Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-28-2014.pdf
PDF · 113.14 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/28/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu D. H., bytom I. XX, zastúpený občianskym združením Ochrana spotrebiteľom a vlastníkov bytov, Škultétyho 3, Košice, IČO: 42 249 708, právne zastúpené JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Škultétyho 3, Košice, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpená JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C 448/2012 - 192 zo dňa 13.11.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 325 452 zo dňa 19.01.2012 vydaného pod sp. zn. 2C/1652/2012 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44325452 zo dňa 19.01.2012 sp. zn. 2C/1652/2012 do právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 271,52 Eur na účet právneho zástupcu občianskeho združenia Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov JUDr. Dariny Solárovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh na prerušenie konania zo dňa 06.11.2013 a 08.11.2013 zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku a zákazu žalovanej uplatňovať si nároky vzniknuté z ním uzatváraných poistných zmlúv v rozhodcovskom konaní z dôvodu, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. poistných podmienok, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Žalovaná si uplatnila návrhom na začatie konania pred rozhodcovským rozsudkom nárok na sumu 205,80 Eur z titulu „osobitnej pohľadávky voči žalovanému, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia“. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, resp. zastaviť konanie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok by mal podliehať súdnemu prieskumu iba z pohľadu § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní). Ďalej namietala právne významnú skutočnosť v žalobnom návrhu, a to uvedenie dňa, kedy bol rozhodcovský rozsudok žalobcovi doručený, a to z dôvodu plynutia 30 - dňovej lehoty na podanie žaloby, ako aj to, že žaloba nebola podpísaná. Tvrdila, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne. Následne súd citoval ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, článok 3 ods. 3, článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 04.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a uviedol, že účastníci konania uzatvorili poistnú zmluvu č. 4252700473 s dohodnutou dobou poistenia do10.10.2025. Podľa časti XVII.- Záverečné ustanovenia, bod 2, všeobecné poistné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi poistníkom a poisťovňou v plnom rozsahu dňom ich podpisu. Podľa bodu 7. citovanej časti, poisťovňa je oprávnená voči akýmkoľvek pohľadávkam poistníka (poisteného, oprávnenej osoby a pod.) voči poisťovni z poistenia (napr. poistné plnenie, odkupná hodnota, podiel na zisku) započítať akúkoľvek pohľadávku poisťovne voči poistníkovi, a to najmä pohľadávku, ktorá vznikla z právneho dôvodu neuhradeného poistného, neuhradeného administratívneho poplatku poistníka, uloženej sankcie, zmluvnej pokuty, akékoľvek príslušenstvo pohľadávky. Spôsobilou pohľadávkou na vzájomný zápočet zo strany poisťovne voči poistníkovi je pohľadávka poisťovne ešte voči poistníkovi nesplatná, resp. už voči poistníkovi premlčaná. Súčasťou poistnej zmluvy sa stali aj všeobecné poistné podmienky z 21.05.2007, ktoré žalobca podpísal dňa 09.10.2007. K zániku poistenia došlo dňom 10.03.2011 s prebytkom poistného vo výške 175,31 Eur. Žalovaná dňa 02.01.2012 doručila na Arbitrážny súd v Košiciach návrh voči žalobcovi na vymoženie pohľadávky vo výške 205,80 Eur, ktorá zodpovedala nákladom žalovanej vynaložených na uzavretie poistenia podľa časti XVII ods. 7a všeobecných poistných podmienok. Rozhodcovský súd dňa 23.11.2012 doručil žalobcovi rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 2C/1652/2012 zo dňa 19.01.2012. Žalobca dňa 20.12.2012 prostredníctvom pošty podal návrh na začatie súdneho konania, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1652/2012 zo dňa 19.01.2012 a aby súd zakázal žalovanej uplatňovať si nároky vzniknuté z ním uzatváraných poistných zmlúv v rozhodcovskom konaní. Prvostupňový súd uviedol, že poistná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalobca v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalovaná pri poskytovaní poistenia vystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou všeobecných poistných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a splýva s ostatnými štandardnými podmienkami. Žalobca mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná z dôvodu toho, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel žalobca nezvratne podrobiť, a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľným. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu, nie je v súlade s dobrými mravmi. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi dohodnutá už podpisom samotnej poistnej zmluvy, kde bolo vyslovene uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky, a teda aj rozhodcovská doložka. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že boli podpísané aj osobitne zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku. Čo sa týka vysvetlenia rozhodcovskej doložky tretím subjektom, tak z predloženého záznamu nevyplýva, v akom rozsahu došlo k oboznámeniu žalobcu s významom a obsahom rozhodcovskej doložky a rozhodcovského súdu ako individuálnej zmluvnej podmienky, taktiež aký je význam rozhodcovskej doložky, aký je rozdiel od občianskeho súdneho konania a rozhodcovského konania, a teda nebola mu daná ani možnosť výberu rozhodnúť sa bez týchto poučení. Taktiež zo samotnej výpovede žalobcu vyplýva, že nebol poučený o rozhodcovskej doložke. Agent mu síce dal určité poučenie, ale v žiadnom prípade sa nezmieňoval o arbitrážnom súde. Ako nedôvodný posúdil súd návrh žalovanej na zastavenie konania v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lebo právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je delegované priamo zákonom za podmienok ustanovených v § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Žalovaná ďalej namietala, že podaním odporu by bol žalobný návrh bezpredmetný a stratil by opodstatnenie, pretože odporom by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. K tomu prvostupňový súd uviedol, že žalovaný v rozhodcovskom konaní podal dňa 24.11.2012 odpor, avšak k zrušeniu rozhodcovského rozsudku by došlo iba v prípade zaplatenia poplatku vo výške 72 Eur. Keďže k zaplateniu poplatku nedošlo, rozhodcovský súd na odpor neprihliadal.
Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalovanej, že návrh trpí neodstrániteľnou vadou, lebo nebol podpísaný žalobcom, resp. právnym zástupcom, a takýto návrh nie je možné konvalidovať. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 13.11.2013 návrh podpísal, a teda došlo k odstráneniu vady žaloby (§ 42 ods. 3 v spojení s § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Z týchto dôvodov súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaného pod sp. zn. 2C/1652/2012 dňa 19.01.2012 a na návrh žalobcu v zmysle ust. § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti, a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku. Žalobca súčasne návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku žiadal, aby súd zakázal žalovanej uplatňovať si nároky vzniknuté z ním uzatváraných poistných zmlúv v rozhodcovskom konaní. Zákaz, ktorého sa žalobca domáhal nebol jasne špecifikovaný a nebolo zrejmé, či sa žalobca domáhal zákazu uplatňovania si nárokov v rozhodcovskom konaní iba voči nemu, prípadne voči všetkým klientom, a to na základe takto formulovanej rozhodcovskej doložky, prípadne na základe iných rozhodcovských doložiek. Prevzatie takto nejasného a neurčitého petitu do výroku rozhodnutia by malo za následok nemožnosť vynútenia splnenia uloženej povinnosti v prípade núteného výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. materiálnu nevykonateľnosť takého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 271,52 Eur, ktoré špecifikoval. Žalovaná podaniami zo dňa 06.11.2013 a 08.11.2013 navrhla prerušiť konania do právoplatného skončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012 z dôvodu, že žalobca vo svojej žalobe poukazuje najmä na argumentáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012. V obdobnej veci vedenej na Najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo 5/2012 zo dňa 31.01.2012, Ústavný súd SR pod. č. k. II. ÚS 499/2012 vyhovel ústavnej sťažnosti žalovanej a rozhodol o zrušení uznesenia najvyššieho súdu a vrátení veci na ďalšie konanie pre porušenie ústavných práv sťažovateľa. Z ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Súd v danom prípade návrh na prerušenie konania zamietol, pretože ako aj žalovaná sama uviedla, tak najvyšší súd vo svojom rozhodnutí nerozhodol vo veci, ale odmietol dovolanie, preto ani v prípade úspešnej sťažnosti, by takéto rozhodnutie nemalo vplyv na rozhodnutie v tejto veci. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku, s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, odvolanie žalovaná. Namietala neúplne zistený skutkový stav veci, nevykonanie všetkých označených dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že žalobca zmeškal 30 - dňovú prekluzívnu lehotu na podanie kvalifikovanej žaloby, ktorá nebola podpísaná žalobcom, ani jeho právnym zástupcom. Súd svojvoľne a bez dodržania právnych noriem porušil práva žalovanej a jej právneho zástupcu, keď na pojednávaní konanom dňa 13.11.2013 zrejme pred začatím pojednávania „odstránil“ podstatnú vadu žalobného návrhu dodatočným podpisom žaloby žalobcom. Takýto postup súdu považovala za nezákonný, pretože ide o vadu žaloby, ktorá je neodstrániteľnou prekážkou. Namietala tiež duplicitnú formu zastúpenia, keď žalobca splnomocnil občianske združenie na zastupovanie v spore, ktoré následne splnomocnilo advokátku, pričom zákon takéto splnomocnenie nepozná a nepripúšťa. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné považovať za spotrebiteľský spor, pretože rozhodcovský rozsudok nie je zmluvou. Napadnutý rozsudok považovala za nepreskúmateľný z dôvodu, že z jeho odôvodnenia nevyplýva, aké konkrétne dôkazy súd vykonal a aké nevykonal, a pre aké dôvody tak neučinil. Žalovaná zdôraznila, že poistnú zmluvu navrhol uzavrieť tretí subjekt nezávislý od žalovanej, a to výhradný finančný agent (sprostredkovateľ poistenia pán V. K.). Tento dôkaz označila žalovaná v listinnom dôkaze - zázname sprostredkovateľa poistenia o potrebách a požiadavkách klienta zo dňa 09.10.2007, ktorý obsahuje aj upozornenie na existujúcu rozhodcovskú doložku, ktorú žalobca mohol, ale nemusel podpísať. Opätovne tvrdila, že rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá, lebo až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala fáza dojednávania „Osobitných zmluvných dojednaní“, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitný odsek, obsahujúci rozhodcovskú doložku, je graficky oddelený od samotných všeobecných poistných podmienok miestom na podpis klienta potvrdzujúci prevzatie všeobecných poistných podmienok. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania uviedla, že prvostupňový súd nedôsledne prehodnotil obsah podaného návrhu na prerušenie konania a nesprávne ho zamietol. Žalovaná naďalej zotrvala na svojej žalobe podanej voči žalobcovi listom zo dňa 02.01.2012 rozhodcovskému súdu a žiadala, aby súd o merite veci konal až do právoplatného skončenia veci. Súd vo výroku napadnutého rozhodnutia opomenul uviesť výrok týkajúci sa pokračovania v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ďalej namietala, že súd sa
náležite nezaoberal otázkou právnej nárokovateľnosti osobitnej pohľadávky vo výške 205,80 Eur podľa čl. XVII. bodu 7a všeobecných poistných podmienok. Túto skutočnosť považovala za právne významnú, pretože o tejto pohľadávke z dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku doposiaľ súd nerozhodol. Namietala, že postupom súdu jej bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie o podanej žalobe voči žalobcovi z dôvodu, že zo žiadneho ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní mu nevyplýva povinnosť na podanie „novej žaloby voči žalobcovi, ale naopak zákon ukladá súdu o pôvodnej žalobe ďalej konať a rozhodnúť. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke od 05.09.2014 (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. K odvolaniu žalovanej odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia neboli opodstatnené. Súd prvého stupňa správne po oboznámení sa s obsahom rozhodcovského rozsudku vydaným Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. 2C/1652/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorým bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť 205,80 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur, skúmal platné dojednanie rozhodcovskej doložky. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe uzavretej poistnej zmluvy č. 4252700473 zo dňa 09.10.2007 (v spise na č. l. 34-35). Z označenia tzv. osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve bodu 2 vyplýva, že „poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter tejto zmluvy súd prvého stupňa správne s poukazom na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladal obsah zmluvy v prospech spotrebiteľa. Z obsahu spisu nevyplýva ani žalovanou nebolo preukázané, žeby došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky po náležitom poučení a informovaní žalobcu ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takejto dojednanej zmluvnej podmienky. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že je nesporné, že poistná zmluva má charakter formulárovej štandardnej zmluvy, ktorú žalovaná používa pre väčší počet svojich klientov a takýto charakter zmluvy vylučuje, že obsah rozhodcovskej doložky bol individuálne dojednaný medzi účastníkmi konkrétnej poistnej zmluvy. Navyše rozhodcovská doložka je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v čl. XV., je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúcimi s ostatnými zmluvnými podmienkami. Účastníci rozhodcovského konania majú rovnaké práva a povinnosti v zmysle ust. § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní a takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, na ktoré súd prvého stupňa správne poukázal, a preto dojednanie rozhodcovskej doložky považoval za neplatné s poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Namietané nesprávne právne posúdenie odporcom nebolo preto opodstatnené.
Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobca osobitné zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.
Za dôkaz opaku o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky sa nedá označiť ani žalovanou uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Hoci tento listinný dôkaz vyhodnotený nebol, táto okolnosť sama o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku rovnako ako nezdôvodnenie toho, prečo nebol vykonaný žalovanou navrhovaný výsluch sprostredkovateľa poistenia. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nie je povinnosťou súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o vykonanie dôkazov. Súd rozhoduje o tom, ktorý dôkaz vykoná na posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na zistenie skutkového stavu veci. K okolnostiam uzatvárania zmluvy sa vyjadroval žalobca, pričom o pravdivosti jeho vyjadrení nemá dôvod pochybovať ani odvolací súd. Z ďalších listinných dôkazov predložených samotnou žalovanou, a to zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa ktorého žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky.
Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobca nemal na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalobca individuálne dojednal rozhodcovskú doložku. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnutie prejednania prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadruje v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmov s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Žalobca si rozhodcovskú doložku v predmetnej zmluve osobitne nedohodol. Rozhodcovská doložka splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a žalobca v pozícii spotrebiteľa mohol len zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť. Nemohol ovplyvniť obsah vopred pripravenej formulárovej zmluvy. Na tieto okolnosti súd prvého stupňa správne poukázal. Bez platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní) nebol rozhodcovský súd oprávnený rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní. Správne preto súd prvého stupňa takéto dojednanie považoval za absolútne neplatný právny úkon, na ktorú neplatnosť prihliadal ex offo, lebo ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy neboli zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti vyplývajúce z ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k námietke žalovanej týkajúcej sa neuvedenia vo výroku napadnutého rozhodnutia, výrok o pokračovaní v konaní, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd pokračuje v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe, ak zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených podľa § 40 písm. a/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonným dôsledkom úspešného popretia platnosti rozhodcovskej zmluvy je pokračovanie v konaní vo veci, a preto o tejto povinnosti priamo vyplývajúcej z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom. Ani túto námietku preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa zamietnutia návrhu žalovanej na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania na Ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, k tomu odvolací súd uvádza, že návrh nebol dôvodný. Ust. § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku predstavuje len fakultatívnu možnosť súdu, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, konanie prerušiť, ak prebieha konanie, ktorým sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Nejedná sa o obligatórnu povinnosť súdu v prípade prebiehajúceho konania na Ústavnom súde SR. V sťažnosti vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, žalovaná namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na zákonného sudcu
podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo veciach týkajúcich sa výkonu exekúcií vedených na Okresnom súde Lučenec v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03. 2012 a sp. zn. 5Cdo 112/2012 z 22.11.2012. Posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky v predmetnom konaní a následne nedostatok právomoci rozhodnúť o uplatnenom nároku žalovanej v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom bolo súdom prvého stupňa správne, a preto len odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03.2012, ktoré je predmetom ústavnej sťažnosti samo o sebe nie je dôvodom na prerušenie konania. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovanej týkajúcu sa skutočnosti, že žaloba neobsahovala podpis žalobcu ani jeho právneho zástupcu, odvolací súd k tomu uvádza, že ust. § 104 Občianskeho súdneho poriadku rozlišuje medzi neodstrániteľnými a odstrániteľnými podmienkami konania. Neodstrániteľné sú tie, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom konvalidovať a majú za následok, že súd konanie zastaví, resp. po zastavení konania postúpi vec inému orgánu. V prípade odstrániteľných vád konania je súd povinný učiniť vhodné opatrenia, ktoré vedú k ich odstráneniu. Medzi takého opatrenia nepochybne patrí aj výzva na odstránenie vád v zmysle ust. § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade k odstráneniu vady žaloby došlo priamo na pojednávaní, čo je možné považovať z procesno- ekonomického hľadiska za vhodné opatrenie. Žalovaná žiadnym spôsobom nekonkretizovala, v čom bol postup súdu prvého stupňa nesprávny a nezákonný, pokiaľ na pojednávaní konanom dňa 13.11.2013, žalobca dodatočne žalobu podpísal, čím došlo k odstráneniu vady žaloby z formálneho hľadiska. Pokiaľ žalovaná namietala, že nedoručením riadne podpísanej žaloby na súd došlo k uplynutiu 30 - dňovej prekluzívnej lehoty, odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že táto vada bola odstránená. Zmyslom prekluzívnej lehoty je to, aby bol zaistený stav právnej istoty vzťahov účastníkov a aby nedochádzalo k ich zmene po dlhšej dobe. V danom prípade žaloba bola podaná včas (20.12.2012), počas plynutia 30
- dňovej lehoty na podanie žaloby v zmysle ust. § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Taktiež námietka neprípustnosti právneho zastúpenia občianskeho združenia zastupujúceho žalobcu v spotrebiteľskej veci nebola dôvodná. V zmysle ust. § 24 Občianskeho súdneho poriadku, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25. V zmysle ust. § 26 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, iná právnická osoba ako v odsekoch 1 až 4 môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon. Týmto osobitným právnym predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého združenie môže podať návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. Zo stanov občianskeho združenia Ochrana spotrebiteľom a vlastníkov bytov Košice (pôvodný názov Právne služby spotrebiteľom a vlastníkov bytov) vyplýva, že cieľom združenia je poskytovanie neplatených právnych služieb spotrebiteľom, kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie návrhov na mimosúdne vysporiadanie vecí v spotrebiteľských sporoch, mediácia za účelom mimosúdneho vysporiadania spotrebiteľských sporov, podávanie žalobných návrhov na ochranu spotrebiteľa... Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z., združenie môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv. Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že združenie bolo oprávnené zastupovať žalobcu v tomto spore na základe plnej moci nachádzajúcej sa na čl. 11 spisu. Následne došlo k udeleniu plnej moci zo strany združenia právnej zástupkyni (plná moc na čl. 10). Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Žiadny právny predpis vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý chrániť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. Odvolací súd poukazuje na to, že aj samotná žalovaná ako právnická osoba sa pravidelne necháva zastupovať advokátskou kanceláriou a taktiež si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Namietané nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť neboli dôvodné. Súd prvého stupňa uviedol jasne, zrozumiteľne prečo považoval žalobu za čiastočne dôvodnú a vyhovel jej, a preto odôvodnenie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okrem výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§§ 151 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.