Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/5/2023

Uznesenie

Okresný súd Nitra v spore žalobkýň: 1.) T. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. dolina XXX/XX, Z.

- I., 2.) A. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. dolina XXX/XX, Z. - I., obe zastúpené: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovaným: 1.) DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 233 935, 2.) DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 46 713 930, 3.) D.. K. V., nar. XX.XX.XXXX bytom P. G. XXXX/X, K., v konaní o určenie neplatnosti dražby, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia sa v celom rozsahu z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného dňa 31.01.2022 po doručení žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť, aby sa do právoplatného skončenia vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.: o určenie neplatnosti dražby zdržali akéhokoľvek konania smerujúceho k scudzeniu, nakladaniu a užívaniu nasledovných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I. ako: parcela reg. C č. XXXX - záhrada o výmere 541 m2, parcela reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2, parcela reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2, parcela reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, stavba súp. č. XXX postavená na parcele č. XXXX/X - rodinný dom, stavba bez súp. č. postavená na parcele č. XXXX/X

- iná budova.

2. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne uviedli, že dňa 18.01.2023 ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I., podali na Okresnom súde Nitra žalobu o určenie neplatnosti dražby (ďalej len „Žaloba“), ktorou sa dožadujp určenia, že predmetná vykonaná dražba (spisová značka v Notárskom centrálnom registri dražieb: XXXX/XXXX resp. XX/XXXX, konaná dňa 10.01.2023 v Penzióne Artin, Svätourbanská 107/37, Nitra, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I. ako: parcela reg. C č. XXXX - záhrada o výmere 541 m2, parcela reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2, parcela reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2, parcela reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, stavba súp. č. XXX postavená na parcele č. XXXX/X - rodinný dom, stavba bez súp. č. postavená na parcele č. XXXX/X - iná budova) je neplatná. Uviedli, že o tom, že žalovaní aktívnym spôsobom vyvíjajú činnosť k nastoleniu právneho aj faktického stavu, ktorého dôsledkom bude zbavenie nás vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v našom vlastníctve, svedčí aj príslušná evidencia katastra nehnuteľností (poznámka v časti B listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I.): „Začatie výkonu záložného práva veriteľa DPS financial consulting, s. r. o., Tomaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava ( IČO: 46 713 930 ) zavkladovaného pod V XXXX/XX predajom na dobrovoľnej dražbe nehnut.C KN parc.č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, rod.dom s prístavbou súp.č.XXX na parc.č. XXXX/X, prístavba garáže k rodinnému domu na parc.č. XXXX/X, podľa P XXXX/XX-XXXX/XX, Zmluva o postúpení pohľadávky, Z XXXX/XX - 167/18“ Napriek uvedenému

dôvodu žalovaní majú snahu a tendenciu disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami, tak ako to vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX, na ktorom je vyznačená plomba na základe Z-XXX/XXXX (Osvedčenie o verejnej dražbe pri výkone záložného práva). Majú informáciu že žalovaný v 3.) rade v pozícii vydražiteľa až neštandardne rýchlo zaplatil žalovanému v 1.) rade kompletne celú sumu, ktorá bola dosiahnutá vydražením, čiže je zrejmé že žalovaní inklinujú k dispozičným úkonom s predmetnými nehnuteľnosťami, čo najskôr, ako je to len možné napriek ich zjavnej vedomosti o tomto prebiehajúcom súdnom konaní. Z uvedeného v spojení so znením ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) teda vyplýva, že žalovaný v 3.) rade v súčasnosti vyvíja snahu o zmenu práv k predmetným nehnuteľnostiam, a to aj napriek tomu, že je tu minimálne pochybnosť o tom, či vykonaná dražba bola účinná ergo platná. Taktiež tomuto nasvedčujú už aj ďalšie kroky žalovaných, keďže im bola zo strany žalovaného v 1.) rade doručená písomnosť označená ako Odovzdanie predmetu dražby, kde nás vyzývajú, aby sme sa dňa 03.02.2023 dostavili k predmetu dražby za účelom jeho odovzdania. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Trnave.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložil žalobca listinný dôkaz - odovzdanie predmetu dražby.

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak kumulatívne: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). Primárnym predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu.

10. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v , pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v . Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa

obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

11. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, ako i z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je žalobca spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie (v porovnaní s potrebou neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie).

12. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava ( ) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 16.12.2019).

13. Súd prvom rade skúmal podmienku uvedenú v , ergo či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd dospel k záveru, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vo vzťahu ktorému má neodkladné opatrenie subsidiárny charakter. Podľa názoru súdu žalobca správne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v konaní znie žalobný petit určenie neplatnosti dražby.

14. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj listinné dôkazy predložené žalobkyňami, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

15. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. I., je zrejmé, že žalobkyňa v 1.) a 2.) rade sú evidované ako podielové spoluvlastníčky uvedenej nehnuteľnosti, každá v podiele 1/2 k celku. Právnym titulom nadobudnutia uvedených nehnuteľnosti je v oboch prípadoch darovacia zmluva V XXXX/XX - XXX/XX. Z poznámky na uvedenom liste vlastníctva vyplýva, zápis „Predbežné opatrenie - súd ukladá odporcovi DPS financial consulting, s. r. o., Tomaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava ( IČO: 46 713 930 ), aby sa do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Nitra pod sp.zn. zdržal akéhokoľvek výkonu záložného práva podľa V XXXX/XX voči zálohu, ktorým sú nehnuteľnosti registra "C" parc.č.XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, stavba: prístavba garáže k rodinnému domu na p.č.XXXX/X, rodinný dom s.č.XXX na p.č.XXXX/X, na základe Uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. -122, podľa P XXX/XX - 244/16, Zmluva o postúpení pohľadávky, Z XXXX/XX - 167/18. Z aplikácie registra súd zistil, že konanie pod sp. zn. je právoplatne skončené, pretože v danej veci po druhýkrát rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe rozsudku, sp. zn. zo dňa 25.05.2022.

16. Z listiny nazvanej ako „odovzdanie predmetu dražby“ vyplýva, že na základe výsledku dražby žalovaný v 1.) rade vyzýval žalobkyňu v 1.) rade, aby sa dostavila dňa 03.02.2023 k predmetu dražby a to za účelom jeho odovzdania.

17. Keďže žalobkyne navrhli, aby súd zakázal nakladať s nehnuteľnosťami žalovanému v 1.) rade, súd ich návrh ako nedôvodný a neopodstatnený zamietol, a to z dôvodu, že žalovaný v 1.) rade bol len dražobníkom, t.j. osobou, ktorá organizovala dražbu pre žalovaného v 2. rade ako navrhovateľa dražby a konala len podľa jednotlivých ustanovení Práve tak podľa , bolo povinnosťou dražobníka, keďže išlo o nehnuteľnosť, zaslať po zaplatení ceny predmetu dražby jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spolu s potvrdením o zaplatení bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému úradu. Toho času sú stále na liste vlastníctva evidované žalobkyne v 1.) a 2.) rade, každá v spoluvlastníckom podiele 1 k celku. Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby rezultuje, že žalovaný v 3.) rade (vydražiteľ) urobil najvyššiu ponuku vo

výške 155000 eur, v dôsledku čoho sa v predmetnom oznámení konštatovalo, že dražba bola úspešná, pričom predmet dražby bol vydražený.

18. Záver o nedôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1.) rade podporuje aj právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 12.02.2019 v ktorom odvolací súdu uviedol nasledovné: „Dražobník nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom. Podľa , a však o výkone záložného práva rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. Dražobník na základe zmluvy len organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva ( ). Dražobník je teda len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom, nie so záložcom alebo dlžníkom. To samo osebe podľa názoru odvolacieho súdu vylučuje aktívnu legitimáciu vlastníka predmetu dražbu domáhať sa zákazu výkonu dobrovoľnej dražby voči dražobníkovi. Dražobník taktiež vo vlastnom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi a práve ten je osobou, voči ktorej treba smerovať neodkladné opatrenie.“

19. Čo sa týka žalovaných v 2.) a 3.) rade ani proti týmto súd rovnako nevzhliadol podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyne neosvedčili bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán sporu, keďže toho času sú na liste vlastníctva č. XXX evidované žalobkyne v 1.) a 2.) rade (na ktorom je vyznačená plomba), v dôsledku čoho ich tvrdenia o inklinácií žalovaných (všetkých) k dispozičným úkonom s uvedenou nehnuteľnosťou sú len v čisto hypotetickej rovine. Tieto tvrdenia nie sú žiadnym spôsobom hodnoverne osvedčené zo strany žalobkýň v 1.) a 2.) rade. Ani vyznačenie plomby nemôže byť samo o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, z dôvodu, že žalovaní len hypoteticky inklinujú k dispozičným úkonom s nehnuteľnosťou, s ktorou ani nemôžu robiť dispozičné úkony (vlastnícke právo svedčí toho času žalobkyniam). Súd nemôže uložiť žalovaným v 2.) a 3.) rade (ani žalovanému v 1. rade voči ktorému je nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvádzaných dôvodov absolútne nedôvodné) povinnosti, ktoré navrhujú žalobkyne, pretože títo toho času nedisponujú nehnuteľnosťou (teda logicky nemôžu vykonávať úkony smerujúce k scudzeniu), keďže nie sú zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľnosti. Okrem toho, rovnako žalobkyne žiadnym spôsobom neosvedčili tvrdenie, žeby žalovaní v 1.) až 3.) rade nejakým spôsobom nakladali s nehnuteľnosť, alebo žeby túto užívali.

20. Vo vzťahu k tvrdeniu ohľadne ochrany obydlia (vzhľadom na tvrdenie žalobkýň, že predmetná nehnuteľnosť je ich domovom) súd uvádza nasledovné. K otázke ochrany obydlia žalobkýň v 1.) a 2.) rade súd poznamenáva, že do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. SR v čl. 19 ods. 2 však nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické aj právnické osoby zasahovať do súkromného života iných vtedy, ak ich zasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené. Článok 21 ods. 3 prvá veta SR dovoľuje zákonom zásahy do nedotknuteľnosti obydlia „iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ v záujme naplnenia cieľov, ktoré tento odsek taxatívne vymenúva, t.j. na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Obidva články majú síce inú štruktúru a formuláciu podmienok, ale v prístupe k ich výkladu a uplatňovaniu v konkrétnej veci nemôže byť podstatný rozdiel. Pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa (). Žalobkyne v 1.) a 2.) rade navyše neosvedčili ani netvrdili existenciu takého protiprávneho konania žalovaných, ktoré by malo smerovať k ich násilnému vysťahovaniu z domu (neoprávnenému zásahu do obydlia), čím neosvedčili ani neoprávnený zásah do práva na ochranu obydlia. Len samotná realizácia dobrovoľnej dražby, pri ktorej dochádza k zmene vlastníka, nie je zásahom do práva na ochranu obydlia, ani do práva na ochranu súkromia, pretože predstavuje zákonom dovolený spôsob výkonu záložného práva; takýmto zásahom by bolo až nedovolené (svojpomocné) vysťahovanie žalobkýň v 1.) a 2.) rade.

21. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd podľa v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 rovnopisoch na Okresný súd Nitra ( ). O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.