Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-115-2022.pdf
PDF · 170.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/115/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v sporovej právnej veci žalobcu: 3-Logy s.r.o., so sídlom Nevidzany 187, 951 62 Nevidzany, IČO: 50 776 231, zastúpeného právnou zástupkyňou: doc. JUDr. Zuzanou Mlkvou Illýovou, PhD., advokátkou, so sídlom M. X-X, XXX XX I.
- mestská časť S. A., proti žalovanému: UNI-CITY-SERVICE spol. s r. o., so sídlom 022 01 Čadca
- Podzávoz, IČO: 30 224 446, zastúpenému právnym zástupcom: Mgr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, so sídlom L. D. XXXX, XXX XX L., v konaní o zaplatenie 2.840,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 7Cb/4/2021-111 zo dňa 14.04.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 7Cb/4/2021-111 zo dňa 14.04.2022 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.840,71 Eur a úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.840,71 Eur od 20.3.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu okresný súd žalobu zamietol. Žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 18.10.2017 Zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej si objednávateľ objednal výrobu nápoja na podklade nápoja v zložení podľa Prílohy č. 1 k tejto zmluve za podmienok stanovených v tejto zmluve za účelom veľkoobchodného a maloobchodného predaja a následnej konzumácie konečným spotrebiteľom. Podľa čl. II bod 1 zmluvy je dielom - nápoje podľa prílohy č. 2 k tejto zmluve, ktorých zloženie bude zodpovedať zloženiu určenému v prílohe č. 1 k tejto zmluve a bude svojou kvalitou spĺňať zdravotné, hygienické, akostné, technické a bežné obchodné štandardy pre komerčne predávaný nápoj. Vada je podľa č.l. II bod 7 odchýlka od kvalitatívnych podmienok diela alebo jeho časti stanovených touto zmluvou, technickými normami alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa čl. V bod 1. Zmluvy, sa zhotoviteľ zaviazal vyhotoviť dielo v druhoch a množstve určenom objednávateľom na základe písomnej objednávky s možnosťou úpravy po vzájomnej dohode. Podľa čl. V., bod 4 zmluvy, zhotoviteľ sa zaviazal vyhotoviť dielo výlučne podľa zloženia určeného v prílohe č. 1 k tejto zmluve s použitím zložiek diela odsúhlasených objednávateľom. Podľa čl. VI., bod 1 zmluvy, zhotoviteľ zodpovedá za všetky vady diela, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania objednávateľovi a za tie, ktoré sa na diele vyskytnú v záručnej dobe. Podľa čl. VI., bod 1 zmluvy o dielo, posledná veta, objednávateľ je oprávnený vytknúť
skryté vady (najmä vady v zložení diela alebo v použitých prísadách - čo je tento prípad) počas celej záručnej doby diela 9 mesiacov, ak preukázateľne boli spôsobené zhotoviteľom.
3. V Prílohe č. 1 k zmluve o dielo je uvedená doporučená receptúra nápoja, z ktorej vyplýva, že pri výrobe nápoja Maté - Granátové jablko je doporučená receptúra 12 kg na 1000 l zložky Nr. 20170365 Granatapfel-Mate-Grst. a pri výrobe nápoja Maté Cola - Orangen (Spezi) je doporučená receptúra 16 kg na 1000 l zložky Nr. 20170403 Cola-Orangen-Mate-Grst. Konateľ žalobcu K. I. pri výsluchu uviedol, že výrobný proces sa skladá z 2 fáz, prvá fáza je výroba sirupu, teda miešanie sirupu a druhá fáza je miešanie sirupu s vodou, kde sa má presne dodržať výrobný postup. Jeho brat, druhý konateľ spoločnosti, nebol prítomný pri miešaní sirupu, on bol prítomný až na druhý deň, keď sa miešal sirup s vodou a plnili sa fľaše. Keďže nemali žiadne odborné znalosti na to, ako sa receptúra mieša, práve preto oslovili žalovaného a uzatvorili s ním zmluvu o dielo, pričom sa spoliehali na jeho odbornosť. Pomer a zmiešavanie zložiek jednoznačne určuje receptúra, túto neurčujú oni a odchýlka nebola vôbec prípustná. Už len preto, že na etikete je vyznačené množstvo kofeínu, cukru a pod., preto nebola možnosť niečo upravovať. Brat mu hovoril, že mohol len žiadať dať etiketu vyššie, ako bola predtým, alebo len skontrolovať čistotu fliaš. Čiže, len takéto jednoduché vizuálne veci boli schopní skontrolovať. Mali byť 4 príchute nápoja, z toho 2 boli vadné. Na každú príchuť nápoja dodali 50 kg bazy, ktorú dodali žalovanému a nevedeli, koľko bazy zostalo a koľko sa spotrebovalo. Až potom, keď si vadu všimol, začal viac analyzovať a napísal e-mail žalovanému, že koľko zostalo bazy na ďalšie plnenie a až keď mu odpísali, aké množstvo bazy zostalo, bol schopný zistiť, koľko bazy bolo spotrebovanej. Bolo to vo februári alebo marci 2018. V prvom kvartáli 2018, niekedy v januári alebo februári, pili nápoj a zdalo sa im, že má nejakú inú chuť. Tiež mali feedback od zákazníkov, že 2 produkty boli horšie, tak sa začal utvrdzovať, že došlo k nejakej vade. Dali vzorky do certifikovaného laboratória, ktoré potvrdilo, že to bolo nariedené nesprávne. Všeobecné nariadenie pre všetky nápoje, ktoré obsahujú kofeín, je, že hodnota kofeínu má byť 32 mg/100 ml, to je maximálna hodnota. Oni sa rozhodli nastaviť hodnotu kofeínu v nápojoch na 26 mg/100 ml. Kofeín je jedna zo zložiek bazy. Baza je jednou zo zložiek nápoja a jedna zložka tejto bazy je aj kofeín, ktorý tam je namiešaný v takom množstve, aby pri dodržaní receptúry bola hodnota kofeínu v nápoji v určenej hodnote 26 mg. Je potrebné množstvo kofeínu dodržať, pretože je to uvedené na etikete. On, ani brat, nedali žalovanému žiaden pokyn, aby sa pri výrobe nápoja odchýlil od receptúry.
