Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Co-221-2014.pdf
PDF · 80.92 KB
Case nature
Subarea
5Co/221/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: V. X., bytom O. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 58,68 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 21C/71/2013 - 34 zo dňa 19. decembra 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu čo do veci samej o d m i e t a .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Vedľajší účastník na strane odporcu j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa vo výške 19,61 Eur, advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 58,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.08.2010 do zaplatenia a súčasne ho spolu s vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho strane zaviazal zaplatiť navrhovateľovi aj náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 58,58 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 504, § 506, § 365 a § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka a ust. § 115a ods. 2 O.s.p., keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne. Odporcovi v zmysle citovaných ustanovení zákona vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu, preto súd prvého stupňa jeho návrhu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vychádzajúc z uvedeného uložil odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane povinnosť zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu sumu 16,50 Eur ako náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,58 Eur za 2 úkony právnej služby po 16,60 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej), k tomu režijný paušál 2 x 7,81 Eur a 20% DPH 4,88 Eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť, návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu právneho zastúpenia vo výške 49,05 Eur. Náhradu trov odvolacieho konania si vedľajší účastník neuplatnil. Na základe listinných dôkazov obsiahnutých v spise mal za to, že navrhovateľ v predmetom konaní vymáha súdnou cestou právo na zaplatenie pohľadávky po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nakoľko prvý krát mohol vykonať svoje právo a vymáhať uplatnenú sumu dňa 21.08.2010, teda deň nasledujúci po dni, kedy právny predchodca navrhovateľa odstúpil od Zmluvy o pôžičke č. 11181332, uzatvorenej dňa 17.05.2007. Túto zmluvu označil za spotrebiteľskú, preto ju považoval za potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a konštatoval, že nie pochýb o tom, že v prípade odstúpenia ide o vznik bezdôvodného obohatenia, čo jasne vyplýva z ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na záver uviedol, že v prebiehajúcom konaní vznáša námietku premlčania a žiada odvolací súd, aby vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,57 Eur, pozostávajúcich z jedného úkonu právnej služby vo výške 19,92 Eur s DPH a režijného paušálu vo výške 9,65 Eur s DPH. Navrhovateľ zastával názor, že vedľajší účastník v prejednávanej veci nie je oprávnený na podanie odvolania, keďže toto právo mu vychádzajúc z ust. § 201 O.s.p. prislúcha iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. Nakoľko však medzi odporcom a Združením zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, odvolanie vedľajšieho účastníka je možné považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 9Co/259/2012, Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 5Cob/17/2012, Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 9Co/170/2012 a Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co/288/2012. Navrhovateľ v tejto súvislosti zároveň poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. júna 2012 sp. zn. 6 Cdo 30/2012, v ktorom dovolací súd zdôraznil dispozičnú zásadu ovládajúcu odvolacie konanie. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, navrhovateľ dôvodil, že vedľajší účastník nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, keďže nejde o úkon procesný, ale o úkon hmotného práva. Vychádzajúc z uvedeného vyjadril presvedčenie, že súd prvého stupňa na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom nemal prihliadať, nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba. Rovnako zdôraznil, že uplatňovaný nárok nie je premlčaný, nakoľko navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade všetkých splátok jednorazovo ku dňu 20.08.2010. V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia podľa názoru navrhovateľa dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu zmyslu a inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia. V danej súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012.
Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku súdu prvé stupňa, zaoberal sa prípustnosťou podaného odvolania. Z odvolania vedľajšieho účastníka nepochybne vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa napadol v celom rozsahu, teda nielen čo do výroku o náhrade trov konania, ale aj čo do veci samej.
