Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-118-2022.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/118/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, Q. X., proti žalovanému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. X., toho času bytom S. E. XXX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, K. č.XXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/84/2021-53 zo dňa 14. septembra 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odvolací súd n e p r i p ú š ť a návrh žalobcu, aby namiesto žalovaného vstúpil do konania Ing. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. G. XX, L..
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 80 ods. 1, 2, § 137 písm. c/ Civilného sporového priadku a § 132, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie dôvodil, že v konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a právny predchodca žalovaného uzatvorili dňa 25.07.2013 kúpnu zmluvu, na pozemky parcely registra C evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 8700/34 - orná pôda o výmere 393 m2 a parc. č. 9326 - trvalý trávny porasť o výmere 1381 m2, ktoré boli v čase uzatvorenia zmluvy zapísané v celosti na právneho predchodcu žalovaného S. O. na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Námestove č. 2012/01552/ROEP/MM zo dňa 07.03.2012. Rovnako nebolo sporné, že v dôsledku prebiehajúcej ROEP nedošlo v katastri nehnuteľností k zápisu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na žalobcu ako kupujúceho, z ktorého dôvodu sa následne v roku 2015 stali predmetom dedičského konania po zomr. S. O.. V zmysle osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi S. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, sp. zn. 2D/15/2015 zo dňa 11.09.2015 nadobudol sporné pozemky jeho syn O. O., žalovaný, ktorý ich následne v roku 2021 kúpnymi zmluvami previedol na Z. E.. Vklad kúpnych zmlúv do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 23.02.2022 pod V-4780/2021 a dňa 21.03.2022 pod V-4779/2021 a v súčasnosti sú pozemky evidované na LV č. XXXX, k. ú. Q. X.. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal splnením procesných podmienok, a to aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán sporu v danom konaní. Podľa súdu prvej inštancie sa všeobecne pod vecnou
legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd prvej inštancie vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp. zn. 6Co/110/2017). Žalobca trval na tom, že žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko sa tento v zmysle Osvedčenia o dedičstve po zomr. S. O., sp. zn. 2D/15/2015 stal vlastníkom sporných nehnuteľností. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca sa v konaní domáha určenia vlastníckeho práva, kedy sa z procesného hľadiska vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo záväzné ohľadom vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej katastrom nehnuteľností pre každého zapísaného vlastníka. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, nakoľko toto v priebehu konania prešlo na tretiu osobu Z. E., a to na základe vyššie uvedených kúpnych zmlúv, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 23.02.2022 a dňa 21.03.2022. Na základe uvedeného sa podľa súdu prvej inštancie zmenili hmotnoprávne pomery k sporným pozemkom. Jednalo sa pritom o skutočnosti, o ktorých mal žalobca vedomosť, a to nielen na základe vlastných zistení, ale aj na základe predbežného právneho posúdenia, kedy súd poukázal práve na zmenu vlastníctva pozemkov parc. č. 8700/34 a parc. č. 9326. Napriek tomu však žalobca nepodal návrh, aby do konania na miesto žalovaného vstúpil v zmysle § 80 CSP ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, t. j. Z. E.. Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v citovaných ustanoveniach § 80 ods. 1 a 2 CSP, bolo riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. Zmyslom uvedenej právnej úpravy bolo umožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny strany sporu odstránil nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý by inak neodvratne viedol k zamietnutiu žaloby. Jednalo sa pritom o skutočnosť, na ktorú súd prvej inštancie neprihliadal ex offo, keďže rozhodnúť o zmene strany sporu mohol len na návrh žalobcu. Ako však súd prvej inštancie uviedol, že žalobca uvedený návrh neučinil, a preto súd prvej inštancie nemohol pristúpiť ku skúmaniu hmotnoprávnej stránky veci, ale bolo jeho povinnosťou žalobu zamietnuť, a to z dôvodu, že vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým žiadal žalobca určiť vlastnícke právo v súčasnosti nebol žalobcom označený žalovaný, ale tretia osoba, voči ktorej žaloba nesmerovala. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, a preto mal proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
4. Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predmetná kúpna zmluva nemohla byť odvkladovaná príslušným úradom, nakoľko predmetné nehnuteľnosti boli zapísané rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Námestove č. 2012/01552/ROEP/MM zo dňa 07.03.2012 na predávajúceho. ROEP bola ukončená a zapísaná do KN na Okresnom úrade Námestovo až v roku 2019. Predmetná zmluva po podpísaní obidvomi stranami bola daná aj spolu s návrhom na odvkladovanie na príslušný správny orgán, ale bola vrátená, nakoľko predmetná nehnuteľnosť nebola zapísaná na liste vlastníctva. Poukázal na to, že taká bola bežná prax Okresného úradu Námestovo, katastrálneho odboru, ktorý takéto návrhy zamietal. Zároveň navrhol, aby do konania miesto žalovaného O. O. vstúpil aktuálny vlastník predmetných nehnuteľností vedený na LV č. XXXX, a to: Ing. Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. G. XX, XXX XX L., občan SR. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd vrátil súdu prvej inštancie vec na opätovné prejednanie, aby vec dôkladne preskúmal.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že žalobca sa v odvolaní zo dňa 28.10.2022 /podľa názoru žalovaného po zákonnej lehote, keď bolo na súde prvej inštancie osobne podané dňa 02.11.2022/ domáhal zmeny na strane žalovaného a vrátenia veci na súd. Žalobca pritom zmenu na strane žalovaného odôvodnil tým, že aktuálnym vlastníkom pozemkov je iná osoba Ing. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. G. č. XX XXX XX L.. Žalovaný sa ďalej vyjadril tak, že s návrhom na zmenu žalovaného nesúhlasí, lebo nebola uplatnená do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania aj napriek tomu, že zo strany súdu prvej inštancie bol na uvedenú možnosť žalobca upozornený. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a žalobcu zaviazal ku náhrade trov odvolacieho konania žalovanému v rozsahu
100 %.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalobcom v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, nakoľko uvedené vlastníctvo prešlo na tretiu osobu Ing. Z. E., a to na základe predmetných kúpnych zmlúv. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa zmenili hmotnoprávne pomery k sporným pozemkom. Aj podľa odvolacieho súdu sa pritom jedná o skutočnosti, o ktorých mal žalobca vedomosť, a to nielen na základe vlastných zistení, ale aj na základe predbežného právneho posúdenia, kedy súd prvej inštancie výslovne poukázal na zmenu vlastníctva dotknutých pozemkov. Napriek uvedenému však žalobca nepodal návrh v konaní pred súdom prvej inštancie, aby do konania namiesto žalovaného vstúpil v zmysle § 80 CSP ten, na koho boli uvedené práva alebo povinnosti prevedené. Súd prvej inštancie potom správne zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keďže vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým žalobca žiadal určiť vlastnícke právo, nebol žalobcom označený žalovaný, ale tretia osoba, voči ktorej žaloba nesmerovala.
10. Ďalšie argumenty žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
11. Odvolací súd tiež konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo, ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.
12. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.
13. Odvolací súd nepripustil návrh žalobcu na zmenu, aby namiesto žalovaného vstúpil do konania Ing. Z. E. v zmysle § 80 CSP, keďže sa domáhal zmeny žalovaného až v štádiu odvolacieho konania, pričom podľa názoru odvolacieho súdu takýto návrh bolo možné podať najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie.
14. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť, nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu konania.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalovaný v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalobcovi úspešný.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)