Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci (v spore) žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, proti žalovanému: U. E., nar. XX.XX.XXXX, Q. K. Z. XXX, XXX XX Q. K. Z., právne zastúpenému advokátom: JUDr. Gergely Pšenák, M. R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, IČO: 42 369 436, o zaplatenie 4.351,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -198 zo dňa 20. júna 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.07.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia 4.351,87 eura s 5 % ročnými úrokmi z omeškania od 13.01.2019 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že s poistením SPEED TRIBUNE s.r.o., IČO: 36 355 038 uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (podľa návrhu č. XXXXXXXXXX) o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 04.08.2016 došlo k dopravnej nehode zavinenej žalovaným/vodičom motorového vozidla poisteného u žalobcu, bližšie špecifikovanej v oznámení škodovej udalosti poisteným a v uplatnení nároku na náhradu škody. Predmetnú dopravnú nehodu žalobca likvidoval ako poistnú udalosť č. PU XXXXXXXXXX a po ukončení likvidácie dňa 30.11.2018 poškodenému DREAMLINE s.r.o. uhradil poistné plnenie vo výške 5.796,43 eura. Žalobca poukázal na o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého mu vyplatením poistného plnenia poškodenému vzniklo právo na náhradu škody voči žalovanému. Ďalej uviedol, že žalovaný bol povinný žalobcovi uhradiť sumu 4.351,87 eura ako regresný nárok žalobcu, nakoľko žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu. Výzvou zo dňa 03.12.2018 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, ani na urgenciu žalobcu zo dňa 04.02.2019.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, keď podal odpor voči platobnému rozkazu vydanému dňa 17.09.2020 pod č. k. -43 (ktorý bol následne zrušený uznesením zo dňa 02.10.2020), v ktorom uviedol, že poistná udalosť nebola ohlásená polícii z dôvodu, že poškodený DREAMLINE s.r.o. uviedol, že hmotná škoda je menšia ako 4.000 eur, ktorá skutočnosť je zrejmá aj z listinného dôkazu predloženého žalobcom a to „uplatnenie nároku na náhradu škody“, keď tiež namietal skutočnosť plnenia samotného žalobcu v rozpore s uvedenou výškou škody, pričom tiež nárok označil za zmätočný a

bezdôvodný, pretože v žalobe nie je uvedené, akým spôsobom žalobca dospel k výške škody uhradenej poškodenému; žalobu žiadal ako bezdôvodnú zamietnuť.

3. Na základe zisteného skutkového stavu, akceptujúc stav právny, Okresný súd Nové Zámky rozhodol rozsudkom sp. zn. -116 zo dňa 14.06.2021 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd priznal žalovanému a štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

4. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v dôsledku ktorej skutočnosti Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením sp. zn.: -165 zo dňa 14.02.2022 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že v prejednávanej veci z hľadiska skutkového stavu niet sporu o tom, že dňa 04. 08. 2016 o 15:00 hod. v Q. republike v meste R. žalovaná ako vodička vozidla poisteného u žalobcu spôsobila dopravnú nehodu, pričom poškodeným bola DREAMLINE s.r.o. Nové Zámky a škoda vznikla na motocykli O. A.: K Poistníkom bola spoločnosť SPEED TRIBUNE s.r.o., Štúrovo, Orgovánová 9, IČO: 36 355 038, s ktorou žalobca uzatvoril poistnú zmluvu č. X/XXX/XXX/XXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s účinnosťou od 01. 10. 2015 na dobu neurčitú. Z titulu poistnej udalosti žalobca uhradil poškodenému poistné plnenie v úhrnnej sume 5.796,43 eura. Následne žalobca pristúpil k uplatneniu regresnej pohľadávky podľa § 12 ods. 2 písm. f/ ZoPZP priamo voči žalovanej z dôvodu porušenia zákonom stanovenej povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu. Tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý konštatoval v rozsudku sp. zn. zo dňa 31. 08. 2010 (uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 32/2014) z ustanovenia § 12 ods. 2 ZoPZP vyplýva, že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písm. a) - h) nielen proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník. Zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka čo najširšie. Tomu zodpovedá aj samotné znenie ust. § 4 ods. 1 ZoPZP, obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedná na základe objektívnej zodpovednosti podľa a nasl. alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle , zákon neupravuje. To znamená že poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa a nasl. , ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v , ktorou môže byť napr. aj vodič vozidla. Ustanovenie ZoPZP treba interpretovať tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia. V súdenej veci žalobca pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej vyvodzoval zo skutočnosti, že v osobe žalovanej išlo o poisteného, ktorá nebola poistníkom a za ktorú vyplatil poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a zároveň žalovaná porušila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu. Založil ju tak na ZoPZP. Súd prvej inštancie však odpoveď na otázku, či žalovaná spĺňa podmienku subjektu uvedeného v ust. ZoPZP, t. j. či je poisteným, ktorý nie je v tomto prípade poistníkom, neposkytol vôbec. Podľa záverov odvolacieho súdu súd prvej inštancie v ďalšom konaní, po opätovnom posúdení pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v zhora naznačenom smere vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. , vysporiadajúc sa i s námietkami vznesenými žalobcom v odvolacom konaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho.

5. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným a) v poradí druhým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.351,87 EUR s 5 % ročnými úrokmi z omeškania od 13.01.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

6. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

6.1. Žalobca uzavrel s poisteným SPEED TRIBUNE s.r.o., Orgovánova 9, Štúrovo, IČO: 36 355 038 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (podľa návrhu č. XXXXXXXXXX) o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

6.2. Dňa 08.08.2016 bolo žalobcovi k číslu poistnej zmluvy XXXXXXXXXX doručené oznámenie o škodovej udalosti poisteným SPEED TRIBUNE s.r.o. Podľa uvedeného oznámenia došlo dňa 04.08.2016 o 15:00 hod. v Q. republike v meste R. k poistnej udalosti, ktorú spôsobil vodič vozidla poisteného u žalobcu. Držiteľom vozidla Q. CX-X A.: NZ XXX E. bola podľa oznámenia obchodná spoločnosť SPEED TRIBUNE s.r.o., Orgovánova 9, Štúrovo, IČO: 36 355 038. Podľa predmetného oznámenia poistná udalosť nebola šetrená políciou. Poškodeným bola obchodná spoločnosť DREAMLINE s.r.o. Nové Zámky. Poškodeným vozidlom bol motocykel O. A.: K. XXX U., pričom podľa oznámenia sa rozsah poškodenia mal týkať bloku motora, ochranného rámu, ochrannej rukoväte kufra a predného plechu. Iná škoda bola spôsobená na motorkárskom oblečení, topánkach, kabáte, rukaviciach a prilby.

6.3. Dňa 10.08.2016 bolo žalobcovi doručené uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným DREAMLINE s.r.o. Poškodeným bolo vozidlo O. Y šedej farby, A.: K. XXX U., B.: C Okrem popísania priebehu nehody a vzniku škody poškodený uviedol, že škoda nebola riešená políciou, pretože nedošlo k zraneniu a hmotná škoda je menšia ako 4.000 eur. Poškodený za vinníka dopravnej nehody označil žalovaného s tým, že držiteľom vozidla, ktoré spôsobilo predmetnú poistnú udalosť, bola obchodná spoločnosť SPEED TRIBUNE s.r.o. Štúrovo.

6.4. Listom zo dňa 28.10.2016 žalobca oznámil poškodenému, že dňa 27.10.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poukázal mu poistné plnenie vo výške 3.255,26 eura.

6.5. Listom zo dňa 22.10.2018 žalobca oznámil zástupcovi poškodeného, že dňa 19.10.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Do likvidácie poistného plnenia na základe preverenia cien dielov a podkladov zaslaných poškodeným bola ukončená a oznámil poškodenému, že mu poukazuje ďalšie poistné plnenie vo výške 1.590,25 eura.

6.6. Listom zo dňa 30.11.2018 žalobca oznámil zástupcovi poškodeného, že dňa 29.11.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti XXXXXXXXXX, bola zrealizovaná dolikvidácia DPH zaplatenej na území SR na základe doložených dokladov a zaslal poškodenému sumu 950,92 eura.

