Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Cob-35-2022.pdf
PDF · 108.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/35/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyňa spravodajkyňa, v spor spore žalobcu: HK LOAN Sp. z o.o., so sídlom Mickiewicza 18/6, Katowice 40-092, Poľská republika, IČO: 243 308 31, zastúpený: Mgr. Juraj Berežný, advokát, so sídlom Centrálna 2/38, Svidník, IČO: 50 039 229, proti žalovanému: INŽINIERING PLUS s. r. o., so sídlom 094 09 Majerovce 120, IČO: 45 986 622, zastúpený: A. B. C. D., s. r. o., so sídlom Thurzova 6, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 290 514, o zaplatenie sumy 250.000,- eur s prísl., o návrhu žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 7Cb/24/2019-650 zo dňa 18.10.2021, t a k t o
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 7Cb/24/2019-650 zo dňa 18.10.2021 návrh žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
Súd prvej inštancie už uznesením č. k. 7Cb/24/2019-177 zo dňa 10.01.2020 zriadil k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, pre k. ú. D. vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 31.01.2017 vo výške 250.000,- eur s príslušenstvom. Žalovaný sa návrhom zo dňa 12.10.2020 domáhal čiastočného zrušenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach - pozemkoch a stavbách je v hodnote, ktorá je nepomerne vyššia ako zabezpečovaná pohľadávka. O tomto návrhu žalovaného rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Cb/24/2019 - 387 zo dňa 16.11.2020 tak že návrh žalovaného zamietol. O odvolaní žalovaného rozhodoval Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3Cob/3/2021 - 482 zo dňa 02.03.2021 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
Žalovaný sa podaním doručeným dňa 12.08.2021 opätovne domáhal, aby súd čiastočne zrušil zabezpečovacie opatrenie a to jeho ponechaním len k nehnuteľnostiam - sklade stojacom na parcele reg. C-KN, par. č. XXXX, k. ú. D., ktorého všeobecná hodnota bola určená na 194.252,52 eur, sklade stojacom na parcele reg. C-KN, par. č. XXXX, k. ú. D., ktorého všeobecná hodnota bola určená na 139.591,70 eur, pozemku reg. C-KN, par. č. XXXX, ktorého všeobecná hodnota bola určená na 22.820,85 eur a pozemku reg. C-KN, par. č. XXXX, ktorého všeobecná hodnota bola určená na 18.488,25 eur, podľa znaleckého posudku č. 245/2020 vypracovaného znalcom E. F. G.. Žalovaný s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/3/2021-482 zo dňa 02.03.2021 zotrval na názore, že ust. § 334 CSP nemožno interpretovať úzko a formalisticky a to najmä čo sa týka primeranosti použitia ustanovenia o neodkladnom opatrení, kedy zákonodarca použitím pojmu „primerane“ jednoznačne pripúšťa, že medzi rozhodovaním o neodkladných opatreniach a rozhodovaním o zabezpečovacích opatreniach existujú určité odlišnosti. Zabezpečovacie opatrenie je podľa žalovaného spôsobilé zasiahnuť väčšmi do majetkovej situácie strany ako neodkladné opatrenie, osobitne pri vykonávaní podnikateľskej činnosti,
preto ustanovenia o neodkladnom opatrení je potrebné podľa žalovaného aplikovať len primerane, nie však mechanicky. Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že kým na zrušenie neodkladného opatrenia sa ust. § 334 CSP aplikuje priamo, na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia sa aplikuje analógiou podľa ust. § 344 CSP, čo je dôvod, prečo ust. § 334 CSP nemožno na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia použiť rovnako ako na zrušenie neodkladného opatrenia. Žalovaný súhlasil s právnym názorom Krajského súdu v Prešove vyrieknutým v uznesení zo dňa 02.03.2021,, pričom je tiež presvedčený, že v tomto prípade nemožno aplikovať ust. § 334 CSP prísne, mechanicky, formalisticky, bez ďalšej analýzy a umožniť zrušenie zabezpečovacieho opatrenia jedine v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. K tomu žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 zo dňa 31. augusta 2017, na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 21/96 zo dňa 4. februára 1997 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 33/97 zo dňa 17. decembra 1997.
