Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/59/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Lýdie Gálisovej, v právnej veci

žalobcov 1/ M. J., bývajúceho v B., a 2/ D. J., bývajúcej v B., proti žalovaným 1/ S. s.r.o., so

sídlom v B., zastúpenej Mgr. P. K., advokátom so sídlom v B., 2/ L. G. a.s., so sídlom v Ž., 3/

Ing. R. S., bývajúcemu v B., a 4/ Ing. A. H., bývajúcej v B., o určenie neplatnosti dražby,

vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní žalovaných 1/

a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. júla 2008 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaných 1/ a 2/ z a m i e t a .

Žalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 14. marca 2007 č. k. -51

zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia podľa o dobrovoľných

dražbách (ďalej len ) domáhali určenia neplatnosti dražby

nehnuteľnosti v katastrálnom území D., obec B. – mestská časť D., okres B., ktorá je

v katastri nehnuteľností zapísaná na LV č. X. ako byt č. X. na X. poschodí bytového domu,

vo vchode č. X., súpisné č. X., na parcelách č. X., X., X., X., vrátane spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti X. k celku, ktorá sa nachádza

na ul. B. č. X. (ďalej len „byt“). Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ trovy

konania v sume 7 128,-- Sk (236,61 €) do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoje

rozhodnutie právne odôvodnil a a ,

Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „) a

ods. 1, 2, 3 a Súd prvého stupňa dospel k záveru,

že žalovaný 1/ ako nepriamy zástupca, ktorý pri správe majetku vlastníkov bytov

a nebytových priestorov (ďalej len „vlastníkov“) koná ako správca vo svojom mene ale na

účet vlastníkov bol aktívne legitimovaný zastupovať vlastníkov pri výkone záložného práva

vzniknutého v zmysle V mene vlastníkov bol osobou

oprávnenou navrhnúť dražbu bytu podľa Keďže dražba bytu bola

podľa názoru súdu vykonaná v súlade s právnymi predpismi, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcov rozsudkom z 10. júla 2008 sp. zn.

zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo 14. marca 2007 č. k.

-51 tak, že žalobe vyhovel a určil, že dražba bytu je neplatná. Dospel k záveru,

že odvolanie žalobcov bolo dôvodné, keď súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie

v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu a vec neposúdil správne ani

po právnej stránke. Žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne

odôvodnil , a , zákona

č. a a , a Na rozdiel

od prvostupňového súdu odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia mali v prejednávacej

veci naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby, pretože bez tohto určenia by bolo

ohrozené ich právo k bytu, ktorý bol predmetom dražby. Tento právny záujem nemuseli

zvlášť tvrdiť, zdôvodňovať ani dokazovať, pretože jeho existencia bola samozrejmým

dôsledkom porušenia práva. Podľa názoru odvolacieho súdu, jedným zo základných

predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú

legitimáciu. V súlade s právnou úpravou dobrovoľných dražieb v konaní o určenie neplatnosti

dražby majú vecnú legitimáciu vlastník draženej veci, navrhovateľ dražby, dražobník

a vydražiteľ. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že záložné právo k bytu sa

zriaďovalo zo zákona na zabezpečenie pohľadávky tak, že v prípade riadneho a včasného

neplnenia záväzku bol záložný veriteľ (ostatní vlastníci) oprávnený domáhať sa uspokojenia

pohľadávky zo založenej veci (bytu). Samotné zabezpečenie pohľadávky záložným právom

núti dlžníka – vlastníka bytu splniť si svoj dlh riadne a včas. V prípade, že si ho neplní, má

záložný veriteľ právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu. Z § 8b ods. 1 a ods. 2

správcovi vyplývali práva a povinnosti a z titulu svojho postavenia

mal aktívnu legitimáciu na zastupovanie vlastníkov aj pri výkone záložného práva zriadeného

zákonom v prospech ostatných vlastníkov, k čomu však musel mať ich súhlas. Z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že takýto súhlas žalovanému 1/ nebol daný, čo vyplývalo

z predloženej zmluvy o výkone správy a zo skutočnosti, že žalovaným 1/ iný dôkaz

predložený nebol, a teda žalovaný 1/ nemohol vykonať záložné právo vlastníkov. Podľa

názoru odvolacieho súdu boli dôvodné aj námietky žalobcov týkajúce sa nedostatkov

oznámenia o dražbe, keď nebol dodržaný , keďže podpis

navrhovateľa dražby musel byť úradne osvedčený, pričom v preskúmavanom prípade došlo

k úradnému osvedčeniu podpisu navrhovateľa dražby až dodatočne po dražbe. Navyše

oznámenie o dražbe bolo podpísané prokuristom žalovaného 2/ a nie navrhovateľom dražby,

a tak k dražbe ani nemalo dôjsť.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolania podľa žalovaní 1/

a 2/. Dovolania odôvodnili a Namietali nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom v otázke existencie aktívnej legitimácie správcu podať

návrh na vykonanie dražby a realizáciu záložného práva vlastníkov, v otázke posúdenia

splnenia podmienok podľa a v otázke posúdenia

naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dražby. Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky navrhli napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Žalobcovia sa k dovolaniam nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolania podali včas účastníci konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu v rozsahu podľa , a dospel k záveru, že dovolaniam nemožno

vyhovieť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom dovolania

i uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tiež inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a) až g) tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred

súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená,

ani dovolateľmi namietaná.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Existencia tejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo ani nebola

dovolateľmi namietaná. Hoci ako dovolací dôvod dovolatelia uviedli všeobecne aj § 241

ods. 2 písm. b) , podľa obsahu opravných prostriedkov vadu takejto povahy konkrétne

nenamietali. Ich námietky dovolací súd posúdil podľa

Dovolatelia namietali, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V ďalšom sa dovolací

súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právnym predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Predmetom konania bolo žalobcami uplatnené určenie neplatnosti dražby bytu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť dovolaní žalovaných 1/ a 2/

smerujúcich proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa tak, že žalobe vyhovel.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba

považovať za vecne správny.

Podľa ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba o určenie neplatnosti

dražby bytu) je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa

ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem o určenie, či tu právny vzťah alebo právo

je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu,

alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. V preskúmavanom

prípade naliehavý právny záujem žalobcovia nemuseli zvlášť tvrdiť, zdôvodňovať ani

dokazovať, pretože vyplýval priamo z a V zmysle tohto

ustanovenia v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, mohla osoba, ktorá tvrdí,

že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto

právo zaniklo, ak sa neuplatnilo do troch mesiacov odo dňa konania dražby. Súd určí

neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem. V § 21 ods. 4 zákona

č. je upravený prípad, kedy nie je možné vysloviť neplatnosť dražby (čo nie je

preskúmavaný prípad). Pokiaľ dovolatelia namietajú to, že účastníčkou konania na strane

žalovaných nebola aj manželka vydražiteľa, Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva,

že upravoval, kto bol navrhovateľom dražby, dražobníkom,

účastníkom dražby i vydražiteľom. Za vydražiteľa považoval účastníka dražby, ktorému bol

udelený príklep ( ). Účastníkom bola osoba prítomná

na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňala podmienky ustanovené týmto

zákonom ( ). Z oznámenia o výsledku dražby (č.l. 13),

z notárskej zápisnice (č.l. 124) i z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra dražieb

(č.l. 190) je zrejmé, že účastníkom dražby i vydražiteľom bytu bol žalovaný 3/. Najvyšší súd

Slovenskej republiky poukazuje na to, že i v prípade, že by vydražený byt pripadol

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (podľa judikatúry, aj keď sa dražby zúčastnil

iba jeden z manželov, vydražený majetok – byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ak sú pre vznik bezpodielového spoluvlastníctva inak splnené podmienky), stačí,

ak bola žaloba o určenie neplatnosti dražby uplatnená len voči jednému z manželov. Podľa

, ktorý definuje, čo je predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, právo jedného z manželov k veciam v bezpodielovom

spoluvlastníctve nie je obmedzené určitým spoluvlastníckym podielom druhého manžela.

Obom manželom patrí vždy celá vec v bezpodielovom spoluvlastníctve. Každý z manželov je

vlastníkom celej veci, a potom obaja manželia (ktorýkoľvek z nich), sú povinní vydať vec,

pretože im patrí nedielne právo k celej veci. V prípade záväzkových vzťahov manželia majú

postavenie solidárnych dlžníkov a veriteľov ( ).

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia

spoločne a nerozdielne (voči tretím osobám). Je na tretej osobe, či uplatní žalobu voči obom

manželom alebo len voči jednému z nich.

Pokiaľ dovolatelia namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

v otázke existencie aktívnej legitimácie správcu podať návrh na vykonanie dražby a realizáciu

záložného práva vlastníkov, postavenie správcu upravoval § 8b ods. 1 a 2 zákona

č. Správca bol povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne,

vo svojom mene a na účet vlastníkov. Okrem iného bol povinný sledovať úhrady za plnenia

a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov a vymáhať vzniknuté

nedoplatky. Pri správe majetku bol povinný najmä zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby,

inak v zákonom ustanovených prípadoch.

Na zabezpečenie pohľadávok uvedených v

vznikalo záložné právo v prípadoch, keď sa spoločenstvo nezriaďovalo, zo zákona v prospech

ostatných vlastníkov. Vznik a zánik záložného práva sa zapisoval do katastra nehnuteľností.

V prípade, že si vlastník riadne a včas neplnil svoje povinnosti, boli ostatní vlastníci

oprávnení navrhnúť dražbu. Navrhovateľom dražby podľa

mohol byť vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa

osobitného zákona (záložný veriteľ), ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom

navrhoval vykonanie dražby. Navrhovateľ dražby bol povinný podľa § 7 ods. 4 zákona

č. označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo ktoré

majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby. Podľa

navrhovateľ, ktorý nebol záložným veriteľom, nemohol bez súhlasu záložného veriteľa

navrhnúť dražbu predmetu dražby, ku ktorému bolo zriadené záložné právo. Dražbu bolo

možné vykonať podľa len na základe písomnej zmluvy

o vykonaní dražby, ktorú uzatváral navrhovateľ dražby (vlastník predmetu dražby alebo

záložný veriteľ) s dražobníkom a ktorá musela obsahovať zákonom predpísané náležitosti.

V prípade, že navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ, zmluva musela obsahovať aj

označenia vlastníka predmetu dražby a dôvod, pre ktorý bolo navrhované konanie dražby.

Prílohou takejto zmluvy bolo zo zákona aj vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške

a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhoval výkon záložného práva a v prípade, že sa

navrhoval výkon záložného práva aj predajom spoluvlastníckeho podielu k veci (ako

v preskúmavanom prípade), museli byť v zmluve uvedení aj ostatní spoluvlastníci. Ak zmluva

uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahovala náležitosti ustanovené

týmto zákonom, bola neplatná. Konanie dražby vyhlasoval dražobník oznámením o dražbe

( ), ktoré bol povinný uverejniť v registri dražieb

v lehotách podľa a Dražobník bol povinný zaslať

oznámenie o dražbe v zákonných lehotách podľa

aj ostatným spoluvlastníkom oznámeným navrhovateľom dražby, ak bol predmetom dražby aj

spoluvlastnícky podiel k veci.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle vyššie uvedených

ustanovení v prípade, že si žalobcovia ako vlastníci bytu riadne a včas neplnili svoj dlh,

mohol sa záložný veriteľ (ostatní vlastníci) domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči

takémuto vlastníkovi zo zálohu (bytu) jeho predajom (a predajom jeho spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu) na dobrovoľnej dražbe (§ 7,

). Žalovaný 1/ ako správca mohol zastupovať vlastníkov aj pri

výkone záložného práva zriadeného zákonom v prospech ostatných vlastníkov vtedy, keby

mal ich súhlas ( ). V prejednávanej veci je preukázané, že

takýto súhlas nebol žalovanému 1/ daný, čo vyplýva z dokazovania vykonaného zmluvou

o výkone správy a zo skutočnosti, že žalovaným 1/ iný dôkaz predložený nebol. Najvyšší súd

Slovenskej republiky poznamenáva, že aj keď dával správcovi

možnosť vymáhať vzniknuté nedoplatky, neumožňoval mu bez príslušného splnomocnenia

od vlastníkov uzavierať s dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby bytu. Podľa zákona

č. správca vykonával správu majetku vlastníkov vo svojom mene a na účet

vlastníkov, zatiaľ čo záložným veriteľom bola osoba oprávnená v mene vlastníka draženej

veci navrhnúť vykonanie dražby. Žalovaný 1/ nebol v danom prípade vlastníkom predmetu

dražby, ani záložným veriteľom, ani nebol nimi splnomocnený na uzavretie zmluvy

o vykonaní dobrovoľnej dražby a keď tak urobil, konal v rozpore so zákonom. Dražba bola

vykonaná na základe neplatne uzavretej zmluvy žalovaným 1/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodnú ani námietku dovolateľov

ohľadom nesprávneho právneho posúdenia splnenia podmienok podľa § 17 ods. 7 zákona

č.

Podľa veta prvá , rovnopis oznámenia o dražbe

uložený u dražobníka musel byť podpísaný navrhovateľom dražby; podpis navrhovateľa

dražby musel byť úradne osvedčený.

Z hľadiska skutkového stavu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že

plnomocenstvom z 19. októbra 2005 žalovaný 1/ (správca) splnomocnil žalovaného 2/

(dražobníka) na všetky právne úkony spojené s vymáhaním jeho pohľadávok (nie pohľadávok

záložných veriteľov) určených v prílohe č. 1 (v prílohe chýba špecifikácia a výška

pohľadávok) na základe zmlúv o vykonaní dražby uvedených v prílohe č. 1 (najmä na výkon

záložného práva zorganizovaním dobrovoľnej dražby bytu, na všetky úkony spojené

s prípravou dražby a na výlučnú komunikáciu s dlžníkmi a inkaso dlžnej sumy podľa zmlúv

o výkone dražby).

Ako Najvyšší súd Slovenskej republiky už vyššie uviedol, žalovaný 1/ nebol aktívne

legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie dražby a realizáciu záložného práva, a teda

nemohol ani podpisovať oznámenie o dražbe, ani splnomocniť inú osobu k realizácii dražby

a výkonu záložného práva. Podľa zmluvy o výkone správy (čl. VI bod 2) vlastník

splnomocnil správcu v jeho mene zabezpečovať povinnosti podľa čl. II ods. 2 zmluvy, nie

však aj k výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Z vykonaného dokazovania je

zrejmé, že správca nebol oprávnený vykonať záložné právo, ktoré zo zákona vzniklo

v prospech ostatných vlastníkov ako záložných veriteľov. Keďže ani zákon, ani zmluva

o výkone správy, ani iné splnomocnenie neoprávňovalo správcu konať pri výkone záložného

práva v mene vlastníka alebo záložných veriteľov, žalovaný 1/ nebol oprávnený splnomocniť

žalovaného 2/, teda dražobníka na všetky úkony spojené s výkonom záložného práva

na dobrovoľnej dražbe. Na to, aby mohol žalovaný 1/ splnomocniť inú osobu, musel mať

v prvom rade sám oprávnenie na výkon záložného práva a v druhom rade, musel mať zároveň

také splnomocnenie, ktoré by mu umožňovalo splnomocniť ďalšiu osobu. V preskúmavanom

prípade je zrejmé, že rovnopis oznámenia o dražbe nebol podľa § 17 ods. 7 zákona

č. podpísaný osobou, ktorá mohla byť navrhovateľom dražby, ale žalovaným 2/

(prokuristom dražobníka), ktorý nebol platne splnomocnený žalovaným 1/. Za daného

skutkového a právneho stavu je potom právne irelevantné, kedy došlo k overeniu podpisu

„navrhovateľa dražby“ na oznámení o dražbe.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobcovia napadli dovolaním

vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďže v konaní neboli zistené vady uvedené

v a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolania

žalovaných 1/ a 2/ ako nedôvodné zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovaným, ktorý úspech nemali ( v spojení s ,

ods. 1 ). Dovolací súd ale žalobcom nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

pretože nepodali návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová