Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/33/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: CEREA, spol. s r. o, so sídlom Uhrovecká 4, 841 07 Bratislava, IČO: 17 337 143, zastúpený: Tomášek & partners, s. r. o., so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102554814/2017 zo dňa 12.12.2017, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Daňový úrad Bratislava ako správca dane (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu, platiteľa DPH, daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 103086830/2016; 9104408/BieM, zo dňa 06.05.2016. Protokol bol daňovému subjektu doručený dňa 26.05.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 103087084/2016;9104408/BieM zo dňa 06.05.2016. Žalobca podal dňa 22.06.2012 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012, v ktorom na riadku 32 o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) uviedol nadmerný odpočet v sume XXX.XXX,XX eur.

2. Správca dane zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2012 hlavnými obchodnými partnermi daňového subjektu CEREA spol. s r.o. boli nasledovné daňové subjekty: Dodávatelia:

- J. M..L..T.., B. Č. XX, G.I. (do 14.09.2012 L. X. X, Z.), DIČ: XXXXXXXXXX, IČO: XX XXX XXX,

- O.- R., M.. L.. T.., N. XX (do 28.02.2013 Z. X), Z., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX. Podľa Zmluvy o zlúčení zo dňa 11.02.2014 vo forme notárskej zápisnice N 85/2014, Nz 5089/2014, NCRIs 5201/2014 sa spoločnosť O.- R., M..L..T.. zlúčila so spoločnosťou Y. L. G. M.. L.. T.., N. XX (od 16.04.2014 Z. XX), XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX. Odberatelia:

- B.-F., M..L..T.., XXX Z., konatelia: Z. O., XXX Z. F. M. W. Q.. X.Í. XX, G., DIČ: XXXXXXXXXX, IČO: XX XXX XXX,

- M. G., M.. M. L..T.., K. XX, G., DIČ: XXXXXXXXXX, IČO: XX XXX XXX, konateľ: V. N., O. X, G.

- F., N.., K. Ú. XX Z.., XXX XX Z., IČ DPH:K..

3. Správca dane uviedol, že pre uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty je potrebné preukázať, že fakturovaný tovar alebo služba bola fyzicky dodaná a to práve tým dodávateľom, ktorý faktúry aj vystavil. V preverovanej veci nebolo preukázané, že by spoločnosti J. M..L..T.. a O.-R. M..L..T.., ktoré dodanie tovaru fakturovali a sú uvedení ako dodávatelia na faktúrach, fyzicky aj dodanie tovaru, a to repky olejnej a kukurice, pre kontrolovaného platiteľa, uskutočnili. Pochybnosti o tom, či sa dodanie fakturovaného tovaru podľa uvedených faktúr reálne uskutočnilo, neboli odstránené ani žalobcom.

4. Správca dane vykonaným šetrením, ktoré pozostávalo z preverovania daňových subjektov a to:

- dodávateľských spoločností J. M..L..T.., O.- R., M.. L.. T.. a ich následných dodávateľov,

- odberateľských spoločností B.-F., M..L..T.., M. G. , M.. M. L..T.. F., N.. a ich odberateľov, spochybnil skutočnosť, že uvedené daňové subjekty uskutočnili dodanie tovaru tak, ako je deklarované na faktúrach. Na základe zistených skutočností, správca dane spochybnil vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH u daňového subjektu J. M..L..T.., O.- R., M.. L.. T.. v rozsahu deklarovanom na uvedených faktúrach. Správca dane konštatoval, že šetrením sa nepodarilo preukázať, že žalobca ako platiteľ dane dodal tovar s oslobodením od dane daňovému subjektu F., N.. tak ako je uvedené na faktúrach. Z toho dôvodu správca dane nepotvrdil dodanie tovaru na základe faktúr pre odberateľa F., N.. s oslobodením od dane.

5. Správca dane rozhodnutím Číslo: 101818489/2017; 9104408/BieM zo dňa 22.08.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku, vyrubil platiteľovi dane - žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume XXX.XXX,XX eura, keď nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX eura a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eura.

6. Žalovaný rozhodnutím Číslo: 102554814/2017 zo dňa 12.12.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa ustanovenia § 74 ods. 4 daňového poriadku, potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Mal za to, že správca dane viedol dokazovanie v súlade so zákonom, keď v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nebol viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Bez toho, aby nebol zistený celý reťazec dodaní repky olejnej a kukurice, správca dane by nemohol vyhodnotiť enormné množstvo čiastkových zistení vo vzájomných súvislostiach a nezískal by tak komplexný obraz o celej situácii. Jednotlivé zistenia samé o sebe nemajú dostatočnú vypovedaciu schopnosť, ale posúdené vo vzájomnej súvislosti jasne preukazujú zrejmý záver, že dodania tovarov neprebiehali tak, ako boli fakturované. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane vyvodil podľa žalovaného správne zistenia, ktoré nie sú v rozpore so skutkovým stavom a vydal rozhodnutie, ktoré zákonným spôsobom zdôvodnil. Pri vydaní rozhodnutia správca dane vychádzal zo stavu veci, zisteného v daňovom konaní, všetky zistené skutočnosti uviedol do rozhodnutia, zohľadnil priame aj nepriame dôkazy, vyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach a uviedol právne predpisy, podľa ktorých rozhodol v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku.

7. Žalovaný poukázal na to, že nemožno považovať dodanie kukurice od dodávateľa J. M.. L.. T.. a repky od dodávateľa O.-R., M.. L.. T.. kontrolovanému daňovému subjektu za hodnoverne preukázané. Spoločnosť CEREA, spol. s r.o. kukuricu, nachádzajúcu sa v Bolerázi pri Trnave predala spoločnosti B.- F. M.. L.. T.. a tá ju následne predala spoločnosti F. M., M.. M.. L.. T.., všetko v máji 2012. Skutočný tok tovaru mal ísť od neidentifikovaného zahraničného dodávateľa priamo do spracovateľského závodu konečného odberateľa F. M., M.. M. L..T.. do skladu v obci Boleráz pri Trnave.

8. Podľa vyjadrenia konečného odberateľa F. M., M.. M. L..T.. prepravu v máji 2012 zabezpečil jeho dodávateľ B. - F. M.. L.. T.., podľa vyjadrenia B. - F. M.. L.. T.. prepravu zabezpečil jeho dodávateľ CEREA, spol. s r.o., podľa vyjadrenia CEREA, spol. s r.o., prepravu zabezpečil jeho dodávateľ J. M.. L.. T.., podľa vyjadrenia konateľa J. M.. L.. T.., prepravu zabezpečila neidentifikovaná frau F. F. a spoločnosť B., M.. L.. T.., ktorá ale vznikla až dňa 20.01.2017. Rozsiahlym šetrením nebol zistený pôvod kukurice ani prvotný dodávateľ, ani kto zabezpečil prepravu od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. V rozhodnom čase konateľ J. M.. L.. T.. p. B. potvrdil, že tovar dodal, avšak k svojmu tvrdeniu nevedel predložiť žiadne daňové a účtovné doklady, rovnako nevedel predložiť doklady k nákupu kukurice ani nový konateľ J. M.. L.. T.., na ktorého bola spoločnosť v septembri 2012 prevedená, tento nevedel predložiť žiadne doklady spoločnosti.

