Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-3-2023.pdf
PDF · 149.78 KB
Case nature
Subarea
14Cob/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: DREVOŠINDEL FI, s.r.o., so sídlom 029 47 Oravská Polhora 56, IČO: 36 377 317, právne zastúpený: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom H. XXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. H. č. XX, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/34/2022-64 zo dňa 23. augusta 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/34/2022-64 zo dňa 23. augusta 2022 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. zriadil v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, v upomínanom konaní, pod sp.zn. 1Up/1027/2022, v celkovej výške 30.060,- Eur s príslušenstvom, záložné právo na obchodný podiel žalovaného o veľkosti 50 % zo základného imania, čo zodpovedá vkladu žalovaného do základného imania 3.319,391888 Eur, v obchodnej spoločnosti DREVOŠINDEL FI, s.r.o., so sídlom 029 47 Oravská Polhora č. 56, IČO: 36 377 317, spoločnosť s ručením obmedzeným, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro., Vložka číslo: 10861/L, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a na obchodný podiel žalovaného o veľkosti 100 % zo základného imania, čo zodpovedá vkladu žalovaného do základného imania vo výške 5.500,- Eur, v obchodnej spoločnosti M. R., s.r.o., so sídlom XXX XX Z. H. č. XX, IČO: 50 854 054, spoločnosť s ručením obmedzeným, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro., Vložka číslo: 67893/l, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a výrokom II. žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobou zo dňa 03.08.2022, doručenou okresnému súdu 05.08.2022, sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadiť záložné právo na obchodný podiel žalovaného o veľkosti 50 % zo základného imania, čo zodpovedá vkladu žalovaného do základného imania vo výške 3.319,391888 Eur, v obchodnej spoločnosti DREVOŠINDEL FI, s.r.o., so sídlom 029 47 Oravská Polhora č. 56, IČO: 36 377 317, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro., Vložka číslo: 10861/L, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a na obchodný podiel žalovaného o veľkosti 100 % zo základného imania, čo zodpovedá vkladu žalovaného do základného imania vo výške 5.500 Eur, v obchodnej spoločnosti M. R., s.r.o., so sídlom XXX XX Z. H. č. XX, IČO: 50 584 054, spoločnosť s ručením obmedzeným, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro., Vložka číslo: 67893/l, vo vlastníctve žalovaného, na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky uplatnenej v súdnom upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp.zn. 1Up/1027/2022, v celkovej výške 30.060,- Eur s príslušenstvom.
3. Návrh odôvodnil tým, že na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 1Up/1027/2022 bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 03.08.2022, ktorý ukladá žalovanému zaplatiť sumu 30.060,- Eur aj s príslušenstvom, v prospech žalobcu do 3 dní odo dňa doručenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Žalovaný spôsobil žalobcovi rozsiahle škody, keď dňa 27.8.2020 uzavrel ešte ako konateľ spoločnosti Drevošindel FI, s.r.o. s I. H. kúpnu zmluvu V 2786/2020, v ktorej za neprimerane nízku cenu previedol celý výrobný areál spoločnosti Drevošindel FI, s.r.o. nachádzajúci sa v Oravskej Polhore, bez súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti, bez vedomia druhého konateľa a v rozpore so záujmami spoločnosti. Následne, ihneď po povolení vkladu vlastníckeho práva, na základe kúpnej zmluvy V 3027/2020 sa I. H. pokúšala vykonať následný prevod výrobného areálu a tento má previesť na obchodnú spoločnosť M., IČO: 50 854 054, v ktorej zároveň vystupuje ako konateľ a spoločník. Dňa 06.09.2020 a 10.09.2020 uzavrel žalovaný neoprávnene ďalšie kúpne zmluvy v mene spoločnosti žalobcu - DREVOŠINDEL FI, s.r.o., ktorými previedol na svoju spoločnosť M., všetky výrobné zariadenia, stroje a vozidlá, čím zavŕšil spáchanú spreneveru a podvodne obral spoločnosť žalobcu - DREVOŠINDEL FI, s.r.o. o všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok. M. obávajúc sa vyvodenia zodpovednosti voči jeho osobe sa začal zbavovať svojho majetku. Dňa 04.12.2020 bol na Okresnom úrade, katastrálnom odbore, povolený vklad darovacej zmluvy pod V 3753/2020, ktorou previedol všetky nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na svoju dcéru E. R.. Za uvedené skutky bola na žalovaného podaná obžaloba na Okresnom súde Žilina, pod sp.zn. 29T/28/2022. Žalovaný však naďalej koná proti žalobcovi špekulatívne a veľmi úskočne, keď sa opakovane pokúša zobrať žalobcom podané žaloby a návrhy na vykonanie exekúcie proti sebe samému a jemu pridruženým osobám, späť. Obdobne sa žalovaný pokúsil zrušiť spoločnosť žalobcu, na dôkaz čoho odkázal na uznesenia Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7C/57/2020, 7Cb/26/2020. Posledné aktívum vo vlastníctve žalovaného - M. R. je obchodný podiel v spoločnosti M. R. s.r.o. a v spoločnosti DREVOŠINDEL FI, s.r.o. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Záloh môže byť vec, právo iná majetková hodnota, súbor vecí, nebytový priestor, podnik, spoluvlastnícky podiel, obchodný podiel, cenné papiere a podobne. Podmienkou spôsobilého predmetu záložného práva je jeho prevoditeľnosť. Žalobca žiadal zriadiť záložné právo na obchodný podiel žalovaného. Na Okresnom súde Banská Bystrica bol pod sp.zn. 1Up/1027/2022 vydaný platobný rozkaz zo dňa 03.08.2022, ktorý ukladá žalovanému M. R. zaplatiť sumu 30.060,- Eur aj s príslušenstvom. Existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie odôvodnil žalobca tým, že žalovaný už začal aktívne prevádzať svoj majetok. Dňa 24.11.2020 bol na Okresnom úrade Námestovo, odbor katastrálny povolený vklad pod č. 3753/2020, pričom žalovaný previedol darovacou zmluvou na svoju dcéru E. R. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Z. H. a LV č. XXX a LV č. XXXX k.ú. J.. Žalovaný sa teda cielene zbavil všetkého nehnuteľného majetku, koná špekulatívne, keď sa pokúša zastavovať súdne konania, ktoré sú vedené proti nemu a proti jeho spoločnosti a aj proti I. H., ktorá žalovanému asistovala pri pokuse o spreneveru výrobného areálu žalobcu. Zároveň vystupuje žalovaný ako obžalovaný v trestnom konaní pod sp. zn. 29T/28/2022. Vzhľadom na obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, žiadal o zriadenie záložného práva na obchodné podiely žalovaného. Právne odôvodnil svoj nárok § 343 a § 344 CSP.
4. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha konanie o vydanie platobného rozkazu, v ktorom si žalobca uplatnil sumu 30.060,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady spôsobenej škody. Žalobca teda opísal nárok, ktorý bol (hoc dosiaľ neprávoplatne) judikovaný formou pohľadávky proti žalovanému. Vo vzťahu k tomuto predmetu konania žalobca žiada zriadiť záložné právo. Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, súbor veci, nebytový priestor, podnik, spoluvlastnícky podiel, obchodný podiel, cenné papiere a pod. Podmienkou spôsobilého predmetu záložného práva je jeho prevoditeľnosť. Žalobca žiada zriadiť záložné právo na obchodný podiel žalovaného o veľkosti 50% zo základného imania, čo predstavuje výšku vkladu 3.319,391888 Eur v obchodnej spoločnosti DREVOŠINDEL FI, s.r.o., IČO: 36 377 317, so sídlom 56 Oravská Polhora 029 47, spoločnosť s ručením obmedzeným zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 10861/L, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Ďalej žiadal žalobca zriadiť záložné právo na obchodný podiel žalovaného o veľkosti 100% zo základného imania, čo predstavuje výšku vkladu 5.500,- Eur v obchodnej spoločnosti M. R. s.r.o., IČO: 50 854 054, so sídlom: XX Z. H. XXX XX, spoločnosť s
ručením obmedzeným zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 67893/L, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Tieto obchodné podiely majú zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu vo výške 36.060,- Eur s príslušenstvom, ktorú momentálne žalobca uplatňuje v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 1Up/1027/2022. Existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie odôvodnil žalobca tým, že žalovaný už začal aktívne prevádzať a previedol svoj majetok a naďalej ho prevádza, hoc bez zákonného dôvodu. Dňa 04.12.2020 bol na Okresnom úrade Námestovo povolený vklad pod V 3753/2020, pričom žalovaný previedol darovacou zmluvou na svoju dcéru E. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Z. H. a LV č. XXX, LV č. XXXX k.ú. J.. Pre popísané konanie žalovaného, ktoré má spĺňať znaky skutkovej podstaty - obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti bola na Okresný súd Žilina podaná obžaloba 12.04.2022 a trestné konanie je vedené pod sp.zn. 29T/28/2022.
5. Z obsahu súdnych rozhodnutí a obsahu obžaloby predložených k návrhu na nariadenie zabezpečovanie opatrenia tiež vyplýva, že dňa 27.08.2020 uzavrel žalovaný M. R., ešte v tom čase ako konateľ žalobcu, spoločnosti DREVOŠINDEL FI, s.r.o. (ďalej tiež „spoločnosť“) kúpnu zmluvu s I. H., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. XXXX/XA, T.-H., ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. a obec Z. H., ktorá bola registrovaná pod V 2786/2020. Návrh na vklad uvedenej zmluvy bol Okresnému úradu Námestovo doručený dňa 28.8.2020. V rovnaký deň kataster o návrhu na vklad vlastníckeho práva rozhodol a vklad povolil. Prílohu kúpnej zmluvy tvoril aj znalecký posudok znalca O. č. 205/2020 zo dňa 18.06.2020, ktorý stanovil cenu prevádzaných nehnuteľností zapísaných na LV XXXX k.ú. Z. H. v sume 304.000,- Eur, napriek tomu bola kúpna cena v predmetnej zmluve č. V 2786/2020 stanovená vo výške 120.000,- Eur. Spoločenská zmluva spoločnosti DREVOŠINDEL FI, s.r.o. zo dňa 15.11.1997 v znení Dodatku č. 2 zo dňa 27.12.2002, konkrétne v čl. 9 bod 4. písm. b) uvádzala; ,,Rozhodovanie o odcudzení alebo zaťažení nehnuteľností, ktorých vlastníkom je spoločnosť podlieha schváleniu valným zhromaždením“, ďalej písm. c) uvedeného bodu znie: „uzatváranie zmluvy ohľadom investícií a rozvoja (nákup HIM, NHIM, leasing fančíza), obdobne ktorých finančná čiastka presahuje 100.000,- Sk podlieha schváleniu valným zhromaždením”. Javí sa, že na uzavretie kúpnej zmluvy nemal žalovaný žiadne oprávnenie valného zhromaždenia a konal v rozpore so spoločenskou zmluvou. Zo žiadneho rozhodnutia konateľov, spoločníkov a ani rokovania valného zhromaždenia nevyplynula potreba predaja uvedených nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že neexistoval žiaden objektívny dôvod na to, aby spoločnosť predávala svoje výrobné priestory a to výrazne pod trhovú cenu, čím sa ohrozuje, ba dokonca aj marí možnosť plniť svoje záväzky, ako aj zmluvné povinnosti voči objednávateľom. Dôsledkom toho boli (a sú) vedené viaceré konania medzi stranami sporu (nižšie citované) a aj exekučné konania. „Z úradnej činnosti súdu je tiež známe, že na LV XXXX pre obec a k.ú. Z. H. bola vyznačená plomba pod č. V 3027/2020 signalizujúca ďalší prevod nehnuteľností, v neposlednom rade boli uzavreté kúpne zmluvy, dňa 06.09.2020 a dňa 10.09.2020, v ktorých ako predávajúci vystupovala spoločnosť žalobcu a ako kupujúci spoločnosť M. R., s.r.o., ktorej žalovaný je jediný konateľ a spoločník, a predmetom ktorých zmlúv bol predaj hnuteľných vecí patriaci majetku a prevádzke spoločnosti žalobcu, a v súvislosti s čím bolo nariadené neodkladné opatrenie v konaní sp. zn. 7Cb/36/2020 zo dňa 13.11.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/39/2021.“
6. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, § 344 CSP okresný súd návrhu vyhovel. V súdenej veci návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný po začatí konania vo veci samej, po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní dňa 15.07.2022, evidovanom pod č. 1Up/1027/202. Ide o spor iniciovaný žalobcom, žalobou podanou proti žalovanému, ktorou si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 30.060,- Eur. O uplatnenom nároku žalobcu bolo meritórne rozhodnuté platobným rozkazom pod sp.zn. 1Up/1027/2022 zo dňa 03.08.2022, platobný rozkaz doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Uvedenou skutočnosťou dokladovanou žalobcom okrem doloženým potvrdením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.07.2022 aj platobným rozkazom sp.zn. 1Up/1027/2022 zo dňa 03.08.2022, mal okresný súd v dostatočnom rozsahu preukázanú existenciu nároku žalobcu voči žalovanému, v súvislosti s ktorým sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
7. Žalobca tiež v potrebnej miere poukázaním na doterajšie práve úkony žalovaného, označenými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, akými boli kúpne zmluvy registrované pod V 2786/2020 a V 3027/2020, na základe ktorých malo dôjsť k prevodu výrobného areálu žalobcu bez
súhlasu valného zhromaždenia a bez vedomia druhého konateľa a v rozpore so záujmami spoločnosti a o pokus o následný prevod, čo je zrejmé aj z konaní, ktoré sa vedú na Okresnom súde Námetovo, v ktorých bolo na návrh žalobcu vydané či už neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie (ako sp.zn. 5Cb/1/2022, sp.zn. 7Cb/26/2020 v spojení so sp.zn. 13Cob/39/2021, sp.zn. 7C/57/2020, vedené medzi žalobcom a žalovaným a sp.zn. 12C/70/2020 vedené proti žalovanému označenému ako I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. XXXX/XA, XXX XX T.-H., IČO: 32 280 467) a v neposlednom rade z exekučného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 27Ek/1557/2022, vedeného v prospech oprávneného žalobcu proti žalovanému ako povinnému, ktoré úkony vykonal nielen ako konateľ a spoločník žalobcu, ale aj ako jediný konateľ a spoločník spoločnosti - M. R. s.r.o. so sídlom XXX XX Z. H. č. XX, IČO: 50 854 054, preukázal opodstatnenosť jeho obavy z možného ohrozenia exekúcie, ak by táto bola vedená na vymoženie pohľadávky tvoriacej predmet sporu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, pod číslom konania sp.zn. 1Up/2027/2022, v ktorom bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 30.060,- Eur s príslušenstvom.
8. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd vo vzťahu ku kúpnej zmluve, registrovanej pod V 3027/2020, uviedol že ide o úkony nadobúdateľa, vo vzťahu ku ktorého úkonu a ich predmetu, bolo nariadené neodkladné opatrenie vydané dňa 21.10.2020, pod sp.zn. 7C/57/2020-190, pričom už vo viacerých rozhodnutiach vydaných vo vymenovaných konaniach bolo konštatované, že možnú obavu žalobca deklaroval okrem iného aj znaleckým posudkom č. 205/2020, znalca O.. E. H., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Z. H., t.j. hodnota nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým bola zaznamenaná zmena vlastníctva, povolená Okresným úradom, odborom katastrálnym pod V 2786/20 a V 3027/20, stanovená vo výške 304.000,- Eur a ktorá bola v rámci právnych úkonov žalovaného v pozícii konateľa konajúceho samostatne, určená podstatne nižšou hodnotu než určoval tento znalecký posudok. Okrem už uvedeného bolo okresnému súdu známe (z úradnej činnosti), že v prebiehajúcich konaniach dochádza k úkonom - späťvzatiu návrhu (či žaloby) podanej žalobcom, po tom, čo žalovaný ako jeho ďalší konateľ konajúci samostatne, dosiahol zmenu zápisu v obchodnom registri, čoho dôkazom sú rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/103/2022 zo dňa 30.6.2022, ktorý vyslovil, že späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.03.2022, uskutočnené v podaní zo dňa 06.06.2022 M. R., konateľom žalobcu, vydaného v konaní sp.zn. 5Cb/1/2022 nie je účinné. Rovnako exekučný súd v konaní sp.zn. 27Ek/1557/2022 rozhodol, že späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13.06.2022 nepripúšťa, práve z dôvodu, že záujmy oprávneného (spoločnosti konajúcej prostredníctvom jedného z jej spoločníkov) a povinného (jedného z konateľov spoločnosti) sú v konaní nepochybne rozdielne a z uvedeného dôvodu nemožno priznať späťvzatiu návrhu na vykonanie exekúcie sledovaný účinok, na ktorý pamätá § 122 ods. 3 Obchodný zákonník. Z odôvodnenia rozhodnutia tohto exekučného súdu vyplýva, že táto právna úprava zamedzuje tomu, aby konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti vo veciach, ktoré sa ho priamo dotýkajú, pokračoval vo svojej deštruktívnej činnosti a odvolával podania v mene spoločnosti v prípade, kedy dochádza v jej rámci k vnútorným rozporom a odňal tak zamýšľaný účinok právnym úkonom svojou „zlomyseľnou“ činnosťou (II. ÚS 398/2014-27). Exekučný súd ďalej konštatoval, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie sa konajúci spoločník stáva v danej veci jediným oprávneným subjektom, ktorý môže vo veci ďalej konať. Efektivitu tohto zákonného riešenia navyše umocňuje skutočnosť, že v prípade podania návrhu spoločníkom konatelia počas celej doby trvania súdneho sporu strácajú právo disponovať s vecou, a zákonným delegovaním práva konať v mene spoločnosti na spoločníka (navrhovateľa) zákon účinne garantuje možnosť presadenia práv a právom chránených záujmov spoločnosti (in concreto o.i. nemajú možnosť vziať uvedený návrh späť). V neposlednom rade žalobca deklaroval aj to, že žalovaný v mene spoločnosti žalobcu podal na Okresný súd Žilina, obchodný register návrh spoločníka obchodnej spoločnosti žalobcu na zrušenie spoločnosti postupom podľa § 68b ods. 1 písm. c), d) ObZ, tiež späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v exekučnom konaní sp.zn. 39Ek/2110/2020, či v konaní pred Okresným súdom Námestovo sp.zn. 5Cb/1/2022 (a to aj napriek tomu, že o skôr podanom späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo rozhodné ako bolo vyššie uvedené, že nie je účinné - 13Cob/103/2022) či deklaroval skutočnosť, že proti žalovanému bola dňa 12.4.2022 na Okresný súd Žilina podaná obžalovaná proti žalovanému ako obvinenému pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku - § 237 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona a legalizácie príjmu z trestnej činnosti - § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona. Všetky tieto skutkové okolnosti svedčia o tom, že žalovaný sa cielene zbavuje všetkého nehnuteľného majetku, resp. sa snaží
vyňať ho zo svojho vlastníctva, keď možno dodať, že takmer všetky konania prebiehajú medzi rovnakými stranami sporu (účastníkmi konania, či oprávneným a povinným).
9. Okresný súd uviedol, že navrhované zabezpečovacie opatrenie je spôsobilé do určitej miery eliminovať žalobcom (dôvodne) prezentovanú obavu z nemožnosti úspešného vymoženia pohľadávky v rámci exekúcie za predpokladu, ak táto bude priznaná vykonateľným exekučným titulom (platobným rozkazom), ohľadne vydania ktorého už žalobca inicioval spor, ktorý prebieha na upomínacom súde. Preto okresný súd s poukazom na § 343 ods. 2 CSP návrhu žalobcu z 03.08.2022 na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel a zriadil záložné právo na obchodný podiel patriaci žalovanému na základnom imaní v spoločnosti žalobcu a na základnom imaní v spoločnosti M. s.r.o., so sídlom XXX XX Z. H. č. XX, IČO: 50 854 054. Okresný súd v zmysle § 344 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov.
10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý zdôraznil, že pohľadávku žalobcu v celom rozsahu neuznáva a popiera tak právny dôvod vzniku tejto pohľadávky ako aj jeho výšku v celom rozsahu. Žalovaný žalobcovi nič nedlhuje. Tvrdenia a skutočnosti uvádzané žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu sú v celom rozsahu podľa žalovaného účelové, zavádzajúce a nepravdivé a ani vo svojom súhrne nezakladajú dôvodnosť tvrdeného nároku žalobcu. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca žaluje žalovaného ako spoločníka obchodnej spoločnosti DREVOŠINDEL FI, s.r.o. s tým, že ako spoločník zariadil spôsobom popísaným v návrhu užívanie vozidla FIAT DUCATO, EVČ: F rok výroby 2015, VIN:ZFA25000002925537. Uvádzané dôvody nie sú dané a žalovanému chýba pasívna vecná legitimácia. Právny vzťah bol vytvorený medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou M., s.r.o. a nie medzi obchodnou spoločnosťou DREVOŠINDEL FI, s.r.o. na jednej strane a na druhej strane v tomto vzťahu nefiguruje žalovaný. Obdobný prípad, ktorý žalobca uvádza ako judikát Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/39/2019 zo dňa 25.09.2019, sa na tento prípad podľa žalovaného nevzťahuje, lebo v judikovanom prípade bol žalovaný aj užívateľom. V žiadnom prípade nejde o vrátenie neoprávneného vrátenia vkladu, pretože žalovaný vložil ako vklad peňažný vklad tak, ako je to uvedené vo výpise z obchodného registra. „Dôkaz: odpor zo dňa 16.08.2022“. Pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby bolo právo osvedčené. U žalobcu nedošlo k riadnemu osvedčeniu nároku na náhradu spôsobenej škody vo výške 30.060,- Eur, „pretože žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu sám potvrdil v konaní vedenom na Okresnom súde v Námestove, že objekt spolu s vecami, ktoré patria k tomuto objektu, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. k.ú. Z. H., bol prenechaný do užívania spoločnosti M. R., s.r.o. K tomuto patrí aj prenechanie motorového vozidla Fiat Ducato, EVČ: F rok výroby 2015, VIN:ZFA25000002925537.“ Taktiež zo zvukového záznamu bolo podľa žalovaného zrejmé, že E. O. H. spolu s E.. I. H. potvrdili, že môže vozidlo Fiat Ducato byť užívané spoločnosťou M. R., s.r.o. Toto užívanie doteraz nikto dohodou nezrušil a ani jednostranným právnym úkonom nedošlo k zániku práva užívania. Bolo teda preukázané, že škoda nevznikla, pretože nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností zo strany žalovaného, a preto neboli naplnené znaky, pre ktoré by mohol žalobca odvodzovať nárok na náhradu škody. Žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne v celom rozsahu.
11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s uznesením okresného súdu, ktorým zriadil záložné právo na posledných majetkových hodnotách vo vlastníctve žalovaného. Okresný súd podľa žalobcu správne dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky pre zriadenie záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný vo svojom odvolaní nepredniesol žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli tento záver zvrátiť. Žalovaný vo svojom odvolaní ani len nešpecifikoval odvolacie dôvody. Žalovaný v rámci odvolania predniesol tvrdenia, ktoré zjavne nesúvisia s predmetnom konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ žalovaný poukazuje na zvukový záznam zo dňa 21.04.2021, tak sa pravdepodobne jedná o neúplný rozhovor medzi právnym zástupcom žalobcu a právnym zástupcom žalovaného D. ktorý D.. H. nelegálne vyhotovil. V uvedenom rozhovore právni zástupcovia strán dôverne rozoberali možné urovnanie celej záležitosti v prípade budúceho odpredaja obchodných podielov, ku ktorému však nedošlo, nakoľko žalovaný po špekulatívnych majetkových prevodoch, ktoré sa mu kladú za vinu vo veci sp.zn. 29T/28/2022 neuviedol spreneverený majetok do pôvodného stavu ako sa zaviazal, ale namiesto toho úskočne podal návrh na zrušenie spoločnosti žalobcu.
12. Postupom krajského súdu bolo žalovanému v zmysle § 329 ods. 1 CSP umožnené vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu podanému žalovaným. Žalovaný do momentu rozhodovania krajského súdu túto možnosť nevyužil.
13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov § 379, § 380 ods. 1 CSP a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd primerane a podporne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.
17. Zdôrazňuje odvolací súd na tomto mieste rozsah a dôvody podaného odvolania vo väzbe na § 329 ods. 2 CSP a pripomína, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Vzhľadom k tomu, že sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, tak vo vyvolanom odvolacom konaní sa nosne venoval argumentácii žalovaného v odvolaní, ktorá mala relevanciu pre rozhodnutie odvolacieho súdu.
18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Preskúmaním veci však odvolací súd takúto vadu napadnutého uznesenia nezistil. To, že žalovaný vo výsledku bol ako neúspešná strana nespokojný, neznamená naplnenie tohto odvolacieho dôvodu.
25. Odvolací súd k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle § 343 ods. 1 CSP je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ten, kto navrhuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie, je zároveň povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto uvádzaných zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky veriteľa), 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.
26. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalovaného sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom. Z tohto vyplýva, že predmetom konania vo veci samej je žaloba, ktorou žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 30.060,- Eur. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že „....Žalovaný spôsobil žalobcovi rozsiahle škody, keď dňa 27.8.2020 uzavrel ešte ako konateľ spoločnosti Drevošindel FI, s.r.o. s I. kúpnu zmluvu V 2786/2020, v ktorej za neprimerane nízku cenu previedol celý výrobný areál spoločnosti Drevošindel FI, s.r.o. nachádzajúci sa v Oravskej Polhore, bez súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti, bez vedomia druhého konateľa a v rozpore so záujmami spoločnosti. Následne, ihneď po povolení vkladu vlastníckeho práva, na základe kúpnej zmluvy V 3027/2020 sa I. H. pokúšala vykonať následný prevod výrobného areálu a tento má previesť na obchodnú spoločnosť M. R., s.r.o., IČO: 50 854 054, v ktorej zároveň vystupuje ako konateľ a spoločník. Dňa 06.09.2020 a 10.09.2020 uzavrel žalovaný neoprávnene ďalšie kúpne zmluvy v mene spoločnosti žalobcu - DREVOŠINDEL FI, s.r.o., ktorými previedol na svoju spoločnosť M. s.r.o. všetky výrobné zariadenia, stroje a vozidla, čím zavŕšil spáchanú spreneveru a podvodne obral spoločnosť žalobcu - DREVOŠINDEL FI, s.r.o. o všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok.“ V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, v upomínanom konaní, pod sp.zn. 1Up/1027/2022, v ktorom bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie v celkovej výške 30.060,- Eur s príslušenstvom bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené, a to vydaním platobného rozkazu pod sp.zn. 1Up/1027/2022, v celkovej výške 30.060,- Eur s príslušenstvom. K podanému odvolaniu v prejednávanej veci žalovaný pripojil odpor proti platobnému rozkazu, ktorý bol vydaný v konaní pod sp.zn. 1Up/1027/2022, rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/149/2021-344 zo dňa 13. apríla 2022 ako i zápisnicu spísanú Okresným súdom Námestovo dňa 30. júna 2021 sp.zn. 13C/7/2020, rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 13C/7/2020-266 zo dňa 30. júna 2021.