4. Z emailov zo dňa 18.03.2018, zo dňa 30.08.2018 a zo dňa 23.09.2019 vyplýva, že žalobca reklamoval u žalovaného vady nápojov s príchuťami Maté - Granátové jablko a Maté - Cola a pomaranč a uplatnil si zľavu z ceny diela vo výške 2.840,71 Eur, pričom o spôsobe kompenzácie sa chcel so žalovaným dohodnúť, navrhol rozdeliť túto čiastku na 3 časti s tým, že každá bude odpočítaná z nasledujúcich 3 produkcií.
5. Z Protokolov o skúške č. 43543/2018 a č. 43544/2018 zo dňa 02.05.2018 vyplýva, že vo vzorke nápoja Maté - Granátové jablko sa nachádza v prepočte na 100 ml nápoja 13,62 mg kofeínu a vo vzorke nápoja Maté - Cola a pomaranč sa na 100 ml nápoja nachádza 17,73 mg kofeínu.
6. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 18.10.2017 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výroba nápojov. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodný záväzkový vzťah titulom zmluvy o dielo zo dňa 18.10.2017, v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo podľa tejto zmluvy a žalobca ako objednávateľ sa zaviazal zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Nesporné taktiež bolo, že žalovaný dňa 08.01.2018 vystavil žalobcovi faktúru č. 20180001 za dodávku tovaru, konkrétne 4 druhov nápojov spolu v hodnote 4.480,58 Eur, ktorú žalobca žalovanému uhradil.
7. Žalobca tvrdil, že dňa 27.02.2018 notifikoval žalovanému vady na dodávke tovaru z decembra 2017 a januára 2018, konkrétne nápojov AMATE COLA + POMARANČ a AMATE GRANÁTOVÉ JABLKO, ktoré neboli v poriadku z hľadiska koncentrácie a zároveň notifikoval žalovanému, že nebol dodržaný výrobný postup. Žalobca nepredložil dôkaz o tejto notifikácii, nakoľko však žalovaný túto notifikáciu vád nerozporoval, dokonca túto notifikáciu potvrdil (vyjadrenie zástupcu žalovaného na pojednávaní) považoval okresný súd tieto tvrdenia v zmysle § 151 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) za nesporné. Žalobca si z titulu vád tovaru uplatnil nárok na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny vo výške 2.840,71 Eur.
8. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že pri plnení zmluvy o dielo postupoval podľa pokynov žalobcu ako objednávateľa, pri realizácii diela bol na mieste plnenia vždy prítomný oprávnený zástupca žalobcu a tento určoval, v akom pomere budú použité jednotlivé komponenty na výrobu diela. Žalovaný tiež tvrdil, že ak vôbec vznikla žalobcovi škoda, nie je daná príčinná súvislosť s údajným porušením povinností žalovaného a nie je preukázané porušenie povinností žalovaného zo zmluvy o dielo. Zároveň namietal výsledky testov vzoriek nápojov podľa Protokolov o skúške v skúšobnom laboratóriu a na pojednávaní namietal, že žalobca mal možnosť zistiť, že z množstva bazy, ktoré bolo použité, nebolo možné vyrobiť také množstvo nápoja, najneskôr 08.01.2018, kedy dielo prevzal, ale reklamáciu oznámil až dňa 27.02.2018.
9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vzhľadom na sporné skutočnosti bolo potrebné na základe vykonaného dokazovania posúdiť, či tovar dodaný žalovaným žalobcovi titulom zmluvy o dielo zo dňa 18.10.2017 mal vady a ak áno, či žalovaný zodpovedá za vady tovaru a či žalobca oznámil žalovanému vady diela včas, v súlade s § 562 Obchodného zákonníka.
10. Podľa zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal vyhotoviť dielo výlučne podľa zloženia určeného v prílohe č. 1 k tejto zmluve s použitím zložiek diela odsúhlasených objednávateľom (čl. V bod 4 zmluvy). V Prílohe č. 1 k zmluve o dielo je uvedená doporučená receptúra nápoja, ktorá zakotvuje, v akom množstve majú byť jednotlivé zložky pri výrobe nápojov použité a túto receptúru bol žalovaný pri výrobe nápojov povinný dodržať. Nie je významné, že podľa prílohy č. 1 k zmluve má ísť o „doporučenú“ receptúru, pretože z komplexného posúdenia ustanovení zmluvy ako celku jednoznačne vyplýva, že množstvo jednotlivých zložiek malo byť zachované podľa prílohy č. 1 k zmluve. Z čl. V., bod 4 zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa zaviazal vyhotoviť dielo výlučne podľa zloženia určeného v prílohe č. 1 k tejto zmluve. Takisto aj z čl. II. bod 1 zmluvy vyplýva, že dielom sú nápoje podľa prílohy č. 2 k tejto zmluve, ktorých zloženie bude zodpovedať zloženiu určenému v prílohe č. 1 k tejto zmluve. Jedinú výnimku prestavuje čl. V., bod 1. Zmluvy, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal vyhotoviť dielo v druhoch a množstve určenom žalobcom na základe písomnej objednávky, s možnosťou úpravy po vzájomnej dohode. Existenciu takejto vzájomnej dohody bol povinný žalovaný preukázať. Tvrdenie žalovaného, že zástupca žalobcu určoval, v akom pomere budú použité jednotlivé komponenty na výrobu diela, žalobca popieral, tvrdil, že receptúra stanovená v zmluve bola záväzná a obaja konatelia žalobcu nemajú odborné znalosti na to, aby mohli receptúru akýmkoľvek spôsobom upravovať. Toto tvrdenie žalovaného zostalo len v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný nepreukázal, že by došlo medzi zmluvnými stranami k vzájomnej dohode o zmene receptúry zakotvenej v prílohe č. 1 k zmluve. Zároveň sa javí nelogické, aby konateľ žalobcu akýmkoľvek spôsobom upravoval receptúru a použitie jednotlivých komponentov, keďže na etikete nápoja sa vyznačuje množstvo jednotlivých zložiek, napr. kofeínu, cukru, ktoré musí zodpovedať skutočnému množstvu jednotlivých komponentov nápoja. Žalovaný bol pri výrobe nápoja povinný dodržať receptúru v zmysle zmluvy a nebolo preukázané, že by sa mohol na základe výslovného pokynu žalobcu, po ich vzájomnej dohode, od tejto odchýliť.
11. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o dielo sa malo pri výrobe nápoja Amaté - Cola a pomaranč použiť 16 kg bazy na 1000 l nápoja, čo predstavuje 1 kg bazy na 62,5 l nápoja. Bolo nesporné, že žalovaný pri výrobe nápoja spotreboval 26 kg bazy, čo pri výrobnej formule 16 kg/1000 l, predstavuje 1625 l. Z faktúry vyplýva, že nápoje sa plnili do fliaš o objeme 0,33 l, preto z množstva 1625 l bolo možné naplniť max. 4.924 fliaš. Z faktúry však vyplýva, že žalovaný vyrobil z tohto množstva bazy až 6.280 fliaš. Podobne pri nápoji Amaté - Granátové jablko sa malo použiť 12 kg bazy na 1000 l nápoja, čo predstavuje 1 kg bazy na 83,33 l nápoja. Bolo nesporné, že žalovaný pri výrobe nápoja spotreboval 26,5 kg bazy, čo pri výrobnej formule 12 kg/1000 l, predstavuje 2208,33 l. Z faktúry vyplýva, že nápoje sa plnili do fliaš o objeme 0,33 l, preto z množstva 2208,33 l bolo možné naplniť max. 6 691 fliaš. Z faktúry však vyplýva, že žalovaný vyrobil z tohto množstva bazy až 7 726 fliaš.
12. Okresný súd konštatoval, že žalovaný pri výrobe týchto dvoch nápojov použil menšie množstvo bazy ako stanovuje receptúra podľa prílohy č. 1 k zmluve. Došlo tým k odchýlke od kvalitatívnych podmienok diela, čo v zmysle článku II., bod 7 zmluvy predstavuje vadu diela. Keďže žalovaný pri výrobe nápojov nedodržal výrobný postup a v zmluve stanovenú receptúru pri výrobe nápojov tým, že použil menšie množstvo bazy, ako v zmysle receptúry mal, spôsobil, že dielo malo vady, za ktoré žalovaný zodpovedá. Nedodržanie výrobnej receptúry preukazuje i to, že v obidvoch nápojoch sa nachádzalo menšie množstvo kofeínu, ako mali obsahovať. Žalobca tvrdil, že hodnota kofeínu v nápoji mala byť 26 mg/100 ml, čo žalovaný nerozporoval, preto toto tvrdenie považoval okresný súd za nesporné, pričom z
protokolov o skúškach je zrejmé, že u oboch nápojov bola táto hodnota kofeínu nižšia (vo vzorke nápoja Maté - Granátové jablko sa nachádzalo v prepočte na 100 ml nápoja 13,62 mg kofeínu a vo vzorke nápoja Maté - Cola a pomaranč sa na 100 ml nápoja nachádzalo 17,73 mg kofeínu), čo taktiež preukazuje nedodržanie výrobného postupu žalovaným a v zmluve dojednanú receptúru. Pokiaľ žalovaný namietal výsledky testov, túto námietku vyhodnotil okresný súd ako nedôvodnú, pretože žalovaný nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že by hodnota kofeínu v nápojoch bola iná, ako vyplýva z výsledkov testov. Žalovaný v podstate nedodržanie receptúry v zmysle zmluvy nepopieral, tvrdil však, že pomer použitia jednotlivých komponentov „na výrobu nápojov určoval zástupca žalobcu a že pri plnení zmluvy o dielo postupoval výlučne podľa pokynov žalobcu. Ako už súd vyššie uviedol, toto tvrdenie žalovaného nebolo v konaní preukázané. Prítomnosť zástupcu žalobcu na mieste plnenia nezbavovala žalovaného povinnosti dodržať receptúru podľa zmluvy pri miešaní nápojov. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu konateľa žalobcu, zástupca žalobcu nebol prítomný pri miešaní a výrobe sirupu, tento bol prítomný až nasledujúci deň pri miešaní sirupu s vodou a plnení fliaš.“
13. V odôvodnení napadnutého rozsudku dospel okresný súd k záveru, že žalovaný nedodržal receptúru podľa Prílohy č. 1 k zmluve o dielo, a tým sa odchýlil od kvalitatívnych podmienok diela, bez vzájomnej dohody so žalobcom, čo sa v zmysle článku II., bod. 7 zmluvy považuje za vadu diela a za túto vadu zodpovedá žalovaný. Takéto porušenie zmluvy vyhodnotil súd ako podstatné v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože žalobca nemal záujem na takomto plnení zmluvy, čo vyplýva i z toho, že po zistení vady, vzhľadom na negatívnu spätnú väzbu trhu na ich značku, tieto nápoje na vlastné náklady vylial.
14. S poukazom na § 564 a § 436 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, môže žalobca ako objednávateľ požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru, požadovať odstránenie právnych vád, požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy. Voľba medzi týmito nárokmi patrí žalobcovi, ktorý oznámil žalovanému, že si uplatňuje nárok na zľavu z ceny diela vo výške 2.840,71 Eur. Túto výšku zľavy z ceny diela žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, neuviedol k tejto výške žiadne námietky, preto ju okresný súd považoval za nespornú.
15. Okresný súd sa zaoberal tým, či si žalobca uplatnil nárok z titulu vád diela včas v súlade s § 562 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o vady spočívajúce v nedodržaní receptúry na výrobu nápojov, čo spôsobilo odchýlku v kvalitatívnych podmienkach diela, je zrejmé, že nejde o zjavné vady vyrobeného diela a tieto vady nie je možné zistiť jeho bežnou prehliadkou po odovzdaní diela. Z konania žalobcu je zrejmé, že akonáhle začal mať podozrenie o zlej kvalite vyrobených nápojoch, či už z vlastnej skúsenosti pri požívaní nápojov alebo z negatívnej spätnej väzby od zákazníkov, začal zisťovať, či nápoje nie sú vadné a za týmto účelom kontaktoval žalovaného, aby mu oznámil, aké množstvo bazy použil na výrobu nápojov. Rovnako za týmto účelom predložil skúšobnému laboratóriu vzorky nápojov. Z tohto konania žalobcu je zrejmé, že aktívne zisťoval, či nápoje boli vyrobené vadne a následne, po zistení vád diela, túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámil žalovanému dňa 27.02.2018. Pokiaľ žalobca prevzal tovar dňa 08.01.2018 a vady diela oznámil žalovanému dňa 27.02.2018, zároveň mu oznámil, že z titulu vád diela si uplatňuje nárok na poskytnutie zľavy z ceny diela vo výške 2.840,71 Eur, je nepochybné, že právo z vád diela oznámil žalobca žalovanému včas. V tejto súvislosti poukázal okresný súd i na článok VI., bod 1 zmluvy o dielo, posledná veta, podľa ktorého je objednávateľ oprávnený vytknúť skryté vady (najmä vady v zložení diela alebo v použitých prísadách
- čo je tento prípad) počas celej záručnej doby diela 9 mesiacov, ak preukázateľne boli spôsobené zhotoviteľom. Vzhľadom k tomu, že vady diela boli spôsobené zhotoviteľom, mal žalobca právo vytknúť tieto vady diela, ktoré spočívajú práve v zložení diela, počas celej záručnej doby diela 9 mesiacov. Pokiaľ tak žalobca učinil necelé 2 mesiace po odovzdaní diela, učinil tak nepochybne včas.
16. Na základe vykonaného dokazovania, z vyššie uvedených dôvodov, dospel okresný súd k záveru, že tovar dodaný žalovaným žalobcovi titulom Zmluvy o dielo zo dňa 18.10.2017 mal vady, za ktoré zodpovedá žalovaný, žalobca oznámil žalovanému vady diela včas, preto má žalobca nárok na poskytnutie primeranej zľavy z ceny diela, preto okresný súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.840,71 Eur.
17. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na príslušenstvo, keďže podľa žaloby žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.840,71 Eur s príslušenstvom. „Na otázku sudkyne na pojednávaní zástupkyňa žalobcu uviedla, že zotrváva na žalobnom petite v časti o zaplatenie príslušenstva a uplatňuje si príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.840,71 Eur od 20.03.2018 do zaplatenia. Uviedla, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie tejto sumy mailom zo dňa 18. 03. 2018, preto dňa 19. 03. bola splatnosť tejto čiastky a do omeškania sa dostal žalovaný nasledujúci deň, teda 20. 03. 2018. Žalovaný namietal, že týmto žalobca podstatným spôsobom zmenil žalobu, túto rozšíril, on sa k tomuto rozšíreniu nevie vyjadriť a potrebuje to preveriť a navrhol pojednávanie odročiť. Súd má zato, že žalobca si už priamo v žalobe uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie príslušenstva, ktoré v žalobe bližšie nešpecifikoval, špecifikoval ho až na pojednávaní tak, že príslušenstvo predstavujú úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.840,71 Eur od 20. 03. 2018 do zaplatenia. Tým došlo k odstráneniu vady žaloby nie však k zmene žaloby ako nedôvodne tvrdil zástupca žalovaného. Na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká zákonný nárok v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania. Nakoľko žalovaný nezaplatil dlh - zľavu z ceny diela, voči žalobcovi riadne a včas, dostal sa s peňažným plnením do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania v zmysle § 369, ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví Vláda Slovenskej republiky nariadením. Súd nemal preukázané, že medzi stranami boli pre prípad omeškania dojednané úroky z omeškania, preto žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške podľa § 1, ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., podľa ktorého, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Výška úrokov z omeškania, na ktoré má žalobca nárok je 8 % ročne. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po tom, ako sa dostal žalovaný do omeškania s úhradou žalovanej sumy. E-mailom zo dňa 18. 03. 2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu zľavy z ceny diela a zároveň vyčíslil, akú čiastku si voči žalovanému uplatňuje. Zástupca žalobcu tejto e-mail potvrdil. Hoci v tejto výzve žalobca navrhol rozdeliť túto čiastku na 3 časti s tým, že každá bude odpočítaná z nasledujúcich 3 produkcií, keďže žalovaný s týmto nesúhlasil, nedošlo k medzi stranami k dohode ohľadom splatnosti žalovanej sumy, preto v zmysle § 340 Obchodného zákonníka bol povinný žalovaný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca ako veriteľ o plnenie požiadal. Žalobca požiadal žalovaného o plnenie dňa 18. 03. 2018, žalovaný mal plniť nasledujúci deň 19. 03. 2018 a keďže žalobcovi v tento deň neplnil, nasledujúci deň, t. j. 20. 03. 2018 sa dostal do omeškania. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 8 % ročne z dlžnej sumy 2.740,71 Eur odo dňa 20. 03. 2018 do zaplatenia. Keďže ide o zákonný nárok, nebol daný žiaden relevantný dôvod na odročenie pojednávania v zmysle žiadosti zástupcu žalovaného, hoci žalobca tieto úroky z omeškania riadne špecifikoval až na pojednávaní.“ O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v spore úspech v plnom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
18. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pretože podľa neho súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na pojednávaní dňa 14.04.2022 bol vypočutý konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že aj keď bol prítomný pri predmete plnenia, údajne nemal možnosť do tohto procesu zasiahnuť. Z tohto dôvodu žiadal žalovaný, aby okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa spoločnosti, resp. príslušného pracovníka žalovaného na preukázanie skutočnosti, že žalobca aktívne spolupracoval pri predmete plnenia a bol to on, ktorý realizoval zmiešanie jednotlivých dávok produktu. Súd návrh na toto dokazovanie zamietol. 19. V odvolaní žalovaný uviedol, že pri realizácii diela bol na mieste plnenia vždy prítomný oprávnený zástupca žalobcu. Tento určoval, v akom pomere budú použité jednotlivé komponenty na výrobu diela v zmysle článku V. bod. 1 zmluvy „...na základe písomnej objednávky objednávateľa s možnosťou úpravy po vzájomnej dohode.“ Žalovaný ako zhotoviteľ výlučne pri plnení zmluvy o dielo postupoval podľa pokynov žalobcu - objednávateľa. Dňa 18.10.2017 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o dielo, v ktorej súčasťou boli aj príloha č. 1, príloha č. 2. Podľa článku V. bod 4 cit. zmluvy zhotoviteľ
sa zaväzuje vyhotoviť dielo výlučne podľa zloženia určeného podľa prílohy č. 1 s použitím zložiek diela odsúhlasených objednávateľom podľa bodu 2/ tohto článku zmluvy. Podľa článku II. cit. zmluvy
- zhotoviteľ vyhotoví testovaciu vzorku diela s počtom 500 kusov z každého druhu. Ak objednávateľ vyhlási, že uvedené vzorky zodpovedajú účelu diela, je zhotoviteľ oprávnený a zároveň povinný dielo vyhotoviť výlučne s použitím takých zložiek diela, ktoré boli použité v testovacej vzorke. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o dielo - bola stanovená doporučená receptúra nápojov. Podľa Prílohy č. 2 k Zmluve o dielo bolo určené: časti diela a subjekt zodpovedný za ich dodanie. V prílohe č. 2 je výslovne uvedené, ktoré časti diela dodá žalobca. Žalobca bol zodpovedným subjektom za dodanie bázy, cukor, kyselina citrónová a pod. Žalovaný opätovne poukazuje na prílohu č. 1 kde je výslovne uvedené, že zloženie produktu je len na základe doporučenej receptúry a v prílohe č. 2 je výslovne uvedené, ktoré časti resp. komponenty dodá žalobca. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný výšku zľavy z ceny diela žiadnym spôsobom nerozporoval a neuviedol k tejto výške žiadne námietky. 20. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že sa nestotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie. Žalobca pri výpočte náhrady škody podľa emailu zo dňa 18.03.2018 konštatuje: „...Vo výpočte sa jedná dohromady o 14006 kusov fliaš ..., z oboch príchutí sa nám podarilo predať 539 fliaš“. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nezvládol výzvy moderného predaja, nevypracoval si marketingovú analýzu - informácie a prieskum o trhu v lokalite, odhad rozsahu dopytu po produkte, formy reklamy, konkurencia, nemal vypracované marketingové ciele, zrejme nemal vedomosť o trhových segmentoch: tvorba cien, cieľová skupina zákazníkov, nevyhodnotil si výhody oproti konkurencii, zrejme nemal vypracovanú SWOT analýzu a pod. Ak žalobca vyčíslil náhradu škody vo výške nepredaných 13500 kusov fliaš, žalovaný bol toho názoru, že žalobca mu mal vrátiť predmet zmluvy o dielo. „Ak vôbec vznikla žalobcovi škoda, nie je tu daná - príčinná súvislosť s údajným porušením povinností žalovaného, nie je preukázané porušenie povinností žalovaného zo zmluvy o dielo.“ Žalobca nepredložil k žalobe dôkazy v zmysle § 132 ods. 3 CSP. Zľava uplatnená žalobcom má byť totožná s nepredanými 13500 kusmi fliaš. Bolo teda povinnosťou žalobcu predložiť dôkaz, že skutočne nepredal tento počet fliaš, resp. mal ich vrátiť žalovanému. Podľa článku V. bod 3 cit. zmluvy - objednávateľ je oprávnený vytknúť zjavné vady diela do troch pracovných dní od prebratia diela. Bolo preukázané, že žalovaný v mesiaci január 2018 dodal žalobcovi predmet plnenia. Žalobca bol prítomný pri realizácii predmetu zmluvy, mal možnosť skontrolovať, si či dielo spĺňa vlastnosti, ktoré sám určoval. Túto skutočnosť mohol žalobca zistiť najneskôr aj 08.01.2018. Žalovaný je toho názoru, že súd nemal priznať žalobcovi uplatnenú zľavu z ceny resp. náhradu z ceny, keď si žalobca túto povinnosť nesplnil. Namietal žalovaný, že okresný súd zároveň priznal žalobcovi aj príslušenstvo - úroky z omeškania 8% ročne od 20.03.2018. Žalobca v podanej žalobe nežiadal zaplatiť úroky z omeškania v uvedenej sume, túto výšku uplatnil na pojednávaní dňa 14.04.2022. Podľa § 397 Obchodného zákonníka premlčacia doba je 4 roky. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania dňa 14.04.2022, teda po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný z tohto dôvodu vznáša námietku premlčania. V žalobnom návrhu nie je popísaný logicky a systematicky zistený skutkový stav, žalobca nevymedzil relevantné právne normy, ktoré je potrebné aplikovať na predmet konania. Navrhol zmenu napadnutého rozsudku v zmysle § 388 CSP tak, že žaloba bude zamietnutá. 21. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v odvolaní žalovaného sú v prvej časti len formálne označené viaceré odvolacie dôvody, avšak z podania vôbec nie je zrejmé, akými konkrétnymi vadami v rámci postupu súdu (vady konania) alebo jeho rozhodnutia (vady rozhodnutia) by mali byť uvedené odvolacie dôvody naplnené. Odvolanie obsahuje len všeobecne formulované tvrdenia a výhrady, bez toho, aby boli priradené pod konkrétny odvolací dôvod s náležitým vysvetlením, akým spôsobom je tento odvolací dôvod podľa názoru žalovaného naplnený, čo spôsobuje neurčitosť a zmätočnosť podania. Podľa žalobcu odvolanie žalovaného z tohto dôvodu nespĺňa náležitosti požadované v § 363 CSP. Nie je predsa úlohou odvolacieho súdu, aby neurčito a všeobecne formulované výhrady žalovaného k prvostupňovému rozhodnutiu priraďoval pod hromadne označené odvolacie dôvody. Žalobca k veci zároveň uviedol, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v oboch výrokoch a rozhodnutie súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo považuje za správne a zákonné. Zároveň žalobca odkazuje na všetky svoje doterajšie písomné podania v tomto konaní, na priebeh pojednávania na súde prvej inštancie a na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na základe čoho je zrejmá správnosť a zákonnosť výrokov rozsudku. Žalobca považoval za pomerne problematické relevantne reagovať na podané odvolanie, nakoľko žalovaný len veľmi neurčito formuluje svoje výhrady, pričom ani nie je zjavné, v akom rozsahu sú tieto výhrady reakciou na rozsudok a jeho odôvodnenie a v akej časti sú len neustálym opakovaním tých istých tvrdení žalovaného, ktoré sa nachádzajú v každom z jeho doteraz vyprodukovaných podaní, a to bez ohľadu na to, o aké podanie v tejto veci išlo a s ktorými sa už súd dôsledne vysporiadal v odôvodení rozsudku. Pokiaľ išlo o výhradu, že prvoinštančný súd mal na konaní vypočuť žalovaného, tak okresný
súd sa s touto otázkou dôsledne vysporiadal v ods. 6. rozsudku, pričom s touto argumentáciou sa aj žalobca v plnej miere stotožnil. Žalovaný sa bez akéhokoľvek dôvodu na pojednávanie nedostavil, čím teda nevyužil svoje právo sa k veci vyjadriť aj osobne prostredníctvom výsluchu. Bolo by nanajvýš nehospodárne odročiť pojednávanie len kvôli výsluchu žalovaného, a to najmä za situácie, kedy žalobca nesporne preukázal dôvodnosť podanej žaloby a uplatneného nároku. Súd prvej inštancie konal v súlade s princípom procesnej ekonómie, ako aj s požiadavkou artikulovanou v § 157 CSP tak, aby vec mohol rozhodnúť v rámci prvého pojednávania. Pokiaľ išlo o časti odvolania, týkajúce sa toho, akým spôsobom prebiehala výroba nápojov a či sa mohol žalovaný odchýliť od výrobného postupu stanoveného zmluvou o dielo, tak ide o tvrdenia, s ktorými sa z hľadiska ustálenia skutkového stavu a aj následného právneho posúdenia súd prvej inštancie relevantne vysporiadal, odkázal žalobca na ods. 17. až 20. rozsudku, s ktorými sa v plnej miere stotožnil. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že „nie je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody“, tak prejednávaný spor sa netýkal zodpovednosti za škodu, ale týka sa žalobcom uplatnenej zodpovednosti za vady. Zodpovednosť žalovaného za vady plnenia zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bola vykonaným dokazovaním riadne preukázaná, s čím sa (t.j. s jednotlivými predpokladmi tejto zodpovednosti podľa obchodného práva) veľmi precízne vysporiadal súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že išlo o zjavné vady, tak považoval žalobca za potrebné upozorniť, že nesporne išlo o vady skryté, nakoľko nedodržanie receptúry pri výrobe nápojov nie je možné zistiť pri prevzatí tovaru. Aj s touto skutočnosťou sa prvostupňový súd riadne vysporiadal v rámci odôvodnenia rozsudku v ods. 22. napadnutého rozsudku. „Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že si žalobca včas neuplatnil úroky z omeškania, a preto došlo k premlčaniu tohto nároku, tak žalobca poukazuje nato, že si tento nárok uplatnil už v samotnej žalobe. Výška úrokov z omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch (ak nie je dohodnuté inak) vyplýva zo zákona (§ 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka). Aj s touto otázkou sa súd prvej inštancie kvalifikovane vysporiadal v bode 25 odôvodnenia rozsudku. Námietku premlčania žalovaného preto považujeme za nedôvodnú. Na základe uvedeného považujeme odvolanie podané žalovaným za nedôvodné“ a prvostupňový rozsudok za zákonný a predvídateľný výsledok konania zodpovedajúci hmotnoprávnemu nároku žalobcu, ktorý bol v konaní náležité preukázaný.
22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaným a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom, za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/115/2022-141 zo dňa 10.02.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenie rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline, v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
24. Primárne krajský súd vzhľadom k odvolaniu žalovaného poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci vyjadrené v podanom odvolaní zo dňa 15.7.2022 (č.l. 117 a nasl. spisu). Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Ak boli súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporoval, tak tieto sa zákonite bez ďalšieho nemohli stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu nebol zákonný priestor, ak v zmysle § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) § 379 CSP.
25. Odvolací súd uvádza, že mal spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu, ktorý má zákonom vyžadované náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal so skutkovými ako aj právnymi okolnosťami, na v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie uviedol právnu úpravu, ktorú aplikoval. Okresný súd zrozumiteľným a jasným spôsobom vyjadril skutkové zistenia, právne závery, ktoré zdôvodnil a k podstatným okolnostiam sporovej veci sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril.
Aj v zmysle už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva, že ak všeobecný súd stručným a zrozumiteľným spôsobom odôvodní svoje rozhodnutie a vysporiada sa s podstatnými okolnosťami súdenej veci, je z tohto hľadiska jeho rozhodnutie riadne odôvodnené, k čomu došlo aj v danej sporovej právnej veci.
26. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
28. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
29. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Krajský súd za aplikácie § 379, § 380 ods. 1 CSP uvádza, že podľa podaného odvolania žalovaným bol napádaný rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd, po vykonaní odvolacieho prieskumu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia okresného súdu, na dotvrdenie správnosti prijatých záverov okresného súdu, považoval za podstatné zodpovedať na odvolacie otázky žalovaného majúce význam pre rozhodnutie vo veci.
30. Okresný súd vykonal v intenciách sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu a je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti a dá odpoveď na kľúčovú odvolaciu argumentáciu.
31. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalovanému ako sporovej strane možnosť aktívnej účasti a právo žalovaného na označenie navrhovaných dôkazov bolo žalovaným zrealizované. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane (§ 185 ods. 1 CSP). Vadou konania sa rozumie len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K takejto vade konania okresným súdom podľa odvolacieho súdu nedošlo.
32. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného, vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, ešte odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
33. Z obsahu podaného odvolania je možné prijať záver, že žalovaný okrem iného namietal i nesprávny procesný postup okresného súdu. Odvolací súd, preto vychádzal i zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozhodnutia zo dňa 28.2.2019, sp.zn. 2Cdo/225/2018, v zmysle ktorého „...Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, potom už „postupom súdu“ zásadne nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol.“ Odvolací súd, vychádzajúc primerane a podporne a v intenciách predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu, po vykonaní odvolacieho prieskumu nemohol konštatovať, že by zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu procesnému postupu, resp. porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
34. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
35. Z výsledkov vykonaného dokazovania vo vzťahu k obrane žalovaného, uplatnenej v relevantnom štádiu konania vyplýva, že podľa zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal vyhotoviť dielo výlučne podľa zloženia určeného v prílohe č. 1 k tejto zmluve s použitím zložiek diela odsúhlasených objednávateľom (čl. V bod 4 zmluvy). V Prílohe č. 1 k zmluve o dielo je uvedená doporučená receptúra nápoja, ktorá zakotvuje, v akom množstve majú byť jednotlivé zložky pri výrobe nápojov použité a túto receptúru bol žalovaný pri výrobe nápojov povinný dodržať. Nie je významné, že podľa prílohy č. 1 k zmluve má ísť o „doporučenú“ receptúru, pretože z komplexného posúdenia ustanovení zmluvy ako celku jednoznačne vyplýva, že množstvo jednotlivých zložiek malo byť zachované podľa prílohy č. 1 k zmluve. Z čl. V., bod 4 zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa zaviazal vyhotoviť dielo výlučne podľa zloženia určeného v prílohe č. 1 k tejto zmluve. Takisto aj z čl. II bod 1 zmluvy vyplýva, že dielom sú nápoje podľa prílohy č. 2 k tejto zmluve, ktorých zloženie bude zodpovedať zloženiu určenému v prílohe č. 1 k tejto zmluve. Jedinú výnimku prestavuje čl. V., bod 1. zmluvy, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal vyhotoviť dielo v druhoch a množstve určenom žalobcom na základe písomnej objednávky, s možnosťou úpravy po vzájomnej dohode. Existenciu takejto vzájomnej dohody bol povinný žalovaný preukázať. Tvrdenie žalovaného, že zástupca žalobcu určoval, v akom pomere budú použité jednotlivé komponenty na výrobu diela, žalobca popieral, tvrdil, že receptúra stanovená v zmluve bola záväzná a obaja konatelia žalobcu nemajú odborné znalosti na to, aby mohli receptúru akýmkoľvek spôsobom upravovať. Toto tvrdenie žalovaného zostalo nielen podľa okresného súdu, ale i podľa odvolacieho súdu len v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný nepreukázal, žeby došlo medzi zmluvnými stranami k vzájomnej dohode o zmene receptúry zakotvenej v prílohe č. 1 k zmluve. Záver okresného súdu, že je nelogické, aby konateľ žalobcu akýmkoľvek spôsobom upravoval receptúru a použitie jednotlivých komponentov, keďže na etikete nápoja sa vyznačuje množstvo jednotlivých zložiek, napr. kofeínu, cukru, ktoré musí zodpovedať skutočnému množstvu jednotlivých komponentov nápoja, bol podľa odvolacieho súdu správny. V súlade s okresným súdom i odvolací súd uvádza, že žalovaný bol pri výrobe nápoja povinný dodržať receptúru v zmysle zmluvy a nebolo preukázané, že by sa mohol na základe výslovného pokynu žalobcu, po ich vzájomnej dohode, od tejto odchýliť. Ak žalovaný pri výrobe týchto dvoch nápojov použil menšie množstvo bazy ako stanovuje receptúra podľa prílohy č. 1 k zmluve, tak došlo tým k
odchýlke od kvalitatívnych podmienok diela, čo v zmysle článku II., bod 7 zmluvy predstavuje vadu diela. Keďže žalovaný pri výrobe nápojov nedodržal výrobný postup a v zmluve stanovenú receptúru pri výrobe nápojov tým, že použil menšie množstvo bazy, ako v zmysle receptúry mal, spôsobil, že dielo malo vady, za ktoré žalovaný zodpovedá. Nedodržanie výrobnej receptúry preukazuje i to, že v obidvoch nápojoch sa nachádzalo menšie množstvo kofeínu, ako mali obsahovať. Žalobca tvrdil, že hodnota kofeínu v nápoji mala byť 26 mg/100 ml, čo žalovaný nerozporoval, preto toto tvrdenie považoval okresný súd za nesporné, pričom z protokolov o skúškach je zrejmé, že u oboch nápojov bola táto hodnota kofeínu nižšia (vo vzorke nápoja Maté - Granátové jablko sa nachádzalo v prepočte na 100 ml nápoja 13,62 mg kofeínu a vo vzorke nápoja Maté - Cola a pomaranč sa na 100 ml nápoja nachádzalo 17,73 mg kofeínu), čo taktiež preukazuje nedodržanie výrobného postupu žalovaným a v zmluve dojednanú receptúru. Pokiaľ žalovaný namietal výsledky testov, túto námietku vyhodnotil nielen okresný súd, ale i odvolací súd ako nedôvodnú, pretože žalovaný nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že by hodnota kofeínu v nápojoch bola iná, ako vyplýva z výsledkov testov. Žalovaný v podstate nedodržanie receptúry v zmysle zmluvy nepopieral, tvrdil však, že pomer použitia jednotlivých komponentov na výrobu nápojov určoval zástupca žalobcu a že pri plnení zmluvy o dielo postupoval výlučne podľa pokynov žalobcu, ktoré tvrdenie žalovaného nebolo v konaní preukázané, tak podľa okresného súdu, ani podľa odvolacieho súdu. Prítomnosť zástupcu žalobcu na mieste plnenia nezbavovala žalovaného povinnosti dodržať receptúru podľa zmluvy pri miešaní nápojov. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu konateľa žalobcu, zástupca žalobcu nebol prítomný pri miešaní a výrobe sirupu.