Žalovaný ďalej v zhode s názorom Krajského súdu v Prešove uviedol, že ust. § 334 CSP nepokrýva všetky prípady zrušenia zabezpečovacieho opatrenia a preto sa domáha zrušenia zabezpečovacieho opatrenia nie z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo zriadené (ust. § 334 CSP), ale z dôvodov, ktoré CSP priamo nepomenúva, ale ani nevylučuje ich aplikáciu. Za takýto dôvod považuje žalovaný proporcionalitu, a je toho názoru, že sa dostal do situácie, ktorá ho neproporcionálne obmedzuje v podnikaní, nakoľko má „zablokovaný“ majetok v niekoľkonásobnej hodnote ako je žalovaná pohľadávka, ktorú navyše spochybňuje. Žalovaný opätovne poukázal na to, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má zabezpečovacie opatrenie vzťahovať, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov osoby, ktorá má byť takýmto spôsobom obmedzená, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Aj v tomto smere žalovaný poukázal, že súd by mal rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality, ktorú požiadavku vyslovil vo svojej argumentácii aj Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 02.03.2021, č. k. 3Cob/3/2021-482. Podľa žalovaného zriadením sudcovského záložného práva na všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, pre kat. úz. D. sa žalovaný prakticky dostal do situácie, že nemôže reálne vykonávať podnikateľskú činnosť, vrátane nakladania so svojim majetkom, z dôvodu blokácie nevytvára takmer žiaden zisk, nakoľko všetky príjmy z nájmu sú vynakladané na základné aspekty prevádzky. Žalovaný poukázal, že spornú pohľadávku vo výške istiny 250.000,- eur + príslušenstvo zabezpečuje sudcovské záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach v hodnote viac ako 4 milióny eur, čo je absolútne neproporcionálne, pričom znalecky ohodnotiť žalovaný nechal len časť areálu.
Žalovaný ďalej v návrhu uviedol, že okrem sudcovského záložného práva je na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, pre kat. úz. D. je zriadené tiež zmluvné záložné právo v prospech záložného veriteľa H., spol. s r. o., ktorý nadobudol pohľadávku vo výške 713.500,- eur od H. I., A., pričom mesačná splátka činí 6.000,- eur. Žalovaný dodal, že toho času sa nachádza v procese rokovania s J. C. A. ohľadom refinancovania úveru na uhradenie pohľadávky záložného veriteľa v prvom rade spoločnosti H., spol. s r. o., tak aby zvyšné doposiaľ neocenené nehnuteľnosti mohli byť scudzené za účelom získania finančných prostriedkov, investícií do areálu a zabezpečenia finančných prostriedkov pre reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti, avšak žalovaný bez zrušenia zabezpečovacieho opatrenia aspoň na časť nehnuteľností nemôže tento úver refinancovať, navyše množstvo z nehnuteľností je v dezolátnom stave a ich rekonštrukcia je viac než potrebná.
Žalovaný k návrhu na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil listiny - prehľad príjmov a výdavkov, Znalecký posudok č. 146/2020, Znalecký posudok č. 245/20, pôdorys areálu, potvrdenie o zostatku vyhotovené spoločnosťou H., spol. s r. o., mailovú komunikáciu s J. C., a. s..
Žalobca vo vyjadrení vyjadril nesúhlas s návrhom na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože neodpadol dôvod, a to ani z časti, pre ktorý bolo nariadené, neodpadol. U žalobcu stále pretrváva obava z ohrozenia exekúcie o to viac, že žalovaný má preukázateľne v úmysle rozpredávať majetok, ktorý je predmetom zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný do konania predložil Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.06.2021 a aj potvrdenie o zostatku záložného práva v prospech spoločnosti H., spol. s r.o., avšak žalovaný nepredložil dôkaz o tom, akým spôsobom a to aspoň z časti uspokojí spoločnosť H., K.. s r. o., pričom mu príde nepravdepodobné, že kupujúci - INŽINIERING s. r. o. uhradí kúpnu cenu vo výške 290.000,- eur predávajúcemu INŽINIERING PLUS s. r. o. s tým, že záložné právo v prospech H., spol. s r. o. ostane zapísané aj po prevode nehnuteľnosti. Žaloba poukázal tiež na skutočnosť, že predmetom zmluvy je len stavba stojaca na pozemku parc. reg. „C“ KN, č. XXXX bez samotného pozemku, a teda pokladá za málo pravdepodobné, že by si niekto kupoval
stavbu bez pozemku, na ktorom je postavená. K tomu ďalej žalobca zdôraznil, že kupujúci je tiež v nepriaznivej finančnej situácii, pričom bol založený v roku 2020 so základným imaním vo výške 5.000,- eur a s negatívnym výsledkom hospodárenia za rok 2020. Na základe verejne dostupných zdrojov žalobca považoval za zrejmé, že podľa účtovnej závierky a Štatistického úradu sú hlavným predmetom podnikania žalovaného - zemné práce, a teda mu nie je jasné, ako zriadenie sudcovského záložného práva na všetkých nehnuteľnostiach môže žalovanému brániť vo vykonávaní jeho hlavného predmetu podnikania, keďže z verejne dostupných zdrojov žalobca tiež zistil, že celková výška výnosov žalobcu za rok 2020 bola 251.517,- eur, a teda žalobca musí mať okrem nájmu aj iné výnosy z podnikania. Opätovne žalobca uviedol, že od nadobudnutia areálu žalovaným, neprebehla významná investícia, ktorá by hodnotu areálu zvýšila, práve naopak, po nadobudnutí vlastníckeho práva začal žalovaný areál rozpredávať, preto je žalobca toho názoru, žže areál ma reálnu hodnotu niečo okolo 400.000,- eur, pričom spoločnosť H., spol. s r. o., eviduje voči žalovanému dlh vo výške 713.500,- eur.
Súd prvej inštancie na vec aplikoval ust. § 343 ods. 1 a 2, § 344 a § 334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 151k ods. 1, § 151ma ods. 6, § 151 ods. 8 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Následne v odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie zaoberal všeobecnými a právnou teóriou definovanými atribútmi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia so zdôraznením, že jednou zo zákonných podmienok zrušenia zabezpečovacieho opatrenia je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené (ust. § 334 v spojení s ust. § 344 CSP), teda zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné na jeho nariadenie. Tiež súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 491/2017 z 3. augusta 2017.
Vzhľadom k uvedeným atribútom súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný sa nedomáha zrušenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo zriadené (ust. § 334 CSP), ale z dôvodu, ktorý CSP priamo nepomenúva, ale ani nevylučuje, ktorým je proporcionalita. Vychádzajúc z názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 491/2017 z 3. augusta 2017 však súd prvej inštancie vyvodil záver, že pri rozhodovaní o návrhu žalovaného je povinný zaoberať sa skutočnosťou, či žalovaný tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po nariadení zabezpečovacieho opatrenia a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov, pre úpravu ktorých bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Súd prvej inštancie však nemal z návrhu žalovaného preukázané, že by došlo k zmene skutočností, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, čo žalovaný vo svojom návrhu ani netvrdil. Rovnako bol toho názoru, že medzi stranami sporu sa nezmenila, ani nenastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie.
