Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/30/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, C., právne zastúpená: Mgr. Peter Odehnal, advokát, so sídlom Hlavná 42, Trnava, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 8.860 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -315 zo dňa 21. marca 2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -334 zo dňa 4. mája 2022 vo výrokoch II., III., takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a v závislom výroku IV. potvrdzuje.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -315 zo dňa 21. marca 2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -334 zo dňa 4. mája 2022 výrokom I. konanie zastavil v časti o zaplatenie 510,01 eur a úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 510,01 eur od 25.12.2015 do zaplatenia, výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.349,99 eur spolu s úrokmi z omeškania 5,05% ročne zo sumy 8.349,99 eur od 25.12.2015 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 200,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,68%, výrokom IV. rozhodol, že znalec Ing. Karol Morávek, so sídlom Štefana Králika 85, 841 08 Bratislava, má voči žalovanému nárok na zaplatenie znalečného v rozsahu 100% súdom priznaného znalečného.

Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom označené v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , , , , , , , , , , , , , , , , , , , .

Súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa je vlastníkom motorového vozidla Škoda Fabia. Žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa 21.11.2013 poistnú zmluvu na motorové vozidlo Škoda Fabia, predmetom ktorej bolo 1/ PZP, 2/ KASKO poistenie v rozsahu havária, živel, odcudzenie, doplnkové poistenie náhradného vozidla, doplnkové poistenie pneumatík, Európa, s dohodnutou spoluúčasťou 5%, min. 150 eur, poistnou sumou určenou

poistníkom 10.012 eur, 3/ poistenie finančnej straty s uvedením kúpnej ceny 8.860 eur, s náhradou spoluúčasti, 4/ pripoistenia. Dňa 5.11.2015 došlo ku škode na vozidle z dôvodu požiaru. Podľa správy HaZZ o zásahu zo dňa 5.11.2015 požiar vznikol dňa 5.11.2015 o 01:20 hod., spozorovaný bol o 01:25 hod., ohlásený o 01:30 hod., príjazd jednotky na miesto a zahájenie zásahu 01:43 hod., likvidácia požiaru 03:03 hod., predbežná príčina elektrický skrat. Prieskumom bolo zistené, že bola rozsvietená prístrojová doska vozidla. Priebeh zásahu bol popísaný tak, že požiar sa šíril z prednej motorovej časti vozidla (pravá strana), pri požiari došlo k prehoretiu prístrojovej dosky, ďalej sa požiar šíril pod vozidlom, kde došlo k prehoretiu zadnej ľavej sedačky, pričom po nasadení vysokotlakového prúdu k ďalšiemu šíreniu požiaru nedošlo, pravdepodobnou príčinou požiaru bol skrat na elektroinštalácii vozidla. Vo vyjadrení HaZZ zo dňa 4.12.2015 a formulári o podmienkach vzniku požiaru zo dňa 4.1.2016 OR HaZZ uviedlo, že príčina požiaru je nezistená. Dňa 5.11.2015 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovanie cudzej veci na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ v presne nezistenej dobe do 01:30 hod. v Trnave na ul. Gen. Goliána poškodil cudziu vec a to tak, že zapálil na parkovisku zaparkované motorové vozidlo Škoda Fabia. OR PZ OO PZ Trnava uznesením zo dňa 19.11.2015 uvedené trestné stíhanie zastavilo, pretože tento skutok nie je trestným činom, nakoľko škoda na vozidle vznikla z technických príčin bez cudzieho zavinenia. Žalobkyňa žalovanej nahlásila vznik poistnej udalosti. Žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie s poukazom na čl. XIII. ods. 4 písm. i) VPP, podľa ktorého „Poistenie sa nevzťahuje na škody na predmete poistenia alebo jeho časti požiarom alebo výbuchom, pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej osoby; toto ustanovenie sa nevzťahuje na poškodenie alebo zničenie vozidla, ktoré sa v čase takéhoto požiaru alebo výbuchu nachádzalo v dosahu jeho účinkov a neoprávnený zásah nebol proti nemu smerovaný.“ Žalobkyňa sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 8.349,99 eur ako výšky dohodnutého poistného plnenia po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla. Žalovaná uviedla, že v prípade preukázania povinnosti plniť by výška poistného plnenia predstavovala maximálne sumu 8.349,99 eur, preto súd prvej inštancie uvedenú výšku poistného plnenia považoval za nespornú. Žalobkyňa sa zároveň domáhala zaplatenia zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 25.12.2015 do zaplatenia, keď sa žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré bolo splatné 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu plniť. Žalobkyňa sa domáhala tiež nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako príslušenstva pohľadávky spočívajúcich v znalečnom

- odmene za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 200 eur. Medzi stranami zostalo sporné, či príčinou vzniku požiaru bol skrat alebo úmyselné podpálenie motorového vozidla s použitím akcelerátoru horenia. O otázke, aká bola príčina vzniku požiaru motorového vozidla žalobkyne, boli vyhotovené 4 znalecké posudky. Znalec Ing. Marček v znaleckom posudku, ako aj pri výsluchu uviedol, že príčinou vzniku požiaru bol skrat vodičov elektrickej inštalácie a jednoznačne vylúčil úmyselné zapálenie vozidla s použitím akcelerátora horenia. Znalec Ing. Morávek v znaleckom posudku uviedol, že požiar bol jednoznačne spôsobený úmyselným konaním fyzickej osoby za použitia akcelerátoru horenia a jednoznačne vylúčil vznik požiaru od elektrického skratu, resp. poruchy. Tohto svojho záveru sa držal pri výsluchu na pojednávaní aj konfrontácii so znalcom Ing. Marčekom. Ing. Ivan v znaleckom posudku uviedol, že do úvahy pripadajú iba dve príčiny vzniku požiaru, a to úmyselné zapálenie a skrat, pričom ani jednu z týchto možností nie je možné jednoznačne vylúčiť ale ani potvrdiť, nakoľko bezprostredne po požiari neboli odobraté chemické vzorky pre potreby laboratórneho skúmania, rovnako nie je možné určiť najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru. Pri výsluchu na pojednávaní znalec Ing. Ivan uviedol, že zistiť príčinu požiaru len z fotodokumentácie je v prípade motorového vozidla takmer nemožné. Ing. Ondrejka v znaleckom posudku uviedol, že pre jednoznačný záver vzniku požiaru skratom je potrebné minimálne potvrdiť existenciu skratového nátavu v jednoznačnom kriminalistickom ohnisku, pre jednoznačný záver vzniku požiaru pôsobením akcelerátora horenia je potrebné laboratórnym skúmaním potvrdiť jeho prítomnosť v miestach kriminalisticky relevantných s kriminalistickým ohniskom požiaru, najpravdepodobnejšou príčinou predmetného požiaru je spôsobenie požiaru konaním fyzickej osoby, a to zapálením vozidla.

Vecne argumentoval súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku tým, že predmetnú poistnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, keď žalovaná pri jej uzatváraní a plnení vystupovala ako dodávateľ s poukazom na predmet jej činnosti a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ. Z vykonaného dokazovania o otázke príčin vzniku požiaru motorového vozidla súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný vznik požiaru neoprávneným zásahom inej osoby (úmyselným zapálením). Závery znalcov v tejto otázke sa líšili v podstatných otázkach, jednotliví znalci (resp. strany v konaní) spochybňovali závery znalcov, pričom vyššia pravdepodobnosť vzniku požiaru v dôsledku skratu vyplýva

zo záverov znalcov Ing. Marčeka, Ing. Ivana, záverov HaZZ bezprostredne po požiari a uznesenia OO PZ. Vyššia pravdepodobnosť vzniku požiaru v dôsledku úmyselného zapálenia vyplýva zo záverov znalcov Ing. Moráveka a Ing. Ondrejku. Súd prvej inštancie preto vychádzal zo zhodných záverov znalca Ing. Ivana a Ing. Ondrejku, že za daného skutkového stavu nie je možné jednoznačne vylúčiť ani potvrdiť žiadnu z uvedených príčin vzniku požiaru, ktorý záver vyplýva aj z priameho rozporu záverov znalcov Ing. Marčeka a Ing. Moráveka. Hoci znalci Ing. Ivan a Ing. Ondrejka uviedli každý inú pravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru, súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre potreby tohto konania nemá význam skúmanie pravdepodobnejšej príčiny vzniku požiaru, keď výluka z poistenia vyžaduje, aby bolo úmyselné konanie inej osoby (úmyselné podpálenie vozidla) preukázané. Aj v prípade, ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že pravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru bolo úmyselné podpálenie, nemohlo by to mať za následok použitie uvedenej výluky z poistenia, keďže na túto výluku z poistenia samotná pravdepodobnosť (bez ohľadu na mieru pravdepodobnosti) nepostačuje a bez iného priameho dôkazu (laboratórne skúmanie chemických vzoriek odobratých bezprostredne po požiari, kamerový záznam, priami svedkovia podpálenia vozidla) nie je možné preukázať, že k poistnej udalosti došlo neoprávneným zásahom inej osoby. Žalobkyni v dôsledku vzniku poistnej udalosti vznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia žalovanou, keď v konaní nebol jednoznačne preukázaný neoprávnený zásah inej osoby, súd prvej inštancie teda nemal preukázanú výnimku z povinnosti žalovanej poskytnúť poistné plnenie v zmysle VPP, a preto zaviazal žalovanú, aby žalobkyni zaplatila sumu vo výške 8.349,99 eur titulom poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni aj zákonné úroky z omeškania z priznanej sumy 8.349,99 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti poistného plnenia, ktoré bolo splatné do pätnástich dní, odkedy poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, pričom žalovaná skončila šetrenie najneskôr dňa 9.12.2015, poistné plnenie je tak splatné najneskôr dňa 24.12.2015. Súd prvej inštancie posúdil ako dôvodnú žalobu aj v časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 200 eur ako odmenu za vyhotovenie znaleckého posudku.