36. Okresný súd konštatoval, že žalovaný nedodržal receptúru podľa Prílohy č. 1 k zmluve o dielo, a tým sa odchýlil od kvalitatívnych podmienok diela, bez vzájomnej dohody so žalobcom, čo sa v zmysle článku II., bod. 7 zmluvy považuje za vadu diela a za túto vadu zodpovedá žalovaný. Takéto porušenie zmluvy vyhodnotil okresný súd podľa odvolacieho súdu správne, ako podstatné v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože žalobca nemal záujem na takomto plnení zmluvy, čo vyplývalo i z toho, že po zistení vady, vzhľadom na negatívnu spätnú väzbu trhu na ich značku, tieto nápoje na vlastné náklady vylial. S poukazom na § 564 a § 436 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, môže žalobca ako objednávateľ požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru, požadovať odstránenie právnych vád, požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy. Voľba medzi týmito nárokmi patrí žalobcovi, ktorý oznámil žalovanému, že si uplatňuje nárok na zľavu z ceny diela vo výške 2.840,71 Eur. Túto výšku zľavy z ceny diela žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, neuviedol k tejto výške žiadne námietky, preto ju súd považoval za nespornú. 37. Žalovaný v odvolaní namietal, že „Ak žalobca vyčíslil náhradu škody vo výške nepredaných 13500 kusov fliaš, žalovaný toho názoru, že žalobca mu mal vrátiť predmet zmluvy o dielo.“ Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však vyplýva, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zľavu z ceny diela, okresný súd dospel k záveru, že „žalovaný nedodržal receptúru podľa Prílohy č. 1 k zmluve o dielo, a tým sa odchýlil od kvalitatívnych podmienok diela, bez vzájomnej dohody so žalobcom, čo sa v zmysle článku II., bod. 7 zmluvy považuje za vadu diela a za túto vadu zodpovedá žalovaný. Takéto porušenie zmluvy vyhodnotil súd ako podstatné v zmysle § 345, ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože žalobca nemal záujem na takomto plnení zmluvy, čo vyplýva i z toho, že po zistení vady, vzhľadom na negatívnu spätnú väzbu trhu na ich značku, tieto nápoje na vlastné náklady vylial.“ a okresný súd tiež konštatoval, že „S poukazom na § 564 a § 436 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, môže žalobca ako objednávateľ požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru, požadovať odstránenie právnych vád, požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy. Voľba medzi týmito nárokmi patrí žalobcovi, ktorý oznámil žalovanému, že si uplatňuje nárok na zľavu z ceny diela vo výške 2.840,71 Eur. Túto výšku zľavy z ceny diela žalovaný žiadnym spôsobom rozporoval, neuviedol k tejto výške žiadne námietky, preto ju súd považoval za nespornú“, ktoré závery boli odvolacím súdom vyhodnotené ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. Ak potom žalovaný v odvolaní uviedol, že „Ak vôbec vznikla žalobcovi škoda, nie je tu daná - príčinná súvislosť s údajným porušením povinností žalovaného, nie je preukázané porušenie povinností žalovaného zo zmluvy o dielo“, tak odvolací súd mal za to, že uvedenú obranu žalovaného nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mohla myť vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu, ak predmetom konania okresného súdu bol nárok žalobcu na zľavu z ceny diela v dôsledku vadného plnenia žalovaným.
38. Žalovaný v odvolaní vzniesol námietku premlčania teda „že okresný súd zároveň priznal žalobcovi aj príslušenstvo - úroky z omeškania 8% ročne od 20.03.2018. Žalobca v podanej žalobe nežiadal zaplatiť úroky z omeškania v uvedenej sume, túto výšku uplatnil na pojednávaní dňa 14.04.2022. Podľa § 397 Obchodného zákonníka. ... premlčacia doba je 4 roky.“ 39. Primárne potom práve na tomto mieste považoval odvolací súd za podstatné uviesť vo všeobecnosti, že účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občiansko-právnych, obchodných vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynutiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkovo-právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus jura scripta sunt ( teda že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí sa o svoje práva starajú); na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2009, sp.zn. 1M Cdo 8/2008). Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby, stanovenej v zákone pre vykonané práva; zmenené výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľné. Prijaté skutkové a právne závery okresného súdu, v rozsahu tejto odvolacej námietky žalovaného, podľa zistení odvolacieho súdu korešpondujú okolnostiam danej sporovej veci tak, tak ako vyplýva z obsahu spisového materiálu. Okresný súd sa zaoberal všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami a následne v rovine právneho posúdenia interpretácia aplikovaných právnych úprav zodpovedala v celom rozsahu správnemu právnemu posúdeniu. Podľa zistení odvolacieho súdu takto formulovaná námietka žalovaného nebrala vôbec do úvahy závery okresného súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto rovine, najmä v jeho odseku 25., preto odvolací súd nemal priestor na odklon od záverov vyslovených okresným súdom a vznesená námietka nemohla byť vyhodnotená ako relevantná.
40. V odvolaní žalovaný namietal, že v konaní navrhoval, aby okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa spoločnosti, resp. príslušného pracovníka žalovaného na preukázanie skutočnosti, že žalobca aktívne spolupracoval pri predmete plnenia a bol to on, ktorý realizoval zmiešanie jednotlivých dávok produktu, ktorý návrh na dokazovanie bol zamietnutý. Odvolací súd uvádza, že súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 22/2017 z 19. decembra 2017) .
41. Záverom zhŕňajúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil odvolateľom namietané skutočnosti v odvolaní. Na základe preskúmaného postupu konania pred okresným súdom odvolací súd dospel k záveru, že nebolo zistené, že by sa zasahovalo do výkonu práv žalovaného spôsobom, ktorý by porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Preto bolo nevyhnutné vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania uskutočneného okresným súdom ako z relevantného základu pre posúdenie relevantnosti obrany žalovaného na to, aby vo vyvolanom odvolacom konaní krajský súd posúdil odvolacie dôvody žalovaného, nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie. Okresný súd sa vyjadril k podstatným okolnostiam sporovej veci, k podstatným dôkazom, a preto nebol zistený dôvod na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch ani na jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie. Z napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že správne na základe
výsledkov vykonaného dokazovania posúdil existenciu zmluvy ako základného rámca záväzkovo- právneho vzťahu medzi sporovými stranami. V tejto časti nie je žiadúce, aby opakovane boli zopakované závery, ktoré vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, na ktoré sa v tejto časti odvolacím súdom cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje.
42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie, a to vo výroku vo veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania. V podrobnostiach odkazuje za primeranej aplikácie § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 43. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o ani nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania.
44. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na vyhovenie žalobe na základe procesného útoku žalobcu (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri II. ÚS 37/2001).
45. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.