosť, ţe táto odpoveď

neúspešnú oprávnenú neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre

zákonného rozhodnutia v zmysle ; za odňatie moţnosti konať pred súdom

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv či poţiadaviek oprávnenej.

Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl.

46 ods. 1 ; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

IV. Dovolateľkou namietané ďalšie vady konania, t.j. ţe konanie pred exekučným

a odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a ţe rozhodnutia oboch súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci

(, ), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, samotné ale

prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu, a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania oprávnenej nemoţno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe povinnému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. novembra 2012

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová