Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/38/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: TAMA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Sladovnícka 15, 917 01 Trnava, IČO: 35 755 440, zastúpeného zástupcom: Procházka & partners, spol. s r. o., so sídlom Búdkova 4, 811 04 Bratislava, IČO: 36 854 948, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému zástupcom Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežatstvo, právna forma: akciová spoločnosť, číslo zápisu: FL-0002.539.075-9, zahraničná osoba konajúca na území SR organizačnou zložkou BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428 - organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, v konaní o zaplatenie 50.422,03 Eur s príslušenstvom, v štádiu konania o odvolaní žalovaného v podaní zo dňa 03.07.2018 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -277 zo dňa 06.04.2018 vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 50.422,03 Eur s príslušenstvom a v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, o späťvzatí žaloby žalobcom po podaní odvolania žalovaného, takto

rozhodol:

Pripúšťa späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -277 zo dňa 06.04.2018, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 50.422,03 Eur s príslušenstvom, paušálnu náhradu nákladov v sume 40,- Eur a v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z r u š u j e a konanie o zaplatenie 50.422,03 Eur s príslušenstvom a paušálnej náhrady 40,- Eur, z a s t a v u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k. -277 zo dňa 06.04.2018 Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ,,okresný súd“) v poradí I. výrokom konanie v časti o návrhu žalovaného zo dňa 25.04.2017, doručeného súdu dňa 27.04.2017 na zastavenie konania Okresného súdu Žilina sp. zn. zastavil; výrokom II. okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50.422,03 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 50.422,03 Eur od 04.08.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov v sume 40,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom III. určil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku okresného súdu (vo výroku II. a III.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v podaní zo dňa 03.07.2018 (č.l. 308 spisu), z dôvodov bližšie špecifikovaných v podanom odvolaní.

3. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -513 zo dňa 09.04.2019 odvolacie konanie vedené pod sp. zn. prerušil do skončenia konania o dovolaní podanom žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. zo dňa 19.09.2018.

4. Z dôvodu, že vo veci podaného dovolania žalovaným bolo rozhodnuté rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. apríla 2020, odpadla prekážka, pre ktorú bolo odvolacie konanie vedené pod sp. zn. (pôvodne vedené pod sp. zn. ) prerušené. Vzhľadom na to krajský súd samostatným uznesením č.k. -647 zo dňa 03.02.2021 rozhodol o pokračovaní v odvolacom konaní.

5. Následne Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -678 zo dňa 09.03.2021 rozhodol tak, že odvolacie konanie vedené pod sp. zn. prerušil do skončenia konania o ústavnej sťažnosti podanej na Ústavný súd SR vo veci porušenia základných práv a slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesením sp. zn. zo dňa 20. novembra 2019, ktoré konanie je vedené pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. .

6. Okresný súd Žilina predkladacou správou č.k. -743 zo dňa 09.03.2022 predložil predmetný spisový materiál krajskému súdu z dôvodu podania žalovaného zo dňa 08.02.2022 (č. l. 697 a nasl.), ktorým žiadal konajúci súd o pokračovanie v prerušenom súdnom konaní. Žalovaný prostredníctvom zástupcu podaním zo dňa 28.04.2022 žiadal, aby krajský súd vo veci konal a rozhodol s poukazom na to, že uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -250 zo dňa 24. marca 2022 odpadla prekážka, pre ktorú bolo odvolacie konanie prerušené. Zároveň žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalobu zamietne ako nedôvodnú a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd zaoberajúc sa podanými návrhmi žalovaného zistil, že o podanej ústavnej sťažnosti, pre ktorú bolo odvolacie konanie prerušené, bolo uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -250 zo dňa 24.03.2022 právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na to Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -758 zo dňa 30.11.2022 rozhodol o pokračovaní v prerušenom odvolacom konaní (pôvodne odvolacie konanie vedené pod sp. zn. ).