Súd prvej inštancie rozhodol, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 88,68 %, keďže späťvzatie žaloby bez zavinenia žalovanej posúdil ako úspech žalovanej, keď žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 94,34 % a žalovaný v rozsahu 5,66 % (94,34 % - 5,66 %):

Súd prvej inštancie rozhodol, že nárok na zaplatenie znalečného (za účasť na pojednávaní dňa 8.2.2018 a dňa 19.6.2018) má znalec voči žalovanej, keď oba výsluchy znalca na pojednávaní navrhla žalovaná a zároveň žalovaná bola v konaní menej úspešnou stranou, a preto jej náhrada trov konania priznaná nebola.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. f), h) . V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď uviedol, že k variante skratu sa priklonili Ing. Marček, Ing. Ivan, HaZZ a polícia. Realitou vyplývajúcou z dokazovania je ale to, že jediným, kto sa priklonil ku skratu bol Ing. Marček, Ing. Ivan sa totiž opakovane vyjadril v tom smere, že nedokáže vôbec určiť ktorá z možných príčin je pravdepodobnejšia. Rovnako HaZZ určil, že príčina je nezistená. Polícia zastavila trestné stíhanie predčasne iba na základe predbežnej správy HaZZ zo dňa požiaru, kde ale ešte nebolo vykonané žiadne šetrenie a išlo iba o predpoklad zasahujúceho príslušníka. Znalecký posudok Ing. Marčeka neobsahuje podklady, ktoré by v súlade s judikatúrou a súdnou praxou vysvetlili, čím odôvodňuje spôsobenie požiaru údajným skratom, keď údajne ním nájdený nátav nepodrobil žiadnemu skúmaniu a napriek tomu v znaleckom posudku uviedol, že to bola príčina vzniku požiaru. Až z jeho výsluchu na pojednávaní bolo zistené, že údajný nátav vôbec neskúmal a teda ani vôbec nevedel určiť, či on bol príčinou požiaru (primárny skrat) alebo či tento nátav vznikol až sekundárne vplyvom už existujúceho požiaru (sekundárny skrat). Rovnako znalecký posudok Ing. Ivana bol založený na povrchne zaistených stopách, kde navyše technické závery a zdôvodnenia znalca sú v rozpore nielen s technickou správnosťou ale aj v rozpore s elementárnou logikou a základnými fyzikálnymi zákonitosťami. Na závery posudku Ing. Ivana by sa zrejme nemalo vôbec prihliadať, nakoľko tento zjavne podcenil celú situáciu tým, že sa na pojednávaní vyjadril, že už pred obhliadkou vozidla od začiatku vedel, že záver urobí tak, že sa príčina po 5 rokoch zistiť nedá. V danej veci zo skutkového stavu a vykonaného dokazovania vyplývajú početné zistenia, ktoré pri