27. Okresný súd napadnutým uznesením nariadil záložné právo na obchodný podiel žalovaného o veľkosti 50 % zo základného imania, čo zodpovedá vkladu žalovaného do základného imania 3.319,391888 Eur, v obchodnej spoločnosti DREVOŠINDEL FI, s.r.o., so sídlom 029 47 Oravská Polhora č. 56, IČO: 36 377 317, spoločnosť s ručením obmedzeným, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro., Vložka číslo: 10861/L, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a na obchodný podiel žalovaného o veľkosti 100 % zo základného imania, čo zodpovedá vkladu žalovaného do základného imania vo výške 5.500,- Eur, v obchodnej spoločnosti M. R., s.r.o., so sídlom XXX XX Z. H. č. XX,
IČO: 50 854 054, spoločnosť s ručením obmedzeným, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro., Vložka číslo: 67893/l, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. V konkrétnostiach prejednávanej veci je odvolací súd názoru, že je primerané, aby prípadné medzi stranami sporné skutočnosti boli riešené zásahom vo forme súdom vydaného zabezpečovacieho opatrenia v prospech jednej zo strán. Je pritom potrebné krajským súdom opäť zvýrazniť, že konanie o zabezpečovacom opatrení je konaním skráteným, v ktorom sa nevykonáva dokazovanie a kedy pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia druhá strana nemá možnosť na takýto návrh reagovať. O to viac je potom potrebné pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia hodnotiť naplnenie zákonom požadovaných predpokladov pre jeho nariadenie, vrátane osvedčenia primeranosti a naliehavosti požadovanej úpravy tak, aby takýmto rozhodnutím nebol žalovaný obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci.
28. Ak žalovaný v odvolaní namietal, že „žalovanému chýba pasívna vecná legitimácia. Právny vzťah bol vytvorený medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou M., s.r.o. a nie medzi obchodnou spoločnosťou DREVOŠINDEL FI, s.r.o. na jednej strane a na druhej strane v tomto vzťahu nefiguruje žalovaný“, tak uvedená argumentácia, bez ďalšieho, podľa odvolacieho súdu, predsa nespochybňuje činnosť a status žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku, tak ako uvádzal žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
29. Pokiaľ v odvolaní žalovaný uviedol, že „...Taktiež zo zvukového záznamu je zrejmé, že E. spolu s E. potvrdili, že môže vozidlo Fiat Ducato byť užívané spoločnosťou M. R., s.r.o. Toto užívanie doteraz nikto dohodou nezrušil a ani jednostranným právnym úkonom nedošlo k zániku práva užívania“, tak odvolací súd poukazuje na argumentáciu žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom žalobca poukázal na činnosť žalovaného v skutkovej rovine, ktorú však odvolací súd, na rozdiel od žalovaného, vyhodnotil ako dostatočne osvedčujúcu, výlučne však pre účely konania o zabezpečovacom opatrení, také konanie žalovaného, ktoré, bez ďalšieho, nespôsobuje nedôvodnosť nároku uplatneného žalobcom voči žalovanému, čoby jeho dlžníkovi, na zaplatenie peňažnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa. Cieľom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný konkrétny majetok dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Z § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že záložné právo možno zabezpečovacím opatrením zriadiť len na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Krajský súd zvýrazňuje, že predmetom záložného práva zriadeného v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia môžu byť výlučne veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, vo vzťahu ku ktorým svedčí dlžníkovi veriteľa vlastnícke právo, čo vyplýva z povahy inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má posilniť postavenie veriteľa zriadením záložného práva práve a výlučne len na majetok jeho dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa.
30. Pripomína odvolací súd na tomto mieste (k vyššie uvedenému), že hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité, zrozumiteľné, skutkové tvrdenia žalobcu, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej na strane súdu musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe v danom štádiu konania o zabezpečovacom opatrení je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (primerane a podporne prof. Štefček, M. Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S. Bajánková, J. Tomašovič, M. Fečík a kol., Civilný sporový poriadok, komentár, Praha CHB 2016, s. 1540, s. 1108). Uvedené postuláty boli v napadnutom rozhodnutí okresného súdu dodržané a cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu v tejto rovine. Odvolací súd akcentuje, že okolnosti, ako aj doterajšia genéza vzájomných vzťahov medzi sporovými stranami, ktorá vyplýva z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, dostatočne opodstatňuje záver, že prvá podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v existencii nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, bola v danom štádiu konania dostatočne, i keď len predbežne osvedčená. Odvolací súd pri svojich záveroch neopomenul, že osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012).
31. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6M Cdo 5/2012, z ktorého vyplýva, že „Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru
zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie.“ Práve pre štádium konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonná úprava nevyžaduje preukazovanie nároku, keďže je postačujúce osvedčiť dôvodnosť tohto nároku, k čomu v spojení s § 326 ods. 1 CSP v štádiu konania, rozhodovania o nariadenom zabezpečovacom opatrení zo strany žalobcu, došlo. Krajský súd zvýrazňuje opäť na tomto mieste záver okresného súdu, že pre toto konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, žalobca osvedčil nárok na peňažnú pohľadávku vo vzťahu k žalovanému, ktorý záver sa viaže v tomto štádiu výlučne ku konaniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.
32. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním a konaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za podstatné zvýrazniť závery, ktoré vyplývajú z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 741/2017, v ktorom ústavný súd považoval za potrebné poukázať na relevantné časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorých sa uvádza: „Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva.“ „Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).“ „Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality“. Je zrejmé, že žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie proti žalovanému. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že „M. obávajúc sa vyvodenia zodpovednosti voči jeho osobe sa začal zbavovať svojho majetku. Dňa 04.12.2020 bol na Okresnom úrade, katastrálnom odbore, povolený vklad darovacej zmluvy pod V 3753/2020, ktorou previedol všetky nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na svoju dcéru E. R.. Za uvedené skutky bola na žalovaného podaná obžaloba na Okresnom súde Žilina, pod sp. zn. 29T/28/2022. Žalovaný však naďalej koná proti žalobcovi špekulatívne a veľmi úskočne, keď sa opakovane pokúša zobrať žalobcom podané žaloby a návrhy na vykonanie exekúcie proti sebe samému a jemu pridruženým osobám, späť. Obdobne sa žalovaný pokúsil zrušiť spoločnosť žalobcu, na dôkaz čoho odkázal na uznesenia Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7C/57/2020, 7Cb/26/2020. Posledné aktívum vo vlastníctve žalovaného - M. R. je obchodný podiel v spoločnosti M. R. s.r.o. a v spoločnosti DREVOŠINDEL FI, s.r.o.“ Uvedené skutočnosti neboli žalovaným v odvolaní spochybnené ani vyvrátené. Pripomína odvolací súd, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Záloh môže byť vec, právo iná majetková hodnota, súbor vecí, nebytový priestor, podnik, spoluvlastnícky podiel, obchodný podiel, cenné papiere
a podobne. Podmienkou spôsobilého predmetu záložného práva je jeho prevoditeľnosť. Žalobca žiadal zriadiť záložné právo na obchodný podiel žalovaného, ktorému návrhu okresný súd vyhovel.
33. Odvolací súd uvádza, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov (zásada primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia, tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v takomto prípade rešpektovať zásadu požiadavky a proporcionality. Ani na základe odvolacích dôvodov nebol odvolaciemu súdu vytvorený priestor na odklon od záverov vyslovených v napadnutom uznesení okresného súdu. Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 471/2017 zo dňa 20. decembra 2017 vyplýva „Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takéhoto opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (mm IV. ÚS 257/2010).“
34. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia upravuje § 343 Civilného sporového poriadku, a preto v súlade s uvedeným čl. 46 ods. 4 Ústavy SR bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
35. Vo vzťahu k nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu odvolací súd akcentuje, že pokiaľ v zhode s okresným súdom považoval predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za splnené, vrátane dostatočného stupňa osvedčenia nárokov žalobcu, ktorým sa poskytuje neodkladná ochrana, tak v rozsahu tých tvrdení a dôkazov, ktoré boli produkované k rozhodnutiu o zabezpečovacom opatrení, bolo možné len predbežné posúdenie tohto osvedčenia žalobcových nárokov, a to výhradne pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Preto nie je vylúčené, že v prípade vyvolaného konania vo veci samej, na základe výsledkov dokazovania, môže súd konajúci meritórne v spore, dospieť k iným skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutím vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní súd nie je viazaný a môže rozhodnúť inak (primerane a podporne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 171/2010).
36. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
37. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdených skutočností, pričom podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď dospel k vecne správnemu záveru, v zmysle ktorého návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, keď vec správne právne posúdil, s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v danom prípade sú splnené, čo aj správne odôvodnil.
38. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania bol úspešnou stranou žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.