Podľa ust. § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Z citovanej procesnoprávnej úpravy vyplýva, že samostatným procesným právom podať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie, nezávislým od postoja, vôle a úkonov (hlavného) účastníka konania, disponuje vedľajší účastník výlučne v prípade, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a ním podporovaným vedľajším účastníkom. Takúto procesnú úpravu odôvodňuje snaha zabrániť tomu, aby vedľajší účastník čelil dôsledkom vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania bez možnosti ovplyvniť výsledok konania aj podaním odvolania proti vôli účastníka konania, ktorého v konaní podporuje. V prejednávanej veci však nemožno konštatovať, že by išlo o situáciu upravenú v ust. § 201 druhá veta O.s.p., teda že by z právneho predpisu vyplýval určitú spôsob vyrovnania vzťahu medzi združením na ochranu spotrebiteľov ako vedľajším účastníkom a odporkyňou, pričom obdobné práve posúdenie vyslovil aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. februára 2013. Ako však zdôraznil dovolací súd, ust. § 201 druhá veta O.s.p. v spojení s ust. § 93 O.s.p. nemožno vykladať tak, že vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba za uvedeného predpokladu (teda že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom). Z uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že podľa ustáleného názoru rozhodovacej praxe je legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odvolania vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať odvolanie, alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka neodmietol udeliť svoj súhlas. Neudelenie takéhoto súhlasu zo strany účastníka vedie k neúčinnosti odvolania podaného vedľajším účastníkom ako neoprávnenou osobou (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 59/2009 zo dňa 30. apríla 2009).
Nakoľko súd prvého stupňa pri prekladaní veci uvedené súvislosti náležitým spôsobom nezohľadnil, odvolací súd vyzval odporcu výzvou zo dňa 07.04.2014, doručenou dňa 17.04.2014, či súhlasí s odvolaním, ktoré proti rozsudku súdu prvého stupňa podal vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane. Napriek skutočnosti, že táto výzva bola odporcovi doručená dňa 17.04.2014, kedy zásielku osobne prevzala jeho manželka, čo má odvolací súd za preukázané z podpísanej doručenky, ktorá má charakter verejnej listiny, odporca v stanovenej lehote 7 dní a ani do dnešného dňa neudelil s odvolaním podaným vedľajším účastníkom na strane odporcu svoj nevyhnutný súhlas.
Za tejto procesnej situácie, keď sa v súdnom spise nenachádza žiadne stanovisko odporcu vyjadrujúce súhlas s odvolaním podaným vedľajším účastníkom čo do veci samej, pričom ani vedľajší účastník vo svojom odvolaní nepreukázal, že by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a odporcom, odvolací súd považoval za potrebné odvolanie vedľajšieho účastníka vo vymedzenej časti odmietnuť.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne čo do veci samej ako podané neoprávnenou osobou podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol a nemohol sa už zaoberať dôvodmi tejto časti odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia čo do veci samej.
Odvolací súd vec v napadnutej časti vo výroku o trovách konania (v ktorej odvolanie vedľajšieho účastníka ako oprávnenej osoby nebolo odmietnuté) preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o náhrade trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. za správny, vychádzajúc z pomeru úspešnosti účastníkov konania, keď navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa dosiahol procesný úspech v plnom rozsahu. Za danej procesnej situácie a pri zohľadnení toho, že v prejednávanej veci nebola zistená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., je aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania aj z pohľadu odvolacieho súdu primeraná, pričom odvolací súd sa s odôvodnením tejto časti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa stotožňuje aj pokiaľ ide o spôsob určenia celkovej sumy náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Okrem toho vedľajší účastník na zdôvodnenie tejto časti odvolania neuviedol žiadne argumenty, ktoré by mohli spochybniť správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania.
Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdený.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní procesne úspešný a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 19,61 Eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.03.2014 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov - vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 8,30 Eur (v danom prípade bolo odvolanie oprávnenou osobou podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu, teda rozhodujúca je suma, ktorú žiadal ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a to trovy právneho zastúpenia prvostupňového konania v celkovej výške 49,05 Eur), k tomu príslušný režijný paušál vo výške 8,04 Eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky a DPH 20 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .