Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/49/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: K. S., nar. X.X.XXXX, bytom: Š. XX, I., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič, s.r.o., Poľovnícka 4, Bernolákovo, proti žalovanému: O.. A. D., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, I., zastúpený: O.. W. G., M. X, I., o zaplatenie 31 500,20 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. októbra 2021 č.k. -536 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol a žalovanému proti žalobcovi priznal 100% náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia 33.002,89 € (994 245 Sk) s príslušenstvom, neskôr v časti istiny o sumu 1.502,69 € vzal žalobu späť, s ktorým späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil, preto v tejto časti uznesením -174 zo dňa 27.4.2012 konanie zastavil.

3. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom tým, že spoločník, s ktorým mal firmu B., S..X..F.., ho zažaloval a žiadal od neho vyplatenie sumy cez milión korún, ktorý spor bol vedený na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. , v ktorom ho ako jeho právny zástupca zastupoval žalovaný. Bol presvedčený, že o výške istiny a výške úrokov sa dohodnú a k dohode bol aj naklonený, avšak žalovaný ako jeho právny zástupca mal dohodu kategoricky odmietať s tým, že spor vyhrajú. Z banky mal doniesť všetky výpisy ako a koľko vyberal jeho spoločník z účtu firmy, avšak tieto doklady sa na súd už nedostali, preto súd vo veci, ako predpokladá, rozhodol. Tieto listinné dôkazy vo fotokópii dal O.. D., aby ich odovzdal súdu na pojednávaní. O tom, že bolo vo veci rozhodnuté, sa mal dozvedieť až z listu od exekútora. Od žalovaného sa domáhal náhrady škody, toho, čo skutočne zaplatil, a to náklady, ktoré mu vznikli nečinnosťou žalovaného. Žalobca v konaní uviedol, že netvrdí, že žalovaný zavinil právoplatnosť rozsudku v konaní , na ktorom zrejme bola nesprávne vyznačená právoplatnosť príslušným súdom, ale tvrdil, že keď si neskôr žalovaný prevzal rozsudok, mal ho o ňom ako klienta informovať, čo sa nestalo a žalobca sa mal o výsledku sporu dozvedieť až v exekučnom konaní. Netvrdil tiež, že žalovaný ho zastupoval v exekučnom konaní, avšak v dôsledku toho, že nevedel o rozsudku a povinnosti zaplatiť, nemohol nejakým spôsobom zabrániť exekúcii, napr. tým spôsobom, že by plnil. Mal za to, že v tomto konaní nie je možné skúmať, ako by dopadlo konanie , v prípade že by žalovaný konal tak, ako mal. Žalobca bol nútený zaplatiť dlh sčasti v hotovosti, sčasti dražbou motorového vozidla, čo bolo v priamej príčinnej súvislosti v nekonaním žalovaného. Bol toho názoru, že jediným správnym postupom advokáta v súlade s predpismi a zásadami upravujúcimi výkon advokácie v prípade doručenia rozsudku prvoinštančného súdu v neprospech klienta za situácie, keď nemá písomné stanovisko klienta k využitiu opravného prostriedku, je podanie odvolania proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote. Uvedené platí aj v prípade názoru advokáta o neúspechu podaného odvolania a jeho pochybnosti o hospodárnosti a účelnosti takéhoto postupu. V prípade, že žalovaný nemohol z rôznych, napr. osobných alebo iných dôvodov riadne zastupovať žalobcu v konaní, mal sa vzdať zastupovania a v takom prípade by bola pošta ako aj rozsudok doručovaný priamo žalobcovi, ktorý by určite proti rozsudku v jeho neprospech podal riadny opravný prostriedok. Žalovaný, zastupujúci ho v súdnom konaní, mal postupovať pri jeho zastupovaní s odbornom starostlivosťou, mal informovať žalobcu o skončení súdneho konania, tak isto mal preberať poštové zásielky, v prípade, že videl, že by bol spor aj po podanom odvolaní neúspešný, mal o tom žalobcu informovať, a v prípade, že by žalobca trval na podaní odvolania, mal ho tento podať. Žalobca sa však dozvedel o výsledku súdneho sporu až doručením upovedomenia o začatí exekučného konania. Mal za to, že konaním, resp. opomenutím konania žalovaného prišlo k správoplatneniu exekučného titulu, na základe ktorého vznikla žalobcovi škoda.

4. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu žalobcu plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že bol problém s doručovaním rozsudku, potom keď si tento rozsudok prevzal, už bol právoplatný a po jeho prečítaní zvážil, že nebude podávať žiadosť o navrátenie lehoty, aby zbytočne klientovi nerobil ďalšie trovy. Podľa jeho názoru nespravil žiadnu chybu. V čase, keď sa doručoval rozsudok, bol mimo, chorý, bol na M.. V tej situácii, v ktorej bol, na otázku náhradného doručovania pozabudol. Čo sa týkalo konania na KS, tak žalobca túto pohľadávku, o ktorej sa na KS konalo, uznával. Diskutovali to aj na priateľskej báze, podľa toho, ako rozhodne KS. Bol tam aj návrh na mimosúdne konanie, nevedel, v akom vzťahu bol navrhovateľ so žalobcom v tom spore, len potom nastali problémy a začali s niečím nesúhlasiť. Doposiaľ nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním, resp. nekonaním žalovaného a škodou, od začiatku žalobcu upozorňoval, že sa nezachoval voči svojmu spoločníkovi správne. Ani výsluchom svedkyni O.. S., ktorá v konaní zastupovala protistranu, nebolo preukázané, že by žalovaný ubezpečoval žalobcu, že spor vyhrajú, a že by ho odhováral od uzatvorenia mimosúdnej dohody. Žalobcu zastupoval v exekučnom konaní U.. O. M., takže on mal urobiť príslušné kroky a mohol túto vec riešiť s exekútorom, napr. dohodnúť sa na nejakých splátkach a podobne. Nikdy netvrdil, že pri zastupovaní žalobcu niektoré veci neurobil včas, ale na jeho ospravedlnenie uviedol, že v tom čase jeho syn, ktorý bol narkoman, mu vykradol byt, prepadol ho na ulici, ako aj svoju matku, čo ovplyvnilo intenzitu zastupovania jeho klienta. V žiadnom prípade však nevidel príčinnú súvislosť so spôsobením údajnej škody a spochybnil aj samotnú škodu. Nedá sa totiž podľa jeho názoru operovať tým, že keby bol žalobca predložil nejaké doklady na obranu svojho klienta, alebo by dokonca podal odvolanie, dopadlo by to v prospech žalobcu, ktorý navyše v konaní nárok spoločnosti B. S..X..F.. nespochybňoval, išlo tam len o výšku jeho záväzku. Uviedol, že čo sa týka kauzálneho nexusu medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním alebo opomenutím, teda porušením právnej povinnosti a následkom - vzniknutou škodou a táto súvislosť musí byť nielen tvrdená, resp. domnelá, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom dôkazné bremeno nesie ten, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda v tomto prípade žalobca. Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť jednoznačne preukázaný a bezprostredný, nemožno vychádzať z toho, čo by sa napr. mohlo stať, keby bolo podané odvolanie, a už vôbec nie z toho, že by bolo určite úspešné. Navyše príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou, lebo tá sama osebe je rozhodujúca. Nie je preukázané ani to, že žalobca ho výslovne požiadal, aby podal odvolanie, v samotnom splnomocnení sa o podaní odvolania nič nehovorí. Zavinil si to podľa žalovaného žalobca, čo vyplýva aj z rozsudku sám tým, že postupoval v rozpore zo spoločenskou zmluvou s.r.o. bez súhlasu svojho spoločníka. V exekučnom konaní zastupoval žalobcu Z.. M..

5. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne, listinnými dôkazmi, pripojenými spismi , EX 2363/2005, . Z pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave č.k. , a to zápisnice zo dňa 3.9.2002, zistil, že žalobca ako žalovaný vo svojom prednese uznal správnosť uplatnenej výšky, avšak namietol právny základ. Toto pojednávanie bolo odročené s tým, že súd uložil právnemu zástupcovi odporcu (žalobcu), aby do spisu založil dôkazy, ktorými preukáže (zrejme tvrdenie) svojho klienta, a to v lehote do 1.10.2002, ktoré doklady založené neboli. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní dňa 21.10.2002 ospravedlnil z dôvodu jeho choroby a služobnej cesty žalobcu, súčasne sa ospravedlnil, že k 18.10.2002, im banka nedoručila kópie účtovných dokladov. Na pojednávanie na deň 25.11.2002 mal žalovaný vykázané doručenie predvolania (2x) uložením na pošte. Rozsudok -80 nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2003 a vykonateľnosť 7.2.2003. Žalovaný si predmetný rozsudok prevzal osobne dňa 17.3.2003. Zároveň zistil, že žalobca udelil plnomocenstvo žalovanému dňa 3.9.2002 v tomto rozsahu: ,,Aby ma zastupoval vo všetkých právnych záležitostiach, aby vykonával všetky právne úkony, prijímal doručované písomnosti, návrhy a žiadosti, uzatváral uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenia nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, to všetko i vtedy, ak je podľa právnych predpisov nutné osobitné splnomocnenie, toto splnomocnenie dávam i v rozsahu prác i povinností podľa . Najmä ho splnomocňujem na zastupovanie v spore B. S..X..F.., Š. XX, I. proti K. S., Š.G. XX, I. o 1 139 556,80 Sk č. k. .” Z exekučného spisu Ex 2396/03, 2336/2005 zistil, že žalobcovi bol dňa 8.8.2005 doručený exekučný príkaz EX 2363/2005-12. Zo zápisnice o dražbe hnuteľných vecí zo dňa 12.8.2005 zistil, že súdny exekútor vydražil osobné motorové vozidlo Š. L. X,X T. patriace žalobcovi za sumu 150.000 Sk. Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti č.k. EX 2363/2005-18 bolo doručené pani Y. S. dňa 3.10.2005 a žalobcovi dňa 3.10.2005. Listom zo dňa 28.3.2006 vrátil exekútor poverenie na vykonanie exekúcie, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie. Z listinných dôkazov založených v spise zo strany žalobcu zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcie v sume 56.975 Sk, jeho osobné motorové vozidlo Š. L. X,X T. bolo vydražené za sumu 150.000 Sk. Suma 192.000 Sk bola uhradená dňa 28.3.2006 v hotovosti do pokladne exekútorského úradu. Dňa 7.12.2005 bola do pokladne exekútorského úradu uhradená suma 550.000 Sk žalobcom. Dňa 1.5.2006 bol žalobcom zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 45.270 Sk. Svedkyňa O.. A. S. vo svojej výpovedi uviedla, že jeden z prvých úkonov čo urobila, že žalobcu kontaktovala písomne listom v mene klienta a navrhla uzavretie dohody s tým, že by sa zaviazal zaplatiť istú sumu peňazí, konkrétne to bolo 380.000 Sk a nejaké úroky z omeškania od určitého dátumu. Motívom, prečo ho oslovila, bol aj fakt, že tú vec videla právne dosť jasne. Na predmetný list žalobca vôbec nereagoval. Potom sa stretli prvýkrát so žalobcom a žalovaným pred pojednávacou miestnosťou. Konanie skončilo rýchlo, bol vynesený rozsudok, nadobudol právoplatnosť, dali návrh na exekúciu. Z faktúry č. 6/2003 zistil, že žalobca faktúroval firme P. W. S. sumu 67.659 Sk. Podľa odpovede od firmy P. zistil, že jej pracovníci sa zúčastnili zahraničnej pracovnej cesty do X. v období od 14.3.2003 do 24.3.2003 v počte osôb 10. Firma P. zaslala súdu mená zamestnancov + cestovné príkazy.