9. Žalovaný konštatoval, že správca dane nemohol považovať dodanie kukurice od dodávateľa J. M.. L.. T.. a repky od dodávateľa O.-R., M.. L.. T.. kontrolovanému daňovému subjektu za hodnoverne preukázané, a s uvedeným záverom správcu dane sa žalovaný stotožnil.

10. Žalovaný dospel k názoru, že žalobca nemá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za dodávky repky a kukurice od spoločností J. M.. L.. T.. F. O.-R., M.. L.. T.., čo je v súlade so zisteným skutkovým stavom a hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „“).

II. Žaloba

11. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 20.02.2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ktoré podľa neho vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

12. Žalobca poukázal na to, že o právach a povinnostiach spoločností O.- R., M.. L.. T.. a J., M.. L.. T.. sa malo/mohlo rozhodovať v iných, samostatných konaniach/kontrolách, a žalovaný len konštatoval, že správca dane mal k dispozícii také dôkazy, podľa ktorých kontrolovanému daňovému subjektu vedel daň za preverované zdaňovacie obdobie určiť. Žalobca namieta, že je nepochopiteľné, prečo správca dane napriek rozsiahlemu šetreniu všetkých možných skutočností, neskúmal, či prišlo k vzniku daňovej povinnosti spoločností O.-R., M.. L.. T.. a J., M.. L.. T.. Poukázal na nekonzistentnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože spoločnosť O.-R., M.. L.. T.. podala daňové priznanie a priznala vznik daňovej povinnosti z dodávok žalobcovi.

13. Namieta, že správca dane ani žalovaný v rozhodnutí neuviedol z akých konkrétnych dôkazov vyvodil záver o nevzniku daňovej povinnosti spoločností O.-R., M.. L.. T.. a J., M.. L.. T.. a o neuskutočnení dodania tovaru žalobcovi. Správca dane taktiež neuviedol dôvody pre ktoré neberie do úvahy dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie predmetných dodávok.

14. Žalobca má za to, že preukázal nadobudnutie tovaru od deklarovaných dodávateľov a dodanie tovaru štandardným spôsobom, a to na základe zákonom stanovenej dokumentácie, účtovníctva, daňovej evidencie, dodacích listov, faktúr, dokladov o úhrade, svedeckých výpovedí zástupcov spoločností zúčastnených na obchodných transakciách. Z dôvodu, že predmetné transakcie obstarania tovaru sú vecne neoddeliteľné od predaja tohto istého tovaru, dôkazmi o transakciách sú i dodacie listy potvrdené odberateľmi tovaru, faktúry voči odberateľom a doklady o úhrade predaného tovaru. Žalobca dôkazy o uskutočnení dodávok tovaru poskytol aj nad rámec zákonom stanoveného rozsahu. Akékoľvek iné dôkazy sú podľa žalobcu mimo sféry jeho vplyvu a finančná správa si ich buď obstará sama svojimi prostriedkami verejnej moci a v prípade neúspechu nemôže tento neúspech byť pričítaný v neprospech daňového subjektu.

15. Podľa žalobcu je potrebné prisvedčiť, že chýbajúce informácie sťažujú vytvorenie uceleného a podrobného obrazu o pohybe plodín od ich zasadenia až po ich spracovanie do finálneho potravinárskeho alebo iného produktu, avšak ani jedna z uvedených skutočností nesmie byť pričítaná v neprospech žalobcu. Žalobca nemá žiadny vplyv na spoločnosť L. M.. L.. T.., ani nezodpovedá za vedenie účtovnej evidencie iných subjektov, ani si neobjednával prepravu a skladovanie tovaru, ani neorganizuje proces spracovania plodín od ich zasadenia po finálny produkt.

16. Závery správcu dane a žalovaného sú podľa žalobcu chybné a nepodstatné najmä z toho dôvodu, že finančná správa nevykonala daňové kontroly u dodávateľov žalobcu, ktoré by ukázali záver pre toto konanie najpodstatnejší. Správca dane a žalovaný porušili povinnosti vyplývajúce z ust. § 24 daňového poriadku, nedbali na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nepreukázali skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. V daňovom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav a tento nezákonný postup vyústil do uloženia povinnosti žalobcovi. Aplikácia postupu „v pochybnostiach na neprospech” je absolútne neprípustná a to najmä vo verejnom práve, kde subjekty žalobca - žalovaný (resp. správca dane) nemajú rovnocenné postavenie, lebo je na jednej strane súkromnoprávny subjekt a na strane druhej orgán verejnej moci s donucovacou autoritou.

17. Žalobca namieta, že daňová kontrola presiahla zákonnú lehotu 1 rok a protokol nemôže byť preto použitý ako dôkaz a podklad pre rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. Už len táto skutočnosť zakladá nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a následne napadnutého rozhodnutia.

18. Poukazuje tiež na to, že správca dane po celý čas výkonu daňovej kontroly nepostupoval v súlade s ust. § 3 ods. 2 daňového poriadku. Úzka spolupráca s kontrolovaným subjektom je podľa žalobcu základným predpokladom správneho zistenia dane, čo je základný účel správy daní. Žalobca konajúc svojim štatutárom opakovane osobne, telefonicky a písomne vyzýval správcu dane na poskytnutie informácií k priebehu kontroly, k dôkazom získaným správcom dane a požadoval informáciu o konkrétnej skutočnosti, ktorá bola dôvodom prerušenia kontroly.

19. Žalobca namieta nezákonné prerušenie daňovej kontroly. Správca dane rozhodnutím č. 9104408/5/918269/2013/BieM prerušil kontrolu odo dňa 14.03.2013 z dôvodu, že začal konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií č. 9104408/5/911397/2013/BieM, č. 9104408/5/911494/2013/BieM, 9104408/5/911577/2013/ BieM, č. 9104408/5/911075/2013/BieM a č. 9104408/5/912060/2013/BieM. Pri vydaní tohto rozhodnutia a ani následne až do dňa 03.05.2016, správca dane odmietol žalobcu informovať o konkrétnych dôvodoch jednotlivých dožiadaní a obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie, že začal konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia.

20. Dožiadania podľa žalobcu nemajú zákonné náležitosti. Štyri dožiadania sa týkali obchodných vzťahov, ktorých účastníkom nebol kontrolovaný daňový subjekt. Jednalo sa o preverenie obchodných vzťahov obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu s ich obchodnými partnermi. Na správne určenie dane nebolo podľa žalobcu potrebné získať informácie, ktoré zisťoval správca dane týkajúce sa vzťahov, v ktorých žalobca nevystupoval (dodávatelia dodávateľov, odberatelia odberateľov, prepravcovia, uskladňovatelia, a pod.). Správca dane sa v dožiadaní pýtal na skutočnosti, ktoré neboli podstatné na správne určenie dane žalobcu. Takéto dožiadania nie sú podľa žalobcu dôvodom na prerušenie daňovej kontroly.

