Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_23Co-132-2013.pdf
PDF · 121.01 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/132/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudcov JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci navrhovateľov: 1/ W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., P. XX/XX a 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., P. XX/XX, zastúpených JUDr. Peter Timko, advokát, Nitra, Štefánikova trieda 6, proti odporcom: 1/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., G. XXXX/X, 2/ Aukčný dom, s. r. o., Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 36 253 073, zastúpeného MAĎAR & Partners, s. r. o., adv. kanc., Banská Bystrica, Skuteckého 1, 3/ Piešťanské stavebné bytové družstvo, so sídlom Piešťany, Ružová 8, IČO: 00 678 953, zastúpeného JUDr. Danielou Suchánkovou, advokátkou, Piešťany, Waltariho 7 a 4/ J. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, o určenie vlastníckeho práva k bytu, o určenie neplatnosti dražby, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode bytu a o určenie zmluvy o vykonaní dražby neplatnou, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 5. októbra 2012 č.k. 4C/8/2008-437, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním návrh o určenie, že zmluva o vykonaní dražby uzavretá medzi odporcami 2/ a 3/ pod sp. zn. odporcu 2/ ako Ddr 77/2005 dňa 9.5.2005 je neplatnou, zamietol (I.), návrh o určenie, že dražba vykonaná 10.8.2005 v mieste odporcu 3/ odporcom 2/ na návrh odporcu 3/, ktorá bola osvedčená notárskou zápisnicou sp. zn. NCRIs 36477/2005 je neplatnou, zamietol (II.), návrh o určenie, že zmluva o prevode bytu zapísaného na LV č. XXXX k. ú. Z., byt č. XX o výmere 63,26 m2 na prízemí bytového domu súp. č. XX, P. ul., vchod č. XX, uzavretá 5.5.2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Piešťany pod V 1502/06 medzi odporcom 1/ a odporcom 4/ je neplatnou, zamietol (III.) a návrh o určenie, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu zapísaného na LV č. XXXX k. ú. Z., byt č. XX o výmere 63,26 m2 na prízemí bytového domu súp. č. XX, P. ul., vchod č. XX, zamietol (IV.). Vo výroku V. uviedol, že o návrhu o uloženie povinnosti odporcov 1/ až 3/ zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ titulom nemajetkovej ujmy 16 000 eur a o trovách konania rozhodne konečným rozsudkom.
Rozhodnutie vo veci samej, vo výroku II. o zamietnutí návrhu o určenie neplatnosti dražby z 10.8.2005, odôvodnil ustanovením § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a preklúziou navrhovateľmi uplatneného nároku. Vychádzal z toho, že dobrovoľná dražba, ktorej neplatnosť žiadali navrhovatelia určiť, sa konala 10.8.2005, trojmesačná prekluzívna lehota na podanie návrhu o určenie neplatnosti dražby začala plynúť 11.8.2005 a jej posledným dňom bol 11.11.2005. Keďže navrhovatelia sa domáhali určenia dražby neplatnou až návrhom doručeným súdu 18.1.2006, ich právo na určenie neplatnosti dražby v dôsledku preklúzie práva zaniklo. Výroky I. a III. rozsudku, ktorými žiadali navrhovatelia určiť : zmluvu o vykonaní dražby, uzavretú medzi odporcami 2/ a 3/ pod sp. zn. odporcu 2/ Ddr/77/2005 dňa 9.5.2005 neplatnou (I.) a zmluvu o prevode bytu uzavretú 5.5.2005 medzi odporcom 1/ a odporcom 4/ (III.), odôvodnil ustanovením § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) a absenciou naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach. Vychádzal z toho, že ani vyhovením obom uvedeným návrhom by sa na právnom postavení navrhovateľov nič nezmenilo, v dôsledku výroku II. rozsudku o zamietnutí návrhu na určenie dražby neplatnou, a skúmanie, či pri dražbe (ne)prišlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, by bolo už len v rovine akademických, na rozhodnutie vplyv nemajúcich, úvah. Rozhodnutie vo výroku IV. o zamietnutí návrhu na určenie vlastníctva navrhovateľov k predmetu dražby, odôvodnil logickou nadväznosťou na výrok II. rozsudku a tým, že vlastníctvo k bytu stratili navrhovatelia v dražbe, ktorá je platnou, nakoľko nebola určená neplatnou na návrh podaný v prekluzívnej lehote. Výrok V., ktorým si súd vyhradil právo rozhodnúť o nemajetkovej ujme a o trovách konania samostatným rozhodnutím, odôvodnil ustanovením § 152 ods. 2 O. s. p. a tým, že rozhodol o časti veci výrokmi I. - IV. z dôvodu účelnosti čiastočným rozsudkom a o trovách konania rozhodne konečným rozsudkom.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie navrhovatelia, ktorí žiadali jeho zmenu tak, aby súd určil zmluvu o vykonaní dražby uzavretú medzi odporcami 2/ a 3/ pod sp. zn. odporcu 2/ ako Ddr 77/2005 dňa 9.5.2005 neplatnou (I.), dražbu vykonanú 10.8.2005 v mieste odporcu 3/ odporcom 2/ na návrh odporcu 3/, ktorá bola osvedčená notárskou zápisnicou sp. zn. NCRIs 36477/2005 neplatnou, III. zmluvu o prevode bytu zapísaného na LV č. XXXX k. ú. Z., byt č. XX o výmere 63,26 m2 na prízemí bytového domu súp. č. XX, P. ul., vchod č. XX, uzavretú 5.5.2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Piešťany pod V 1502/06 medzi odporcom 1/ a odporcom 4/ neplatnou, IV. navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu zapísaného na LV č. XXXX k. ú. Z., byt č. XX o výmere 63,26 m2 na prízemí bytového domu súp. č. XX, P. ul., vchod č. XX a V. odporcovia 1/ až 3/ sú povinní zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ z titulu nemajetkovej ujmy 16 000 eur každý v podiele ustálenom v rozsudku. Navrhovatelia v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa vo veci zisteného skutkového stavu. Poukázali na to, že Okresný súd Trnava 10.1.2006 uznesením vyzval navrhovateľov na odstránenie vád podania, na ktoré reagovali navrhovatelia v stanovenej lehote a návrh o určenie vlastníckeho práva z 27.9.2005 doplnili podaním 18.1.2006, čím sa podľa ich názoru odstránil nedostatok pôvodného návrhu a upravil petit tak, že dražba vykonaná 10.8.2005 je neplatná. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia konali tak, ako to nariadil súd vo výzve na odstránenie vád podania z 10.1.2006, preto ani nemohlo prísť k preklúzii práva podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Navrhovatelia podaniami z 18.1.2006 a následne nevzali späť pôvodnú žalobu z 27.9.2005 na začatie konania, ale použili ust. § 95 ods. 1 a 2 O. s. p., t. j. zmenili návrh na začatie konania. Podľa názoru odvolateľov, vada návrhu spočívala v tom, že navrhovatelia v pôvodnom návrhu žiadali určiť, že sú vlastníkmi vydražených nehnuteľností, čo zakladalo vadu žaloby spočívajúcu v tom, že petit žaloby nekorešpondoval s ostatnou časťou žaloby z dôvodu, že okruh účastníkov konania a petit žaloby nekorešpondoval s ostatnou časťou návrhu. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/143/2006, ktorý judikoval, že neurčitosť či nezrozumiteľnosť žalobného petitu nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby. V uvedenom rozsudku Najvyšší súd vyslovil názor, že vadu návrhu na začatie konania (žaloby) nemožno zamieňať za nedostatok v podmienkach konania. Pokiaľ procesný úkon účastníka konania obsahuje zjavnú nesprávnosť, ktorej odstránenie nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu (napríklad rozsiahle dokazovanie), súd je povinný dať účastníkovi možnosť túto nesprávnosť napraviť ďalším procesným úkonom. Opak by bol ničím neodôvodnený, formalistický a svojvoľný postup, ktorý je v rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti reprezentovaným článkom 1 Ústavy SR a ust. § 1 a 117 ods. 1 O. s. p. a tým aj v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukázali tiež na str. 28 odôvodnenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, z ktorého vyplýva, že zamietanie žalôb len preto, že navrhovateľ žiada určiť vlastnícke právo a nie určiť neplatnosť, treba považovať za