6. Vychádzal z ustanovení , , , a , , , , , , , , , , , ,

7. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný ako komerčný právnik bol žalobcom dňa 3.9.2002 splnomocnený, aby ho zastupoval v konaní sp.zn. vedenom na Krajskom súde v Bratislave. Uznesením zo dňa 3.9.2002 mu bolo uložené založiť do spisu listinné dôkazy, ktorými preukáže tvrdenie svojho klienta, a to v lehote do 1.10.2002. Pojednávania dňa 21.10.2002 sa nezúčastnil zo zdravotných dôvodov a ospravedlnil aj žalobcu z dôvodu služobnej cesty. Pojednávania dňa 25.11.2002 sa nezúčastnil, doručenie predvolania mal vykázané uložením na pošte. Na tomto pojednávaní súd rozhodol rozsudkom. Rozsudok bol žalovanému doručený uložením na pošte, nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2003 a vykonateľnosť 7.2.2003. Žalovaný si právoplatný rozsudok prevzal dňa 17.3.2003. Žalovaný založil do spisu potvrdenie o tom, že dňa 18.3.2003 odovzdal žalobcovi rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.zn. . Tento listinný dôkaz mal vyvrátený predloženým listinným dôkazom založeným do spisu žalobcom, ktorý vystavila firma P. W. S., podľa ktorého sa žalobca nachádzal v období od 14.3.2003 do 24.3.2003 v X.. Skutočnosť, že žalobca bol v tom čase v X., potvrdili vo svojich čestných prehláseniach aj Z.. W. W. Z.. M.. Súd prvej inštancie preto nespochybnil výpoveď žalobcu v tom smere, že žalovanému podpísal viacero prázdnych papierov a ako vyplynulo z vyššie uvedených dôkazov, žalovaný nemohol žalobcovi v tom čase, ako je uvedené na potvrdení, ktoré založil do spisu, odovzdať predmetný rozsudok, nakoľko žalobca bol 18.3.2003 mimo územia S., nachádzal sa v X., a to v dňoch 14.3.2003 až 24.3.2003. Zo spisu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zistil, že po tom, čo si žalovaný prevzal právoplatný rozsudok, nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. Samotný žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že listinné dôkazy požadované krajským súdom dal žalobcovi vo fotokópii, aby ich odovzdal na pojednávaní. Žalovaný založil do spisu svoje čestné prehlásenie zo dňa 20.9.2017, v ktorom uviedol, že od žalobcu neprevzal žiadne relevantné doklady týkajúce sa sporu B. S..X..F.. proti K. S. č.k. a z toho dôvodu ich nemohol založiť do spisu. Žalobca okrem tvrdenia tejto skutočnosti vo svojej výpovedi existenciu predmetných listinných dôkazov iným spôsobom nepreukázal. Ak naozaj doručil žalovanému tieto listinné dôkazy vo fotokópii, mal by logicky podľa neho disponovať originálom a tento dať súdu k nahliadnutiu, aby tak preukázal svoje tvrdenie. Keďže existencia týchto listinných dôkazov preukázaná nebola, mal za to, že výsledok konania vo veci sp.zn. by za takejto situácie zostal s najväčšou pravdepodobnosťou rovnaký. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v ktorom tento okrem iného uvádza: ,,Všeobecne treba uviesť, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie ( ) je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.“ Konštatoval, že žalobca v samotnej žalobe uviedol, že nemal vedomosť o tom, že dňa 25.11.2002 bol vynesený rozsudok a na jeho neopísateľné prekvapenie dňa 18.7.2005 k nemu zavítal exekútor k výkonu exekúcie a vidiac jeho veľké prekvapenie predložil mu exekútor uznesenie a v teň deň sa prvýkrát dozvedel, že je povinný uhradiť sumu 1 305 876,80 Sk. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2020 žalobca ešte uviedol: ,,To bolo tak najprv, že ja som nečakal na žiadneho exekútora, lebo naposledy sme boli na pojednávaní a ja som mal súdu doplniť nejaké veci a jednalo sa o fotokópie z banky, z ktorých môj spoločník vyberal peniaze. Ja som splnil tie veci to bolo asi 45-50 fotokópií, ktoré som dal pánovi D., aby doložil, čo som žiadal, a ja som vtedy čakal na ďalšie pojednávanie a namiesto toho prišiel exekútor.“ Z pripojeného exekučného spisu súd prvej inštancie zistil, že exekúcia sa viedla pôvodne pod č.k. Ex 2396/03 a neskôr pod č.k. Ex 2363/05. Prvým exekútorom v tomto konaní bol súdny exekútor O.. Z. D., ktorý dňa 30.4.2003 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30.6.2003. Dňa 14.7.2003 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky žalobcu proti exekúcii. Prílohu k týmto námietkam tvoril Podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Vzhľadom k tejto skutočnosti prihliadol na vyššie citované zákonné ustanovenia a žalovaným vznesenú námietku premlčania, nakoľko dospel k záveru že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej lehoty. Preto žalobu žalobcu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“).