21. V tejto súvislosti je podľa žalobcu mimoriadne významným ustanovenie § 44 ods. 1 druhá veta daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, čo znamená aj to, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý si správca dane zvolí, musí mať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelu.

22. Treba zdôrazniť, že daňová kontrola predstavuje aj značný zásah do súkromnoprávnej sféry kontrolovaného daňového subjektu a preto je dôležité, aby pri nej bola dodržaná zásada proporcionality a účelnosti, aby nebolo možné postup správcu dane považovať za šikanózny. Primeraná rýchlosť konania je jednou z podmienok spravodlivého procesu a je priamo upravená aj v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dlho trvajúce konanie ohrozuje jeho účinnosť a kredibilitu. Princíp konania v primeranej lehote je univerzálnym princípom uplatňujúcim sa v konaní pred všetkými orgánmi verejnej moci a to nielen v občianskoprávnom a v trestnoprávnom konaní, ale i v postupoch vykonávateľov verejnej správy ktorými sú priamo dotknuté verejné subjektívne práva osôb.

23. Rozhodnutie správcu dane o prerušení č. 9104408/5/918269/2013/BieM, tak malo podľa žalobcu šikanózny charakter a je nezákonné. Poukazuje na to, že chýba náležité zdôvodnenie nevyhnutnosti prerušenia daňovej kontroly, ako aj vecný dôvod prerušenia. Toto rozhodnutie nemalo základ v daňovom poriadku, lebo neexistoval zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly. Ide tak o nezákonné rozhodnutie žalovaného. Navyše aj pri zákonnom dožiadaní správcu dane č. 9104408/5/912060/2013/ BieM pominul dôvod na prerušenie daňovej kontroly skôr, ako uvádza správca dane, najneskôr však dňa 16.01.2014. Lehota na medzinárodnú výmenu informácií bola niekoľkonásobne prekročená, čo nemá a nemôže byť na ujmu daňovému subjektu.

24. V zmysle nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 a citovaného rozhodnutia pominuli dôvody, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly najneskôr 3 mesiace po prerušení, najneskôr však po obdržaní odpovede dňa 16.01.2014. Zákonná lehota 1 rok na výkon daňovej kontroly uplynula dňa 22.05.2014 (začiatok dňa 18.07.2012, zákonné prerušenie odo dňa 14.03.2013 do 16.01.2014). Najneskôr odo dňa 23.05.2015 bol podľa žalobcu akýkoľvek úkon v rámci daňovej kontroly, aj samotné jej trvanie, nezákonným postupom správcu dane.

25. V dôsledku uvedených vád Protokol okrem toho, že neobsahuje zákonné náležitosti, bol vydaný po lehote na skončenie daňovej kontroly, vychádza z dokazovania a procesu daňovej kontroly ktorá odo dňa 23.05.2015 bola vykonávaná nezákonne. Protokol tak spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia správcu dane č. 101818489/2017; 9104408/BieM zo dňa 22.08.2017, ktoré z neho vychádza a spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

26. Z dôvodu, že správca dane ani po viacerých podnetoch zo strany žalobcu nebol ochotný zjednať nápravu zásadných procesných vád konania, žalobca podal dňa 31.10.2016 sťažnosť na nezákonné vedenie kontroly č. 612725782/2016 (následne aj podnet na prokuratúru). Správca dane, voči ktorého konaniu sťažnosť smerovala, vyhodnotil sťažnosť ako neopodstatnenú v plnom rozsahu. Následne žalobca podal žalovanému sťažnosť na vybavenie sťažnosti, ktorú žalovaný v podstatnej časti vyhodnotil ako opodstatnenú (Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 17.03.2017). Správca dane napriek stanovisku žalovaného toto stanovisko odignoroval a neprijal žiadne opatrenia na zjednanie nápravy. Obmedzil sa na konštatovanie, že pracovník, čo pochybil, tam už nepracuje. Správca dane mal pokyn od žalovaného prijať opatrenia na nápravu a mal uloženú povinnosť oboznámiť žalobcu s prijatými opatreniami, čo neurobil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že vec bola vybavená a opatrenia prijaté boli, avšak neuvádza jediný argument alebo dôvod tohto tvrdenia.

III. Vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.06.2018 uviedol, že vzhľadom na konštrukciu , dôkazné bremeno, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil, znáša daňový subjekt. Je len v jeho záujme, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. -17 zo dňa 23.02.2011, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 23.02.2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. -7 zo dňa 17.01.2013, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry).

28. Žalovaný poukázal na to, že správca dane daňovou kontrolou vykonanou u žalobcu neukladal povinnosti ani nepriznával práva dodávateľom O.-R., M.. L.. T.. F. J. M.. L.. T.., správca dane v rozhodnutí konštatoval, že žalobca mal povinnosť preukázať, že fakturovaný tovar bol dodaný, a tak pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane. Žalobca však tieto skutočnosti nepreukázal. Správca dane nebol povinný iniciovať vykonanie daňovej kontroly u priamych dodávateľov O.-R., M.. L..T.. F. J. M.. L.. T.. (na podnet daňového subjektu), nakoľko uplatnenie takéhoto podnetu neupravuje.

29. Žalovaný uvádza, že žalobca okrem formálnych dôkazov (faktúry, zmluvy) nepredložil žiadne relevantne´ dôkazy preukazujúce, že daňová povinnosť pri deklarovanom dodaní tovaru vznikla. V zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (kontrolovaný daňový subjekt), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

30. Z predloženého spisu je podľa žalovaného zrejmé, že správca dane zaslal dňa 07.04.2016 e-mail na adresu B..W..sk, v ktorom navrhoval splnomocnenému zástupcovi kontrolovaného daňového subjektu G. X., N..M.. dva termíny ústneho pojednávania v súvislosti oboznámením daňového subjektu so zistenými skutočnosťami za zdaňovacie obdobie máj 2012 v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, a to 14.04.2016 a 15.04.2016. Na e-mail splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového subjektu neodpovedal. Z toho dôvodu správca dane dňa 11.04.2016 telefonicky kontaktoval splnomocneného zástupcu z G. X., N..M.., p. W., o čom spísal úradný záznam č. 102912064/2016 zo dňa 11.04.2016.

31. V zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Ako sám žalobca uvádza, správca dane bol povinný dodržať ročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly a v záujme dodržania tejto ročnej lehoty dňa 06.05.2016 vydal protokol cˇ. 103086830/2016; 9104408/BieM zo dňa 06.05.2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu doručený dňa 26.05.2016 daňovému subjektu. Daňová kontrola je v zmysle § 46 ods. 8 daňového poriadku ukončená dňom doručenia protokolu s výzvou, čo znamená, že daňová kontrola bola ukončená dňa 26.05.2016, t.j. v zákonom stanovenej ročnej lehote.