neodôvodnený formalizmus. Ak je zrejmé z obsahu žaloby, že žalobcovi ide o neplatnosť dražby, zamietnutie žaloby len preto, že v petite absentovalo spojenie „určuje neplatnosť dražby“, sa dá prirovnať až k odmietnutiu spravodlivosti najmä za stavu, že novú žalobu už v trojmesačnej dobe nepodá. Navrhovatelia poukázali na to, že v návrhu 27.9.2005 sa domáhali určenia vlastníckeho práva k bytu z dôvodu neplatnosti dobrovoľnej dražby, čím určite a zrozumiteľne označili spôsob určenia právneho vzťahu, práva. Namietali tiež, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, pretože súd prvého stupňa sa nezaoberal skúmaním, či pri dražbe došlo či nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko by to bolo už len v rovine akademických, na rozhodnutie súdu vplyv nemajúcich úvah. Od podania žaloby do vydania rozsudku bolo niekoľko pojednávaní, v ktorých súd vykonal rozsiahle dokazovanie, či pri dražbe došlo či nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách. Navrhovatelia tiež tvrdili, že k 4.6.2005 voči zákonnému záložnému veriteľovi žiadny dlh nemali a nikdy na pojednávaní, v zápisnici z pojednávaní, resp. na žiadnej listine neexistuje vyhlásenie o tom, že by súhlasili s tvrdením, že mali dlh voči zákonnému záložnému veriteľovi. Poukázali na
ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. Nesúhlasili ani so záverom súdu prvého stupňa, že v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. niet naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nakoľko z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je úplné zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu, nakoľko aj konštantná judikatúra hovorí, že naliehavý právny záujem je daný samotnou žalobou o určenie vlastníckeho práva v dôsledku neplatnej dobrovoľnej dražby podanej v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Odvolatelia upriamili pozornosť aj na odôvodnenie zákonodarcu v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z., z ktorého vyplýva, že predkladateľ nevidí dôvod na duplicitnú úpravu naliehavého právneho záujmu popri § 80 písm. c) O. s. p., pretože naliehavý právny záujem je inkorporovaný v žalobe podľa ods. 2, čo vyplýva z dikcie „osoba dotknutá“ (obdobne porovnaj žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vo vzťahu k § 80 písm. c/ O. s. p.). K návrhu o určení zmluvy o vykonaní dražby uzavretej medzi odporcami 2/ a 3/ neplatnou uviedli, že zmluvu o vykonaní dražby v mene vlastníkov bytov podpísal odporca 3/ nemajúci aktívnu legitimáciu na podpis takejto zmluvy, a preto zmluva o vykonaní dražby je absolútne neplatný právny úkon. Uvedené podľa odvolateľov vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého vzniklo záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov. Uviedli, že v čase výkonu dražby voči záložnému veriteľovi - vlastníkom bytov nemali žiadne nedoplatky a celý dlh vo výške 56 440 Sk, ktorý mali voči záložnému veriteľovi, uhradili už 4.6.2005, preto nebol žiadny relevantný dôvod na výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby 10.8.2005, ktorej účelom bolo uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa. V zmluve o vykonaní dražby uzavretej 9.5.2005 je uvedené, že pohľadávky záložného veriteľa sú vo výške 89 000 Sk splatných k 31.1.2005, čo je výmysel žalovaného 3/, nezakladajúci sa na pravde. Podľa § 16 ods. 10, ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že správca nebol oprávnený vykonať záložné právo, ktoré zo zákona vzniklo v prospech ostatných vlastníkov ako záložných veriteľov. Za daného skutkového a právneho stavu je irelevantné, či navrhovatelia mali voči záložnému veriteľovi dlh alebo nie. Poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/59/2009, z ktorého vyplýva, že aj keď zákona č. 182/1993 Z.z. dáva správcovi možnosť vymáhať nedoplatky, neumožňoval mu bez príslušného splnomocnenia od vlastníkov uzavierať s dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby. Odporca 2/ ako správca mohol zastupovať vlastníkov aj pri výkone záložného práva zriadeného zákonom v prospech ostatných vlastníkov vtedy, kedy mal ich súhlas (§ 3 ods. 8 zákona č. 527/2002 Z. z.). Odporca 3/ nebol v danom prípade vlastníkom predmetu dražby ani záložným veriteľom a ani nebol nimi splnomocnený na uzavretie zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, preto je zmluva o vykonaní dražby uzavretá medzi odporcami 2/ a 3/ neplatnou. Keďže zmluva o vykonaní dražby z 9.5.2005 bola urobená nespôsobilým účastníkom, ide o absolútnu neplatnosť (nulitu) a spočíva v tom, že právny úkon síce existuje, ale jeho právne účinky nenastanú. Pokiaľ by súd vyslovil, že zmluva o vykonaní dražby je absolútne neplatná, v tom prípade by bola absolútne neplatným právnym úkonom aj následná dobrovoľná dražba vykonaná 10.8.2005. Poukázali na to, že súd musí v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Pokiaľ by súd vyhlásil dražbu neplatnou, zanikli by účinky ku dňu príklepu a teda navrhovatelia sa stávajú vlastníkmi nehnuteľností zo zákona, preto súd mohol tento nárok na určenie vlastníctva navrhovateľov k predmetným nehnuteľnostiam zamietnuť len z dôvodu ich bezvýznamnosti. Ak navrhovatelia podali návrh po prekluzívnej lehote, tak nárok na nemajetkovú ujmu je zjavne neopodstatnený a mal byť tiež zamietnutý.
Odporca 3/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 702,61 eur. K tvrdeniu navrhovateľov, že zamietnutie ich návrhu vo všetkých štyroch výrokoch len preto, že žiadali určiť vlastnícke právo k bytu a nie neplatnosť dražby, je neodôvodnený formalizmus a považujú to za odmietnutie spravodlivosti, uviedol, že podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je potrebným, aby súd výslovne určil, že dražba bola neplatná, nie je preto možné domáhať sa, aby súd na základe skutočností a okolností uvádzaných v návrhu, posúdil platnosť alebo neplatnosť vykonanej dražby ako predbežnú otázku a následne na základe toho rozhodol o vlastníckom práve k vydraženému bytu. Z návrhu navrhovateľov, ktorý podali Okresnému súdu Trnava jednoznačne vyplýva, že svojim návrhom sa domáhali určenia svojho vlastníckeho práva k vydraženému bytu, pričom ako pasívne vecne legitimovaného označili nového vlastníka bytu, ktorým sa stal na základe vykonanej dražby odporca 1/. Prvostupňový súd teda správne rozhodol, keď uzavrel, že navrhovatelia sa domáhali určenia neplatnosti dražby až po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie tejto žaloby, ktorá bola v rozhodnom čase trojmesačná a začala plynúť od konania dražby. Na základe tohto
správneho právneho názoru prvostupňového súdu bolo potom nevyhnutné zamietnuť aj ďalšie žalobné petity navrhovateľov označené pod bodom I., III. a IV. rozsudku.
Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1 066,22 eur. Poukázal na ustanovenie § 43 ods. 1 O. s. p., ktorý nemožno vykladať tak, že by súd mal účastníka poučovať o hmotnom práve. Pri takom poučení by nešlo o odstránenie vád podania, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale o návod, ako má účastník v konaní postupovať, aby bol úspešný, čo by zakladalo nerovnosť medzi účastníkmi konania. Poukázal na nález I. ÚS 56/95 Sb., v zmysle ktorého poučovacia povinnosť súdu v zmysle ust. § 5 O. s. p. sa obmedzuje na procesné práva a povinnosti účastníkov. O tom, že poučenie súdu sa nemôže týkať hmotnoprávneho práva, potvrdzuje aj skutočnosť, že súd je petitom návrhu viazaný a nemôže ho meniť, pričom účastníkom nesmie prisúdiť viac než to, čoho sa domáhajú ani uložiť účastníkom iné práva a iné povinnosti ako sú tie, ktoré sú navrhované. V zmysle ustálenej judikatúry v občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto nemôže navrhovateľom priznať viac než žiadal v žalobnom petite (NS SR sp. zn. 1Cdo/70/2010). Z uvedeného dôvodu preto argumentácia navrhovateľov o tom, že súd ich uznesením na doplnenie návrhu a odstránenie vád podania vyzýval, resp. navádzal na zmenu petitu, je v zmysle zákona neprípustná, nakoľko účelom poučovacej povinnosti súdu je odstránenie vád podania, ktoré síce môže mať všetky náležitosti uvedené v zákone, avšak tieto náležitosti alebo niektoré z nich sú uvedené nepresne, neurčite alebo nezrozumiteľne. O tom, že predmetnou výzvou sa súd snažil odstrániť len zjavné nedostatky návrhu spočívajúce v jeho nezrozumiteľnosti a neurčitosti vyplýva aj z podania navrhovateľov z 18.1.2006, ktorým sa domáhali zmeny návrhu na začatie konania, ktoré bolo taktiež postihnuté vadami a preto súd uznesením z 28.2.2006 č. k. 29C/144/2005-75 opätovne vyzval navrhovateľov na odstránenie vád podania, ktoré spočívali najmä v ustálenom okruhu účastníkov konania, ktoré je možné rozšíriť aj po uplynutí prekluzívnej trojmesačnej lehoty. Pokiaľ navrhovatelia odkazujú na judikát NS SR 4Cdo/143/2006 v súvislosti so žalobou navrhovateľov z 26.9.2005, nemožno hovoriť o neurčitosti či nezrozumiteľnosti petitu, nakoľko jasne znie na určenie vlastníckeho práva s tým, že predmetným petitom navrhovatelia jasne a zrozumiteľne označili spôsob určenia právneho vzťahu, ktorý má byť rozhodnutím súdu určený. V zmysle ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom uvedené právo je prekluzívne s počiatkom lehoty odo dňa príklepu licitátora. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú) - NS SR 3Cdo/272/2007, 2 Cdo/66/2008. Pokiaľ dražba bola vykonaná 10.8.2005 a návrh na zmenu návrhu na začatie konania v zmysle § 95 O. s. p. bol súdu doručený až 18.1.2006, nebol podaný v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote odo dňa udelenia príklepu licitátora, čím sa nárok navrhovateľov prekludoval, nakoľko lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách uplynula už dňa 11.11.2005. Pokiaľ doposiaľ nebola dobrovoľná dražba určená neplatnou, platí, že dobrovoľná dražba konaná 10.8.2005 je platná. Keďže k zmene vlastníckeho práva z navrhovateľov na odporcu 4/ prišlo na základe zákona, nemožno poskytnúť určovaciemu návrhu navrhovateľov súdnu ochranu. Nakoľko výrok o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby bol zamietnutý a výroky o určenie vlastníckeho práva sú závislé na úspešnosti výroku o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, určovacím výrokom nemožno priznať súdnu ochranu a je potrebné ich zamietnuť. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že posúdenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nemožno posúdiť formou prejudiciálnej (predbežnej) otázky v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo v samostatnom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie o spornom právnom nároku. V kontexte plynutia trojmesačnej prekluzívnej lehoty nemožno opomenúť ani na jej samotný účel, ktorý spočíva v tom, že po jej uplynutí vydražiteľ predmetnej nehnuteľnosti nadobúda istotu v nadobudnutí vlastníckeho práva a to odo dňa príklepu licitátora.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Predmetom konania je určenie, že zmluva o vykonaní dražby uzavretá medzi odporcami 2/ a 3/ pod sp. zn. odporcu 2/ ako Ddr 77/2005 dňa 9.5.2005 je neplatnou, určenie, že dražba vykonaná 10.8.2005 v mieste odporcu 3/ odporcom 2/ na návrh odporcu 3/, ktorá bola osvedčená notárskou zápisnicou sp. zn. NCRIs 36477/2005 je neplatnou, určenie, že zmluva o prevode bytu zapísaného na LV č. XXXX k. ú. Z., byt č. XX o výmere 63,26 m2 na prízemí bytového domu súp. č. XX, P. ul., vchod č. XX, uzavretá 5.5.2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Piešťany pod V 1502/06 medzi odporcom 1/ a odporcom 4/ je neplatnou a určenie, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu zapísaného na LV č. XXXX k. ú. Z., byt č. XX o výmere 63,26 m2 na prízemí bytového domu súp. č. XX, P. ul., vchod č. XX.