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca. Uviedol, že návrh na začatie konania (žaloba) a uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanému bol podaný z 19.12.2005 na Okresnom súde Bratislava V. O škode sa podľa súdu prvej inštancie dozvedel z doručenia o upovedomení o začatí exekúcie doručenej dňa 30.06.2003. Mal za to, že citácia žalovaného o uplatnení námietky premlčania z opatrnosti nie je dovolaním sa premlčania, čo však odvolateľ nepovažuje za relevantné, lebo súd prvej inštancie z neznámych príčin cituje ustanovenie , , inak to robí zákon. Odôvodnenie súdu prvej inštancie o uplynutí premlčacej lehoty považoval za nepreskúmateľné a nepodarilo sa súdu vysvetliť uplynutie premlčacej lehoty logikou predmetného sporu. Tento zo skutkových okolností urobil správny záver, že ide o náhradu škody v zmysle a z toho rezultuje, že aplikoval premlčanie v trvaní 2 (dva) roky, ktorá sa vzťahuje na právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ( ). Právo na náhradu škody sa podľa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odseku 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ani po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia sa nevysporiadal so zásadnou skutkovou a právnou okolnosťou, a to kedy vznikla poškodenému škoda. Správne sa zisťovalo, kto škodu mal spôsobiť, aká škoda a v akej výške vznikla a či je medzi objektívnou zodpovednosťou advokáta (komerčného právnika) a vzniknutou škodou príčinná súvislosť. Deň, kedy škoda vznikla, nie je podľa žalobcu dňom, kedy sa žalobca dozvedel, že sa voči nemu vedie exekúcia, ale dňom, keď došlo k zníženiu majetku žalobcu exekútorom S.. Námietka premlčania nebola žalovaným riadnym spôsobom uplatnená. Z opatrnosti sa jej domáhal iba preto, že zvolenou obranou počítal zamietnutie nároku v merite veci. Upovedomenie o začatí exekúcie a vedomosť o začatí exekúcie nemohlo mať podľa neho za následok zastavenie exekúcie a zníženiu hodnoty majetku žalovaného. Dokonca ani vtedy, ak by povinný zaplatil celý vymáhaný záväzok v lehote do 14 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. K zníženiu by došlo len v odmene exekútora o 10% pre plnenie v ním určenej lehote, prípade v ukončení plynutia priznaného úroku z omeškania. Nebolo treba dokazovať, prečo žalovaný roky nenamietal, že mu klient nedal kópie výpisov z účtu v počte niekoľko desiatok listov. Nedokazovalo sa, prečo žalovaný po rokoch dokazovania, už prostredníctvom vtedy advokáta O.. G., predložil čestné prehlásenie aj na nedodané listiny, ktoré právny zástupca podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave musel do záväzného sudcovského termínu doložiť do spisu. Nebolo sa treba zapodievať s tým, že žalovaný predložil dôkaz, že rozsudok klientovi doručil a že sa táto obrana ukázala ako klamstvo a pre vyvolané dokazovanie došlo k nárastu trov konania. Dokazovali sa aj také skutočnosti, ktoré už vznik škody ani jej výšku neovplyvnili a výsledok dokazovania nemal žiaden vplyv na výsledok dokazovania vecne a právne potrebného na preukázanie zavinenia na už známej výške škody. Dokazovanie sa nedotýkalo naplnenia hmotných atribútov náhrady škody. Ak totiž bola začatá exekúcia a žalobca aj jeho manželka dostali od exekútora upovedomenie o začatí exekúcie, už nebolo možné právne účinným spôsobom zmeniť výrok exekučného titulu, ktorý ale s upovedomením o začatí exekúcie doručený splnomocneným advokátom O.. A. D. doručený nebol. Žalovaný na KS v BA nepredložil listiny, nepožiadal o odročenie, lebo mu klient nedokázal zabezpečiť kópie výpisu z účtu (originál mala banka) a jednoducho nezabezpečil uplatnenie si práva svojho splnomocniteľa, neprevzal rozsudok a keď si tento osobne prevzal, bol už právoplatným a vykonateľným. Mal za takmer nepochybné, že neúčasťou a nečinnosťou zo strany žalovaného bol vyhlásený rozsudok a pretože proti rozsudku nebolo podané odvolanie, sa stal právoplatným a vykonateľným. To, že žalovaný podal v mene žalobcu námietku, že ním bol podaný aj podnet na Krajskú prokuratúru na podanie mimoriadneho dovolania, už výšku škody nemohlo zmeniť v prospech žalovaného vo veci samej a znížiť výšku povinnosti zaplatiť v exekučnom titule uvedenú. Vyvolalo to len (naviac) náklady vo forme poplatku (6%) za úplne nepotrebné a právne neúčinné podanie námietky. Výška škody je celá určená výrokom súdu v exekučnom titule. Vznikla mu škoda odňatím vozidla a hotovosti exekútorom O.. S.. Niet jediného konkrétneho dôkazu a právne relevantnej skutočnosti, že k vykonateľnosti rozsudku - škode došlo výlučným porušením si povinnosti (nekonaním) advokáta, vtedy konkurenčného právnika O.. A. D.. Ľudsky akceptovanú advokátom opísanú rodinnú tragédiu bolo možné pochopiť, za mimoriadnych porušení si povinností možné ľudsky akceptovať, prípadne aj ľutovať. To však žalovaného nezbavuje zodpovednosti za výrok exekučného titulu a jeho vykonateľnosť. Ak potom na pojednávaní boli nie iba prečítané listiny z pôvodného konania na Krajskom súde v Bratislave, ale tieto boli do spisu priložené, došlo k odstráneniu odvolacím súdom vytýkanému stavu, že žalobca je povinný na súde dôkazy, ktorými preukazuje škodu a príčinnú súvislosť preukazovať. Uviedol, že v záujme klienta bolo vymôcť sumu uplatnenú v pôvodnom návrhu, ktorý bol uplatnený s absolútnou istotou v zákonom predpokladanej lehote (do troch rokov). Žiaľ výšku škody nemožno meniť úvahou, ako to mohlo na súde dopadnúť. Žalovaný ako advokát nesplnil povinnosť uloženú mu súdom v uznesení a nepredloží listiny, ktoré mohli a určite by podľa žalobcu ovplyvnili vynútenú výšku záväzku. Bola by akceptovaná požadovaná suma, ktorá nebola takmer sporná 380.000 Sk a bolo by prihliadnuté na vybraté peniaze z účtu spoločnosti spoločníkom a konateľom pánom L.. Súd tak nemohol urobiť, lebo dôkaz nebol do spisu doložený. To, že advokát musel a mal vstúpiť do jednania medzi právnym zástupcom žalobcu na KS v Bratislave a tam žalovaným žalobcom je opäť porušením povinností advokáta, lebo len on pokiaľ bol splnomocnený, a to bol, mohol jednať s protistranou a nesmel tak robiť klient sám. Žalovaný tým, že nevstúpil do možnej dohody, svedčí tomu, že veril v úspech v spore. Aj to, že stál a nechal, aby žalobca odmietol uznaný záväzok 380.000 Sk, ktorý bol vtedy uplatnený, je prejavom zvolenej procesnej obrany v budúcom „započítaní“ výberov spoločníka pre vlastné účely z účtu spoločnosti. Zotrval na tom, že sa dozvedel o rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť vyše milión korún, až od exekútora. V Upovedomení o začatí exekúcie niet odôvodnenia, prečo takú sumu a vôbec ako je táto suma ustálená, keď jeho právny zástupca predložil listiny, ktoré mu z banky v kópii odovzdal. Doručené upovedomenie označovalo, na základe rozhodnutia ktorého súdu je exekúcia vykonávaná, číslo konania a sumy, ktoré tvorili istinu, úrok, trovy konania právnej zástupkyne v konaní, aj v exekučnom konaní a trovy a náklady exekútora. Rozsudok s odôvodnením skutočne dostal až od exekútora S. pri prvých úkonoch, kedy došiel o hotovosť a o auto. Vtedy vznikla škoda, ktorá bola výkonom núteného plnenia, manželom S.. Na rozdiel od súdu prvej inštancie zrušujúce uznesenia KS v Bratislave žalobca nechápal ako prednesený záväzný právny názor na zamietnutie žaloby, alebo na zamietnutie žaloby pre premlčanie, ale iba v tom zmysle, aby boli odstránené prvky neurčitosti a nepresnosti na strane žalobcu a aby tento preukázal porušenia žalovaného predložením dôkazov, a nie odkazom na zápisnice a doručenky nachádzajúce sa v pripojenom spise. Žalovaný zvolil procesnú obranu predloženú prehlásením, ktoré svojim obsahom takmer marili spravodlivosť. Právny zástupca predkladal dôkazy, o ktorých vedel, že nie sú pravdivé. Teraz mu boli priznané trovy vo výške 100%. Takýto výrok je podľa žalobcu porušením dobrých mravov, ale aj porušením práva na mimoriadne nepriznanie trov konania „úspešnému“ účastníkovi. Je porušením práv v zmysle medzinárodných zmlúv ratifikovaných SR. Konkrétne konanie vo veci nebolo vedené spravodlivo. Bola porušená zásada rovnosti strán a rovnosti zbraní. Porušené bolo právo na spravodlivý proces a spravodlivé rozhodnutie vyhlásené bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote. Podľa dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd v znení zákona číslo 209/1991Zb, a zák. č 102/1999 Z.z bolo porušené aj právo na to, aby vo veci konal a rozhodoval nezávislý a nestranný súd. Bola porušená rovnosť strán. Zjavné porušenie zásady povinnosti predniesť skutočnosti pravdivo sa „riešilo“ iba na strane žalobcu. Konštatoval, že na ostatnom pojednávaní súd prvej inštancie v intenciách odvolacieho súdu vykonal dôkazy zo spisu, kde žalovaný vzal na vedomie záväzné uznesenie sudcu a vedel, že do ním určenej lehoty musí predložiť listiny, ktoré preukazujú, že druhý spoločník a konateľ vybral z účtu spoločnosti viac ako 380.000 Sk a že tieto by mali byť „započítané“, a tým by bola aj výška škody pre spoločnosť úplne iná. Aktuálne v tomto konaní predkladá žalovaný súdu lživé a nepravdivé prehlásenia a súdy ich nehodnotia ako marenie spravodlivosti, a naopak postavia zamietajúci výrok rozhodnutia na tom, že žalobca nehovoril pravdu, že o exekúcii, o výkone rozhodnutia a odňatí majetku sa dozvedel až od exekútora O.. S.. Upovedomenie o začatí exekúcie sa ho nedotklo a rátal, že O.. D. exekúciu zastaví. Upovedomenie a obsah výroku rozsudku spolu s výkonom exekúcie sa dozvedel tak, ako to od počiatku tvrdil. Žalovaný nesplnil záväznú povinnosť uloženú mu súdom, neoznámil dôvod, prečo nepreberá poštu, nezabezpečil doručenie kópií (originál nemal žalobca ale banka, z ktorej to za odplatu vybral a odovzdal) a súdy majú pochybnosti o zavinení na vzniku škody a príčinnej súvislosti s núteným zbavením majetku. Nenamietal, že mu klient listiny nedal a nežiadal odročiť pojednávanie. Rozsudok prevzal už keď bol právoplatný a vykonateľný a o exekúcii, nie o formálnom začatí exekúcie sa dozvedel až vtedy, keď mu zobrali všetko, čo zobrať mohli. Navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného na otázku, prečo podal námietku proti upovedomeniu o začatí exekúcie, ak bol presvedčený, že rozsudok ani iný byť nemohol a nepodal preto odvolanie, aby nenarobil žalobcovi „zbytočné trovy za podané odvolanie“. Aj pre prípad, že dokazovanie nepovažuje odvolací súd za potrebné, žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať mu nárok podľa pôvodne podanej žaloby, trovy konania na súde prvej inštancie a trovy odvolacieho súdu priznať vo výške 100%.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrejme potvrdiť. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom, že premlčanie je neplatné, je podľa žalovaného len jeho právnou konštrukciou, ktorá je viac smiešna, ako právne podložená. Uviedol, že nejde o náhradu škody, lebo nebol predložený jediný dôkaz o tom, že existuje príčinná súvislosť medzi vznikom údajnej škody žalobcovi a konaním, resp. nekonaním žalovaného. Ostatné tvrdenia v odvolaní považoval za stokrát opakované a stokrát vyvrátené lži pána právneho zástupcu žalobcu. Celá vec je podľa neho už len o ješitnosti pána O.. G., ktorý nevie zniesť, že nedokázal v tomto spore nič okrem toho, že preukazuje, že civilný proces nepatrí medzi jeho silné stránky. Súkromne na chodbe súdu sa vyjadril, že bude dovtedy otravovať, kým nedostane svoje peniaze, nakoľko žalobca sa vyjadril, že mu už žiadne peňažné prostriedky neposkytne. Uvažuje o podaní sťažnosti na O.. G. na Slovenskú advokátsku komoru.

11. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnil vyjadrením svoje odvolanie o to, že súd prvej inštancie v odôvodnení nedokázal vysvetliť, prečo došlo k premlčaniu. Uplatnený nárok bol samotným žalobcom na súde, dátum podania premlčanie vylučuje. Po tom, čo žalovaný neprevzal rozsudok a ten nadobudol právoplatnosť, sa výrok rozsudku stal exekučným titulom a ku škode došlo dňom, kedy exekútor zaistil osobné motorové vozidlo a zaistil peňažnú hotovosť. Medzi porušením povinnosti advokáta (komerčného právnika) preberať rozhodnutia a podávať opravný prostriedok a právoplatnosťou exekučného titulu je viac ako jednoznačná príčinná súvislosť, ktorá nebola prerušená žiadnym relevantným právne účinným úkonom. Znížením majetku žalobcu bola škoda dokonaná. Trval na tom, že takýto výrok prvoinštančného rozsudku nie je možné potvrdiť a nie je spravodlivé odvolanie žalobcu zamietnuť.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu k doplneniu odvolania žalobcu uviedol, že nemá dôvod nič meniť na svojom vyjadrení, ale odporúčame spoplatniť každé podobné doplnenie, aby právny zástupca žalobcu nemohol takýmto spôsobom vyvolávať ďalšie prieťahy v konaní. Sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru už podal.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné znovu zopakovať ani doplniť ( a contrario ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa v spojení s , keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Predmetom sporu je v danom prípade nárok žalobcu voči žalovanému z titulu zodpovednosti za škodu mu vzniknutú v súvislosti so zastupovaním žalobcu žalovaným ako komerčným právnikom na základe Splnomocnenia udeleného žalobcom žalovanému dňa vo veci žalobcu: B., S..X..F.. voči žalobcovi ako žalovanému vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. .

