Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/54/2013

Zmenené rozhodnutím 17Co/502/2013
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporkyni I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K. K., P. č. X, za účasti Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5, ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 1.052,10 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/54/2013-133 zo dňa 20.05.2013, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (piaty výrok) m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania v sume 165,70 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov č. 163/66, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania v sume 46,22 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov č. 163/66, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpenom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi I. U., G.. XX. XX. XXXX, K. P. X, K. K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 178, v konaní zastúpenom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1 052,10 Eur s príslušenstvo, takto

rozhodol:

Súd návrh vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15. 08. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1 052,10 Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 03. 2011 medzi postupcom (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 ako postupníkom (ďalej len „navrhovateľ“) postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Právny predchodca navrhovateľa zaslal odporcovi písomné oznámenie o postúpení pohľadávky. Dňa 10. 03. 2004 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcom zmluvu č. 953805. Odporca sa na základe zmluvy zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach. Odporca si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 1 332,10 Eur. Odporca uznal svoj záväzok v dohode o uznaní záväzku. Odporca ešte uhradil sumu vo výške 70,00 Eur štyrikrát dňa 23. 05. 2011, 21. 06. 2011, 15. 08. 2011 a 28. 09. 2011. Dlžná suma predstavuje výšku 1 052,10 Eur. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1 052,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 420,89 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 052,10 Eur od 29. 09. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. - 22 zo dňa 21. 08. 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. - 31 zo dňa 30. 10. 2012, proti ktorému podal vedľajší účastník na strane odporcu odpor doručený súdu dňa 17. 12. 2012, ku ktorému sa vyjadril aj odporca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 20. 02. 2013 tak, že súhlasil s odporom vedľajšieho účastníka.

Podaním doručeným súdu dňa 21. 09. 2012 oznámil vedľajší účastník konania svoj vstup do konania na strane odporcu. Vo svojom podaní doručenom súdu dňa 17. 12. 2012 vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že splatnosť pohľadávky nastala najneskôr v júli 2006 a návrh podal navrhovateľ dňa 15. 08. 2012. Celý nárok je preto premlčaný. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulárom, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné podmienky sú zmluvné podmienky neplatné. Premlčanie dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o premlčaní, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Vedľajší účastník, pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou, navrhol súdu prerušiť konanie do skončenia prejudiciálneho konania vedeného na Súdnom dvore ES Pod č. C-460/12. Prejudiciálnu otázku predložil Krajský súd Prešov uznesením pod sp. zn. . Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s argumentáciou, navrhol vedľajší účastník, aby súd alternatívne v zmysle prerušil konanie a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke: „Či ustanovenia článku 2 písm. a) v spojení s článkom 3. ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien.“ Zároveň vyjadril svoj súhlas tým, aby sa konalo a rozhodovalo aj v jeho neprítomnosti.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20. 02. 2013 uviedol, že súhlasí s odporom podaným vedľajším účastníkom a vo svojom podaní doručenom súdu dňa 07. 05. 2013 uviedol, že v čase podpisovania o splátkovom kalendári a uznaní dlhu nemal vedomosť o premlčaní dlhu, pretože zo strany navrhovateľa nebol o tejto skutočnosti informovaný ani inak upozornený.

Postupom podľa súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti vedľajšieho účastníka, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, výsluchom navrhovateľa a výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žiadosť o vydanie kreditnej karty VÚB a. s. bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa VÚB, a. s. a odporcom podpísaná dňa 10. 03. 2004. Predmetom žiadosti bolo vydanie karty s úverovým limitom 36 000,00 Sk. Právny predchodca navrhovateľa sa s odporcom dohodol na minimálnych mesačných splátkach po 1 200,00 Sk mesačne. Odporca v žiadosti vyhlásil, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami a s Cenníkom a súhlasí s nimi. V žiadosti je tiež uvedené, že prijatím a schválením tejto žiadosti zo strany právneho predchodcu navrhovateľa sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty podľa .

Z predloženej rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 03. 2011 súd zistil, že navrhovateľovi bola postúpená pohľadávka voči odporcovi od postupcu, ktorým bola Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bolo zistené, že bola postúpená pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXX, ktorej stranou bol odporca. Pohľadávka bola vo výške 1 332,10 Eur, z toho suma 1 252,88 Eur istina, suma 37,19 Eur úroky, suma 8,84 Eur sankčné a suma 33,19 Eur poplatky (č. l. 15 spisu).