Akceptujúc argumenty odvolacieho súdu v rozhodnutí 3Cob/3/2021-482 zo dňa 02.03.2021 súd prvej inštancie mal z návrhu žalovaného a priložených listín za zrejmé, že na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. D. je zriadené zmluvné záložné právo v prospech spoločnosti H., spol. s r. o. na zabezpečenie pohľadávky vo výške 713.500,- eur. Súd prvej inštancie nespochybnil, že pohľadávka žalobcu je podstatne nižšia ako je hodnota nehnuteľností, na ktorých je zriadené záložné právo, avšak sa nestotožnil s názorom žalovaného, že pre zriadenie záložného práva na všetky nehnuteľnosti zabezpečovacím opatrením nie je splnená požiadavka proporcionality. Podľa súdu prvej inštancie bolo potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného je zároveň zriadené záložné právo v prospech spoločnosti H., spol. s r. o., ktorá je záložným veriteľom v prvom poradí, pričom v prípade konkurencie záložných práv platí pre poradie uspokojenia záložných práv zásada priority - prednostne sa uspokojí ten záložný veriteľ, ktorého záložné právo vzniklo skôr, z čoho vyplýva, že v prípade, ak by bolo návrhu žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovené za situácie, kedy je zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa H., spol. s r. o., v prípade výkonu záložného práva zo strany žalobcu by bolo jeho uspokojenie ohrozené, nakoľko žalobca nemá postavenie prednostného veriteľa a výška pohľadávky spoločnosti H., spol. s r. o. činí sumu 713.500,- eur. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zabezpečovacie opatrenie môže žalobcovi poskytnúť náležitú ochranu iba vtedy, ak bude záložné právo efektívne zriadené na všetkých nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalovaného, keďže spoločnosť H., spol. s r. o. ako prednostný veriteľ môže vykonať záložné právo na ktorékoľvek nehnuteľnosti žalovaného zapísané na LV č. XXX, a teda aj len na tie nehnuteľnosti, na ktoré žalovaný navrhuje ponechať zriadené záložné právo a keďže je jeho pohľadávka vyššia ako pohľadávka žalovaného, v konečnom dôsledku by uspokojenie pohľadávky žalobcu mohlo byť zmarené. Preto súd prvej inštancie za nevyhnutné a
potrebné považoval ponechanie zabezpečovacieho opatrenia, pokiaľ bude mať spoločnosť H. spol. s r. o. zriadené záložné právo na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXX, v opačnom prípade by mohol byť žalobca pri prípadnom vymáhaní svojej pohľadávky neúspešný.
V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti uvedenému uzneseniu odvolanie. V odvolaní žalovaný poukázal, že podaním zo dňa 12.08.2021 so zreteľom na závery produkované odvolacím súdom v uznesení, sp. zn. 3Cob/3/2021 zo dňa 02.03.2021 sa opätovne domáhal čiastočného zrušenia zabezpečovacieho opatrenia, a to z dôvodu, že zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach je v hodnote, ktorá je nepomerne vyššia ako zabezpečovaná pohľadávka. Avšak opätovne súd prvej inštancie rozhodol tak, že tento návrh uznesením zo dňa 18.10.2021 zamietol. Žalovaný je však toho názoru, že napadnuté uznesenie je nesprávne a nezákonné, a preto podáva odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ Civilného sporového poriadku. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nevykonal trest proporcionality v intenciách požiadaviek uvedených v citovanom uznesení odvolacieho súdu. Keďže odvolací súd poukázal na nedostatok dôkazov nevyhnutných pre výkon trestu proporcionality, žalovaný v návrhu na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia preukázal hodnotu pohľadávky záložného veriteľa v prednostnom rade. Žalovaný poukazuje vo svojom odvolaní, že z napadnutého uznesenia potom absolútne nevyplýva, prečo je nevyhnutné ponechať zaťažené zabezpečovacím opatrením všetky a nie iba určitú časť nehnuteľnosti žalovaného.