6.7. Listom zo dňa 03.12.2018 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady poistného plnenia, ktoré poskytol z jeho poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX na základe oznámenia poškodeného o vzniku poistnej udalosti a protokolu o dopravnej nehode poškodenému DREAMLINE s.r.o. A.: K. XXX U. z titulu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX - dopravná nehoda zo dňa 04.08.2016 a to vo výške 4.892,31 eura. Uviedol, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla A.: K. XXX E.. Zároveň oznámil žalovanému, že porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou a neprivolal políciu. Z uvedeného dôvodu vyzval žalovaného na zaplatenie poistného plnenia vo výške 4.351,87 eura do 15 dní od doručenia výzvy. Výzvu doručoval žalovanému na adresu X. XX, B., ktorá sa žalobcovi vrátila nedoručená s tým, že si ju neprevzal v odbernej lehote.

6.8. Listom zo dňa 04.02.2019 žalobca urgoval žalovaného na zaplatenie poistného plnenia, avšak bezvýsledne.

6.9. Žalovaný, okrem iných skutočností vo svojej výpovedi uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, neopodstatnenú, zmätočnú a nárok žalobcu za nepreukázaný. Žaloba bola podaná v rozpore s , pretože sa nezakladá na pravdivých tvrdeniach žalobcu pričom konkrétne má na mysli body 3 a 4 samotnej žaloby. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. . Ďalej poukázal na vyjadrenie poškodeného, ktorý v uplatnenom nároku prehlásil, že hmotná škoda je menšia ako 4.000 eur, pričom tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sú v rozpore s týmto prehlásením. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. podľa ktorého žalobca musí pravdivo opísať a uviesť skutočnosti od ktorých si odvodzuje uplatnený nárok. Žalobca to napriek námietkam žalovaného

v žalobe neopravil a neupresnil skutkové tvrdenia tak, aby boli správne a korešpondovali s pravdivými údajmi. Uviedol, že v čase vzniku poistnej udalosti bola držiteľom motorového vozidla, ktoré spôsobilo poistnú udalosť spoločnosť SPEED TRIBUNE s.r.o., Orgovánova 9, Štúrovo. Žalovaný predmetné motorové vozidla v tom čase viedol ako štatutárny orgán uvedenej spoločnosti. Žalovaný v tom čase určite nemal prenajaté predmetné motorové vozidlo od držiteľa na súkromné účely. Vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Jednoznačne žalovaný potvrdil, že uvedenú poistnú udalosť (dopravnú nehodu) na polícii neohlásil a preto o nej neexistuje žiaden záznam.

7. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na uvedený skutkový stav sporu, citované ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ZOPZP - , a , , , a ), citované ustanovenie o cestnej premávke, citované ustanovenie a (OZ - ), citované ustanovenie Nariadenia vlády SR č. účinného od 01.01.2015 a citované ustanovenia (CSP - - , a a ), odôvodnil nasledovne:

7.1. Predmetom konania je regresný nárok žalobcu, nakoľko podľa jeho tvrdenia žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu.

7.2. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok NS SR z 29.06.2010, sp. zn. ).

7.3. V konaní nebolo sporné, že poistníkom bola v čase vzniku poistnej udalosti obchodná spoločnosť SPEED TRIBUNE s.r.o., Orgovánova 9, 943 01Štúrovo, IČO: 36 355 038.

7.4. Žalobca odvodzuje oprávnenosť svojho nároku zo zákonného ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f) ZoPZP. V konaní nebolo sporné, že žalovaný neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, preto žalobcovi vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie súd nepovažoval za dôvodnú, pretože žalobca v žalobe netvrdil, že by bol žalovaný vlastníkom motorového vozidla Q. CX-X A.: K. XXX E., jeho držiteľom bola obchodná spoločnosť SPEED TRIBUNE s.r.o., Orgovánova 9, Štúrovo, IČO: 36 355 038. Nebolo sporné, že v čase vzniku poistnej udalosti bol žalovaný vodičom poisteného motorového vozidla Q. CX-X A.: K. XXX E., ktorým bola spôsobená dopravná nehoda a táto dopravná nehoda nebola v zákonnej lehote (ani vôbec) nahlásená, teda žalovaný nesporne porušil svoju zákonnú povinnosť v dôsledku čoho vznikol žalobcovi voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia. Ustanovenie § 12 ods.2 písm. f) ZoPZP je potrebné interpretovať tak, že poisťovňa (žalobca) má nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2010 sp. zn. ), ktorým je v prejednávanom prípade práve žalovaný.

7.5. V konaní nebolo preukázané, že by poškodený správne ustálil výšku škody. Nesprávne ustálená výška škody účastníkmi dopravnej nehody, hoci i z nevedomosti, nie je ospravedlniteľným dôvodom pre nesplnenie si zákonnej povinnosti (oznamovacej povinnosti). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 5.796,43 eura (3.255,26 eura dňa 28.10.2016, 1.590,25 eura dňa 22.10.2018 a 950,92 eura dňa 30.11.2018).

7.6. K námietke žalovaného, že nebol žalobcov vyzvaný na plnenie súd prvej inštancie udáva, že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime , resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady,

kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn. ). Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. V danom prípade žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady poistného výzvou zo dňa 03.12.2018 (čl.20), ktorú si žalovaný neprevzal v odbernej lehote (čl. 21, 22) teda je nesporné, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného a žalovaný mal reálnu možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Žalobcovi bola nedoručená zásielka vrátená 28.12.2018 a od tohto dňa začala žalovanému plynúť 15 dňová lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti.

7.7. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty na dobrovoľné plnenia, t. j. od 13.01.2019 sa žalovaný (dostal do) omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi stranami dohodnutá nebola, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške určenej zákonom. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne, a preto mu ich súd v takto uplatnenej výške priznal.

7.8. Na základe všetkých uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, pretože žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť v dôsledku čoho vznikol žalobcovi voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7.9. Žalovaným navrhované vykonanie dokazovania výsluchom vodiča poškodeného motorového vozidla súd prvej inštancie nevykonal jednak z dôvodu hospodárnosti konania, ale najmä z dôvodu, že o uplatnenom nároku žalobcu bolo možné rozhodnúť aj bez vykonania tohto dôkazu už na základe vykonaného dokazovania.

7.10. Žalobca mal v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa , po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.

8. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v celom rozsahu napadol len žalovaný, domáhajúci sa jeho zrušenia (napriek ust. ) alebo jeho zmeny tak, aby bola žaloba v plnom rozsahu zamietnutá s priznaním mu nároku na náhradu trov sporu v rozsahu 100%, keď ohľadom odvolacích dôvodov poukázal na ust. a , t. j. na nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov a na nesprávne právne posúdenie veci. Poukazujúc na bod 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie ustálil nesprávny právny záver, keď poukázal na skutočnosť, že žalobca má proti nemu, keď on nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a to z dôvodu, že on mal porušiť povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu v zmysle ZOPZP. Osobitným predpisom v zmysle uvedeného ustanovenia je ust. o premávke na pozemných komunikáciách, keď citujúc uvedené ustanovenie zákona ďalej uviedol, že osobitným predpisom v zmysle ust. je o minimálnej mzde, ktorá v čase dopravnej nehody v roku 2016 bola stanovená na sumu 405 eur, z ktorej sumy desaťnásobok predstavuje sumu 4.005 eur. Podľa udania poškodeného (obchodnej spoločnosti) DREAMLINE s.r.o. v „uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 08.08.2016 doručenom žalobcovi 10.08.2016“ je uvedené na strane 2 pod písmenom g/ - škoda nehlásená polícii a to z dôvodu, že nedošlo k zraneniu a hmotná škoda je menšia ako 4.000 eur. Z uvedeného dôvodu je preto zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec, že žalobca má proti nemu, ktorý nie je poistníkom,

nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a to z dôvodu, že on mal porušiť povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. f/ ZoPZP. Podľa uvedeného osobitného predpisu on povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu nemal.

9. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, keď napadnutý rozsudok považuje za zákonný, vecne a právne správny a náležite odôvodnený. Z podaného odvolania vyplýva, že žalovaný v zásade len nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, čo však odvolacím dôvodom nie je, a ďalej že bezdôvodne nesúhlasí s jeho skutkovými a právnymi závermi. Žalovaný akoby úplne opomenul, že predmetná vec už bola predmetom preskúmania odvolacím súdom s ustálením skutkového stavu, teda že v konaní bolo nespochybniteľne preukázané, že on z titulu predmetnej poistnej udalosti zaplatil poškodenému celkom 5.796,43 eura, keď argumentácia žalovaného už bola predmetom skúmania, posudzovania a skutkového i právneho vyhodnocovania vo veci. Na margo mylnej, nedôvodnej a neopodstatnenej argumentácie žalovaného sa už viackrát podrobne vyjadril, že je právne bezvýznamné, či žalovaný ako poškodený subjektívne určí škodu nižšiu ako 4.000 eur, keď takáto argumentácia žalovaného nemohla obstáť a ani stále neobstojí, keďže faktom je, že o tom, že poškodený odhadol škodu nižšiu ako 4.000 eur, sa žalovaný dozvedel zrejme až pri doručení žaloby s prílohami, keďže listina o uplatnení nároku na náhradu škody bola doručovaná jemu a nie žalovanému. Zákon ukladal účastníkov nehody povinnosť privolať políciu bez ohľadu na odhad, či informáciu poškodeného žalobcovi/poisťovateľovi, ako odhaduje svoju škodu, keď tiež faktom je to, že pri takých veciach akými sú motorové vozidlá nemožno na mieste udalosti odhadom určiť celkový rozsah poškodenia, vzhľadom najmä na možné aj skryté poškodenia pri poškodení motorky zn. BMW vyššej triedy, a preto bolo objektívne možné očakávať, že došlo k násobne vyššej škode. Súdna prax konštatovala, že ust. § 12 ods. 2 uvedeného zákona treba interpretovať tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.08.2010 sp. zn. ). V súvislosti s uplatnením regresného nároku je tiež potrebné dodať, že takýto jeho postup bol v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. f/ ZoPZP, pretože žalovaný vznik dopravnej nehody neohlásil príslušnému orgánu polície, keď nesprávne ustálenie výšky škody (podhodnotenie) účastníkmi dopravnej nehody, hoci i z nevedomosti, nie je ospravedlniteľným dôvodom pre nesplnenie si zákonnej (oznamovacej) povinnosti, o cestnej premávke takýto liberačný dôvod neustanovuje. Zvlášť pri škodách väčšieho rozsahu je opodstatnené, aby vznik, rozsah, príčiny či okolnosti dopravnej nehody/škody boli zdokumentované a šetrené políciou, keďže toto podstatne zjednodušuje aj prešetrenie prípadného nároku uplatneného poškodeným u poisťovateľa, čo je v samotnom záujme poškodeného. Uloženie tejto povinnosti účastníkom cestnej premávky má plniť aj preventívnu funkciu, okrem existujúcej generálnej preventívnej povinnosti v a teda ak by došlo k privolaniu polície, jemu by zrejme uplatňovaný regresný nárok nevznikol. Žalovaný opomína, že bol zrušený , keď povinnosť účastníka dopravnej nehody ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi (nejedná sa teda o možnosť alebo o právo voľby) jasne vyplýva z dikcie tohto zákona (), v spojení s ust. . Žalovaný tak argumentuje aplikáciou už neúčinnej právnej normy a toto preto nemôže byť odvolacím dôvodom, keď tiež opomína, že už odvolací súd na posudzovaný prípad aplikoval

10. Odvolateľ vo vyjadrení k uvedenému vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na dôvodoch svojho odvolania, keď následne žalobca vo vyjadrení sa k tomuto vyjadreniu žalovaného rovnako zotrval na svojom stanovisku z vyjadrenia k odvolaniu.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné pre nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. zmeniť (a žalobu ako nedôvodne podanú zamietnuť), pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, pričom súčasne v zmysle ust. a rozhodol aj o trovách strán sporu v celom konaní tak, že v spore úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu, keď o výške tohto nároku následne bude konať a rozhodovať súd prvej inštancie v zmysle ust. .