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 17. 05. 2013 uviedol, že dňa 10. 03. 2004 právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej

karty, na základe ktorej poskytol odporcovi úverový rámec vo výške 1 194,98 Eur. Odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 39,83 Eur (1 200,00 Sk). Z predloženého výpisu z nákupnej karty Halens vyplýva, že odporca čerpal z úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 3 299,48 Eur. Odporcovi boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 321,95 Eur a úrok vo výške 1 345,42 Eur. Súčet debetných operácii tak predstavuje sumu vo výške 4 966,84 Eur. Odporca vykonal úhrady v celkovej výške 2 917,75 Eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje sumu vo výške 2 049,10 Eur. Právny predchodca navrhovateľa postúpil navrhovateľovi pohľadávku vo výške 1 332,10 Eur. Po postúpení odporca uhradil sumu vo výške 280,00 Eur, ktorá bola v plnej výške započítaná na istinu a tak na istine zostala neuhradená suma vo výške 1 052,10 Eur.

Vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol, že trvá na návrhu a písomných vyjadreniach s tým, že zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Odporca dohodu o uznaní záväzku podpísal a bolo tam uvedené aj to, že má vedomosť o premlčaní dlhu. Zákazník je v dohode označený pod číslom XXXXXXX, v zmluve to nie je uvedené. V dohode o uznaní záväzku je uvedený ako veriteľ Consumer Finance Holding a. s. a je pravdou, že s takým veriteľom odporca neuzavrel zmluvu, pretože ju uzatvoril s VÚB, a. s. Dohodu o uznaní záväzku považuje za určitú, pokiaľ ide o špecifikáciu záväzku.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že podpísal zmluvu s VÚB, a. s. Navrhovateľ mu dňa 31. 05. 2011 zaslal dva rovnopisy dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky a požiadal ho o podpísanie. Spolu s nimi bola zaslaná dohoda s tým, že ju musel podpísať, inak by mu neboli umožnené splátky. Odporca pri podpise dohody nevedel, o aký záväzok ide, myslel si, že ide o nejakú kreditnú kartu. Dohodu podpísal, ale z toho dôvodu, že mu bolo povedané, že len za takých okolností môže splácať dlh v splátkach. O tom, o aký dlh ide, sa dozvedel až keď mu prišiel návrh zo súdu. S návrhom nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Jednak suma v uznaní nebola riadne určená a vzniesol aj námietku premlčania. Trovy konania si neuplatňuje.

Z platobnej histórie odporcu (č. l. 109 - 111 spisu) súd zistil, že odporca vyčerpal sumu vo výške 3 299,48 Eur (označené ako „ATM....“ alebo označenie ulice). Súčtom kreditných operácií (označených ako „C“) súd zistil, že odporca spolu zaplatil sumu vo výške 2 917,75 Eur.

Zo žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB, a. s. (č. žiadosti 953805) súd zistil, že účelom tejto žiadosti bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Právny predchodca navrhovateľa mal poskytnúť odporcovi úverový rámec vo výške, ktorý mal odporca splácať v dohodnutých mesačných splátkach vo výške 1 200,00 Sk. Pri podpisovaní žiadosti mal právny predchodca navrhovateľa postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia , pretože konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca bol v postavení spotrebiteľa v súlade s ustanovením . Z uvedených skutočností súd vyhodnotil predmetnú žiadosť ako žiadosť o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval aj príslušné ustanovenia. Na viac sa jedná o žiadosť, ktorá smeruje k uzavretiu zmluvy typovej, pretože je predložená na podpis spotrebiteľovi, ktorý už nemôže ovplyvniť jej obsah.

Zmluva mala byť uzavretá prijatím a schválením žiadosti zo strany právneho predchodcu navrhovateľa podľa ustanovenia , teda ako nepomenovaná zmluva.

Aj napriek dohode o použití , je potrebné na vzťahy v neupravené použiť ustanovenia vrátane osobitných predpisov občianskeho práva, ktorým je v tomto prípade o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“), ktorý upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákona sa nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (). V danom prípade však bol úver poskytnutý bankou formou kreditnej karty, čo

znamená, že na vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporom možno použiť .

Podľa o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty () alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe

a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Ustanovenie upravuje podstatné (obligatórne) náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré takáto zmluva musí mať.

Z pripojenej žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB, a. s. nemal súd za preukázané, že došlo aj k uzavretiu zmluvy. K uzavretiu zmluvy malo dôjsť prijatím žiadosti a schválením tejto žiadosti zo strany právneho predchodcu navrhovateľa. V konaní však navrhovateľ nepreukázal, že došlo k schváleniu tejto žiadosti. Podľa článku II bodu 3 Obchodných podmienok žiadateľ nemá právny nárok na vydanie kreditnej karty. Takúto žiadosť musí schváliť banka, pričom neschválenie žiadosti nemusí odôvodňovať. Z uvedeného potom vyplýva, že právny predchodca oznamuje žiadateľovi to, či bola jeho žiadosť schválená alebo nie. Navrhovateľ však takýto doklad súdu nepredložil. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. To znamená, že keď má písomnú formu návrh zmluvy (v tomto prípade žiadosť) musí mať aj zmluva formu písomnú (v tomto prípade schválenie žiadosti). Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať písomnú formu. Predovšetkým sú to všetky zmluvy o prevodoch nehnuteľností, Písomnú formu musia mať aj zmluvy, o ktorých to ustanovuje zákon, pričom zákon vyžaduje buď jednoduchú písomnú formu alebo sprísnenú písomnú formu, ktorou sa rozumie úradná, teda notárska zápisnica. Základom pre obligatórnu písomnú formu zmlúv môže byť aj dohoda účastníkov. V tomto prípade je rozhodujúca iba dohoda účastníkov. Ak je zákonom alebo dohodou účastníkov určená písomná forma zmluvy, v písomnej forme treba vyhotoviť aj každú zmenu alebo doplnenie takejto zmluvy. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nerešpektovanie dohodnutej písomnej formy má za dôsledok relatívnu neplatnosť zmluvy. Pre písomnú formu zmluvy je potrebné, aby došlo k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na základe uvedeného súd konštatuje, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o poskytnutí kreditnej karty, pretože navrhovateľ súdu nepreukázal a nepredložil písomnú podobu schválenia žiadosti o poskytnutie kreditnej karty, t. j. nedošlo k prijatiu návrhu v súlade s ustanovením a .

Z predloženej dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 06. 06. 2011 bolo zistené, že odporca uznal istinu vo výške 1 262,10 Eur zo zmluvy č. 1162452 bez uvedenia dňa, ktorej pôvodný veriteľ bol Consumer Finance Holding, a. s. Účastníci dohody sa dohodli o splatení záväzku v dvadsiatich štyroch splátkach k 20. dňu v mesiaci po 70,00 Eur mesačne. Prvá splátka mala byť zaplatená dňa 20. 06. 2011 a posledná splátka mala byť uhradená dňa 20. 05. 2013. V bode 3 (forma splatenia záväzku) časť 3. 4 je uvedené, že účastníci dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Takéto uznanie nemožno považovať za platné a majúce za následok predĺženie premlčacej lehoty, pretože odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nevedel o aký záväzok v dohode ide, uviedol, že suma v uznaní nebola riadne určená a vo svojom vyjadrení uviedol, že nemal ani vedomosť o premlčaní dlhu. Potom je veriteľ (navrhovateľ) povinný preukázať, že dlh v čase uznania existoval čo do dôvodu a výšky. Navrhovateľ nevedel súdu preukázať, prečo je zmluva v dohode identifikovaná pod číslom 1162452, keď sa takéto číslo v žiadosti nenachádza, tiež nepredložil súdu dohodu, v ktorej by ako pôvodný veriteľ vystupovala Všeobecná úverová banka, a. s., teda právny predchodca navrhovateľa, s ktorým odporca podpísal žiadosť dňa 10. 03. 2004. V dohode o uznaní bola uznaná celková dlžná suma vo výške 2 265,59 Eur, hoci skutočná dlžná suma bola nižšia, vo výške 381,73 Eur (č. l. 109 spisu) + 70,00 Eur (splátka dňa 23. 05. 2011). Navrhovateľ tak súdu nepreukázal, že v čase uznania záväzku existoval dlh čo do dôvodu a výšky. V konaní tiež nebolo preukázané uzavretie zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o uznaní záväzku nemala za následok predĺženie premlčacej lehoty, keďže nedošlo k platnému uznaniu záväzku, súd sa už nevenoval skúmaniu prijateľnosti podmienok v tejto dohode a nepodrobil ich hodnoteniu v zmysle ustanovenia .