7. V priebehu odvolacieho konania žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v podaní zo dňa 19.12.2022, označenom ako ,,Späťvzatie žaloby“ (č.l. 768 spisu) uviedol, že berie podanú žalobu v celom rozsahu späť. Dôvodom bola zásadná zmena v právnom posúdení zložitej a doposiaľ neriešenej otázky právnej problematiky zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a následne Ústavného súdu Slovenskej republiky, a teda stav, v ktorom vzhľadom na viazanosť krajského súdu novým právnym posúdením by bolo pre sporové strany a konajúci súd nehospodárne a neúčelné v konaní ďalej pokračovať. Zároveň súdu navrhol, aby konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa tak, že stranám sporu neprizná náhradu trov konania. Návrh na aplikovanie uvedeného ustanovenia odôvodnil tým, že žalobca v čase podania žaloby svoj nárok opieral o zrejmú a nespornú právnu skutočnosť, a to zánik akéhokoľvek právneho základu pre plnenie poplatkovej povinnosti voči žalovanému, keďže tento základ v podobe vyhlášky ÚRSO č. v dôsledku derogačného nálezu ústavného sudu stratil platnosť a účinnosť. Žalobca svoj nárok považuje naďalej za hmotnoprávne opodstatnený, avšak z dôvodu precedenčnej záväznosti rozhodnutí kasačného súdu a Ústavného súdu SR, je nútený sa súdnej ochrany svojho nároku vzdať. Poukázal na to, že právna doktrína k možnosti súdu uplatniť uvádza ako jednu z okolností tvoriacich dôvod hodný osobitného zreteľa „zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky“. Zaradenie tejto okolnosti medzi dôvody, na ktoré má súd prihliadať pri rozhodovaní o náhrade trov konania, je opodstatnené tým, že existujú právne vzťahy, v rámci ktorých uplatnenie súdnej ochrany jednou stranou nemožno tejto strane pričítať na ťarchu, ak v dôsledku zásadnej a nečakanej zmeny právneho posúdenia je táto strana nútená chrániť svoje záujmy právne späťvzatím žaloby. V tejto súvislosti uviedol, že „zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky“ predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre účely iba v prípade, ak je vec nielen právne zložitá, ale prestavuje aplikačné nóvum, ktorého konečné posúdenie žalobca nemá dôvod predpokladať, a už vôbec nie očakávať. V takých prípadoch je nespravodlivé a neprimerane tvrdé, aby žalobca sa bona fide domáhal svojho nároku, znášal okrem neúspechu v merite veci aj náklady spôsobené tým, že doposiaľ neriešená právna problematika musela prejsť cez štyri súdne fóra, aby sa dospelo k jej vyriešeniu ako zložitej a zároveň novej právnej otázky. Žalobca v danom prípade nemohol predvídať a nemožno mu tak pričítať na ťarchu, že štátny orgán vydal protiústavnú a nezákonnú vyhlášku, ktorú Ústavný súd SR zrušil a že vzniknutú absenciu právneho základu pre poplatkovú povinnosť žalobcu iné orgány štátu nahradili extenzívnym výkladom právnej úpravy, konkrétne nahradením neexistujúceho zmluvného záväzku právnou fikciou sui generis. Ak však súd dospeje k záveru, že ním uvádzané skutočnosti neodôvodňujú postup podľa , navrhol, aby súd

pri rozhodovaní o trovách konania uplatnil moderačné právo a náhradu trov konania pomerne znížil tak, aby predišiel neprimeranej tvrdosti voči žalobcovi. V tej súvislosti dal odvolaciemu súdu do pozornosti, že žalovaný v desiatkach analogických konaní uplatňoval totožné podania a totožnú argumentáciu, nejde teda o prípad, kedy by opakovane vynakladal úsilie o formuláciu svojej procesnej obrany. Žalovaný sa vo veľkom množstve konaní opieral o obsahovo totožné podania, ktorých plnej náhrady sa domáha, akoby v každom konaní boli tvorené takpovediac nanovo, čo svedčí v prospech uplatnenia moderačného práva súdu.

8. Odvolací súd výzvou zo dňa 10.01.2023 (č.l. 773 spisu) vyzval žalovaného podľa , aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí so späťvzatím žaloby s poukazom na ust. , . V prípade jeho nesúhlasu odvolací súd žiadal o uvedenie vážnych dôvodov takého stanoviska. Žalovanému spolu s výzvou krajského súdu bolo doručené aj podané späťvzatie žaloby žalobcom.

9. Žalovaný v reakcii na výzvu krajského súdu v podaní zo dňa 06.02.2023 (č.l. 780 spisu) uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby žalobcu a navrhuje, aby podľa ust. bolo rozhodnuté o pripustení späťvzatia žaloby, aby bol rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -277 zo dňa 06.04.2018 v druhom a treťom výroku zrušený a konanie zastavené s priznaním náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania žalovanému v rozsahu 100%.

10. K návrhu žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu aplikácie ust. - k existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré žalobca vidí v počiatočne stabilnej rozhodovacej praxi na Okresnom súde Žilina a Krajskom súde v Žiline v skutkovo a právne obdobnej veci, ktorá odôvodňovala opodstatnenosť podanej žaloby zo strany žalobcu a v následne zmenenom právnom názore Ústavného súdu SR, žalovaný uviedol, že dôvody, ktoré uviedol žalobca a ktoré by mali odôvodňovať aplikáciu ust. podľa jeho názoru nemajú takýto charakter. Uviedol, že právny názor či už Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR na skutkovo a právne obdobnú vec, ktorá je v rozpore s tým, čo tvrdí žalobca v tomto súdnom konaní, nemôže zakladať dôvod hodný osobitného zreteľa. K otázke aplikácie v konaniach o tzv. G-komponente poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 06.12.2022, v ktorom sa odvolací súd zaoberal argumentáciou žalobcu v skutkovo a právne rovnakej veci, pričom vyjadril názor, že v žalobcom tvrdených okolnostiach nevzhliadol zákonné predpoklady pre použitie moderačného práva, pretože bolo len a výlučne na úvahe žalobcu, či bude v konaní pokračovať a vystaví sa na základe právneho názoru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR prípadnému neúspechu v konaní, a tým i riziku znášania trov konania svojich i protistrany, alebo vezme žalobu späť. K záveru uviedol, že právne východiská konštatované uvedeným súdom sú plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec, keďže ide o vec skutkovo a právne rovnakú.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie , pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a konanie o zaplatenie 50.422,03 Eur a paušálnej náhrady 40,- Eur s príslušenstvom zastavil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

12. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

13. Podľa ust. , súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

14. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd uvádza, že mal splnené podmienky k tomu, aby pripustil späťvzatie žaloby žalobcom, rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a konanie o zaplatenie 50.422,03 Eur s príslušenstvom zastavil. Vyplýva to z toho, že proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -277 zo dňa 06.04.2018 vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 50.422,03 Eur s príslušenstvom a paušálnej náhrade trov 40,- Eur a v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Skôr, ako krajský súd rozhodol o odvolaní žalovaného, žalobca dispozitívnym úkonom, t.

j. úkonom späťvzatia žaloby zobral žalobu späť, pričom žalovaný udelil súhlas so späťvzatím žaloby žalobcom.

15. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

16. V súvislosti s rozhodovaním o trovách súdneho konania odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci ( a ), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie ( ). Zásada úspechu vo veci, ktorá je aj zásadou zodpovednosti za výsledok sporu, charakteristická pre sporové konanie, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený ( ). Ak je rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, resp. nezaviní trovy konania, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila, resp. vznik trov procesne nezavinila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom bola úspešná, resp. procesne nezavinila zastavenie konania, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, resp. nezavinenie zastavenia konania sú teda okolnosťami, ktoré určujú nárok na náhradu trov. Neúspešnej strane, resp. strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, vzniká povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. protistrane.

18. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. Vyššie citované ust. vychádza zo zásady procesného zavinenia, zmyslom ktorej je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.

20. Zo spisového materiálu bolo pre odvolací súd zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 19.01.2017 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 50.422,03 Eur s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania podrobne špecifikovaným v petite žaloby (žalobný návrh v čl. 2 žaloby).

21. V priebehu prvoinštančného konania okresný súd rozhodol uznesením č.k. -198 zo dňa 21.02.2018 o pripustení zmeny žaloby zo dňa 19.01.2017, učinenej podaním žalobcu zo dňa 24.10.2017, ktorým žalobca upravil žalobu v časti výšky úroku z omeškania a dátumu vzniku omeškania z pôvodne uplatneného úroku z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa 22.07.2016 do zaplatenia, na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 04.08.2016 do zaplatenia.

22. V rámci odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 19.12.2022, označeným ako ,,Späťvzatie žaloby“ (č.l. 768 spisu), v súlade s ust. v spojení s zobral žalobu zo dňa 19.01.2017 späť v celom rozsahu, čo dôvodil zásadnou zmenou v právnou posúdení zložitej a doposiaľ neriešenej právnej problematiky zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a následne Ústavného súdu Slovenskej republiky, a teda s poukazom na stav, v ktorom vzhľadom na viazanosť krajského súdu novým právnym posúdením by bolo tak pre sporové strany, ako aj pre súd, nehospodárne a neúčelné v konaní pokračovať.

23. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v prípade, že dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Pri posudzovaní procesného zavinenia použitý výraz ,,zavinenie“

nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany (teda i jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby), eventuálne tiež náhoda a dôsledkom je vznik trov protistrany. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júla 2008 sp. zn. ).

