Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/30/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: K. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. K. XXXX/X, XXX XX Q. K., zast. Centrom správnej pomoci Michalovce, so sídlom Topolianska 2829/174, 071 01 Michalovce, IČO: 51 169 428, proti žalovaným: 1/ Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ul. L. K. v Rimavskej Sobote, zast. Okresným stavebným bytovým družstvom v Rimavskej Sobote, so sídlom Okružná 50, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 00 173 916, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583 936, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika Simanová, s.r.o., so sídlom Edelényska 2027/3, 048 01 Rožňava, IČO: 47 258 853 a 3/ Gemer Trading s.r.o., so sídlom Sídlisko Rimava 1062/27, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 50 667 181, zast. AK Bitalová & Demeterová, s.r.o, so sídlom Žánovská 5183/2A, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 244 798, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -169 zo dňa 14. septembra 2020, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o určení neplatnosti dražby p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaní 1/ až 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalovaní 1/ až 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej sa dňa 03. 07. 2018 a žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ až 3/ právo na plnú náhradu trov konania.

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 03. 09. 2018 domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, priebeh ktorej bol osvedčený Notárskou zápisnicou č. N177/2018 zo dňa 03. 07. 2018, a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálnym odborom, okres Q. K., obec Q. K., katastrálne územie R., a to byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu XXX b.j. L. K. so súpisným č. X XXX postavený na pozemku parcely registra C-KN č. XXX/XX pôvodne vo výlučnom vlastníctve žalobcu, s podielom

priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXXX/XXXXX parcela C-KN č. XXX/XX o výmere X XXX m2 vyznačená ako zastavané plochy a nádvoria. K predmetnému bytu žalobcu vzniklo v prospech žalovaného 1/ zo zákona záložné právo podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „“). Správu bytového domu súpisné č. X XXX, v ktorom sa nachádzal aj byt žalobcu zabezpečoval v zmysle Zmluvy o výkone správy č. 113 zo dňa 20. 11. 2007 (ďalej aj „zmluva o výkone správy“) zástupca žalovaného 1/ - Okresné stavebné bytové družstvo v Rimavskej Sobote (ďalej aj „správca“). V zmluve o výkone správy bolo v čl. III bode 2 uvedené, že správca je v zmysle oprávnený okrem iného podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu v zmysle o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Nakoľko žalobca pravidelne neprispieval do fondu opráv a údržby a neplatil za služby spojené s užívaním bytu, pristúpil žalovaný 1/ ako záložný veriteľ v zastúpení správcu, z dôvodu existencie pohľadávky žalobcu vo výške vyššej ako 2 000,- eur, k výkonu záložného práva v zmysle . Dobrovoľnú dražbu realizoval správca prostredníctvom žalovaného 2/ ako dražobníka, s tým že predmet dražby bol vydražený žalovaným 3/ ako vydražiteľom za sumu 19 800,- eur

3. Súd prvej inštancie na úvod skonštatoval, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola v zmysle podaná včas v lehote 3 mesiacov odo dňa príklepu a zároveň bol žalobcom správne zažalovaný okruh strán sporu. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu počas konania sa súd prvej inštancie prvotne zaoberal otázkou, či bolo možné považovať splnomocnenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov pre správcu na podanie návrhu na výkon dobrovoľnej dražby, ktoré bolo súčasťou zmluvy o výkone správy, za adekvátnu formu hlasovania v zmysle v znení platnom v čase vykonania dražby. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že pre oprávnenie správcu podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bolo postačujúce aj písomné hlasovanie všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome formou splnomocnenia v zmluve o výkone správy, no s poukazom na znenie ustanovenia musela správcu splnomocniť minimálne nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluvu o výkone správy podpísalo len 55 zo 136 vlastníkov bytov, pričom nadpolovičná väčšina predstavuje 69 vlastníkov bytov a teda podmienka podľa splnená nebola. Nakoľko návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby neodsúhlasila nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, správcovi nebolo platne dané splnomocnenie na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Správca tak nebol oprávnený na jeho podanie ani na uzavretie zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby s dražobníkom v zmysle a písomná zmluva o vykonaní dražby nebola platne uzatvorená. Súd prvej inštancie upozornil, že v konaní neposudzoval platnosť zmluvy o výkone správy, ale zaoberal sa len platnosťou splnomocnenia správcu na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Nakoľko strany v konaní nepredložili iný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že správcu splnomocnilo viac vlastníkov ako vyplýva z predloženej zmluvy o výkone správy, súd prvej inštancie dospel k záveru, že správca nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby a realizáciu záložného práva, nemohol ani podpisovať oznámenie o dražbe, ani splnomocniť žalovaného 2/ na všetky úkony spojené s výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe, následkom čoho je možné považovať dražbu bytu žalobcu za neplatnú.

4. Za druhý dôvod spôsobujúci neplatnosť dražby považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že dobrovoľnou dražbou došlo k neprimeranému zásahu do ústavných práv žalobcu na ochranu obydlia a vlastniť majetok. Podľa názoru súdu prvej inštancie bol daný výrazný nepomer medzi výškou pohľadávky, ktorá ku dňu podania dražby predstavovala maximálne 3 260,63 eur a hodnotou bytu v sume 22 000,- eur, v ktorom žalobca býva, a ktorý si žalobca vzhľadom na jeho imobilitu prerobil na bezbariérový. Ďalšie žalobcom namietané porušenia ustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe nemali podľa súdu prvej inštancie zásadný vplyv pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

5. Vzhľadom na konštatované porušenie v súvislosti s tým, že správca pri podaní návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby nebol platne splnomocnený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a konštatovanie, že pri nariadení a vykonaní dobrovoľnej dražby boli porušené ústavné práva žalobcu v súvislosti s ochranou jeho vlastníckeho práva

k bytu a nedotknuteľnosti obydlia súd prvej inštancie určil, že dražba nehnuteľností, ktorá sa konala dňa 03. 07. 2018 je neplatná.

6. K označeniu žalovaného 1/ tak ako je uvedené v žalobe a v rozsudku (vlastníci bytov a nebytových v priestorov v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ul. L. K. v Rimavskej Sobote) súd prvej inštancie skonštatoval, že takúto formuláciu považuje za dostačujúcu pre konanie, keď z dostupných zdrojov sa dá v prípade potreby zistiť, kto je konkrétne vlastníkom jednotlivých bytov. Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. 09. 2019, v ktorom bol žalovaný (vlastníci bytov v bytovom dome) označený rovnakým spôsobom.

7. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle (ďalej aj „“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovaným 1/ až 3/ právo na plnú náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie žalovaný 1/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne z dôvodov uvedených v a , t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalovaný 1/ namietal, že zmluva o výkone správy bola uzatvorená v zmysle V čase uzatvorenia zmluvy o výkone správy bolo v bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj byt žalobcu, odpredaných 93 bytov zo 136 a Okresné stavebné bytové družstvo v Rimavskej Sobote bolo vlastníkom 43 bytov. Zmluvu o výkone správy podpísalo 55 vlastníkov bytov, na 43 bytoch je označený ako vlastník Okresné stavebné bytové družstvo v Rimavskej Sobote a teda k zmluve o výkone správy pristúpilo 98 vlastníkov bytov z celkového počtu 136, čo je nadpolovičná väčšina. Okresné stavebné bytové družstvo v Rimavskej Sobote malo rovnaké postavenie, práva a povinnosti ako ostatní vlastníci bytov v bytovom dome, čiže zmluva o výkone správy bola uzatvorená platne. Na základe uvedeného bol správca oprávnený konať v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súlade s čl. III. zmluvy o výkone správy a na základe tohto splnomocnenia podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby v zmysle Správca bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie dražby a realizáciu záložného práva a teda bol aj oprávnený podpisovať oznámenie o dražbe a s tým súvisiace dokumenty a následne splnomocniť inú osobu k realizácii dražby a výkonu záložného práva. Vzhľadom na uvedené je dražba bytu žalobcu platná.

10. K porušeniu ústavných práv žalobcu uviedol, že žalobca sa stal vlastníkom draženého bytu v októbri 2012 a v roku 2015 si prestal plniť svoje povinnosti ako vlastník bytu a to pravidelne mesačne platiť do fondu opráv, údržby a prevádzky bytového domu za služby, ktoré mu boli s užívaním bytu poskytované. Správca viackrát súhlasil so splácaním vzniknutého dlhu žalobcu formou mesačných splátok. Posledná dohoda bola so žalobcom uzatvorená dňa 02. 01. 2017, ktorú neplnil. Vzhľadom na uvedené správca zastupujúci žalovaného 1/ pristúpil v zmysle k výkonu záložného práva a podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby v zmysle . Inštitút dobrovoľnej dražby je legitímny a legálny prostriedok na vymáhanie dlhov a správca je pri správe domu povinný vymáhať vzniknuté nedoplatky do spoločného fondu a je oprávnený využiť akýkoľvek zákonný prostriedok na to určený.

11. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol tak, že dražba konaná sa dňa 03. 07. 2018 je platná, čím podľa obsahu navrhol zmenu rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Žalovaný 3/ vo vyjadrení zo dňa 31. 01. 2021 k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že s odvolaním žalovaného 1/ súhlasí a zmluvu o výkone správy ako aj samotnú dražbu považuje za platnú. V čase uzatvorenia zmluvy o výkone správy bol počet vlastníkov 94 (žalovaný 1/ za 43 bytov ako 1 vlastník a 93 ostatných vlastníkov), pričom zmluvu o výkone správy podpísalo 53 vlastníkov odlišných od žalovaného 1/ a teda ju podpísala nadpolovičná väčšina z 94 vlastníkov. V zmysle doslovného znenia sa väčšina počíta z počtu vlastníkov bytov a nie z počtu bytov, pričom zákon výslovne nerieši ak jeden vlastník vlastní viac bytov. Okresné stavebné bytové družstvo v Rimavskej

Sobote súhlasilo so zmluvou o výkone správy, inak by ju nepodpísalo ako správca. Súd nemá právo posudzovať v konaní o neplatnosť dražby platnosť zmluvy o výkone správy a s takýmto právnym názorom neboli žalovaní počas konania pred súdom prvej inštancie ani oboznámení. Zmluvu o výkone správy považuje žalovaný 3/ za platne uzavretú v dôsledku čoho bol žalovaný 1/ oprávnený podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Hoci dražba prebehla dňa 03. 07. 2018, žalobca predmetný byt užíva doteraz a poplatky a služby spojené s jeho užívaním neplatí. V čase vzniku nedoplatkov poberal žalobca ako invalidný dôchodca 1 100,- eur mesačne, inkaso mal platiť len v sume 105,- eur mesačne, no napriek svojmu nadštandardnému príjmu neplatil od roku 2015 takmer nič. Žalobca ani jednu z troch dohôd o splácaní dlhu nedodržal. Vzhľadom na uvedené žalovaný 3/ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovaným prizná právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 01. 02. 2021 k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že súhlasí s naplnením odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci zo strany súdu prvej inštancie. je súkromnoprávnou normou, pri ktorej aplikácii platí, že je dovolené všetko čo zákon nezakazuje. Ustanovenie upravuje povinnosť podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby ak je schválený nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, no zároveň nezakazuje správcovi podať návrh na dobrovoľnú dražbu a realizovať výkon záložného práva v prípade neexistencie takéhoto rozhodnutia, resp. splnomocnenia zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V zmysle je správca povinný vymáhať vzniknuté nedoplatky, pričom tento zákon spôsob vymáhania nedoplatkov správcovi neprikazuje. V zmysle ustanovenia je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s tým, že podľa je správou domu aj vymáhanie nedoplatkov. S poukazom na vyššie uvedené bol žalovaný 1/ aktívne legitimovaný na podanie návrhu na dobrovoľnú dražbu aj napriek nedostatku splnomocnenia pre správcu.

14. Žalovaný 3/ vo vyjadrení zo dňa 17. 02. 2021 k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedol, že s jeho vyjadrením súhlasí a pripája sa k nemu.

15. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 18. 02. 2021 k vyjadreniu žalovaného 3/ uviedol, že s ním súhlasí.

16. Zástupca žalovaného 1/ vo vyjadrení zo dňa 03. 03. 2021 uviedol, že nemá námietky k obsahu vyjadrení žalovaných 2/ a 3/ a naďalej trvá, že Okresné stavebné bytové družstvo v Rimavskej Sobote ako zastupujúci žalovaného 1/ v zmysle platnej zmluvy o výkone správy s poukazom na čl. III. bol plne oprávnený na zastupovanie vlastníkov bytov a ostatné úkony s tým súvisiace. Navrhol, aby odvolací súd žalobu žalobcu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania.

17. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 24. 03. 2021 uviedol, že vyjadrenia žalovaných 1/ a 3/ berie na vedomie.

18. Zástupca žalovaného 1/ vo vyjadrení zo dňa 24. 03. 2021 zopakoval, že súhlasí s obsahom vyjadrení žalovaných 2/ a 3/ a naďalej trvá na svojom odvolaní zo dňa 21. 10. 2020.

19. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 07. 04. 2021 k odvolaniu žalovaného 1/ a vyjadreniam žalovaných 2/ a 3/ uviedol, že zmluva o správe bytového domu má obsahovať aj vlastný súhlas za byty, ktoré sú vo vlastníctve bytového družstva, no pri žiadnom z nich nie je podpis oprávneného zástupcu bytového družstva. Takáto zmluva je zmätočná, hoci si žalovaný 1/ vykladá, že nemusí sám sebe dávať súhlas. nedáva možnosť uzatvoriť v zmluve taký rozsah právomocí, ktoré nie sú v súlade s týmto zákonom. Bez súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v čase konania dražby nemôže byť takéto ustanovenie zmluvy platné, pretože je v rozpore s vyššie uvedeným zákonom. Čo sa týka nákladov spojených s užívaním bytu, žalobca mal snahu tieto uhrádzať priamo stavebnému bytovému družstvu, ktoré však už od neho peniaze prijať nechcelo. Z tohto dôvodu začal posielať peniaze na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu priamo Bc. B. Z. ako konateľovi O. R. s.r.o. Žalobca sa nebráni vzájomnému vyúčtovaniu nákladov po ukončení konania. Suma 3 200,- eur uvádzaná vo vyjadrení žalovaného 3/ nie je ničím podložená, nakoľko dlh žalobcu bol 2 605,35 eur a táto suma bola zdokladovaná tabuľkou úhrad a vyúčtovaniami za roky 2014, 2015, 2016 a 2017. Vzhľadom

na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu.

20. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 1/ podľa preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa , len z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich v zmysle v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v prvom výroku vo veci samej vecne správny a je potrebné ho podľa C.s p. potvrdiť. Závislý druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania zmenil odvolací súd podľa len z formálnych dôvodov.

21. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Podľa prvá veta v platnom znení v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

23. Podľa navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. (napríklad o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov).

24. Podľa v platnom znení dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

25. V zmysle v znení platnom v čase vykonania dražby pri správe domu je správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa , ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

26. Odvolanie žalovaného 1/ nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorým súd určil neplatnosť dobrovoľnej dražby súboru nehnuteľností, pôvodne vo vlastníctve žalobcu, konanej sa dňa 03. 07. 2018 a to z dôvodu porušenia ustanovenia , keď vzhľadom na nedostatok splnomocnenia správcu na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby v zmysle nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o výkonaní dražby medzi správcom ako zástupcom žalovaného 1/ a žalovaným 2/ ako dražobníkom. Odvolací súd nespochybňuje, že v prípade, ak si žalobca ako vlastník predmetných (vydražených) nehnuteľností neplnil svoj dlh, mohol sa záložný veriteľ (vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome) domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči takémuto vlastníkovi nehnuteľností ich predajom prostredníctvom dobrovoľnej dražby, avšak len pri splnení náležitostí vyžadovaných . V zmysle sa na vykonanie dobrovoľnej dražby v zásade vyžaduje uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom dražby (vlastníkom predmetu dražby, záložným veriteľom, poprípade inou osobou podľa osobitného zákona - napr. ) a dražobníkom, pričom zmluva o vykonaní dražby musí mať písomnú formu. Správca navrhuje v zmysle na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v mene a na účet vlastníkov vykonanie dražby bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve neplatiča. Hoci má správca v zmysle možnosť vymáhať vzniknuté nedoplatky, predmetným ustanovením nie je dané oprávnenie správcu kedykoľvek podávať návrhy na výkon dobrovoľnej dražby. Záložné právo k bytom a nebytovým priestorom v bytovom dome totiž v

zmysle prislúcha ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov (v prípade, že nie je zriadené spoločenstvo) a nie správcovi. Správca tak nie je priamo zo zákona oprávnený kedykoľvek podávať návrhy na vykonanie dobrovoľnej dražby, ale takéto oprávnenie má iba v prípade, ak je na to podľa tohto ustanovenia povinný (teda keď vlastníci správcu k takémuto úkonu splnomocnia). Rozhodnutie o podaní návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby musí byť nevyhnutne prijaté (schválené) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pod schválením je potrebné rozumieť výslovný prejav vôle minimálne nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov v dome smerujúci k vyjadreniu súhlasu s takýmto výkonom záložného práva. Pokiaľ správca svoje právo navrhnúť dražbu bytu žalobcu odvodzoval (v prvoinštančnom aj odvolacom konaní) iba od zmluvy o výkone správy, v ktorej bolo univerzálne uvedené, že je oprávnený „podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu v zmysle “, odvolací súd nad rámec odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že pre podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby nepostačuje len splnomocnenie správcu vo všeobecnej rovine v zmluve o výkone správy pre prípad, ktorý ešte ani nenastal, ale nevyhnutnou podmienkou na podanie takéhoto návrhu musí byť ako to vyplýva zo znenia ustanovenia jeho schválenie nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov (pre ten ktorý konkrétny prípad). Zmluva o výkone správy podľa názoru odvolacieho súdu nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov, najmä keď je ich rozhodovanie (hlasovanie) výslovne upravené, ako je tomu v tomto prípade. Odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome schválili nadpolovičnou väčšinou hlasov výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby k predmetného bytu žalobcu a správcovi tak udelili súhlas na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Z dokazovania nevyplynulo ani len to, že by sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej by vlastníci hlasovaním prejavili svoju vôľu v tomto smere, resp. že bolo vyhlásené písomné hlasovanie vlastníkov, ktoré by obe boli preukázateľné napríklad zápisnicou o hlasovaní vlastníkov bytov. Vzhľadom na nedostatok splnomocnenia správcu na podanie návrhu na výkon dobrovoľnej dražby v zmysle je preto potrebné konštatovať, že správca nemal aktívnu legitimáciu na zastupovanie žalovaného 1/ pri výkone záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, uzatvorením zmluvy o vykonaní dražby konal v rozpore so (), čím zároveň došlo k porušeniu ustanovenia , keď zmluvu o vykonaní dražby uzatvorila neoprávnená osoba a teda dražba bola vykonaná na základe neplatne uzatvorenej zmluvy (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. 02. 2010).

27. Vzhľadom na vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu porušenia ustanovenia nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zaoberať sa v konaní ďalším dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby týkajúcim sa porušenia ústavných práv žalobcu konštatovaným súdom prvej inštancie a namietaným žalovaným 1/ v odvolaní.

28. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že ani jeden z odvolacích dôvodov podľa a nebol žalovaným 1/ uplatnený dôvodne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, jeho skutkové zistenia vyplývajú z vykonaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec správne právne posúdil. Odvolací súd preto prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

29. Odvolací súd preskúmal aj od prvého výroku vo veci samej závislý druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného konania nevykonateľným výrokom, v ktorom neuložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania, neuviedol, v akej lehote má byť náhrada trov konania zaplatená a neuviedol ani vzťah žalovaných ako dlžníkov vo vzťahu k ich povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania. Nakoľko v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby tvoria strany sporu nerozlučné a nútené spoločenstvo podľa a , pretože osobitný predpis - v vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov tam uvedených, jedná sa o také ich spoločné práva a povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na každého z nich, odvolanie žalovaného 1/ v zmysle a platí aj pre žalovaných 2/ a / (hoci títo sami odvolanie nepodali, len súhlasili s odvolaním žalovaného 1/) a v zmysle O. z. sú neúspešní žalovaní 1/ až 3/ čo do povinnosti na náhradu trov konania žalobcu jeho solidárnymi dlžníkmi, jedná sa o spoločný dlh

žalovaných voči žalobcovi. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania teda súvisí s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentovali údaje o povinnosti a lehote na plnenie a spočíva aj v doplnení, že žalovaní 1/ až 3/ majú povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy prvoinštančného konania žalobcovi, teda v rozsahu, v akom trovy konania nahradí ktorýkoľvek zo žalovaných, zanikne aj dlh ostatných žalovaných vo vzťahu k žalobcovi. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v zmysle C.s.p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie V druhom výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že uložil všetkým trom žalovaným (nakoľko tvoria nerozlučné spoločenstvo a odvolanie žalovaného 1/ platí aj pre ostatných žalovaných) spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol plne úspešný, nakoľko odvolaniu žalovaného 1/ nebolo vyhovené. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd aj začiatok lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho konania podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).