Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Er/1149/2016

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnej: B. Č., G.. XX.XX.XXXX, E. K. A. XXX, zastúpená advokátkou, JUDr. Máriou Ančinovou, Podzámska 29, Nové Zámky, IČO:34 060 570 o vymoženie 763,63-eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinnej na odklad exekúcie z a m i e t a.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 763,63 € s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na exekučný titul, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb, Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava sp. zn. , ktorý vydal dňa 12.05. 2016, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 23.06. 2016 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť na zaplatenie zmenkovej sumy oprávnenému vo výške 883,63, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 883,63 eur od 17.11. 2015 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 883,63 eur od 14.12. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 268,45 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 100 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

2.Poverením tunajšieho súdu č. 5404-185828 zo dňa 05.06.2018 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 (ďalej len exekútor).

3.Uznesením sp.zn. -34 zo dňa 19.02. 2020, tunajší súd výrokom I návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol a následne výrokom II exekúciu zastavil. Dňa 31.03. 2020 podal oprávnený odvolanie voči vyššie uvedenému uzneseniu.

4.Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. -65 zo dňa 30.09. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11. 2021, zrušil uznesenie Okresného súdu Nové zámky -34 zo dňa 19.02. 2020 v celom rozsahu a vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.Dňa 21.11. 2019, povinná prostredníctvom svojho zástupcu doručila súdu podanie označené ako návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie. Povinná uvádza, že podkladom pre vydanie exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, bola zmenka, ktorú povinný vystavil v deň, kedy uzatvárala s oprávneným zmluvu o úvere č. 401901590 (ďalej len zmluva o úvere). Zmluva o úvere uzavretá medzi povinnou a oprávneným dňa 22.08.2014 sa na prvý pohľad javí, ako keby bola uzavretá medzi podnikateľmi. Z úverovej zmluvy zo dňa 22.08.2014 uzavretej medzi povinnou ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom vyplýva, že povinná ako dlžník je označená identifikačným číslom (IČO), nakoľko v čase uzatvárania Zmluvy o úvere mala živnostenské oprávnenie, pričom v kolónke zmluvy dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, pričom toto prehlásenie bolo opatrené podpisom dlžníka. Povinná sa nestotožňuje s právnym názorom a záverom rozhodcovského súdu z dôvodu, že úver čerpala ako spotrebiteľ a peniaze potrebovala pre rodinu na výchovu a výživu detí jej dcéry, ktoré od roku 2008 spolu s manželom vychovávali a ktoré jej a manželovi boli zverené rozsudkom OS NZ sp. zn. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa tvrdenia povinnej ani s mandatárom veriteľa pri podpise zmluvy nerozprávala o tom na aké účely peniaze potrebuje. Povinná tvrdí, že pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy vystupovala ako fyzická osoba - nepodnikateľ, úver žiadala pre svoje súkromné účely a súkromné účely svojej rodiny. 6.Povinná má za to, že v danom prípade nie je možné akceptovať ani exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, keďže rozhodcovský súd konal na základe kontinuálne označovanej rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený uzatváral s povinnými spotrebiteľmi a konštantná judikatúra všeobecných súdov uzavrela, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka. Predmetná exekúcia je vedená na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. , ktorý vydal dňa 12.05. 2016 Stály rozhodcovský súd, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok oprávneného vyplývajúci zo zmenky č. 4001901590, ktorá zabezpečovala pohľadávku povinnej z úverovej zmluvy, ktorá bola vystavená v ten istý deň ako bola uzatvorená úverová zmluva, t.j. dňa 22.08. 2014. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc vo veci konať na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej toho istého dňa ako bola uzavretá úverová zmluva a vystavená zmenka, t.j. dňa 22.08.2014. Na záver povinná uvádza, že rozhodcovská zmluva napĺňa všetky predpoklady jej neprijateľnosti, a teda v súlade s jej absolútnej neplatnosti. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Na základe vyššie uvedených skutočností povinná žiada aby súd rozhodol v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a vydal uznesenie, ktorým, povolí odklad exekúcie podľa ExP a exekúciu zastavil podľa . písm. m).