24. V danej sporovej veci žalobca ako dominus litis využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval začatie súdneho konania. V priebehu odvolacieho konania doručil súdu podanie, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, čím prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že tento vzal svoju žalobu späť nezávisle na správaní žalovaného. Vzhľadom k obsahu úkonov späťvzatia (čiastočného a v celom rozsahu) žaloby žalobcom bolo potrebné konštatovať, že žalobca z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené (primerane judikát Rc 49/1993 - uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 27. októbra 1992, podľa ktorého právnej vety ..„ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa ust. druhá veta , z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania).

25. Vzhľadom k tomu, že žalobca v podaní zo dňa 19.12.2022, označeným ako ,,Späťvzatie žaloby“ navrhol postup podľa ust. , t.j. uplatnenie moderačného práva súdom, krajský súd považoval za potrebné uviesť celú citáciu tohto zákonného ustanovenia.

26. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Z vyššie citovaného znenia je zrejmé, že jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Nepochybne musí ísť o celkom výnimočný prípad. Zákon, a to nedefinuje dôvody hodné osobitného zreteľa a je vždy ponechané na posúdenie tej - ktorej sporovej právnej veci, či takéto dôvody tu boli dané, aby mohlo byť súdom aplikované ust. . Vyhodnotenie existencie alebo neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je preto ponechávané na posúdení súdu. Už na základe ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, alebo aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Aplikácia preto môže byť založená len na výnimočnosti okolnosti sporu alebo pomerov na strane účastníkov. Krajský súd zdôrazňuje, že aplikácia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

28. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému videl žalobca primárne v okolnostiach danej veci, teda v tom, že k späťvzatiu žaloby pristúpil na základe zmeny v právnom posúdení jeho nároku, ku ktorej došlo v dôsledku rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Žalobca uviedol, že pri podaní žaloby vychádzal zo zrejmej a nespornej právnej skutočnosti, o ktorú oprel svoj nárok, a to zo zániku akéhokoľvek základu na plnenie poplatkovej povinnosti voči žalovanému (poplatok za prístup k distribučnej sústave), keďže tento základ v podobe vyhlášky ÚRSO č. v dôsledku derogačného nálezu Ústavného súdu SR stratil platnosť a účinnosť. V čase podania žaloby považovali okresné a krajské súdy nárok žalobcu v podobe, v akej ho uplatnil, za plne opodstatnený v desiatkach analogických konaní. Svoj nárok považuje naďalej za hmotnoprávne opodstatnený, avšak v dôsledku precedenčnej záväznosti rozhodnutí kasačného súdu a Ústavného súdu SR, v spojení s požiadavkami procesnej ekonómie konania, je nútený sa súdnej ochrany svojho nároku vzdať.

29. Podľa , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

30. Podľa , podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

31. Krajský súd pri posudzovaní výnimočnosti okolností sporu vychádzal aj z vyššie uvedeného článku v spojení s Čl. 2 ods. 1 s dôrazom na to, že žalobca doručením žaloby na Okresný súd Žilina dňa 24.01.2017 vyvolal spor, v ktorom sa domáhal svojho práva, súdnej ochrany. Svoje právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky voči žalovanému uplatnil v súlade s podmienkami o súdnej ochrane, ktoré vyplývajú z . Voči nároku uplatnenému žalobcom sa žalovaný rovnako v súlade s podmienkami o súdnej ochrane v rámci prostriedkov procesnej obrany bránil námietkou jeho nedôvodnosti, a to nielen vo vyjadrení zo dňa 25.04.2017, ale aj v priebehu celého prvoinštančného konania ako aj v podanom odvolaní zo dňa 03.07.2018 a následných vyjadreniach, v ktorých poukazoval na právne závery vyjadrené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR v obdobných sporových veciach a právne závery vyslovené Ústavným súdom SR v Náleze č.k. -256 zo dňa 14.12.2021 a v uznesení č.k. -250 zo dňa 24. marca 2022.