32. Žalovaný poukazuje na to, že deň, keď správca dane vyhotovil protokol (06.05.2016), tak ešte nemal k dispozícii vyjadrenie daňového subjektu k zisteným skutočnostiam v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku (vyjadrenie správca dane obdržal až dňa 11.05.2016) a tak protokol toto vyjadrenie daňového subjektu obsahovať nemohol.

33. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení zo dňa 11.05.2016 prioritne od správcu dane požadoval, aby bol oboznámený, ako správca dane hodnotí jednotlivé vykonané dôkazy, s ktorými podaním č. /BieM oboznámil daňový subjekt a požadoval výsluch svedka - B. Y.. Dňa 27.05.2016 daňový subjekt toto svoje podanie doplnil a požadoval predložiť originály všetkých vykonaných dôkazov v daňovej kontrole a celý spis na nahliadnutie dňa 30.05.2016. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení zo dňa 11.05.2016, ani v doplnení vyjadrenia zo dňa 27.05.2016 nenavrhol, aby v protokole boli jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam uvedené. Tvrdenie žalobcu, že nikdy pred vydaním protokolu nemal možnosť navrhnúť, aby jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole, je tak podľa žalovaného neopodstatnená, keďže daňový subjekt sa k zisteným skutočnostiam dňa 11.05.2016 vyjadril a mal možnosť navrhnúť, aby jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole, ale túto možnosť nevyužil.

34. Správca dane na tieto vyjadrenia daňového subjektu zo dňa 11.05.2016 a zo dňa 27.05.2016 adekvátne reagoval, a s vyhodnotením vykonaných dôkazov bol daňový subjekt oboznámený v protokole č. 103086830/2016; 9104408/BieM zo dňa 06.05.2016, celý spis vrátane vykonaných dôkazov bol daňovému subjektu predložený na nahliadnutie dňa 01.06.2016. Daňový subjekt si mobilným telefónom vyhotovil z dokumentov v spise fotokópie, o čom bol spísaný úradný záznam č. 103270780/2016 zo dňa 01.06.2016 a p. Y. bol vypočutý ako svedok vo vyrubovacom konaní dňa 15.11.2016. Žalovaný tak má za to, že neporušil práva daňového subjektu pri daňovej kontrole v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku.

35. Správca dane umožnil daňovému subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a spôsobu ich zistenia (daňový subjekt podal vyjadrenie zo dňa 11.05.2016, teda počas daňovej kontroly) a umožnil daňovému subjektu navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia (daňový subjekt, aby v protokole bolo jeho vyjadrenie uvedené, nenavrhol), protokol tak vyjadrenie daňového subjektu obsahovať nemusel.

36. V prípade, ak by žalobca v spolupráci so svojimi priamymi dodávateľmi predložil relevantné dôkazy k deklarovaným zdaniteľným obchodom, správca dane by nemal žiaden dôvod ďalej vykonávať tak rozsiahle šetrenia, aké vykonal.

37. Žalovaný nespochybňoval, že žalobca predložil k nákupu a predaju tovaru ako dôkaz formálne správne doklady, ako sú faktúry, zmluvy, dodacie listy a i., ale tvrdí, že skutočnosť, že platiteľ dane má faktúry od dodávateľa, ešte nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach, medzi jednotlivými spoločnosťami v skutočnosti reálne došlo. Samotné faktúry nezakladajú právo na odpočítanie dane, pretože je potrebné, aby boli splnené všetky podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone o DPH. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, uskutočnenie ktorého musí daňový subjekt vedieť preukázať.

38. Žalovaný uviedol, že ak je daňová kontrola prerušená, lehoty podľa daňového poriadku neplynú. Žalobca podaním č. 6/03511116/2015 zo dňa 05.02.2015 skutočne žiadal správcu dane o oznámenie, v akom stave je konanie, v období podania tejto žiadosti však bola daňová kontrola prerušená. nezakazuje, aby daňový subjekt v období prerušenej kontroly vykonával úkony voči správcovi dane, správca dane však voči daňovému subjektu úkony vykonávať nemohol. Inštitút prerušenia daňového konania sa vzťahuje aj na daňovú kontrolu (§ 46 ods. 10 daňového poriadku). Správca dane tak nemohol daňovému subjektu poskytnúť informáciu, v akom štádiu je konanie, na ktoré sa odvoláva, aké skutočnosti boli pri predmetnom konaní zistené, aké úkony boli v predmetnom konaní vykonané, aké dôkazy boli v rámci predmetného konania získané, aké závery boli v predmetnom konaní urobené a aké právne dôsledky zo záverov predmetného konania vyvodil správca dane pre kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Rovnako nemohol podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku pri vzniku pochybností priebežne daňový subjekt vyzývať na ich odstránenie. Vzhľadom na uvedené žalovaný má za to, že námietka žalobcu nie je dôvodná, nie je možné konštatovať, že správca dane odmietol daňovému subjektu súčinnosť, o stave konania a zistenými skutočnosťami ho v súlade so zákonom informoval po skončení prerušenia daňovej kontroly.

39. Preverovaní českí dodávatelia neboli priami dodávatelia kontrolovaného daňového subjektu, správca dane však nepristúpil k ich prevereniu samoúčelne a bezdôvodne, ale na základe zistených skutočností u priamych dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu, ktoré zakladali vznik pochybností o uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované. Vzhľadom na skutočnosť, že daňová kontrola bola prerušená v súlade so zákonom, tak o čas, po ktorý bola daňová kontrola prerušená, sa predlžuje lehota na ukončenie daňovej kontroly. Správca dane neodmietol žalobcu informovať o konkrétnych dôvodoch zaslania dožiadaní, je celkom zrejmé, že medzinárodné dožiadania boli zaslané v dôsledku nedostatočných informácií, poskytnutých správcovi dane priamymi dodávateľmi žalobcu, pričom platí, že do písomností, na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, je daňový subjekt oprávnený nazrieť najskôr potom, ako sa získa výsledok dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní.

40. Žalovaný uviedol, že zákonným dôvodom, pre ktoré sa konanie prerušilo, je potreba získať informácie a tento dôvod, pre ktoré sa daňové konanie prerušilo, pominie dňom prijatia konečnej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií´, t.j. správca dane môže ďalej pokračovať v konaní, keď získa od zahraničnej daňovej správy potrebne´ informácie a podklady pre správne určenie dane slovenského kontrolovaného daňového subjektu. Správca dane nemôže pokračovať v konaní uplynutím trojmesačnej, resp. šesťmesacˇnej lehoty, keďže samotným uplynutím týchto lehôt žiadne informácie nezíska a dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, nepominú.