Navrhovatelia 1/ a 2/ (ďalej aj "navrhovatelia") sa podaným návrhom z 26.9.2005 (doručeným 27.9.2005 Okresnému súdu Trnava, ktorý bol miestne príslušným súdom do 31.12.2007) proti odporcovi (neskôr označenému odporca 1/) ako vydražiteľovi domáhali určenia, že sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XX v Z., ako aj spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XX v Z. v spoluvlastníckom podiele 6326/316499-ín v katastrálnom území Z., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Katastrálneho úradu Trnava, Správa katastra Piešťany. Domáhali sa tiež nariadenia predbežného opatrenia, avšak tento návrh neskôr vzali späť a súd konanie o nariadenie predbežného opatrenia uznesením zastavil. Návrh vecne odôvodnili pochybeniami pri dobrovoľnej dražbe, konanej dňa 10.8.2005 (ďalej aj "dražba") na základe zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby uzatvorenej medzi Piešťanským stavebným bytovým družstvom (ďalej aj "PSBD" alebo "odporca 3/") ako navrhovateľom dražby a obchodnou spoločnosťou Aukčný dom, s.r.o. (t. j. odporcom 2/) ako dražobníkom, za účelom výkonu zákonného záložného práva podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "ZVB"). Okrem iného tiež uviedli, že pohľadávka bola uhradená ešte pred vykonaním predmetnej dražby, o čom navrhovateľ dražby dražobníka neupovedomil; pokiaľ by tak urobil, dražobník by musel od samotného výkonu dražby upustiť.
Podaniami z 18.1.2006 (došlými súdu toho dňa) navrhovatelia (v konaní už zastúpení splnomocnencom) požiadali o pripustenie zmeny návrhu spočívajúcej v tom, že namiesto pôvodného určenia vlastníctva (viď zhora) sa domáhali určenia neplatnosti predmetnej dražby. Nakoľko ich podanie bolo postihnuté vadami (nekvalifikovaný návrh, pričom tiež napr. ako odporcov označili iba v záhlaví tohto rozsudku uvedených odporcov 2/ a 3/), súd uznesením z 28.2.2006 č. k. 29C/144/2005-75 vyzval navrhovateľov na odstránenie vád návrhu. Podaniami doručenými súdu dňa 16.3.2006 navrhovatelia ustálili okruh odporcov (odporcovia 1/ až 3/) a upresnili petit návrhu, keď vo veci samej sa opäť domáhali iba určenia neplatnosti predmetnej dražby. Súd uznesením z 27.4.2006 č. k. 29C/144/2005-90 zmenu návrhu v zmysle zhora uvedených podaní navrhovateľov pripustil. Podaniami doručenými súdu 19.5.2008 navrhovatelia rozšírili okruh odporcov o odporcu 4/ Ľuboša Pekaroviča a ďalším podaním uvedeného dňa sa navrhovatelia domáhali náhrady škody (v tomto návrhu sa domáhali určenia neplatnosti predmetnej dražby, určenia, že oni sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, uloženia povinnosti navrhovateľom odovzdať predmetný byt odporcovi 4/ a náhrady škody a nemajetkovej ujmy). Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 4C/8/2008-259 (nová sp. zn. od 1.1.2008 vzhľadom na zmenu vyvolanú zákonom č. 511/2007 Z. z.) z 13.1.2009 zmenu návrhu v zmysle zhora uvedeného podania navrhovateľov pripustil. Navrhovatelia podaním, doručeným súdu 5.8.2010, opäť menili podaný návrh, a to tak, že sa domáhali : 1. určenia neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, uzatvorenej medzi odporcami 2/ a 3/, 2. určenia neplatnosti predmetnej dražby, 3. určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami 1/ a 4/ o predaji predmetného bytu, 4. určenia, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu a 5. uloženia povinnosti odporcom 1/ až 3/ zaplatiť navrhovateľom titulom nemajetkovej ujmy 16 000 eur, každý v podiely ustálenom v rozsudku. Uznesením z 23.8.2012 č. k. 4C/8/2008-424 súd zmenu návrhu v zmysle návrhu z 5.8.2010 pripustil.
Na návrh odporcu 3/ (ktorý je správcom bytového domu súp. č. XX na ul. P. v Z., v ktorom sa nachádza predmetný byt č. XX) odporca 2/ dňa 10.8.2005 vykonal dobrovoľnú dražbu predmetného bytu. Návrh na dobrovoľnú dražbu (vykonanú na základe zmluvy o výkone dobrovoľnej dražby uzatvorenej medzi odporcami 2/ a 3/) podal odporca 3/ z dôvodu nezaplatenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, nezaplatenia úhrad za poskytované služby a plnenia spojené s užívaním predmetného bytu
navrhovateľmi, vrátane nákladov na vymáhanie pohľadávky (ďalej aj spolu ako "pohľadávka"). Táto pohľadávka vlastníkov bytov bola zabezpečená zákonným záložným právom podľa ustanovenia § 15 zákona o vlastníctve bytov.
Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania sporné neboli.
Dobrovoľné dražby upravuje zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len "ZDD").
Navrhovatelia namietali porušenie ZDD vo viacerých smeroch. Odporca 1/ tvrdil, že predmetný byt nadobudol v predmetnej dražbe konanej 10.8.2005 a nakoľko navrhovatelia v predmetnom byte ostali bývať, on od nadobudnutia predmetného bytu platí platby spojené s užívaním bytu, a je preto poškodený. Nechcel mať umŕtvený kapitál a preto predmetný byt predal odporcovi 4/. Odporcovia 2/ a 3/ porušenie ZDD popierali a tvrdili, že dobrovoľná dražba bola vykonaná v súlade so ZDD. Odporca 4/ uviedol, že predmetný byt nadobudol od odporcu 1/ za relatívne nízku cenu, ktorá bola dohodnutá práve pre prebiehajúci spor.
Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 ZDD v znení do 31.12.2007, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby.
Lehota na podanie návrhu o určenie neplatnosti dražby podľa ustanovenia § 21 ods. 2 veta druhá ZDD je lehotou hmotnoprávnou, teda v danej lehote musí byť návrh na súde podaný, nestačí ho len odoslať poštou na prepravu. V prejednávanej veci bola dražba vykonaná 10.8.2005, lehota na podanie návrhu v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZDD začala plynúť 11.8.2005 a jej posledným dňom, kedy bolo možné podať návrh v lehote bol 11.11.2005.
Ako už bolo uvedené, navrhovatelia sa podaným návrhom, doručeným súdu 27.9. 2005, domáhali určenie vlastníckeho práva k bytu, nie však neplatnosti predmetnej dražby. Až podaním, doručeným súdu 18.1.2006, navrhovatelia zmenili návrh tak, že žiadali určiť neplatnosť predmetnej dražby. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia sa domáhali určenia neplatnosti dražby po márnom uplynutí hmotnoprávnej lehoty na podanie takéhoto návrhu v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZDD. Ich právo na podanie návrhu o neplatnosť dobrovoľnej dražby zaniklo v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 veta druhá ZDD a nie je mu možné poskytnúť súdnu ochranu. Vzhľadom k uvedenému, súd prvého stupňa správne postupoval, keď návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti predmetnej dražby zamietol (výrok II. rozsudku).
Navrhovatelia sa tiež domáhali určenia neplatnosti zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby uzatvorenej medzi odporcami 2/ a 3/ a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami v 1/ a 4/ o prevode predmetného bytu a tiež aj určenia, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu. Pred posúdením hmotnoprávnej opodstatnenosti návrhu musel sa súd zaoberať danosťou naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovaných určovacích výrokoch (I. a III.).
Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem.
Určovacou žalobou sa navrhovatelia domáhali vydania autoritatívneho rozhodnutia súdu, že určitý právny vzťah tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však navrhovatelia môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľov je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, že by ukladal splnenie nejakej povinnosti.
Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcami, ktorý je ohrozením právneho postavenia
navrhovateľov a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Vo vzťahu k navrhovaným určovacím výrokom o neplatnosť zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby uzatvorenej medzi odporcami 2/ a 3/ (výrok I. rozsudku) a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami 1/ a 4/ o prevode predmetného bytu (výrok III. rozsudku) odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru o absencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľov, nakoľko ani pri vyhovení ich návrhom by sa na právnom postavení navrhovateľov nič nezmenilo (vzhľadom na výrok II. rozsudku).
Pokiaľ by navrhovatelia včas podali návrh o určenie neplatnosti predmetnej dražby (čo sa však nestalo), súd by ako prejudiciálnu otázku posudzoval aj (ne)platnosť zmluvy o vykonaní dražby. Zároveň je treba uviesť, že pokiaľ by navrhovatelia včas podali návrh o určenie neplatnosti predmetnej dražby a súd by ich návrhu vyhovel, odporca 1/ by sa na základe neplatnej dražby nemohol stať vlastníkom predmetného bytu, čo by malo logický dopad aj na ďalší prevod vlastníctva predmetného bytu, nakoľko platí zásada "nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má". Vzhľadom na neskoré podanie návrhu o určenie neplatnosti predmetnej dražby sa súd prvého stupňa správne už ani nezaoberal skúmaním, či pri tejto dražbe (ne)došlo k porušeniu ZDD, nakoľko by to bolo už len v rovine akademických, na rozhodnutie súdu vplyv nemajúcich, úvah.
Výrok IV. rozsudku (ktorým súd zamietol návrh o určenie, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu) len logicky nadväzuje na výrok II. tohto rozsudku. Za situácie, keď odporca 1/ ako vydražiteľ sa stal vlastníkom predmetného bytu a tento byt následne predal odporcovi 4/ nie je možné určiť, že navrhovatelia sú vlastníkmi predmetného bytu, nakoľko vlastníctvo stratili v predmetnej dražbe a v súčasnosti je jeho nositeľom odporca 4/.
Podľa ustanovenia § 152 ods. 2 O. s. p., rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Časťou prejednávanej veci, o ktorej možno podľa § 152 ods. 2 O. s. p. rozhodnúť tzv. čiastočným rozsudkom, môže byť jednak niektorý z viacerých samostatných nárokov uplatnených v tej istej žalobe, jednak časť toho istého nároku, ktorý je predmetom konania, ale aj nárok proti jednému zo žalovaných v tej istej veci. Podmienkou nie je, aby išlo o nárok so samostatným skutkovým základom (viď R V/1968).
Vzhľadom k tomu, že na rozhodnutie vo výrokoch I. až IV. rozsudku mal súd prvého stupňa dostatočné podklady, rozhodol o nich týmto čiastočným rozsudkom, nakoľko to považoval za účelné, s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Rozhodnutie o nároku navrhovateľov o náhradu nemajetkovej ujmy si vyžiada ďalšie dokazovanie, ktoré by len oddaľovalo odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov konania v otázke vlastníctva predmetného bytu. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie o nároku navrhovateľov o náhradu nemajetkovej ujmy a o trovách konania ponechal rozsudku konečnému (výrok V. rozsudku).
Odvolací podľa § 219 ods. 1 O. s. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 O. s. p., pretože odvolací súd rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3.
Odvolací súd záverom uvádza, že na danú vec nemožno aplikovať závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/143/2006, ktorý v danom rozhodnutí riešil iný právny problém, a to problém, že nedostatok podmienok konania vedie súd, pokiaľ navrhovateľ na jeho výzvu neodstráni vady návrhu, k zastaveniu konania alebo odmietnutiu podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania a ktorého dôsledkom nemôže byť zamietnutie návrhu, nakoľko zamietnuť možno len návrh perfektný, nemajúci vady, nakoľko návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia vlastníctva k bytu, bol návrhom perfektným, obsahujúcim všetky zákonom vyžadované náležitosti a až návrh z 18.1.2006, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti dražby, nebol kvalifikovaným. Navrhovatelia poukázali aj na možnosť aplikácie záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo/59/2009, z ktorého vyplýva, že aj keď zákon č. 182/1993 Z. z. dáva správcovi možnosť vymáhať nedoplatky, neumožňoval mu bez príslušného splnomocnenia od vlastníkov uzavierať s dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby. Závery uvedeného rozsudku aplikovať na daný prípad nie je potrebným, resp. nadbytočným vzhľadom k tomu, že nie je možné poskytnúť, vzhľadom na preklúziu práva nároku navrhovateľov na určenie dražby vykonanej 10.8.2005 neplatnou súdnu ochranu.
Banská Bystrica, Skuteckého 1, Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.