K argumentácii vedľajšieho účastníka súd poznamenáva, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku možno považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere sa súd stotožňuje s tvrdeniami vedľajšieho účastníka, avšak v tomto rozhodnutí sa už bližšie tomu nevenuje, keďže dohodu o uznaní záväzku nepovažuje súd za platne uzavretú z iných dôvodov.

Z platobnej histórie mal však súd za preukázané, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov z kreditnej karty, a teda odporca čerpal finančné prostriedky, ktorú mu poskytol odporca. Keďže však nedošlo k uzavretiu platnej písomnej zmluvy, plnenie, ktoré si právny predchodca navrhovateľa a odporca mali navzájom poskytnúť, možno považovať len za plnenie z neplatného právneho úkonu. Účastníci takéhoto vzťahu sú potom povinní vydať to, čo si navzájom plnili titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, ktorým je žiadosť o vydanie kreditnej karty.

Ako uviedol navrhovateľ (č. l. 110 spisu) odporca vyčerpal celkovo sumu vo výške 3 299,48 Eur. Odporca celkom vrátil finančné prostriedky vo výške 2 917,75 Eur. Potom je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 381,72 Eur. V roku 2011 odporca uhradil ešte aj ďalšie splátky vo výške 280,00 Eur (č. l. 1 spisu), v dôsledku čoho by bol odporca vrátiť navrhovateľovi sumu vo výške 101,72 Eur.

Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania a odporca s touto námietkou súhlasil, preto súd musí prihliadnuť na túto námietku a zistiť, či nedošlo k premlčaniu bezdôvodného obohatenia.

Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy podľa a vzťah súd posúdil ako občianskoprávny vzhľadom na charakter postavenia jeho účastníkov (vzťah dodávateľa a spotrebiteľa), aj na premlčanie použil súd ustanovenia . Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia . Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote (), ako aj v objektívnej lehote (). Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v dvojročnej lehote (subjektívna), t. j. odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa toto právo premlčí v lehote troch rokov (objektívna), s výnimkou práva na vydanie úmyselného bezdôvodného obohatenia.

V posudzovanom prípade je potrebné vyriešiť otázku, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Pre začatie plynutia subjektívnej lehoty v zmysle ustanovenia je rozhodujúci subjektívny moment. Táto vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, pritom musí byť skutočná.

Podľa názoru súdu za tento deň treba považovať najneskôr deň, kedy došlo k poslednej úhrade splátky zo strany odporcu, t. j. dňa 30. 04. 2009 (č. l. 15 spisu). Odvtedy plynie premlčacia lehota, pretože právny predchodca si musel byť vedomý toho, že odporca sa na jeho úkor obohatil, keďže ďalšie splátky už

nezaplatil vôbec. Objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia tak uplynula dňa 30. 04. 2012. Vzhľadom na to, že uplynula objektívna premlčacia lehota, súd už neskúmal subjektívnu premlčaciu lehotu.

Vzhľadom na uplynutie premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia za plnenie z neplatného právneho úkony a vznesenú námietku premlčania súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu, pretože návrh bol na súde podaný dňa 15. 08. 2012, teda až po uplynutí premlčacej lehoty.

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Prerušenie konania podľa predstavuje obligatórne prerušenie konania. Vedľajší účastník konania na strane odporcu navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie prejudicálnej otázky. Prejudiciálna otázka smeruje k zodpovedaniu toho, či možno dohodu o uznaní dlhu skúmať ako doplnok k „hlavnej“ spotrebiteľskej zmluve (zmluva o prenájme) a tým aj podmienky uzavretia takejto doplnkovej zmluvy, t. j. či má súd ex offo skúmať nekalé zmluvné podmienky aj v doplnkoch k spotrebiteľským zmluvám.