Podľa žalovaného súd prvej inštancie prakticky konštatoval, že nakoľko na nehnuteľnostiach je zriadené zmluvné záložné právo, nemožno zúžiť to sudcovské, čím by došlo k ohrozeniu práv žalobcu a s týmto záverom sa žalovaný nestotožňuje. Súd prvej inštancie paušalizoval záver, podľa ktorého, ak je zmluvné záložné právo ako prvé v poradí, vždy musí byť sudcovské na všetky nehnuteľnosti a nemožno ho zúžiť, kým sa nezúži to zmluvné. Žalovaný opätovne poukázal na zrejmý nepomer medzi výškou pohľadávky žalobcu a hodnotou nehnuteľností, na ktorých toho času viazne zabezpečovacie opatrenie, pričom táto skutočnosť žalovanému bráni vo výkone podnikateľskej činnosti a nevyhnutnej rekonštrukcii nehnuteľností, z ktorých sú mnohé v dezolátnom stave. Podľa žalovaného ak súd prvej inštancie uznal neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia v nadväznosti na to mal precízne a zrozumiteľne podľa žalovaného zhodnotiť naplnenie kritéria nevyhnutnosti, potrebnosti a použitia menej drastických prostriedkov na dosiahnutie sledovaného cieľa. Avšak naplnenie tejto druhej fázy testu proporcionality z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nevyplýva. Teda žalovaný je toho názoru, že napadnuté uznesenie nie je riadne odôvodnené, pretože súd prvej inštancie nevykonal test proporcionality v súlade s uznesením krajského súdu a nevysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami doloženými žalovaným a svoje myšlienkové pochody ohľadom nevyhovenia návrhu žalovaného dostatočne nevysvetlil. Preto žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby sám pristúpil k zúženiu zabezpečovacieho opatrenia.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal, že o predchádzajúcom návrhu žalovaného na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia už konajúci súd právoplatne rozhodol, čo bolo potvrdené aj Krajským súdom v Prešove uznesením sp. zn. 3Cob/3/2021, v ktorom odvolací súd uviedol možnosť zrušenia zabezpečovacieho opatrenia, avšak jedine ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Žalobca je však toho názoru, že dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, neodpadli a vymáhaná pohľadávka je úročená a teda nárok žalobcu sa navyšuje o stále rastúce príslušenstvo. Opätovným podaním sa podľa žalobcu žalovaný domáha čiastočného zrušenia zabezpečovacieho opatrenia z rovnakého dôvodu, a teda že zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach je v hodnote, ktorá je nepriemerne vyššia ako zabezpečovaná pohľadávka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobca považuje za správne a zákonné a je toho názoru, že u žalobcu stále pretrváva obava z ohrozenia exekúcie o to viac, že žalovaný má preukázateľne v úmysle rozpredávať majetok, ktorý je predmetom zabezpečovacieho opatrenia, o čom predložil zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.06.2021. Podľa žalobcu žalovaný neuviedol, akým spôsobom je mu bránené vykonávať podnikateľskú činnosť. Podľa žalovaného nehnuteľnosti v jeho areáli majú hodnotu vyššiu ako 4 mil., avšak celý areál žalovaný ponúka za cenu 2,25 mil., čím si sám odporuje a k tomu dodáva, že kúpnou zmluvou od predchádzajúceho vlastníka tieto žalovaný nadobudol v dražbe za sumu približne 700.000,- eur, pričom od nadobudnutia vlastníckeho práva v areáli neprebehla významná investícia, ktorá by hodnotu areálu zvýšila. Práve naopak žalovaný začal areál rozpredávať a znížil jeho hodnotu o sumu približne 240.000,- eur. Žalobca tiež vo vyjadrení poukázal na zriadené záložné právo v prospech spoločnosti H., spol. s r.o., ktorú ako
skutočnosť pri rozhodovaní zohľadnil aj súd prvej inštancie. Žalobca navrhol preto odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného priložením listinného dôkazu a to rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Cob/20/2021, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol právoplatne zaviazaný zaplatiť spoločnosti Váhostav – SK, a. s. sumu 21.524,80 eur s príslušenstvom, čo je ďalší dôvod, pre ktorý by nariadené zabezpečovacie opatrenie nemalo byť zrušené a stále pretrváva obava z ohrozenia exekúcie, a to o to viac, že žalovaný má ďalšieho veriteľa.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a § 380 CSP (viazanosť rozsahom a dôvodmi podaného odvolania), bez nariadenia ústneho pojednávania a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa ust. § 334 CSP, súd návrh na neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Zabezpečovacie opatrenie je rozhodnutie súdu smerujúce k zriadeniu záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAČOVIČ, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1297 - 1310).
Ako vyplýva z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, základným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava musí byť v návrhu na jeho nariadenie odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom rovnako je potrebné hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana (§ 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP). V prípade osvedčenia určitej skutočnosti platí (na rozdiel od dokázania), že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné.
Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.08.2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020: ,,cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom.“
,,Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery“ ( z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, pod č. R 20/1998).
Žalovaný podal návrh na zrušenie nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pričom ako konštatoval aj súd prvej inštancie, návrh neodôvodňoval tým, že by odpadli dôvody pre jeho nariadenie, ale podľa jeho názoru je tu samostatný dôvod, keď po teste proporcionality je zrejmé, že zabezpečovacie opatrenie bolo zriadené k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota je nepomerne vyššia oproti výške pohľadávky, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto súdnom konaní. V odvolaní žalovaný namieta, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení napriek predloženým listinám nevykonal test proporcionality a svoje rozhodnutie založil na konštatovaní potreby zachovania sudcovského záložného práva z dôvodu existencie zápisu záložného veriteľa v prospech tretej osoby, ktorá má postavenie prednostného záložného veriteľa.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Všetky námietky žalovaného sú riadne v uznesení súdu prvej inštancie zodpovedané. Ak žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevykonal test proporcionality, k tomu odvolací súd dodáva, že námietka nie je dôvodná, keďže súd prvej inštancie tento test vykonal. Z úvah súdu prvej inštancie vyplýva, že sa zoberal nielen pomerom hodnoty zaťažených nehnuteľností k uplatňovanej pohľadávke, ale taktiež vzal do úvahy aj ostatné ťarchy na týchto nehnuteľnostiach. Vykonanie testu proporcionality neznamená len prosté porovnanie hodnoty zaťažených nehnuteľností s výškou uplatňovanej pohľadávky, ale je potrebné vziať na zreteľ aj ostatné činitele, ktoré môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť samotný proces uspokojenia pohľadávky veriteľa. Tak ako odvolací súd vyššie uviedol, cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať udalosti, ktoré by v budúcnosti podstatne mohli sťažiť uspokojenie pohľadávky veriteľa. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že k nehnuteľnostiam zaťažených sudcovským záložným právom viazne aj iné záložné právo a to v prospech spoločnosti H. spol. s r. o., ktorý má podľa § 151ma Občianskeho zákonníka postavenie prednostného záložného veriteľa, s čím súvisí aj úprava výkonu záložného práva. Súd prvej inštancie správne poukázal, že z tohto dôvodu je odôvodnená potreba ponechania zabezpečovacieho opatrenia pre všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. D. bez ohľadu na ich hodnotu. Totiž v prípade, ak by súd vyhovel návrhu žalovaného a zabezpečovacie opatrenie by čiastočne zrušil a sudcovské záložné právo by ponechal len pre ním vybrané nehnuteľnosti, mohlo by sa stať, že by prednostný záložný veriteľ začal výkon záložného práva, v ktorom procese by došlo k predaju týchto nehnuteľností, pričom podľa ust. § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka záloh by bol prevedený ako nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov, teda týmto by žalobca ostal bez sudcovského záložného práva. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k paušalizovaniu úvah, že v dôsledku zriadeného zmluvného záložného práva, nemožno zúžiť to sudcovské, ale v rámci vykonania testu proporcionality vymedzil možný dopad na chránené záujmy žalobcu práve pre prípad jeho zúženia.
Žalovaný tiež namietal, že zabezpečovacie opatrenie mu bráni vo výkone podnikateľskej činnosti a v nevyhnutnej rekonštrukcii nehnuteľností. K tejto námietke odvolací súd podotýka, že žalovaný nevysvetlil, v akom konkrétnom úkone je mu bránené a prečo rekonštrukciu nehnuteľností v dôsledku zriadeného sudcovského záložného práva vykonať nemôže. Podľa názoru odvolacieho súdu zriadené sudcovské záložné právo nemá bezprostredný vplyv na možnosť nehnuteľnosti rekonštruovať alebo inak do nich investovať, opätovne sa však zdôrazňuje účel zabezpečovacieho opatrenia pre prípad, ak judikovaná pohľadávka veriteľa nebude dlžníkom dobrovoľne splnená, má dlžník možnosť uspokojiť sa práve výkonom takto zriadeného záložného práva. Ak dlžník svoju pohľadávku voči veriteľovi splní, dlžník sa nemusí obávať straty založených nehnuteľností.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd je toho názoru, že argumentácia žalovaného v odvolaní tak nebola spôsobilá spochybniť správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto odvolanie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené a uznesenie súdu prvej inštancie bolo potvrdené.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).