16. Podľa o komerčných právnikoch komerčný právnik poskytuje právnu pomoc (), komerčný právnik je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy svojho klienta, konať pri tom čestne a svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať všetko, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za užitočné(), nie je viazaný príkazmi klienta, ak ide o obsah právneho názoru (), právo na poskytnutie takej pomoci má každý () a komerčný právnik zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci. Za škodu spôsobenú klientovi zodpovedá komerčný právnik aj vtedy, ak bola škoda spôsobená v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci jeho zástupcom alebo jeho pomocníkom (). V podstate identicky so zastúpením účastníka konania advokátom upravovala platná právna úprava zastúpenie účastníka komerčným právnikom.

17. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát zapísaný do zoznamu advokátov vedeného podľa doterajších predpisov a komerčný právnik zapísaný do zoznamu komerčných právnikov vedeného podľa doterajších predpisov je advokátom podľa tohto zákona.

18. Zodpovednosť komerčného právnika, tak ako zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom právnej pomoci, je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom právnej pomoci b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou súvisiacou s výkonom právnej pomoci a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; ich splnenie preukazuje v konaní o náhradu škody žalobca, teda dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. októbra 2015).

19. Nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností komerčného právnika/ advokáta má však za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom, resp. poskytovaním právnej pomoci. Samo pochybenie neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť komerčného právnika/advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný klient nebol v určitom konaní úspešný. Táto zodpovednosť nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2010 sp. zn. ). Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta a zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2010 sp. zn. ). Iba samotná okolnosť, že žalovaný zastupujúci žalobcu v predmetnom konaní sp.zn. nepodal odvolanie, resp. nedoložil listinné dôkazy, nemôže mať teda ešte za následok vznik zodpovednosti advokáta za škodu, náhrady ktorej sa žalobca voči nemu domáha. Splnenie predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu musí byť v konaní jednoznačne preukázané a dôkazné bremeno o nich nesie poškodený. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či pri riadnom postupe žalovaného (advokáta) by žalobca (klient) so svojím nárokom na súde uspel (R 13/1986), uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 11. júna 2009, sp. zn. , C 7516. Preto ako predbežnú otázku treba vždy vyriešiť, či (ale aj v akom rozsahu) by klientov žalobca by mal právo voči žalobcovi svoju pohľadávku uplatňovať, pretože len v takom rozsahu by mohol za škodu uplatnenú proti advokátovi advokát zodpovedať (napr. R 13/86, NS ČSR, , rozsudok z 29.6.1984). Ako vyplýva z uvedeného, dôkazné bremeno aj na preukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a poskytovaním právnej pomoci žalovaným znášal v danom prípade žalobca, pričom výsledkom sporu je potom práve neunesenie tohto dôkazného bremena žalobcom.

20. Existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou na strane klienta a konaním či opomenutím advokáta môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie súd ako predmetnú otázku skúma, či by pri riadnom postupe advokáta klient so svojím nárokom na súde uspel, prípadne v akom rozsahu. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta, k neuspokojeniu pohľadávky žalobcu jeho dlžníkom by došlo, resp. by nedošlo k uspokojeniu pohľadávky, teda že toto pochybenie advokáta je rozhodujúcou a jedinou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy. Inak povedané, pri skúmaní zodpovednosti advokáta záver o príčinnej súvislosti medzi pochybením advokáta a tým, že klient vo veci nebol úspešný, je možné urobiť iba v prípade, že právo klienta skutočne existovalo. Príčinná súvislosť musí byť v takýchto prípadoch daná medzi konaním (opomenutím) advokáta, teda napr. medzi tým, že právo nebolo uplatnené včas, a vznikom škody, teda tým, že právo klienta sa neuplatnilo. Záver o príčinnej súvislosti možno však urobiť len vtedy, ak by mohol klient svoje právo úspešne uplatniť, teda pokiaľ toto právo skutočne existovalo. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. ). Pritom je rozhodujúce, či - nebyť škodovej udalosti - by ku škode nedošlo, alebo naopak, či by škodlivý následok nastal aj bez tejto skutočnosti. Z tohto dôvodu pri posudzovaní, či je daná príčinná súvislosť medzi pochybením advokáta spočívajúcom v nepodaní odvolania, nedoloženia listinných dôkazov (k povinnostiam advokáta patrí riadne a svedomito chrániť práva a oprávnené záujmy klienta; medzi ne možno zaradiť aj povinnosť advokáta predkladať súdu listinné dôkazy, ktoré advokát od klienta prevezme (hoci vo forme faxu) a ktoré by mohli mať vplyv na výsledok konania) a vznikom škody na strane jeho klienta, je potrebné ako predbežnú otázku skúmať, či by pri riadnom postupe advokáta jeho klient na súde a v následnom konaní uspel, a teda či bol pochybením advokáta zbavený možnosti zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie (porovnaj R 13/1986).

21. Odvolací súd už vo svojich predchádzajúcich uzneseniach vyslovil, že v danom prípade bolo potrebné nepochybné preukázanie nielen vzniku škody žalobcovi, ale aj porušenie povinností žalovaného a príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaným zastupujúcim v predmetnom konaní žalobcu ako svojho klienta a vzniknutou škodou. Z obsahu spisu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 3.9.2002 z uznesenia o odročení tohto pojednávania nevyplýva, aké dôkazy a čo preukazujúce mal žalovaný založiť do spisu, keď sa v ňom uvádza: „súd ukladá právnemu zástupcovi odporcu, aby do spisu založil dôkazy, ktorými preukáže (?) svojho klienta, a to v lehote do 1.10.2002“. Aj v prípade, že by bolo zrejmé, aké dôkazy mal žalovaný za svojho klienta (žalobcu) do spisu založiť a neurobil tak, nemožno z toho ešte vyvodiť, že keď by boli založené, bol by úspešným v spore. Na pojednávanie vo veci sp.zn. na deň 25.11.2002 nemal žalovaný (v tomto spore žalobca), resp. jeho právny zástupca (v tomto spore žalovaný) predvolanie na pojednávanie riadne doručené (viď závada v doručení), nemohlo dôjsť k naplneniu ust. ), pričom v Zápisnici o pojednávaní je uvedené, že účastníci konania boli podľa tohto zákonného ustanovenia poučení, pričom došlo na pojednávaní aj k vyhláseniu rozsudku. Tiež malo dôjsť k doručeniu rozsudku náhradným doručením, a to uložením na pošte a k vyznačeniu právoplatnosti rozsudku, pričom zákonná dikcia doručenia v tom čase podľa ust. , resp. § 48 ods. 3 sa neuplatní v prípade doručenia písomností advokátovi alebo komerčnému právnikovi, ktorý je zástupcom účastníka konania (R 49/2008). Z obsahu spisu sp.zn. tiež vyplýva, že žalovaný ako právny zástupca žalobcu (v tom spore žalovaného) prevzal predmetný rozsudok dňa 17.3.2003, po tom, ako bola na rozsudku vyznačená právoplatnosť dňom 4.2.2003 a vykonateľnosť 7.2.2003. Pokiaľ žalovaný nepodal odvolanie proti tomuto rozsudku so žiadosťou o prinavrátenie lehoty na podanie odvolania, čo ako ďalšie porušenie jeho povinnosti žalobca namietal, neznamená, že by aj jeho podaním bol žalobca v predmetnom spore sp.zn. ako žalovaný úspešný. Sám žalobca nárok uplatňovaný voči nemu nepopieral, iba ak jeho výšku, inokedy zasa nenamietal výšku, ale údajný právny základ, v žalobe ako aj v konaní tvrdil, že bol presvedčený, že o výške istiny a úroku sa so žalobcom v danom spore dohodne, ku ktorej dohode bol naklonený, takže nárok voči nemu ako taký nenamietal. Pokiaľ tvrdil, že žalovaný dohodu odmietal a tvrdil mu ako jeho právny zástupca, že spor vyhrá, túto skutočnosť žalobca tiež nepreukázal, nebolo to potvrdené ani svedeckou výpoveďou právnej zástupkyne žalobcu O.. A. S.Ú. v konaní sp.zn. , ktorá okrem iného uviedla, že určitým motívom, prečo žalobcu oslovila na dohodu, bol aj fakt, že celú vec videla právne dosť jasne, pretože nárok uplatňovaný voči nemu bol nesporný z predložených dôkazov a podkladov. To tiež len nasvedčuje tomu, že ani v prípade nepochybení zo strany žalovaného, ako právneho zástupcu žalobcu, v predmetnom konaní by žalobca nebol zrejme úspešný a že k vzniknutej mu škode nedošlo v jednoznačnej príčinnej súvislosti s nekonaním alebo opomenutím konania zo strany žalovaného. Odvolací súd preto nepovažoval odvolacie námietky žalobcu, uvedené v jeho odvolaní vzhľadom na vyššie uvedené, za dôvodné. Za dôvodnú považoval len jeho námietku ohľadom posúdenia žalovaným vznesenej námietky premlčania, keďže súd prvej inštancie síce vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré doplnil aj po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom, avšak dospel k nesprávnemu záveru, že dospel k záveru, že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej lehoty, z ktorého dôvodu žalobu žalobcu zamietol.

22. viaže premlčanie práva popri nároku na náhradu škody z dôvodu uplynutia premlčacej doby na časovú podmienku 2-ročnej doby na vedomosť poškodeného o škode a vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nielen predpokladane) dozvie o škode, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu škody - rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a o tom, kto za škodu zodpovedá. Pojem „dozvie sa o škode“ ( ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby mohol poškodený svoj nárok uplatniť na súde (Z IV, str.634 ods. 3). Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne, ale v zmysle ust. sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou dodatočného spresnenia. K vzniku škody musí pritom aj reálne dôjsť.

23. V danom prípade sa síce žalobca o škode dozvedel už v začiatkoch exekučného konania, keď z obsahu exekučného spisu vyplýva, že po tom, ako mu súdny exekútor doručil dňa 8.8.2005 Exekučný príkaz EX 2363/2005-12, proti ktorému podal aj dňa 14.7.2005 námietky proti exekúcii, ktoré boli zamietnuté uznesením zo dňa 22.4.2005, a Krajská prokuratúra dňa 17.9.2003 nevyhovela jeho podnetu, postúpeného jej dňa 18.4.2003, na podanie mimoriadneho odvolania, avšak škoda mu reálne vznikla až v roku 2005 po tom, ako došlo k plneniu, t.j. zmenšeniu jeho majetku v dôsledku exekúcie vykonanej na základe rozsudku vo veci sp. zn. . Odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 30. apríla 2019 č.k. -437, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 3.11.2017 č.k. -389 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, na tieto skutočnosti poukázal, avšak nie s názorom, že nárok žalobcu sa javí ako premlčaný, ale že sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným nevysporiadal, ako aj v súvislosti s tým, že žalobca sa odvoláva na to, že by mu škoda nebola musela vzniknúť, keby bol vedel o povinnosti uloženej mu v rozsudku vo veci sp.zn. , a čo aj vytkol okrem iného súdu prvej inštancie, keď vo svojom predchádzajúcom rozsudku prevzal tvrdenie žalobcu, že sa dozvedel o existencii právoplatného rozsudku v dôsledku nekonania žalovaného a nemohol tak dobrovoľne pristúpiť k úhrade istiny s príslušenstvom. Naopak toto jeho tvrdenie je v rozpore s vyššie uvedenými skutočnosťami vyplývajúcimi z exekučného spisu. Takže mohol plniť aj skôr, ako podal námietky proti exekúcii, resp. aj po ich zamietnutí, čo sa nestalo.

24. Vzhľadom k tomu, že dokazovanie súdom prvej inštancie bolo doplnené, bolo postačujúce pre rozhodnutie vo veci, odvolací súd už aj vzhľadom na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutia z hľadiska hospodárnosti sám na podklade vykonaných dôkazov postačujúcich pre rozhodnutie rozhodol a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa potvrdil s doplnením odôvodnenia rozhodnutia v zmysle . Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie o žalobcom navrhovaný výsluch žalovaného na otázku, prečo podal námietku proti upovedomeniu o začatí exekúcie, ak bol presvedčený, že rozsudok ani iný byť nemohol a nepodal preto odvolanie, aby nenarobil žalobcovi „zbytočné trovy za podané odvolanie“, nakoľko vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nadbytočné a navyše z exekučného spisu ani nevyplýva, že by námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie boli podané žalovaným, čo tento aj namietal.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa ( .) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).