Podľa , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Keďže sa súd stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka konania o nekalej obchodnej praktike navrhovateľa pri uzatváraní dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, nemal preukázanú nevyhnutnosť predloženia prejudiciálnej otázky a z toho dôvodu prerušiť konania. Tiež nemal ani dôvod prerušovať konanie do skončenia prejudiciálneho konania prebiehajúceho pod sp. zn. . Preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v spojení s ustanovením , podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal.

Odporca si ako úspešný účastník konania trovy konania neuplatnil, a preto mu ich súd ani nepriznal. Súd poznamenáva, že odporcovi v konaní ani žiadne trovy nevznikli.

S vedľajším účastníkom súd jedná ako s účastníkom konania. Vzhľadom k tomu, že má rovnaké práva ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, ak ním podporovaný účastník konania v spore zvíťazil. Takisto mu je možné uložiť, aby vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatil náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania. V danom prípade bol úspešným účastníkom odporca, na podporu ktorého vedľajší účastník vystupoval. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si trovy konania uplatnil a aj vyčíslil vo svojom podaní doručenom súdu dňa 17. 12. 2012. Vedľajší účastník vystupuje vo viacerých konania, v ktorých podáva rovnaké a šablonovité podania bez uvedenia právnych argumentov. Vedľajší účastník v podaní uvádza (cituje) zákonné ustanovenia , , , a a vymenuje spisové značky konaní na iných súdoch, v ktorých má byť vyriešená otázka neprijateľnosti a teda neplatnosti dohody o uznaní záväzku. Na základe týchto spomenutých dôvodov (t. j. zákonných ustanovení a vymenovania spisových značiek súdnych konaní) skonštatuje, že dohoda o uznaní záväzku je v rozpore s dobrými mravmi, že nemohlo byť v záujme spotrebiteľa predĺžiť si premlčaciu lehotu, že vedomosť o premlčaní dlhu je sofistikovane

skrytá a ide o nekalú obchodnú praktiku veriteľa. Žiadnym spôsobom však nekonkretizuje dôvody neplatnosti či nekalosti dohody o uznaní záväzku, t. j. nerozporuje výšku uznanej sumy, nešpecifikuje záväzok (či vôbec vznikol platne), či bola dohoda uzavretá medzi tými istými účastníkmi ako aj záväzok a či vôbec boli dohodnuté splátky a pod. Automaticky vznesie námietku premlčania (často) bez uvedenia logických dôvodov, iba z opatrnosti. Aj keď pripojí rozhodnutia iných súdov, neupriami pozornosť súdu na právne významné odseky. Súd konštatuje, že nie je viazaný názorom iného okresného či krajského súdu (s výnimkou ustanovenia ). Takéto podanie vedľajšieho účastníka nemá pre súd výpovednú hodnotu. Združenia založené za účelom ochrany spotrebiteľov by mali v konaní vystupovať v ich prospech a mali by chrániť práva spotrebiteľa ako slabšieho účastníka konania, pretože v prevažnej časti spotrebiteľ nemá právne vzdelanie a neraz sa nevie účinne brániť. Ak zákon umožnil vznik združení za účelom ochrany spotrebiteľa, mal tým za cieľ dosiahnuť efektívnu a účelnú obranu, a nie identické a šablonovité podania bez právnej argumentácie. Vzniká tu potom pochybnosť, či vzniknuté združenia skutočne bránia spotrebiteľa alebo len účelne vstupujú do konaní za účelom získania prospechu v podobe prípadných trov konania.

Podľa názoru súdu neboli trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka konania účelne vynaložené, čím však súd nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastupovať advokátom. Súd však musí posudzovať účelnosť vynaložených trov a v tomto prípade neboli trovy právneho zastúpenia vynaložené účelne, keďže odporca sa v konaní bránil sám, a to aj argumentmi, ktoré unikli pozornosti vedľajšieho účastníka. Preto súd ani vedľajšiemu účastníkovi nepriznal trovy konania, aj keď vystupoval na strane úspešného účastníka konania.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné podať odvolanie. ( )

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.