12. V danej veci je predmetom sporu zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom (úrokom z omeškania a náhradou trov konania) na tom skutkovom základe, že žalovaná ako osoba poistená - vodička motorového vozidla, ktorá dopravnú nehodu spôsobila, si mala nesplniť povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu kvalifikovanú ako poistnú udalosť so škodou presahujúcou 3.990 eur (1,5 násobok väčšej škody podľa , ktorou je v zmysle desaťnásobok sumy 226 eur), keď zo strany žalobcu došlo za žalovaného k uhradeniu poistného plnenia vo výške 5.796,43 eura, čo presahuje uvedenú sumu, teda bolo povinnosťou žalovanej uvedenú dopravnú nehodu - poistnú udalosť so škodou prevyšujúcou sumu 3.990 eur nahlásiť polícii do 30 dní (dopravná nehoda je definovaná s ohľadom na uvedenú škodu - jej výšku v ust. o cestnej premávke v znení do 30.06.2022). Súd prvej inštancie podanú žalobu svojim prvým rozsudkom zo dňa 14.06.2021 zamietol s odôvodnením nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej - s poukazom na to, že žalovaná nie je v zmysle ZoPZP poistenou osobou, ktorý rozsudok Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením zo dňa 14.02.2022 zrušil s poukazom na to, že zákon priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník, keď súd prvej inštancie nedal odpoveď na otázku, či žalovaná spĺňa podmienku takéhoto subjektu v zmysle ust. . Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd podanej žalobe žalobcu vyhovel s odôvodnením, že nebolo sporné, že žalovaná dopravnú nehodu neohlásila, že nebolo sporné, že bola vodičom poisteného motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda a škoda spôsobená, že nebolo preukázané, že by poškodený správne ustálil výšku škody, keď nesprávne ustálená výška škody účastníkmi dopravnej nehody hoci i z nevedomosti nie je ospravedlniteľným dôvodom pre nesplnenie si zákonnej povinnosti, že nebolo sporné vyplatenie poistného plnenia žalobcom poškodenému v celkovej výške 5.796,43 eura, že ohľadom zaslania výzvy žalobcom žalovanému na plnenie bolo podstatné to, kedy sa táto výzva dostala do vplyvu žalovanej ako príjemcu (teda že postačovalo, že mala objektívnu možnosť spoznať obsah tejto výzvy bez ohľadu na to, či s ňou bola skutočne oboznámená), že odo dňa vrátenia neprevzatej zásielky s výzvou žalobcovi dňa 28.12.2018 začala žalovanej plynúť 15 dňová lehota na dobrovoľné splnenie si povinnosti, keď po jej uplynutí od 13.01.2019 sa dostala do omeškania a vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania, s ohľadom na ktoré skutočnosti považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu a tejto vyhovel, keď žalobcovi ako v spore úspešnému pre plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100% a žalovanou navrhované vykonanie dokazovania výsluchom vodiča poškodeného vozidla nevykonal jednak z dôvodu hospodárnosti, ale najmä z dôvodu, že o uplatnenom nároku žalobcu bolo možné rozhodnúť aj bez vykonania tohto dôkazu. Odvolacia argumentácia žalovanej smerovala voči nesprávnosti skutkového a právneho záveru súdu prvej inštancie o tom, že jej vznikla povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu polícii, keď poukázala na to, že podľa udania poškodeného v zmysle jeho uplatnenia si nároku na náhradu škody zo dňa 08.08.2016 (doručené žalobcovi 10.08.2016) škoda nebola hlásená polícii z dôvodu, že nedošlo k zraneniam a hmotná škoda je menšia ako 4.000 eur, teda že súd prvej inštancie nesprávne ustálil nárok žalobcu na zaplatenie uplatňovaného nároku, nakoľko ona nemala dopravnú nehodu povinnosť v zmysle ust. ZoPZP nahlásiť. Vychádzajúc z uvedených odvolacích dôvodov potom odvolaciemu súdu vychádza, že žalovaná v tomto odvolaní už ustúpila od svojej právnej argumentácie o nedostatku svojej pasívnej legitimácie z dôvodu toho, že motorové vozidlo riadila ako konateľka s.r.o. (vzhľadom na právny záver odvolacieho súdu z prvého uznesenia, na ktorom odvolací súd naďalej trvá), že už nenamieta nepreukázanie výšky škody na poškodenom motorovom vozidle a následne výšky plnenia žalobcu a nenamieta ani obsahovú nedostatočnosť podanej žaloby a neakceptáciu jej návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom vodiča poškodeného motorového vozidla.

13. Podľa ust. o cestnej premávke, dopravnou nehodou (ohlásenie ktorej policajtom zo strany účastníkov dopravnej nehody ukladá povinnosť ust. uvedeného zákona) je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel, vrátane prepravovaných vecí, alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody .

14. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí právny záver súdu prvej inštancie o tom, že nesprávne ustálená výška škody účastníkmi dopravnej nehody, hoci i z nevedomosti, nie je ospravedlniteľným dôvodom pre nesplnenie si zákonnej (oznamovacej) povinnosti, nakoľko citované zákonné ustanovenie vyžaduje na strane osôb zúčastnených na dopravnej nehode - škodovej udalosti a to na strane osoby, ktorá škodu spôsobila a má ju hlásiť kvalifikovanú vedomosť pre jej nahlásenie, nakoľko uvedené ustanovenie vyžaduje vedomosť takejto osoby o tom, že hmotná škoda zrejme prevyšuje požadovanú škodu z hľadiska jej hlásenia. Podľa názoru odvolacieho súdu vágnosť pojmu „zrejme“ presiahne

spôsobuje v aplikačnej praxi problémy z dôvodu, že účastníkmi dopravnej nehody - škodovej udalosti sú väčšinou laici nespôsobilí posúdiť výšku škody a preto nie je možné uvedené ust. § 64 ods. 1 písm. d/ vykladať tak, že poisťovniam prináleží tento nárok vo všetkých prípadoch, ak škoda nakoniec presiahne zákonom stanovenú hranicu, ale tak, že nárok je možný priznať len vtedy, ak mohli účastníci dopravnej nehody ustáliť výšku škody so záverom, že pravdepodobne presiahne zákonný limit (obdobne rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27.01.2016 sp. zn. alebo Krajského súdu v Bratislave z 19.06.2019 sp. zn. ). Pretože vznik pochybností u konkrétnej osoby je vysoko subjektívnou otázkou, s ktorou nemôže byť spojený tak závažný následok, na aký žalobca poukazuje, tak ak žalobca tvrdil, že žalovaná pri vyhodnocovaní tejto otázky postupovala nesprávne, zaťažovalo ho v tomto smere dôkazné bremeno. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaná je laik a ako laik na základe vyjadrenia poškodeného vodiča odhadla, že škoda nepresiahne zákonom stanovenú výšku, nemožno jej nič vyčítať, i s poukazom na hlásenie samotného poškodeného voči žalobcovi a tiež aj s ohľadom na prvotné poistné plnenie zo strany žalobcu vo výške nepresahujúcej sumu 3.990 eur, keď inak žalobca základ nároku - existenciu poistnej udalosti spôsobenej žalovanou (sám) nespochybňoval. Z dokazovania vykonaného v spore vyplýva, že ani jeden z účastníkov dopravnej nehody - škodovej udalosti na základe svojich individuálnych vedomostí a skúseností nemohol mať v tom čase rozumné pochybnosti o tom, že výška škody presiahne jej zákonný limit, v dôsledku čoho potom dôkazné bremeno (na preukázanie, že škoda na poškodenom vozidle zjavne zákonný limit presiahla) je na žalobcovi, ktorý toto dôkazné bremeno v spore (na základe vykonaných dôkazných prostriedkov) nepreukázal, teda nepreukázal povinnosť žalovanej nahlásiť udalosť policajtovi a teda ani právo požadovať od nej regresnú náhradu v zmysle žalobného nároku. Účelom zákona bolo postihnutie nepoctivých vodičov, pričom v danom prípade nebolo preukázané, ale ani tvrdené žiadne nepoctivé správanie sa žalovanej. Právny predpis totiž takúto povinnosť vodičovi ukladá iba v prípade, ak mu je táto otázka aj bez väčších odborných znalostí zrejmá, teda evidentná, jednoznačná a očividná, že skutočne pri dopravnej nehode došlo k vzniku hmotnej škody presahujúcej 3.990 eur. Vždy je pri tom významný a rozhodujúci stav na mieste dopravnej nehody, presnejšie rozsah poškodenia motorových vozidiel a nemožno od nikoho, teda ani od poistníka spravodlivo požadovať, aby mal presnú vedomosť o cenách poškodených súčastí vozidla a ceny prác opravy a zároveň aj počítal so skrytými - nie voľným okom viditeľnými poškodeniami vozidla. Bez poznania cien súčiastok a opravy, ako aj samotného spôsobu vykonania opravy, či už autorizovanom alebo neznačkovom servise alebo s potrebou vykonania opravy s výmenou dielov, t. j. bez možnosti opravy poškodených dielov, nebolo preto na strane žalovaného možné objektívne konštatovať, že v čase vzniku dopravnej nehody tomuto muselo byť zjavné to, že výška hmotnej škody ako zákonný limit pre hlásenie poistnej udalosti aj ako dopravnej nehody existuje. Nemožno tiež neprihliadnuť na konanie druhého účastníka dopravnej nehody - poškodeného, ktorý rovnako výšku škody nevzhliadol presahujúcu zákonný limit. Žalobcovi sa tak nepodarilo spochybniť žalovaného, že musel mať jednoznačne („zrejmé“) presvedčenie o výške škody nad zákonný limit, keď je nutné zdôrazniť tiež to, že pokiaľ zákonodarca zveril účastníkom škodovej udalosti v cestnej premávke na posúdenie hranicu výšky škody, ktorej prekročením už je nevyhnutné považovať škodovú udalosť aj za dopravnú nehodu, ktorú je povinnosťou ohlásiť policajtovi, tak je potrebné počítať i s prípadmi, že konečná výška škody predstavujúca náklady nevyhnutné na opravu poškodeného vozidla bude uvedenú sumu prevyšovať, z čoho však nemôže vyplývať, že by mal žalovaný znášať dôsledok len na základe presahujúcej výšky škody bez zohľadnenia toho, či mu výška hmotnej škody musela byť zrejmá. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené zákonné ustanovenie by mali poisťovne uplatňovať len v prípade úplne zjavného ignorovania výšky škody pri ťažkých haváriách vozidiel s výškou škody blížiacej sa k hodnote samotného vozidla, keď uvedené uvádza aj s ohľadom na ďalšie ustanovenia postihových prípadov v § 12 ods. 1, za ktorých má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, keď v tomto prípade vznik a zavinenie dopravnej nehody žalovaným boli nesporné, teda ani prítomnosť polície by nezmenila situáciu - postavenie žalobcu pri verifikácii objektívnych okolností, za ktorých ku škode došlo. Nemožno tiež neprihliadať aj na stránku spravodlivosti, i keď odvolací súd rešpektuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod R 64/2020 o nemožnosti krátenia súdom, avšak je potrebné aj naplnenie zmyslu a účelu zákona (poistenia) a teda uvedené ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f/ by nemalo viesť až k popretiu zmyslu a účelu povinného zmluvného poistenia, keď poistník si platí poistenie svojej zodpovednosti a v konečnom dôsledku bude následky za dopravnú nehodu znášať on alebo jeho rodič tak, ako by poistený vôbec ani nebol. Zmyslom a účelom súdneho konania má byť nachádzanie spravodlivého riešenia namiesto uprednostnenia zdanlivej legality uplatňovaného nároku na plnením zmyslu a účelu zákona ako aj kontextu spravodlivosti, keď pri problematickej hypotéze právnej normy (s ohľadom na vágnosť pojmu „zrejme“ a s ohľadom na nezáväznosť ustálenia výšky škody ani privolanou políciou) treba uplatniť výklad - interpretačné zvýhodnenie (pre) poisteného.

Aktuálne bola (rozlíšením škodovej udalosti od dopravnej nehody) od 01.07.2022 () povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu len pre výšku škody vypustená (z o cestnej premávke), keď v predchádzajúcej právnej úprave (vyhláške MF SR číslo 423/1991 Zbierky zák.) bol tento postih riešený osobitne - v osobitnom ustanovení , a len do výšky polovice súm vyplateného poistného plnenia.

15. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).