32. Odvolací súd v súvislosti s tvrdenou výnimočnosťou v okolnostiach danej veci spočívajúcou v zmene právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku poukazuje na názor vyjadrený v uznesení tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 06.12.2022, na ktorý sa žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.02.2023 k späťvzatiu žaloby (č. l. 780 spisu) odvolával. V danom rozhodnutí odvolací súd vyjadril názor ohľadom aplikácie v skutkovo a právne rovnakej veci a zdôraznil základný štrukturálny princíp, sa v civilnom sporovom procese uplatňuje, t. j. systém dvoch strán v kontradiktórnom postavení, v ktorého rámci obe strany vystupujú ako protistrany uplatňujúce v konaní protichodné záujmy, pričom každá strana sa v medziach daných snaží pomocou prostriedkov procesného útoku a obrany docieliť vlastného úspechu a prehry protistrany. Teda každá zo sporových strán háji svoje práva, do ktorých iný nedôvodne zasahuje. To, či ide o dôvodný alebo nedôvodný zásah a v jeho rámci riešenie nastolenej právnej otázky, je na posúdení príslušného súdu, a to v rámci jednotlivých fáz konania, t.j. prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania. Interpretácia a aplikácia zákonov prislúcha všeobecnému súdu, s dôrazom na viazanosť nižších súdov právnym názorom dovolacieho súdu pri výklade a uplatňovaní zákonov, ktoré viedli k rozhodnutiu. Úlohou ústavného súdu, tak ako v tomto prípade, bola kontrola zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s , vo vzťahu k sťažnosťou napadnutým rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ dovolací súd na základe výkladu právnych predpisov dospel k právnemu záveru odlišnému od súdov prvej a druhej inštancie, a to, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, ktorý výklad podľa ústavného súdu má racionálny základ, a preto námietky porušenia základných práv sťažovateľov zhodnotil ako zjavne neopodstatnené, tak uvedené samo o sebe nepredstavuje výnimočnosť okolností sporovej veci. V priebehu celého konania bol žalobca zastúpený advokátom, ktorý využíval prostriedky procesného útoku a bola zrejmá a konzistentná obrana žalovaného, a preto si musel byť vedomý aj prípadného rizika neúspechu v konaní.

33. Krajský súd po posúdení tvrdených skutočností žalobcom nevzhliadol v ním uvedených okolnostiach zákonné predpoklady pre použitie moderačného práva, pretože bolo len a výlučne na úvahe žalobcu, či bude v konaní pokračovať (a vystaví sa na základe právneho názoru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR prípadnému neúspechu v konaní, a tým i riziku znášania trov konania svojich i protistrany) alebo vezme žalobu späť. K prijatému záveru krajským súdom sa poukazuje primerane aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého ...„použitie ust. musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. V opačnom prípade nepriznanie trov súdneho konania je zásahom do práva na súdnu ochranu v zmysle SR“.

34. Ak žalobca dával do pozornosti súdu aj okolnosti spočívajúce v majetkovej a finančnej disponovanosti žalobcu a žalovaného, tak uvádza odvolací súd, že sociálny aspekt patrí medzi prípady, v ktorých možno aplikovať , tu je však potrebné zohľadňovať majetkové pomery oboch strán. Žalobca len tvrdil, avšak nepreukázal, v čom konkrétne spočíva jeho majetkové postavenie oproti postaveniu žalovaného, pričom len všeobecné tvrdenie, že žalobca predstavuje malú firmu, ktorej výnosy sa pohybujú v rádoch desiatkach tisíc eur ročne oproti žalovanému, ktorého výnosy sa pohybujú v stovkách miliónov eur ročne, nebolo pre súd postačujúce. Predsa ustanovenie neslúži ako nástroj, prostredníctvom ktorého by súd zmierňoval, či odstraňoval majetkové rozdiely medzi stranami (primerane rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. ).

35. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na totožnosť použitej argumentácie žalovaného v desiatkach analogických konaní, následkom čoho nemusel opakovane vynakladať úsilie na formuláciu svojej

procesnej obrany, využívanú v podaní žalovaného, krajský súd zvýrazňuje, že v zmysle úpravy rozhodovanie o trovách prebieha v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o nároku na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania (kde patrí aj posudzovanie účelnosti či neúčelnosti uplatnenej argumentácie v konkrétnom súdnom spore), rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Krajský súd tak po posúdení uplatnenej argumentácie konštatuje, že v danej veci nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by malo byť použité ust. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov súdneho konania, a ten tu nebol daný ani okolnosťami veci.

37. V zhrňujúcom závere odvolací súd uvádza, že o nároku na náhradu trov súdneho konania (prvoinštančného a odvolacieho konania) vyvolaným dispozíciou žalobcu so žalobou podľa a , bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , tak, že žalovanému bol voči žalobcovi priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia ( ).

38. Len k úplnosti dodáva odvolací súd, že rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť podľa SR. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť „úspešnému“ účastníkovi náhradu trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním vynaložil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.