logickom zhrnutí vedú k záveru, že predmetné vozidlo bolo skutočne zničené konaním tretej osoby, a to jeho podpálením, nakoľko ostatné príčiny nemajú žiadnu reálnu oporu v zachytených stopách. Trestné stíhanie bolo zastavené unáhlene bez počkania na relevantný podklad, t. j. aspoň na záverečnú správu HaZZ, ak nie na znalecký posudok. V prejednávanom prípade je zaujímavé, že znalci Ing. Morávek a Ing. Marček videli jednoznačne príčinu požiaru v charakteristických znakoch vyhorenia, ale Ing. Ivan nedokázal ani len určiť, ktorá z týchto možností je pravdepodobnejšia. Na základe uvedeného je namieste konštatovanie, že znalecký posudok Ing. Ivana je alibistický a nerieši príčinu, ktorá podľa prvých dvoch znaleckých posudkov jednoznačne zistiteľná je. Znalci Ing. Morávek, Ing. Marček a Ing. Ivan sa zhodujú v tom, že iná možnosť ako úmyselné podpálenie alebo skrat nepripadá do úvahy, z čoho je zrejmé, že jeden zo znalcov Ing. Morávek vs. Ing. Marček má jednoznačne pravdu. Ing. Marček vo svojom posudku zjavne zavádzal, keď svoj záver založil na zistení, že pri expertíznom skúmaní zhorenej časti motorového vozidla znalec našiel stopy skratu na vodičoch, ktoré boli v skrate pred požiarom a sú zrejme príčinou požiaru, následne však pri konfrontácii s Ing. Morávekom priamo na pojednávaní uviedol, že vôbec nezisťoval, či nátavy, ktoré našiel boli v skrate pred požiarom alebo až po ňom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nátav nenašiel žiadny iný znalec (ani Ing. Morávek a ani Ing. Ivan). Pre všetky uvedené zistenia je zásadné, že jediná stopa, ktorá by mala preukazovať spôsobenie požiaru vozidla skratom, bola tvrdená jedine znalcom Ing. Marčekom, ktorý však v rámci svojej výpovede vlastne sám poprel záver vo svojom znaleckom posudku, keď priznal, že nevie určiť, či ním nájdený údajný skrat bol príčinou požiaru alebo nie. Znalec Ing. Ivan tvrdil, že časom nie je možné podrobiť laboratórnemu skúmaniu skratový nátav, nakoľko sa oxidáciou zmení štruktúra kovu medeného jadra natoľko, že výsledky nebudú presné. Tento elementárny technický predpoklad znalca je nesprávny, čo podporuje znalecký posudok Ing. Ondrejku. Ďalej technický predpoklad znalca Ing. Ivana, že vozidlo, pokiaľ by bolo poliate akcelerátorom, by zhorelo vo väčšom rozsahu ako je zadokumentované v tomto prípade, nemá oporu ani v jeho vlastných ďalších úvahách, ktoré prezentoval pri svojom výsluchu. Žiadnu logiku nemá ani záver znalca Ing. Ivana, ktorý uvádza, že pod vozidlom aj v zadnej časti určite nehorel akcelerátor ale bol to benzín, ktorý tam malo údajne pumpovať čerpadlo po prehorení palivovej hadičky v prednej časti vozidla. Žiadne opodstatnenie nemá ani vysvetlenie znalca Ing. Ivana, že neskúmal podvozok vozidla vzhľadom na charakter miesta, kde bolo odstavené, dokonca nevenoval žiadnu pozornosť netypickej stope, kde napriek tomu, že horelo pod vozidlom, bola viac vyhorená zadná časť vozidla (pod zadnými sedadlami) ako predná časť vozidla (pod prednými sedadlami). Znalec Ing. Ondrejka sa k niektorým zásadným momentom vyjadril a odborne ako aj logicky oponoval znaleckým názorom Ing. Ivana ako aj Ing. Marčeka. Znaleckým posudkom č. 41/2022 znalec Ing. Ondrejka určil ako najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru konanie fyzickej osoby, a to zapálením vozidla, pričom vylúčil skrat ako príčinu a tieto svoje závery technicky a logicky zdôvodnil vlastnými zisteniami a poukázaním na nesprávne závery Ing. Ivana a Ing. Marčeka. Pokiaľ Ing. Marček vo svojom znaleckom posudku konštatoval prítomnosť skratu na fotografii č. 20160609 104612, tak znalec Ing. Ondrejka poukázal vo svojom znaleckom posudku na to, že z nej vôbec nie je zrejmé, že by išlo o medený nátav a už vôbec nie je zistiteľné, či je možné ho identifikovať ako skratový. Znalec Ing. Ondrejka rovnako popiera úvahy znalca Ing. Ivana, že pri použití akcelerátora by vozidlo bolo za 20 minút poškodené viac, nakoľko na rozsah vyhorenia v závislosti na čase pôsobenia požiaru vplýva veľké množstvo činiteľov (druh iniciačnej horľavej látky a jeho množstvo, prítomnosť okolitých horľavých materiálov a ich množstvo, okolité prostredie napr. v zmysle smeru a intenzity prúdenia vzduchu, terénne charakteristiky a pod.). Zo všetkých znaleckých posudkov je zrejmé, že iná príčina ako úmyselné podpálenie a skrat vozidla neprichádzajú do úvahy, t. j. zjavne je to jedna z týchto príčin. Pri hodnotení dôkazov bolo preukázané, že úmyselné podpálenie je pri citlivom posúdení podporené množstvom kriminalistických stôp a znaleckou fotodokumentáciou, z ktorej je naopak možné skrat jednoznačne vylúčiť, nakoľko sa neopiera o jedinú skutočne preukázanú stopu, ktorá by mala oporu u viacerých znalcoch resp. by bola technicky a logicky udržateľná. Nielenže bola preukázaná technická prijateľnosť úmyselného podpálenia ale zároveň aj bola vylúčená možnosť, že by požiar vznikol z dôvodu skratu, resp. poruchy elektroinštalácie. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že rozsudok považuje za správny a zákonný. Žalovaná sa v podanom odvolaní zamerala výlučne na presadzovanie správnosti záverov znaleckých posudkov Ing. Moráveka a Ing. Ondrejku, ktoré obidva boli vypracované ako súkromné znalecké posudku pre potreby žalovanej. Na druhej strane kritizuje závery znaleckých posudkov Ing. Marčeka a Ing. Ivana, pričom znalecký posudok Ing. Ivana bol vypracovaný na základe uznesenia súdu o pribratí znalca. Žalovaná až nenáležitým spôsobom spochybňuje odbornosť znalcov Ing. Marčeka a

Ing. Ivana, hoci obaja sú znalcami zapísanými v zozname znalcov, teda majú odborné vedomosti na posúdenie skutkovej otázky, čo bolo príčinou vzniku požiaru. Žalobkyňa zastáva názor, že ak každá strana sporu predloží do konania svoj súkromne vypracovaný znalecký posudok, bolo na mieste do konania pribrať znalca ustanoveného súdom, t. j. znalca, ktorého si nevyberajú strany sporu, ale je určený autoritatívne súdom. Žalovaná po pribratí znalca Ing. Ivana nemala žiadne námietky vo vzťahu k jeho odbornosti, takéto námietky začala prezentovať až vtedy, keď po vypracovaní znaleckého posudku zistila, že jeho závery jej nevyhovujú, t. j. nie sú súlade s predstavou žalovanej. Žalovaná sa nemôže domáhať toho, aby súd hodnotil znalecké posudky podľa jej predstáv. Žalovaná v odvolaní čerpá predovšetkým zo znaleckého posudku Ing. Moráveka a zo znaleckého posudku Ing. Ondrejku, pričom však zámerne neuvádza určité okolnosti, ktoré sú zrejmé aj z týchto dvoch znaleckých posudkov. Znalec Ing. Morávek uviedol, že bolo zistené, že požiar vznikol jednoznačne v prednej časti motorového vozidla (motorový priestor za deliacou plastovou mriežkou, predná kapota na obidvoch stranách pri predných blatníkoch), toto tvrdenie je v rozpore s predchádzajúcim jeho tvrdením, že horľavá kvapalina bola vyliata pod vozidlo. Znalec Ing. Ondrejka nevykonal obhliadku vozidla, na rozdiel od predošlých znalcov, skutkový záver o tom, že pravdepodobnou príčinou vzniku požiaru bolo zapálenie nevyplýva z ničoho, čo znalec posudzoval. Znalec Ing. Marček jednoznačne vylúčil poliatie vozidla horľavinou s následným zapálením a v znaleckom posudku podrobne vysvetľuje, prečo je tento mechanizmus vylúčeným, jednoznačne stanovil príčinu vzniku požiaru – skrat vodičov elektrickej inštalácie v motorovom priestore vozidla. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Ivana vyplýva, že nie je možné určiť jednoznačnú príčinu vzniku požiaru, t. j. nie je možné vylúčiť skrat a nie je možné potvrdiť úmyselné zapálenie vozidla. Žalovaná v podanom odvolaní neprihliada na žiadne iné dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané a ktoré podporujú tvrdenia žalobkyne o tom, že vozidlo úmyselne zapálené nebolo. V správe Hasičského a záchranného zboru SR č. 20-2 036 005 395-1 zo dňa 5.112015 je uvedené, že obhliadkou miesta udalosti a konzultáciou zasahujúcich príslušníkov, ako aj dcérou majiteľky vozidla, bola stanovená príčina vzniku požiaru ako skrat na elektroinštalácii vozidla. Dôkazy nasvedčujú tomu, že ku vzniku požiaru došlo náhodne a nie neoprávneným zásahom inej osoby. Žalovaná však v konaní nepreukázala neoprávnený zásah inej osoby, t. j. neoznačila inú osobu, ktorá by mala vozidlo zapáliť a v tomto smere nenavrhla žiadny dôkaz, nedokazovala žiadny motív na zapálenie vozidla, žalovanou tvrdená príčina vzniku požiaru zapálením vozidla sa ukázala ako mylná, t. j. nesprávna a nepreukázaná. Žalovaná v podanom odvolaní spochybňuje všetky dôkazy, ktoré vyznievajú v prospech žalobkyne a naopak, domáha sa zmeny napadnutého rozsudku na základe svojich vlastných úvah odvíjajúcich sa výlučne od súkromne vypracovaných znaleckých posudkov. Ani eventuálne vylúčenie elektrického skratu ako príčiny vzniku požiaru, by nebolo dôkazom spôsobilým preukázať neoprávnený zásah tretej osoby, t. j. nemohlo by viesť k výluke z poistného plnenia a tým k úspechu žalovanej v tomto spore. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že jej cieľom nebolo a nie je spochybniť odbornosť znalcov Ing. Marčeka a Ing. Ivana, ale poukázať na nesprávnosť ich zistení, nakoľko ich zistenia buď nevyplývajú zo zachytených stôp alebo ich nevedeli hodnoverne vysvetliť tak, aby sa nepriečili aspoň základným fyzikálnym zákonitostiam, resp. logike. Znalec Ing. Marček totiž svoj záver oprel o stopu údajne nájdeného nátavu, ktorý označil ako príčinu vzniku požiaru, pričom až pri výpovedi priznal, že či ten nátav vznikol ako primárny (príčina požiaru) alebo sekundárny (vznikol iba ako následok horenia spôsobeného inou príčinou) vôbec neskúmal a nemal to zistené. Pokiaľ ide o Ing. Ivana ten pri zdôvodňovaní svojich záverov použil množstvo technických záverov, ktoré boli iným znalcom Ing. Ondrejkom vyvrátené ako technicky nesprávne. Pokiaľ ide o rozlišovanie žalobkyne pri nazeraní na súkromné znalecké posudky ako menejcenné, resp. menej vierohodné ako posudky znalcov ustanovených súdom, žalovaná namietala takéto nazeranie, nakoľko pointou je, že znalec (akýkoľvek) si musí svoj záver akceptovateľne obhájiť a pokiaľ to nedokáže, nemôže byť na jeho záver prihliadané preferovane iba preto, že bol ustanovený súdom. Žalovaná zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

K vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že zotrváva na tom, že znalecké posudky Ing. Marčeka a Ing. Ivana nie sú nelogické a nie sú nesprávne po technickej stránke. Znalec žalovanej Ing. Morávek vykonal obhliadku vozidla ako prvý, pričom nezistil žiadne stopy, ktoré by mohli byť skúmané objektívnymi metódami. Znalecké posudky Ing. Moráveka a Ing. Ondrejku nevychádzajú zo žiadnej objektívne zaistenie stopy, ktorá by bola

preskúmateľná vedeckými metódami za účelom možného zaistenia príčiny vzniku požiaru. Znalecký posudok Ing. Ondrejku nestanovuje príčinu vzniku požiaru, ale posudzuje postup znalca Ing. Ivana. Žalobkyňa zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektmi – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a v závislom výroku v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie je vo výrokoch II., III., IV. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie ( ).

Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania o zaplatenie sumy 510,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 510,01 eur od 25.12.2015 do zaplatenia už právoplatným výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví ( veta prvá ) zostala požiadavka žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 8.349,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.349,99 eur od 25.12.2015 do zaplatenia a sumu 200 eur. V tomto konaní sa žalobkyňa domáha od žalovanej poistného plnenia v sume 8.349,99 eur s príslušenstvom titulom poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami dňa 21.11.2013 po vzniku poistnej udalosti spočívajúcej v zničení motorového vozidla požiarom. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví výrokom II. vychádzajúc z výsledkov dokazovania žalobe o zaplatenie sumy 8.349,99 eur s príslušenstvom vyhovel, keď dospel k záveru, že za daného skutkového stavu nie je možné vylúčiť a ani potvrdiť príčinu vzniku požiaru úmyselné zapálenie alebo skrat, čo vylučuje použitie výluky z poistenia. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

Žalovaná podala odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia , .

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovanou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaná s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku ktorých dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalovaná dôvodila tým, že skutkové okolnosti prípadu nasvedčovali záveru o nemožnosti žalobkyni uplatnený nárok na poistné plnenie priznať, nakoľko v posudzovanom prípade sa jednalo o udalosť, na ktorú sa vzťahovala výluka z poistenia. Žalovaná v danom prípade odmietla poskytnúť žalobkyni plnenie v zmysle poistnej zmluvy s odôvodnením, že príčinou požiaru vozidla bolo poliatie vozidla horľavou tekutinou a jeho následné zapálenie.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení . Ak žalovaná v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. na neobjektívne zhodnotenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení , pričom súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti (ako už bolo uvedené vyššie). V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní nemajú za

následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

S poukazom na dôvody podanej žaloby, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pre posúdenie opodstatnenosti požiadavky žalobkyne na poistné plnenie od žalovanej bolo rozhodujúcim zistenie, či nastala niektorá okolnosť, pre ktorú poisťovateľ neposkytne poistné plnenie (tzv. výluka z poistenia). Spornou a odvolaním nastolenou otázkou teda bolo, či motorové vozidlo bolo zničené v dôsledku neoprávneného zásahu inej osoby smerovaným proti vozidlu, v prejednávanej veci úmyselným zapálením.

Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru založeného poistnou zmluvou zaväzuje poistiteľa, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená poskytnúť poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie a poistenca platiť poistné ( a nasl. ). Právna úprava predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve a v poistných podmienkach tvoriacich jej súčasť. Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistná udalosť a teda aj rozsah prípadov, v ktorých je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie, je v poistných zmluvách obvykle vymedzená pozitívne aj negatívne prostredníctvom tzv. výluk z poistenia. Pod pojmom výluka z poistenia sa vo všeobecnosti rozumie udalosť, riziko, predmet alebo záujem, na ktoré sa dohodnuté poistenie podľa poistných podmienok nevzťahuje, teda výluky spresňujú rozsah poistného krytia. Ide o osobitné klauzuly v poistných podmienkach a poistných zmluvách, ktoré označujú prípady, kedy poisťovňa nie je povinná poskytnúť poistné plnenie alebo jeho časť. Všetky podmienky výluky z poistenia musia byť naplnené bez akýchkoľvek pochybností.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi vznikol záväzkový právny vzťah založený poistnou zmluvou uzavretou dňa 21.11.2013, ktorej súčasťou boli všeobecné poistné podmienky a zmluvné dojednania k nim. Z obsahu poistnej zmluvy vyplynulo, že bola dojednaná (mimo iného) na havarijné poistenie vozidla značky Škoda Fabia s evidenčným číslo C. XXX D.. Medzi stranami nebolo ďalej sporné, že dňa 5.11.2015 žalobkyňa nahlásila žalovanej vznik poistnej udalosti,

a to poškodenie vozidla v dôsledku požiaru. Žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie žalobkyni odvolávajúc sa na Článok XIII. ods. 4) písm. j) Všeobecných poistných podmienok z dôvodu, že požiar na vozidle bol spôsobený úmyselným konaním fyzickej osoby za použitia akcelerátoru horenia a jeho následným zapálením fyzickou osobou.

Poistná udalosť ako aj právo poisteného na poistné plnenie, boli v súdenom spore vymedzené poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami ako aj zmluvnými dojednaniami. Vymedzenie poistnej udalosti v poistnej zmluve, vo všeobecných poistných podmienkach a zmluvných dojednaniach bolo v tomto prípade realizované aj negatívne, a to prostredníctvom tzv. výluk z poistenia. V prípade výluk z poistenia podľa Článku XIII, ods. 4) písm. j) Všeobecných poistných podmienok poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené na predmete poistenia alebo jeho časti požiarom alebo výbuchom, pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej osoby; toto ustanovenie sa nevzťahuje na poškodenie alebo zničenie vozidla, ktoré sa v čase takého požiaru alebo výbuchu nenachádzalo v dosahu jeho účinkov a neoprávnený zásah nebol proti nemu smerovaný. Pokiaľ išlo o žalovanou uplatnenú výluku z poistenia podľa Článku XIII, ods. 4 písm. i) Všeobecných poistných podmienok, jej aplikácia si tak vyžadovala kumulatívne splnenie podmienok spočívajúcich v konaní inej osoby (teda páchateľa), ktorým došlo k poškodeniu alebo zničeniu vozidla a zároveň smerujúceho proti vozidlu (teda poistenému majetku).

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej teórii jej procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Vo všeobecnosti platí, že povinnosť tvrdenia aj dôkazná povinnosť, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak teda žalovaná v súdenom spore tvrdila, že boli naplnené podmienky pre uplatnenie výluky z poistenia, dôkazné bremeno ich splnenia spočívalo na nej.

K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne zistenia príčiny požiaru (skrat alebo podpálenie treťou osobou), odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena žalovanou o vzniku požiaru v dôsledku neoprávneného zásahu inej osoby, založeného na ňou navrhnutých dôkazoch, tu k záverom súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovanej je nutné konštatovať v zhode so súdom prvej inštancie, že žalovanou neoprávnený zásah inej osoby smerovaný proti vozidlu nebol preukázaný a odvolací súd poukazuje na dostatočné odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie (odseky 22., 23.), v ktorom sú uvedené všetky vykonané dôkazy v tomto smere a závery z nich plynúce.

Pokiaľ žalovaná namietala rozdielnosť znaleckých posudkov a závery z nich plynúce, tu odvolací súd uvádza, že ani odvolacie argumenty žalovanej nevyvrátili pochybnosti o splnení podmienok pre uplatnenie výluky z poistenia v prejednávanom prípade, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že znalecké posudky Ing. Marčeka a Ing. Moráveka stanovujú odlišnú príčinu požiaru, pričom ďalšie dva znalecké posudky Ing. Ivana a Ing. Ondrejku uvádzajú, že nie je možné určiť príčinu vzniku požiaru (bez laboratórneho skúmania,

pričom bezprostredne po požiari neboli odobraté chemické vzorky), čo potom podporuje záver súdu prvej inštancie, že nebol preukázaný vznik požiaru neoprávneným zásahom inej osoby (úmyselným zapálením). Súd prvej inštancie správne prihliadol na všetky okolnosti prejednávaného prípadu, žiaden znalecký posudok nehodnotil izolovane, naopak vychádzal z poznatkov získaných na základe hodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti a až po celkovom posúdení vyslovil záver, že jednoznačnú príčinu vzniku požiaru nie je možné určiť. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie pri hodnotení záverov plynúcich zo znaleckých posudkov zrozumiteľne, logicky a presvedčivo uviedol, prečo vykonaným dokazovaním nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázaný vznik požiaru na vozidle konaním inej osoby a riadne ďalej odôvodnil aj svoju úvahu, na základe ktorej dospel k záveru, že si žalobkyňa dôvodne uplatnila právo na náhradu škody.

Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriu voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký posudok hodnotí súd voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že znalecké posudky Ing. Marčeka a Ing. Ivana sú nesprávne a v rozpore s elementárnou logikou a naopak znalecký posudok Ing. Moráveka je jediný pravdivý a racionálny. Práve pre rozpornosť znaleckých posudkov Ing. Marčeka (so závermi v prospech žalobkyne) a Ing. Moráveka (so závermi v prospech žalovanej) súd prvej inštancie pristúpil k ďalšiemu dokazovaniu tretím znaleckým posudkom Ing. Ivana a ešte štvrtým znaleckým posudkom Ing. Ondrejku, keď ani po doplnení dokazovania nebolo preukázané, či k požiaru poisteného vozidla prišlo náhodou skratom alebo bol požiar úmyselne založený. V súvislosti so znaleckým dokazovaním štyrmi znaleckými posudkami odvolací súd zdôrazňuje, že jediným nespochybniteľným záverom plynúcim zo znaleckého dokazovania je fakt, že v prejednávanom prípade nie je možné určiť jednoznačnú príčinu požiaru. Predpokladom zamietnutia žaloby by totiž bolo len preukázanie žalovanou tvrdené spôsobenie požiaru neoprávneným zásahom inej osoby, čo sa však z dôvodov uvedených vyššie nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať. Je opäť treba zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že obrana žalovanej v tomto smere vyznela nepresvedčivo, ako postačujúco vysvetlil súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Súd prvej inštancie náležite odôvodnil proces prisudzovania dôkaznej sily jednotlivým vykonaným dôkazom v odôvodnení meritórneho rozhodnutia a odvolací súd po preskúmaní veci nezistil žiadne rozpor pri hodnotení dôkazov so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania).

Nenáležitou je aj odvolacia argumentácia žalovanej, že trestné stíhanie bolo zastavené unáhlene bez počkania na relevantný podklad, ktorá argumentácia žiadnym spôsobom nekorešponduje priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu vyhovel.

Závery dokazovania v preskúmavanom prípade tak jednoznačne svedčia o tom, že podmienky pre uplatnenie výluky z poistenia v súdenom spore, ktorá výluka z poistenia bola dôvodom pre odmietnutie poskytnutia poistného plnenia, neboli bez pochybností preukázané. Odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len konštatovať, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v prejednávanej veci, že požiar na vozidle bol spôsobený neoprávneným zásahom tretej osoby smerujúcim proti vozidlu. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovanej vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za dostatočnú.

Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia , keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v súdenom spore o splnení podmienok pre odmietnutie výplaty poistného plnenia, v dôsledku ktorej okolnosti správne žalobe vyhovel, pričom v konkrétnom prejednávanom prípade sa súd prvej inštancie vysporiadal náležitým spôsobom s otázkou, prečo považoval uplatnený nárok žalobkyne za opodstatnený. Polemika o nesprávnosti súdom prvej

inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

V súvislosti so žalovanej prejavom nespokojnosti s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. , ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. , , ). Žalovaná v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa nároku žalobkyne na plnenie. Odvolacie námietky žalovanej ohľadne vád v skutkových zisteniach a právnom posúdení veci súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie sú naplnené.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pričom sa vysporiadal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, dostatočne sa vyporiadal s námietkami uvádzanými stranami v konaní, preto odvolací súd podľa ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti vo výroku vo veci samej potvrdil inštancie podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o náhrade trov konania a o znalečnom, ktoré inak odvolaním ani spochybnené neboli a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).