41. Zbaľovaný považuje námietku žalobcu, že nemá vedomosť o prijatých opatreniach za iniciované sťažnosti na postup správcu dane, vyslovene za u´čelovú, lebo žalobca bol preukázateľne upovedomený ´ o prijatých opatreniach oznámením správcu dane číslo 813354/2017 dňa 02.06.2017 a z predmetného oznámenia je celkom zrejme´, že správca dane potrebne´ opatrenia v zmysle zákona prijal.

42. Žalovaný uvádza, že vykonané šetrenia celých reťazcov subjektov dodávateľov a odberateľov žalobcu, vrátane zistených skutočností týkajúcich sa prepravy tovaru (podrobne uvedené na str. 7 až 21 a zosumarizované na str. 41 až 44 napadnutého rozhodnutia) neboli samoúčelné a nepodstatné, ako tvrdí žalobca, ale práve tieto rozsiahle šetrenia preukázali, že dodávky tovarov (kukurice a repky) nemohli byť uskutočnené tak, ako boli fakturované.

IV. Replika

43. V replike zo dňa 27.07.2018 žalobca uviedol, že trvá na skutočnostiach a vyjadreniach uvedených v žalobe.

V. Relevantné právne predpisy

44. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

46. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

47. Podľa , pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

48. Podľa , správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

49. Podľa , správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

50. Podľa , daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c).

51. Podľa , , správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

52. Podľa , ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

53. Podľa , kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.

54. Podľa , , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).

55. Podľa ods. l , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

56. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d).

57. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

58. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona o DPH, na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c).

VI. Posúdenie veci správnym súdom

59. Krajsky´ súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach žalobných bodov, avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil a rozhodol vo veci na pojednávaní rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 16.02.2023 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

60. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

61. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. preto v tejto súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

62. Úlohou súdu bolo preskúmať v rozsahu podaných žalobných námietok, či rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ktorými žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume XXX.XXX,XX eura, nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX eura a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eura, boli vydané v súlade so zákonom.

63. Správny súd hneď úvodom poznamenáva, že z ustanovenia jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle . Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.

64. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.01.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 29.09.2016, sp. zn. , sp.zn. a sp.zn. zo dňa 17.09.2015, sp. zn. zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia.

65. Rovnako treba zdôrazniť, že odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem "môže" v ), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

66. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie DPH pri dodaní tovaru alebo služby bol žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru alebo služby, nie je rozhodujúce nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru v zmysle žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 11.04.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2018).

67. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Na tomto mieste nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa.

68. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Avšak i tu dochádza ku skúmaniu daňového subjektu vo vzťahu k výberu dôveryhodných obchodných partnerov, nakoľko daňový subjekt je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, v spojení so znalosťou svojich obchodných partnerov, čo je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani, ktorá hospodársku činnosť vykonáva v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 a spĺňa objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 15.03.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

69. Hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie DPH, sú splnené len vtedy, ak sa skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Súdny dvor EÚ už rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností prejednávanej veci (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-285/11, C-642/11, C-610/19).

70. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, ale naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci.

71. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61, C-610/19 Vikingo, bod 50). Zásada zákazu zneužitia práva, ktorá sa uplatňuje v oblasti DPH, zakazuje len výslovne umelé konštrukcie zbavené hospodárskej reality s jediným cieľom, dosiahnuť daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľmi smernice 2006/112 (C-419/14, C-610/19).

72. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že nárok si uplatňuje dôvodne za zákonom stanovených podmienok, pričom dokazovanie správcom dane nastáva až následne, na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

73. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

74. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, keďže znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. -89 zo dňa 1.3.2012, rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 27.10.2011, sp. zn. zo dňa 13.09.2011 a sp. zn. zo dňa 18.04.2013).

75. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).

76. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval.

77. V uvedenej súvislosti musí správny súd zdôrazniť judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá je aj pri aplikácii Súdneho správneho poriadku použiteľná a týka sa aj aktuálnej otázky rozloženia dôkazného bremena (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 5 Sž-o-KS 29/2005): „V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Už samotné zistenie skutočnosti, že vystavovatelia dotknutých daňových dokladov popreli ich vystavenie (inak povedané spochybnili hodnovernosť existencie daňového dokladu ako aj v ňom zaznamenaných údajov o tovare), jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov a deklarovaných v jeho daňovom priznaní.“

78. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 07.10.2014, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii“.

79. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie).

80. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 predložil správcovi dane faktúry vystavené spoločnosťami/obchodnými partnermi, kúpne zmluvy na tovar a dodacie listy. Nepredložil však objednávky na potraviny v konkrétnych množstvách, zápisy zo stretnutí s obchodnými partnermi, na ktorých došlo k objednaniu tovaru, ich prípadné doplnenia, opravy, komunikáciu s obchodnými partnermi (odberateľmi, dodávateľmi, prepravcami), prípadné reklamácie tovaru.

81. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 31.01.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 39/2018).

82. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku opätovne pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívaní (najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C- 487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte

- žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi).

83. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. (rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 21.04.2020 sp. zn. ) - Zbierka stanovísk NS a súdov SR 2/2021.

84. Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na daňovom subjekte, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania dodávky, jej súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod.. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť preukázať dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní.

85. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané osobou uvedenou na účtovnom doklade (§ 9 zákona o DPH).

86. Námietka žalobcu, že u jeho dodávateľov, a to spoločností O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.. nebola vykonaná daňová kontrola a správca dane neskúmal, či u týchto spoločností došlo k vzniku daňovej povinnosti, pričom vznik daňovej povinnosti dodávateľov žalobca považuje za kľúčovú skutočnosť, nie je dôvodná. Žalovaný sa otázkou vzniku daňovej povinnosti a žalobnými námietkami v tomto smere podrobne zaoberal vo svojom rozhodnutí. Správny súd dodáva, že v predmetnom prípade daňová povinnosť vzniká v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Daňová povinnosť v predmetnom prípade mala vzniknúť spoločnostiam O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.., ktoré sú dodávatelia tovaru.

87. Pre správne určenie dane kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku je podstatné, či deklarovaní dodávatelia O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.. skutočne dodali fakturovaný tovar, keďže daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a právo odpočítať daň z tovaru vzniká v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť.

88. Ak teda nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.., nemôže ani vzniknúť nárok na odpočet dane odberateľovi - žalobcovi. Deň, kedy vznikne právo na odpočet dane, je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť, ktorá mala v predmetnom prípade vzniknúť dňom dodania tovaru. Práve preto, pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami V-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.., mal byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve spoločnosťami uvedenými na faktúre a teda, že daňová povinnosť vznikla. Daňový doklad sám o sebe ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu došlo práve dodávateľom uvedeným na faktúre, ale je len tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí daňový subjekt vedieť preukázať aj inak. Bolo na daňovom subjekte zabezpečiť si dostatok dôkazov tak, aby skutočnosti uvádzané na faktúrach od spoločností O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.., z ktorých si uplatnil odpočítanie dane, mohol správcovi dane pri daňovej kontrole preukázať. Keďže vzhľadom na konštrukciu zákona o DPH, dôkazné bremeno, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil, znáša daňový subjekt, je len v záujme žalobcu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. -17 zo dňa 23.02.2011, resp. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 23.02.2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. -7 zo dňa 17.01.2013, ktoré jasne hovoria, že daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry.

89. Správca dane daňovou kontrolou vykonanou u žalobcu neukladal povinnosti ani nepriznával práva dodávateľom O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.., správca dane konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt mal povinnosť preukázať, že fakturovaný tovar bol dodaný, teda pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane. Správca dane nebol povinný iniciovať vykonanie daňovej kontroly u priamych dodávateľov O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.. (na podnet daňového subjektu), nakoľko uplatnenie takéhoto podnetu neupravuje.

90. Správny súd poukázal na to, že spoločnosť O.-R., M.. L.. T.. (dodávateľ repky) ešte počas daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu sa dňa 16.04.2014 zlúčila so spoločnosťou Y. L. G. M.. L.. T.., v ktorej je zlúčených niekoľko desiatok spoločností. Spoločnosti Y. L. G. M.. L.. T.. bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty a je t. č. v konkurze. Ešte pred zlúčením, spoločnosť O.-R., M.. L.. T.. zmenila konateľa, a to ihneď po vykonaní miestneho zisťovania v tejto spoločnosti, v súvislosti s preverením deklarovaného dodania tovaru žalobcovi. Spoločnosť O.-R., M.. L.. T.. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 podala, daň za dodanie tovarov a služieb v zmysle a zákona o DPH v sume cca XXX.XXX,- eura priznala, ale súčasne si ale daň v obdobnej sume aj odpočítala v zmysle -51 a výsledkom podaného daňového priznania bol celkom minimálny nadmerný odpočet.

91. Spoločnosť J. M.. L.. T.. (dodávateľ kukurice) po začatí výkonu daňovej kontroly u žalobcu zmenila dňa 03.09.2012 konateľa, ktorým sa stal nekontaktný S. D., ktorý správcovi dane napriek výslovnej požiadavke nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady spoločnosti, písomnosti správcu dane nepreberal a na daňový úrad bol predvedený políciou. Dňa 05.06.2018 spoločnosť J. M.. L.. T.. zmenila sídlo (Z. XX, I. E.) aj názov spoločnosti (L. M.. L.. T..) a konateľom sa stal F. Z., ktorý je konateľom v niekoľkých desiatkach spoločností. Spoločnosť J. M.. L.. T.. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2012 podala, daň z deklarovaných obchodov však nepriznala, ani nezaplatila. Z interného šetrenia vykonaného žalovaným je zrejmé, že spoločnosť L. M.. L.. T.. ani na výzvu správcu dane nepodala daňové priznania, nepreberá poštu správcu dane a daňová kontrola nebola vykonaná z dôvodu, že spoločnosť je celkom nekontaktná.

92. Samotné faktúry nezakladajú právo na odpočítanie dane, pretože je potrebné, aby boli splnené všetky podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone o DPH. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, uskutočnenie ktorého musí daňový subjekt vedieť preukázať.

93. Konateľ J. M.. L.. T.. v rozhodnom čase p. B., nevedel identifikovať svojich dodávateľov ani prepravcov a v čase vykonania jeho výsluchu ako svedka, už mala spoločnosť J. M.. L.. T.. nového konateľa, ktorý bol nekontaktný a predviedla ho až polícia a správcovi dane nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady spoločnosti J. M.. L.. T... Správca dane zo systému VIES zistil, že jedinými zahraničnými dodávateľmi spoločnosti J. M.. L.. T.. sú dve české spoločnosti, ktoré nedodávali kukuricu, ale iba repku (zistené na základe výsledkov MVI). Nový konateľ spoločnosti J. M.. L.. T.. S. D., sa napriek opakovaným predvolaniam na Daňový úrad Trenčín nedostavil a predviesť ho musela až polícia, uviedol, že spoločnosť J. M.. L.. T.. prevzal od p. B. a k obchodom, ktoré realizoval p. B. sa žiadnym spôsobom nevedel vyjadriť a správcovi dane nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady spoločnosti, napriek tomu, že správca dane predloženie týchto dokladov požadoval.

94. Spoločnosť O.-R., M.. L.. T.. deklarovala kúpu tovaru od nekontaktnej spoločnosti L. M.. L.. T.., ktorej konateľa nevedela predviesť ani polícia, a až po opakovaných pokusoch, v súvislosti s iným dožiadaním, sa ho podarilo predviesť, avšak neposkytol správcovi dane žiadne informácie ani nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady.

95. Je povinnosťou správcu dane zistiť skutkový stav čo najúplnejšie, pričom správca dane začal najskôr preverovať obchody uvedené na dodávateľských faktúrach u priamych dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu, u spoločností O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.. a až na základe toho, že priamy dodávateľ (J. M..L..T..) neposkytol správcovi dane požadovanú súčinnosť a bolo zistené nepriznanie a neodvedenie dane, a druhý priamy dodávateľ (O.-R., M..L..T..) uviedol ako svojho dodávateľa zmiznutého obchodníka, začal správca dane vykonávať rozsiahle šetrenia (zaslanie dožiadaní a medzinárodných dožiadaní na zistené subjekty v reťazci dodaní). Správca dane požadoval preukázanie reálneho dodania deklarovaného tovaru od priamych dodávateľov, uvedených na faktúre, čo však daňový subjekt nepreukázal. Nie je tak pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane a žalovaný existenciu tovaru a jeho dodanie nespochybňujú.

96. Tvrdenie žalobcu, že nikdy pred vydaním protokolu nemal možnosť navrhnúť, aby jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole, je tak neopodstatnená, keďže žalobca sa k zisteným skutočnostiam dňa 11.05.2016 vyjadril, mal možnosť navrhnúť, aby jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole, ale túto možnosť nevyužil. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.05.2016 prioritne od správcu dane požadoval, aby mu oznámil, ako správca dane hodnotí jednotlivé vykonané dôkazy, s ktorými ho svojim podaním č. /BieM oboznámil a požadoval výsluch svedka B. Y.. Dňa 27.05.2016 žalobca toto svoje podanie doplnil a požadoval predložiť originály všetkých vykonaných dôkazov v daňovej kontrole a celý spis daňového subjektu na nahliadnutie dňa 30.05.2016. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.05.2016, ani v doplnení vyjadrenia zo dňa 27.05.2016 nenavrhol, aby v protokole boli jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam uvedené (dôkazy pod č. 56 a 57, vyjadrenie a doplnenie vyjadrenia).

97. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia (daňový subjekt podal vyjadrenie zo dňa 11.05.2016, teda počas daňovej kontroly) a umožnil daňovému subjektu navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (daňový subjekt to, aby v protokole bolo jeho vyjadrenie uvedené, nenavrhol), protokol toto vyjadrenie obsahovať nemusel. Protokol tak nie je nezákonný, môže byť použitý v ďalšom konaní ako dôkaz a podklad pre rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. Uvedené v žiadnom smere nezakladá nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného.

98. Žalobca namieta, že oboznámenie so zistenými skutočnosťami č. 102914918/2016, 9104408/BieM nebolo súladné so zákonom, keďže neobsahovalo správcom dane získané dôkazy, ale výlučne ich interpretácie správcom dane. Námietka nie je dôvodná, oboznámenie č. 102914918/2016, 9104408/ BieM zo dňa 12.04.2016 žiadnu výlučnú interpretáciu dôkazov neobsahuje, obsahuje mimoriadne podrobný súpis všetkých úkonov vykonaných správcom dane v daňovej kontrole, vrátane príslušných dátumov a evidenčných čísiel prijatých a zaslaných písomností a je zhrnutím všetkých skutočností, zistených vlastným šetrením správcu dane, zistených na základe dožiadania, resp. medzinárodného dožiadania. Žalobca mal dostatočný časový priestor na vyjadrenie, a svoje právo vyjadriť sa k protokolu v predmetnom prípade uplatnil, keď dňa 08.06.2016 podal vyjadrenie k protokolu č. 103086830/2016; 9104408/BieM (dôkaz č. 60, vyjadrenie k protokolu).

99. Vypočutie svedkov v daňovej kontrole, resp. vyrubovacom konaní, správca dane vykonal zákonným spôsobom, svedkovia boli vopred poučený a daňovému subjektu bolo umožnené položiť svedkom otázky. Pripomienka žalobcu ohľadom nezákonného vypočutia svedkov, bola so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokovaná dňa 25.01.2017 pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100154666/2017; 9104408/BieM. Žalobca v rámci svojich pripomienok navrhol vypočuť jediného svedka, a to B.. Y., ktorý bol následne aj v súlade so zákonom vypočutý.

100. Žalobca namieta, že správca dane porušil § 46 ods. 5 daňového poriadku, keď ho priebežne neinformoval o svojich pochybnostiach a nevyzýval ho na ich odstránenie. Vzhľadom na skutočnosť, že daňová kontrola bola prerušená od 14.03.2013 do 26.01.2016 a správca dane v zmysle zákona počas prerušenia kontroly nemohol konať, je táto námietka bezpredmetná.

101. Správny súd uvádza, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie máj 2012 začala dňa 18.07.2012, ktorá bola odo dňa 14.03.2013 do 26.01.2016 bola prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že ak je daňová kontrola prerušená, lehoty podľa daňového poriadku neplynú. Žalobca podaním č. 6/03511116/2015 zo dňa 05.02.2015 skutočne žiadal správcu dane o oznámenie, v akom stave je konanie, v období podania tejto žiadosti však bola daňová kontrola prerušená. Správca dane tak nemohol žalobcovi poskytnúť informáciu, v akom štádiu je konanie, na ktoré sa odvoláva, aké skutočnosti boli pri predmetnom konaní zistené, aké úkony boli v predmetnom konaní vykonané, aké dôkazy boli v rámci predmetného konania získané, aké závery boli v predmetnom konaní urobené a aké právne dôsledky zo záverov predmetného konania vyvodil správca dane pre kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, rovnako ako nemohol podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku pri vzniku pochybností priebežne daňový subjekt vyzývať na ich odstránenie.

102. Správca dane oznámením č. 102496465/2016;9104408/BieM zo dňa 02.02.2016 žalobcovi oznámil, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, oznámenie bolo prevzaté dňa 09.02.2016. Následne sa správca dane kontaktoval so žalobcom (dňa 07.04.2016 e-mailom a dňa 11.04.2016 telefonicky), za účelom oboznámenia daňového subjektu so zistenými skutočnosťami v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie máj 2012, žalobca si ale odmietol dohodnúť termín ústneho pojednávania, preto správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami písomne oznámením č. /BieM zo dňa 12.04.2016.

103. Žalobca v podaní č. 6/03511116/2015 zo dňa 05.02.2015 žiadal správcu dane aj o vyhotovenie fotokópií žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Z administratívneho spisu je zrejmé, že daňový subjekt dňa 01.06.2016 nahliadol do celej spisovej zložky z daňovej kontroly, teda aj do žiadostí o MVI, z ktorej si vyhotovil kópie pomocou mobilného telefónu. Je potrebné uviesť, že do písomností, na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr potom, ako sa získa výsledok dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní. Nie je možné, aby správca dane vyvodil závery z daňovej kontroly, keď nemal všetky odpovede z medzinárodných dožiadaní k dispozícii.

104. Podstatným faktom je, že priami dodávatelia O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.. deklarovaní ako obchodníci s poľnohospodárskymi plodinami, sú spoločnosti, ktoré nemajú žiadnych zamestnancov, skladové priestory, prípadne dlhodobý majetok.

105. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. V danom prípade na základe uvedených dôvodov nebolo bez pochýb preukázané, že žalobca zaplatil DPH z reálne prijatého tovaru platiteľovi, a teda že bol uvedený základný princíp dodržaný. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení v rámci konkrétneho obchodného kontraktu, absentuje bez pochybností preukázané dodanie tovaru, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu zdaniteľnou osobou, že došlo k právu nakladať s tovarom podľa zákona o DPH, v kontexte s príslušnými vyššie uvedenými ustanoveniami a definíciami . Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

106. Pokiaľ ide o namietanú dĺžku daňovej kontroly, ktorá je stanovená zákonom ako aj dĺžku prerušeného konania, v tejto súvislosti správny súd odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 30.09.2021 vo veci C-186/20, HYDINA SK s.r.o. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktorý rozhodol tak, že: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením“.

107. Správca dane dňa 08.03.2013 zaslal celkovo päť žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, jedna žiadosť smerovala do Maďarska na priameho odberateľa kontrolovaného daňového subjektu, spoločnosť F. N.. (nadobudnutie repky), štyri žiadosti sa týkali českých dodávateľov zistených v reťazci, spoločností S. Q. M.. L.. T.., K. F..M.., F. H., M.. L.. T.. F. W. M.. L.. T..

108. Preverovaní českí dodávatelia neboli priami dodávatelia kontrolovaného daňového subjektu, správca dane pristúpil k ich prevereniu na základe zistených skutočností u priamych dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu, ktoré zakladali pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované. Spoločnosť J. M.. L.. T.. je jediný deklarovaný priamy dodávateľ kukurice pre žalobcu, daňové a účtovné doklady spoločnosti J. M.. L.. T.., správcovi dane novým konateľom predložené neboli a bývalý konateľ vo svojej výpovedi dodávateľov nevedel identifikovať, resp. ich identifikoval nedostatočne. Správca dane zo systému VIES zistil dodávateľov spoločnosti J. M.. L.. T.., a to spoločnosti F. H., M.. L.. T.. F. W. M.. L.. T.. a v súlade so zákonom pristúpil k ich preverovaniu formou medzinárodného dožiadania. Takýmto spôsobom správca dane zistil, že AQ. H., M.. L.. T.. F. W. M.. L.. T.. žalobcovmu dodávateľovi J. M.. L.. T.. nedodali kukuricu, ale repku.

109. Obdobné platí aj pri dodávkach repky. Jediným priamym dodávateľom repky bola spoločnosť O.- R., M.. L.. T.. a tá deklarovala, že repku kúpila od spoločnosti L. M.. L.. T.., čo je nekontaktný daňový subjekt. Správca dane zo systému VIES zistil, že daňový subjekt L. M.. L.. T.. nakupoval tovar od českých spoločností S. Q. M.. L.. T.. a spol. K. F..M.., ktorý však nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní DPH nepriznával; správca dane tak v súlade so zákonom pristúpil k prevereniu týchto spoločností.

110. Pri vzniku dôvodných pochybností o deklarovanom obchode, uvedených v časti (06) formulára „SCAC“ - pochybnosti o obchode, preprave, platbe, podozrenie z podvodu a i., je správca dane plne oprávnený zaslať medzinárodné dožiadanie a takýto postup je súladný tak so zákonom o DPH, daňovým poriadkom, Nariadením Rady ako aj ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu, ktorá jednoznačne uvádza, že v prípade pochybností je správca dane oprávnený overovať celý obchodný reťazec.

111. Vzhľadom na skutočnosť, že daňová kontrola bola prerušená v súlade so zákonom, tak o čas, po ktorý bola daňová kontrola prerušená, sa predlžuje lehota na ukončenie daňovej kontroly.

112. Zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií mali opodstatnenie v skutkových zisteniach, na prerušenie kontroly z titulu zaslania týchto žiadostí (§ 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku) sa v zmysle zákona prihliada a takéto prerušenie je spôsobilé privodiť právne účinky predpokladané zákonom, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly (§ 61 ods. 5 daňového poriadku).

113. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca podal dňa 31.10.2016 sťažnosť na nezákonné vedenie daňovej kontroly. Sťažnosť obsahovala šesť námietok, ktoré správca dane, voči ktorého konaniu sťažnosť smerovala, vyhodnotil ako neopodstatnené. Následne žalobca podal žalovanému sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti zo dňa 17.03.2017. Žalovaný v prípade troch námietok konštatoval, že sťažnosť na vybavenie sťažnosti je opodstatnená, v prípade dvoch námietok konštatoval, že sťažnosť na vybavenie sťažnosti je neopodstatnená a v prípade jednej námietky konštatoval, že táto nie je sťažnosťou. Následne žalovaný zaslal daňovému subjektu samostatný list, a to Oznámenie o prijatých opatreniach č. 813354/2017 zo dňa 29.05.2017, v ktorom konštatoval, že dňa 26.05.2017 prijal opatrenia na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku zistených Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, Sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly, Odbor vnútornej kontroly a Oddelenie vnútornej kontroly Banská Bystrica.

114. Správca dane vykonaným šetrením u daňového subjektu F., F..M.., kde mala byť repka a kukurica skladovaná, zistil, že F. F..M.. je spoločnosť zaoberajúca sa skladovaním poľnohospodárskych plodín, nemá podpísanú zmluvu so žalobcom o skladovaní, v máji 2012 spolu neobchodovali, repku v máji 2012 skladovala spoločnosť F., F..M.. pre spoločnosť X. M.. L.. T... Správny súd poukazuje na skutočnosť, že jazda kamiónov cez mýtne brány nezodpovedá deklarovaným dodaniam na faktúrach predložených žalobcom.

115. Dodávateľ O.-R. M..L..T.. nevykonával prepravu tovaru (repky) a ani ju nezabezpečoval, nemá sklady, ani skladovú evidenciu, tovar kúpil od daňového subjektu L. M.. L.. T.., za ktorý vystupoval p. V. napriek tomu, že konateľom bol W. K.. Daňový subjekt L. M.. L.. T.. mal mať uskladnený tovar u daňového subjektu F. F..M.., ale daňový subjekt F. F..M.. nepoznal daňový subjekt L. M.. L.. T... U daňového subjektu L. M.. L.. T.. vystupuje ako spoločníčka p. V., ktorá preložila doklady správcovi dane, v ktorých sa nenachádzali za zdaňovacie obdobie máj 2012 doklady daňového subjektu O.-R., M.. L.. T.. a konateľ W. K. nevedel odpovedať na otázky správcu dane a nepredložil požadované doklady. Správca dane zo systému VIES zistil, že daňový subjekt L. M.. L.. T.. kupoval tovar od českého daňového subjektu S. Q. M..L..T.., ktorej konateľom je občan Slovenskej republiky, a to brat L. V.. L. V. tovar kúpil od daňového subjektu X. M.. L.. T.., ktorého konateľkou je L. V..

116. Na základe rozsiahleho preverovania nebolo preukázané, že by spoločnosti J. M.. L.. T.. a O. - R. M.. L.. T.., ktoré dodanie tovaru fakturovali a sú uvedené ako dodávatelia na faktúrach, aj dodanie tovaru pre kontrolovaného platiteľa uskutočnili. Pochybnosti o tom, či sa dodanie fakturovaného tovaru podľa uvedených faktúr reálne uskutočnilo, neboli žalobcom odstránené.

117. Vychádzajúc z administratívneho konania nebolo preukázané, že platiteľ dane - žalobca dodal tovar s oslobodením od dane do Maďarska daňovému subjektu F., N.., ako je uvedené na vystavených faktúrach. Aby mohlo dôjsť k odpočítaniu dane, muselo by dôjsť k vzniku daňovej povinnosti nie na základe vystavenej faktúry, ale muselo by dôjsť k dodaniu tovaru alebo služby, t.j. k materiálnemu plneniu. V preverovanej veci nebolo preukázané, že by spoločnosti J. M.. L.. T.. a O.- R. M.. L.. T.., ktoré dodanie tovaru fakturovali a sú uvedené ako dodávatelia na faktúrach, aj dodanie tovaru pre kontrolovaného platiteľa reálne uskutočnili.

118. Vykonané šetrenia celých reťazcov subjektov dodávateľov a odberateľov žalobcu, vrátane zistených skutočností týkajúcich sa prepravy tovaru, neboli samoúčelné a nepodstatné, ako tvrdí žalobca, ale práve tieto rozsiahle šetrenia preukázali, že dodávky tovarov (kukurice a repky) nemohli byť uskutočnené tak, ako boli fakturované. S poukazom na uvedený právny názor, správny súd námietku žalobcu o dĺžke prerušenia daňovej kontroly, vyhodnotil ako nedôvodnú po vyhodnotení časového úseku dĺžky trvania daňovej kontroly v spojení s prerušením konania o daňovej kontrole.

119. Žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené.

120. Krajský súd v Bratislave, vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí najvyššieho súdu a Súdneho dvora EÚ dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s daňovým poriadkom a , správne orgány správne a podrobne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa .

121. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), správny súd žalovanému právo náhradu trov konania nepriznal.

122. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).