7.Súd k inštitútu odkladu exekúcie uvádza, že pred povolením odkladu exekúcie by sa malo vo všeobecnosti osvedčiť, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Súd má zvažovať v okolnostiach prípadu nariadenie tohto inštitútu vzhľadom na jeho výnimočnosť, a to tak z hľadiska podmienok, za ktorých možno odklad exekúcie nariadiť, ako i z hľadiska účinkov spojených s odkladom vykonania exekúcie. Ústavný súd nálezom pod sp. zn. poukazuje tiež na tú skutočnosť, že je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. Zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neoddiaľovalo. Súd musí sledovať proporcionalitu medzi odkladom exekúcie a sledovaným legitímnym cieľom všeobecného záujmu, dôsledkov odkladu na postavenie oprávneného, ktorý je odkladom výrazne znevýhodnený oproti povinnému, účelu Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného. Ústavný 13. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

8.Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 15.01.2009, č.k. -29 okrem iného konštatoval: Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a) povinný je fyzickou osobou,

b) povinný o odklad exekúcie požiadal,

c) povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,

d) povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne,

e) oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.

9.Podmienku uvedenú v bode c), teda pojem ,,zvlášť nepriaznivých následkov,´´ treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode d) treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť jeho návrh odklad exekúcie. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí.

10.Súd po vykonanom dokazovaní, dospel k záveru, že návrhu povinnej na odklad exekúcie nie je možné vyhovieť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I tohto unesenia. Skutočnosť uvádzaná povinným v návrhu na odklad exekúcie nie je možné považovať za spôsobilú pre povolenie odkladu exekúcie, nakoľko súd z nej nemal dostatočne preukázané splnenie podmienok, ktoré vyžaduje v znení účinnom do 31.03.2017, na to aby bol odklad povolený.

11.Súčasťou podania povinnej bol aj návrh na zastavenie exekúcie v súlade s 57 ods. 1, písm. m) Exekučného poriadku.

12.Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) exekúciu súd zastaví ak, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky avyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13.Exekučný súd na základe citovaných zákonných ustanovení opätovne skúmal, či zmluva o úvere, rozhodcovská zmluva, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a exekučný titul sú v súlade so zákonom.

14.Vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu predchádzala Zmluva o úvere č. 4001901590 uzatvorená medzi účastníkmi dňa 22.08.2014. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 13 sa uvádza, že veriteľ, dlžník a ručiteľ (ďalej aj zmluvné strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmenky a zmenky. V deň uzavretia zmluvy uzavrel oprávnený s povinným Rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej (čl. II predmet zmluvy): 1.Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). 2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Oprávnený a povinná si zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere blankozmenkou.

15.Súd z predloženej zmluvy vyhodnotil, že oprávnený poskytol povinnej dočasne finančné prostriedky, pričom konal v rámci svojej obchodnej činnosti a povinná sa zaviazala tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za jeho poskytnutie. Oprávnený v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa a to i napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere povinná prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Povinná je v zmluve označená ako fyzická osoba - menom, priezviskom, rodným číslom bydliskom, ale aj ako fyzická osoba živnostník, v tlačive sú uvedené údaje o povinnej vyplnené jednak v časti týkajúcej sa jej označenia ako fyzickej osoby, ale aj v časti týkajúcej sa jej označenia ako podnikateľa. Nie je preto možné zo zmluvy jednoznačne usúdiť, resp. určiť, či ju uzatvárala ako fyzická osoba alebo ako podnikateľ. V zmluve je vyjadrený účel poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi tak, že v časti zmluvy, kde je uvedená suma poskytnutého úveru a spôsob splácania, je predtlačená veta v znení "Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania", s podpisom dlžníka. Konkrétny účel podnikania, na ktorý mali byť povinnému poskytnuté peňažné prostriedky zo zmluvy nevyplýva, nie je ani možné bez pochybnosti posúdiť, či boli poskytnuté skutočne na účel podnikania. Nespotrebiteľský charakter zmluvy nie je preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie je na dodávateľovi. Bezpečným preukázaním podľa názoru súdu nie je všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon podnikania, a to podpisom dlžníka pri predtlačenej vete. Skutočnosť, že povinná v čase uzavretia zmluvy bola podnikateľom, nevylučuje, že úver nemôže byť spotrebiteľským. Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký oprávnený používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli pripravené oprávneným vopred, a to pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Súd vzhľadom na vyššie uvedené má za preukázané, že úverová zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy a na základe toho predmetný právny vzťah súd posúdil ako spotrebiteľský vzťah s poukazom na znenie a nasl. . Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Súd zastáva názor, že hoci bola rozhodcovská zmluva v danom prípade uzavretá na samostatnom formulári, predstavuje jednu z neprijateľných zmluvných podmienok. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako štandardizovaná zmluva na predtlačenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, spoločne s uzavretím zmluvy o úvere. Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. zo dňa 27.01.2007; sp. zn. zo dňa 13.10.2011). Otázkou, či exekučný súd má právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky (sp. zn. -19 zo dňa 23.11.2011).

16.Nakoľko v predmetnom exekučnom konaní oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku, súd ex offo skúmal, či exekučný titul nezaväzuje povinnú na plnenie, ktoré by bolo objektívne nemožné, právom nedovolené alebo ktoré by odporovalo dobrým mravom. Súd sa zaoberal aj blankozmenkou, ktorá zabezpečovala zmluvu o úvere, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Podľa Dohody o vyplnení zmenky (bod 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Rozhodcovský súd mal za to, že povinný vystavil dňa 22.08.2014 zmenku, v ktorej bol uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, údaj o vystaviteľovi zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, pričom v čase vystavenia absentoval údaj o zmenkovej sume a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 17.11.2015. Oprávnený vyplnil zmenku na sumu 933,61 eura a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 17.11.2015. Táto zmenka bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 14.12.2015. Súd v tejto súvislosti poukazujena skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok (bod 12) je v rozpore s ustanovením . Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinný ju nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Ustanovenie bodu 12 všeobecných podmienok je teda v rozpore so zákonom. Podľa zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 350,- eur, za ktorý mal zaplatiť poplatok vo výške 346,- eur. Súd poplatok považuje za neprimerane vysoký. Z rozhodcovského rozsudku nie je možné zistiť, ktorá suma prestavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Exekučný titul zaväzuje povinného okrem iného aj na úhradu zmenkového úroku dohodnutého medzi účastníkmi vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Súd však takýto zmenkový úrok považuje za neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohode zmluvných strán, ich konečná výška nie je neobmedzená. Výška úrokov totiž nesmie byť v rozpore s ustanovením , podľa ktorého treba za neplatný považovať taký právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, tento obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon postihnutý vadou uvedenou v ustanovení treba považovať za absolútne neplatný. Účastníkmi dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne súd považuje s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávneného a okolnosti prípadu za jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, a preto takéto dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za absolútne neplatné. Súd napokon zastáva názor, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a je teda nulitným právnym aktom a ako je vyššie uvedené, nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v danej exekúcii domáhať. Na základe vyššie uvedených skutočností má za to, že rozhodcovská doložka (zmluva) k zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

17.V nadväznosti na vyššie uvedené tak súd konštatuje, že v danej veci boli zistené dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.

18.O trovách odvolacieho konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, a po predložení vyúčtovania oprávneným.

19.O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia a po predložení vyúčtovania súdnym exekútorom. Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. v ktorom okrem iného konštatoval aj to že „...O náhrade trov konania však môže súd rozhodnúť aj po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zákon neukladá súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie jedným uznesením

20.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti výroku II o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podľa z.č. o v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa z.č. o rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.