Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-502-2013.pdf
PDF · 90.08 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/502/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporkyni I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K. K., P. č. X, za účasti Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5, ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 1.052,10 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/54/2013-133 zo dňa 20.05.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (piaty výrok) m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania v sume 165,70 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov č. 163/66, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania v sume 46,22 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov č. 163/66, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na prerušenie konania zamietol (prvý výrok), návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol (druhý výrok), navrhovateľovi ani odporkyni náhradu trov konania nepriznal (tretí a štvrtý výrok) a náhradu trov konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne (piaty výrok). Výrok o trovách konania odôvodnil okresný súd plným úspechom odporkyne v konaní v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“); keďže s vedľajším účastníkom sa koná ako s účastníkom konania, v prípade víťazstva ním podporovaného účastníka, má tiež právo na náhradu trov konania. Napriek uvedenému okresný súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na to, že vedľajší účastník vystupuje vo viacerých konaniach, v ktorých podáva rovnaké a šablónovité podania bez uvedenia právnych argumentov; vedľajší účastník v podaní cituje zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka a vymenuje spisové značky konaní na iných súdoch, v ktorých má byť vyriešená otázka neprijateľnosti a teda neplatnosti dohody o uznaní záväzku; na základe týchto spomenutých dôvodov (t.j. zákonných ustanovení a vymenovania spisových značiek súdnych konaní) skonštatuje, že dohoda o uznaní záväzku je v rozpore s dobrými mravmi, že nemohlo byť v záujme spotrebiteľa predĺžiť si premlčaciu lehotu, že vedomosť o premlčaní dlhu je sofistikovane skrytá a ide o nekalú obchodnú praktiku veriteľa; žiadnym spôsobom však nekonkretizuje dôvody neplatnosti či nekalosti dohody o uznaní záväzku, t.j. nespochybňuje výšku uznanej sumy, nešpecifikuje záväzok (či vôbec vznikol platne), či bola dohoda uzavretá medzi tými istými účastníkmi
ako aj záväzok a či vôbec boli dohodnuté splátky a podobne; automaticky vznesie námietku premlčania (často) bez uvedenia logických dôvodov, iba z opatrnosti; aj keď pripojí rozhodnutia iných súdov, neupriami pozornosť súdu na právne významné odseky; takéto podanie vedľajšieho účastníka nemá pre súd výpovednú hodnotu. Okresný súd vyjadril názor, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli vynaložené účelne, čím však nespochybnil právo vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastupovať advokátom; súd však musí posudzovať účelnosť vynaložených trov a v tomto prípade neboli trovy právneho zastúpenia vynaložené účelne, keďže odporkyňa sa v konaní bránila sama, a to aj argumentmi, ktoré unikli pozornosti vedľajšieho účastníka; preto okresný súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trovy konania aj keď tento vystupoval na strane úspešného účastníka konania.
Proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka (piaty výrok) podal vedľajší účastník včas odvolanie, ktorým navrhol jeho zmenu. Domáhal sa priznania uplatnenej náhrady trov konania vrátane trov odvolacieho konania. Vytkol okresnému súdu, že neuviedol ustanovenie, podľa ktorého mu nepriznal náhradu trov konania. Poukázal na to, že jeho podania sú formulárové v rovnakom rozsahu ako sú formulárové aj návrhy navrhovateľa, ktorému to okresný súd nevyčíta. Vo vyjadrení uviedol právnu argumentáciu, s ktorou sa dokonca okresný súd v odôvodnení rozsudku stotožnil. Námietku premlčania vzniesol po preštudovaní písomností predložených navrhovateľom a nie z opatrnosti. Rozhodnutie okresného súdu označil za nespravodlivé. Poukázal na to, že jeho vstup do konania si vyžiadal postup navrhovateľa, ktorý podal nedôvodný návrh na začatie konania; podrobne argumentoval, že celá jeho činnosť je zameraná na ochranu spotrebiteľa pred takýmto postupom. Keďže odporkyňa ako spotrebiteľ bola aj jeho zásluhou v prejednávanej veci v plnom rozsahu úspešná vyjadril názor, že mu tiež vzniklo právo na náhradu uplatnených trov konania, keď v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s ním súhlasí a pripája sa k nemu.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s ním nesúhlasí, navrhuje napadnutý výrok rozsudku okresného súdu potvrdiť; uplatnil trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že vedľajší účastník ako právnická osoba s predmetom činnosti ochrana práv spotrebiteľov má byť zo svojej podstaty schopný poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľom v súdnom konaní a nemá sa dávať zastupovať advokátom. Vyjadril názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka neboli vynaložené účelne na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je dôvodné.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia dlžnej sumy 1.052,10 € spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 420,89 € a úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.052,10 € od 29.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu používania kreditnej platobnej karty; navrhovateľ navrhol rozhodnúť vo veci platobným rozkazom. Proti vydanému platobnému rozkazu podal vedľajší účastník po svojom vstupe do konania odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom poukázal na dohodu o uznaní záväzku ako nekalú zmluvnú podmienku a vzniesol aj námietku premlčania; uplatnil si aj náhradu trov konania spolu v sume 165,70 € za dva úkony právnych služieb; odporkyňa vyjadrila súhlas s odporom vedľajšieho účastníka; na výzvu okresného súdu odporkyňa oznámila, že nemala vedomosť o premlčaní dlhu v čase podpisu dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári. Následne na nariadenom pojednávaní napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože predmetný právny úkon uzavrela odporkyňa ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu; výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný; prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013). Na podanie odvolania proti rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, vedľajší účastník súhlas podporovaného účastníka nepotrebuje, pretože takéto rozhodnutie vyznieva priamo v jeho neprospech. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva samostatné procesné postavenie vedľajšieho účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a procesným povinnostiam.
Z citovaného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 O.s.p.) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusí preukazovať svoj právny záujem na jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93
ods. 2 O.s.p. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Súčasne platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Nakoľko zamietnutím návrhu navrhovateľa vzniklo právo na náhradu trov konania odporkyni, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia. Vzhľadom na to, že argumentácia vznesená vedľajším účastníkom na strane odporkyne (ku ktorej sa pripojila aj odporkyňa vrátane námietky premlčania) viedla v konečnom dôsledku k zamietnutiu návrhu, jeho náklady vynaložené na právnu pomoc považoval odvolací súd za vynaložené účelne.
V prejednávanej veci preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 61,41 € (podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) spolu s režijným paušálom v sume 7,63 € a 2. odpor v sume 61,41 € spolu s režijným paušálom v sume 7,63 €, k tomu odmena a režijné paušály v sume 138,08 € zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % v sume 27,62 €, pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je jej platiteľom (č.l. 83 spisu), spolu trovy konania vedľajšieho účastníka v sume 165,70 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.
Pokiaľ navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu konkrétne namietal, že vedľajší účastník musí byť sám schopný zo svojej podstaty poskytovať právnu pomoc, v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu o práve vedľajšieho účastníka dať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť zástupcom z radov advokátov (právo na právnu pomoc), z ktorého vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia; pokiaľ ide o ďalšiu námietku navrhovateľa ohľadom účelnosti vynaložených trov konania, táto podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva zo skutočnosti, že k zamietnutiu návrhu došlo na základe procesnej aktivity vedľajšieho účastníka zastúpeného právnym zástupcom z radov advokátov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka (piaty výrok) s odkazom na § 220 O.s.p. zmenil tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania v sume 165,70 €, keď rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania nepredstavuje prekvapivé rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/112/2013 zo dňa 01.10.2013).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vedľajší účastník na strane odporkyne bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a uplatnil trovy odvolacieho konania. Preto odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania v sume 46,22 €, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby, t.j. podanie odvolania v sume 30,71 € (odmena znížená na polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013, pretože nešlo o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, ale o odvolanie proti výroku o trovách konania, ktorý nestráca
procesnú povahu uznesenia ani v prípade, že je súčasťou rozsudku; vzhľadom na predmet odvolania predstavovala odmena za jeden úkon právnej služby sumu 61,41 € a to podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013) spolu s režijným paušálom v sume 7,81 €; k tomu odmena a režijný paušál v sume 38,52 € zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % v sume 7,70 €, pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je jej platiteľom (č.l. 83 spisu), spolu trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka v sume 46,22 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.