Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, D., zastúpený: URBAN STEINECKER GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, proti žalovanej: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, D., zastúpená: Mgr. Marek Laktiš, advokát, so sídlom Mariánska 8, Nitra, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 14. októbra 2021, č.k. -184, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konaní na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. a , výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo výroku I. právne odôvodnil podľa (ďalej len ) a v merite veci podľa , , , (ďalej len ), , , (ďalej len ). Vecne súd dôvodil, že žalobca pôvodne žalobou domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 19.12.2012 medzi žalovanou 1 (I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX voči, ktorej súd konanie dňa 23.05.2019 zastavil) ako darcom a žalovanou 2 (teraz jedinou žalovanou) ako obdarovaným, ktorej predmetom je darovanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 3/8 k celku, a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. D., zapísaným na LV č. XXXX ako pozemok - parcela reg. „C“ s parc.č. 6050/1, o výmere 448 m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parcela reg. „C“ s parc.č. 6050/1, a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol vedený pod č. V 3293/12. Na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa 28.04.2021 pripustil zmenu žaloby v znení: „Súd určuje, že I. J., H. J., nar. dňa XX.XX.XXXX, K.. L. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom D. XXXX/X, D., bola ku dňu smrti podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 3/8 k celku vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Žalobu odôvodnil tým, že darkyňa I. J. trpela v čase uzatvárania darovacej zmluvy duševnou poruchou, pre ktorú nebola schopná platne právny úkon urobiť v dôsledku závislosti od alkoholu, pričom žalovanej musel byť jej nepriaznivý duševný stav známy. Darkyňa okrem predmetnej darovacej zmluvy spísala dňa 13.01.2013 závet, kde vymedzila rozsah hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý má byť predmetom dedenia a taktiež rozsah závetných dedičov, medzi ktorých patrí aj žalobca, ktorý tak má na predmetnom určení právny záujem.

3. Na pojednávaní dňa 14.10.2021 žalobca navrhol prerušenie konania do skončenia konaní vedených na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. a , súd však jeho návrhu nevyhovel. Zistil, že v konaní sp. zn. sa žalobca voči žalovanej a E. L. M. ako žalovanej 2/ a A. D. G., J. ako žalovanému 3/ domáha určenia, že závet poručiteľky I. J. zo dňa 01.01.2009 nezakladá žalobcovi, ako ani žalovaným 1 až 3 ako závetným dedičom, žiadne dedičské práva na majetok poručiteľky, eventuálne žiada určiť, že tento závet zakladá žalobcovi a žalovanej 1/, ako závetným dedičom, dedičské práva na majetok poručiteľky I. J., a to v rozsahu v akom je to uvedené voči žalobcovi a voči žalovanej 1/ v závete poručiteľky zo dňa 01.01.2009 a určiť, že tento závet nezakladá žalovanej 2/ a žalovanému 3/, ako závetným dedičom, žiadne dedičské práva na majetok poručiteľky. Notársky úrad poverený prejednaním dedičstva po I. J. oznámil súdu, že zo zápisnice o predbežnom vyšetrení č.k. , zo dňa 29.10.2013 vyplýva, že poručiteľka zomrela ako slobodná, bezdetná, rodičia ju predumreli a so zanechaním závetu, ktorý predložila F. G.. Podľa zápisnice spísanej u notára, ktorej predmetom je zistenie stavu a obsahu závetu poručiteľky vyplýva, že závet poručiteľky, spísaný dňa 01.01.2009, je holografný, obsahujúci vlastnoručný podpis závetkyne a dvoch svedkov. Z dedičského spisu vyplýva, že neskôr bol E. N. O. predložený ďalší závet poručiteľky spísaný dňa 13.01.2013, ktorý podľa zápisnice spísanej u notára, ktorej predmetom je zistenie stavu a obsahu závetu poručiteľky, je alografný, podpísaný závetkyňou a dvoma svedkami, a závetnými dedičmi sú F. G., B. C., P. G. a E. C.. Notár z predložených dôkazov, zistil že závetní dedičia E. F. G., A. D. G., J. a E. L. M. nesúhlasia s platnosťou posledného závetu poručiteľky, zo dňa 13.01.2013 a podali sťažnosť na Generálnu prokuratúru SR a KR PZ v Trnave, ktorá vedie trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa ods., ods. 4 písm. a/ pod ČVS: KRP-288/1- VYS- TT-2014, kde sa overuje grafológom pravosť podpisu závetkyne. Vzhľadom na prebiehajúce okresný súd uznesením č. , dedičské konanie prerušil, nakoľko v trestnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v dedičskej veci poručiteľky. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle ust. písm. a) nakoľko v konaniach sp. zn. a sa neriešia otázky, ktoré by súd nebol oprávnený riešiť prejudiciálne predovšetkým vo vzťahu k okruhu účastníkov konania o dedičstve - potenciálnych dedičov, ktorý okruh je súd oprávnený posudzovať prejudiciálne, bez čakania na právoplatné skončenie konania o dedičstve (v zásade platí, že táto otázka v prebiehajúcom konaní môže byť vyriešená záväzne už pred samotným právoplatným skončením konania o dedičstve pri postupe podľa , pričom konanie takýmto konaním nie je vzhľadom na predmet konania a skutočnosť, že jeho účastníkmi nie sú všetci potenciálni dedičia uvádzaní v závete z 13.01.2013 a to P. G. a E. C.. Okresný súd v dedičskom konaní postupom podľa môže sám vyšetriť podmienky dedičského práva závetných dedičov posúdením platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí ako prejudiciálnej otázky a vo výrokovej časti uznesenia určiť, že ďalej bude konať s niektorým z účastníkov ako závetným dedičom prípadne môže uznesením odkázať po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou, na podanie ktorej určí lehotu a ak žaloba nebude včas podaná, pokračovať bude v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Závetní dedičia - žalovaná, L. M. a D. G. závet z 13.01.2013 rozporujú čo do platnosti. Notár do dnešnej doby vzhľadom na prerušenie konania o dedičstve do skončenia trestného konania žiadnym z možných postupov v zmysle a nepostupoval, a teda je na mieste za účastníkov dedičského konania považovať všetkých potencionálnych dedičov, o ktorých sa možno dôvodne domnievať že sú dedičmi, t.j. tak závetných dedičov zo závetu z 01.01.2009 ako aj zo závetu z 13.01.2013. Okruh účastníkov dedičského konania je vzhľadom na vyššie uvedené dostatočne ustálený a súdu prebiehajúce konania nebránia v konaní a rozhodovaní o danej veci. V prípade skončenia tohto konania pred skončením konania o dedičstve by sa predmetný majetok zahrnul do dedičstva a prejednal. Po právoplatnom skončení konania o dedičstve by sa predmetný majetok prejednal v konaní o novoobjavenom majetku. Súd preto návrh žalobcov na prerušenie konania zamietol.

4. Súd ďalej konštatoval, že v danom spore ide o nútené spoločenstvo, t.j. procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu a ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov, súd žalobu zamietne ( a ). V prejednávanej veci žalobca tvrdí, že označené nehnuteľnosti v určenom podiele patria do dedičstva po nebohej I. J., preto sa súd musel najskôr zaoberať otázkou úplnosti a správnosti okruhu strán konania, s prihliadnutím predovšetkým na skutočnosť, že dedičské konanie po nebohej I. J. do dnešného dňa nie je ukončené. Vychádzajúc z oznámenia notárskeho úradu mal súd za preukázané, že v súčasnosti sú účastníkmi dedičského konania všetci tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať,

že sú poručiteľovými dedičmi t.j. do úvahy prichádzajúci závetní dedičia z oboch závetov. Ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, je účastníkom konania o dedičstve od začatia dedičského konania dovtedy, kým sa nepreukáže, že nie je poručiteľovým dedičom alebo že nededí z dôvodu dedičskej nespôsobilosti. Pokiaľ poručiteľ zanechal závet, treba za účastníkov konania považovať osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona alebo závetu ( a nasl. a a nasl. ) a ich účastníctvo trvá dovtedy, kým sa nepreukáže, že nie sú dedičmi. Ak účastník dedičského konania spochybní dedičské právo iného účastníka tohto konania a rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, súd nie je oprávnený sám spornosť riešiť; je povinný postupovať podľa . Dedičský súd (notár) v predmetnom dedičskom konaní do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle nepostupoval a k zúženiu okruhu účastníkov dedičského konania tak do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie neprišlo. Súd mal teda za preukázané, že účastníkmi dedičského konania sú za danej procesnej situácie závetní dedičia v zmysle závetu spísaného 13.01.2013 - F. G., B. C., P. G. a E. C. ako aj do úvahy prichádzajúci závetní dedičia v zmysle závetu zo dňa 01.01.2009 E. F. G., A. D. G., J. a E. L. M.. Aktívna legitimácia žalobcu je teda daná a zo závetu prichádzajú do úvahy ešte další dedičia - F. G., P. G. a E. C., A. D. G., J. a E. L. M., pričom ani jeden z potencionálnych dedičov dedičstvo neodmietol. Keďže v danej veci sa jedná o definovanie vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a vyriešenie tejto otázky sa dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve, preto predmetné konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak sporná otázka, t. j. či nehnuteľná vec patrí do dedičstva, by bola vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov dedičského konania, ktorí tak majú postavenie nerozlučných spoločníkov. Súd poukázal na to, že táto otázka bola už v minulosti Najvyšším súdom SR riešená, pričom v uznesení sp. zn. NS SR uviedol, že žaloba či určitá vec (právo) patrí do dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov. V právnej vete k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý bol v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR publikovaný ako R 65/2003 sa uvádza, že pre sporové konanie v zmysle treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle a to ako na strane žalobcov, tak i na strane žalovaných. Na rovnakých právnych záveroch spočívajú tiež ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR napr. rozsudok zo dňa 27.10.2010, sp. zn. , zo dňa 30.05.2011, sp. zn. a zo dňa 31.07.2012, sp. zn. . Právna úprava prechodu dedičských práv a povinností vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Od smrti poručiteľa do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím, existuje určitá neistota v tom, s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí, ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi a kto z nich fakticky prevezme dedičstvo. Preto pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení spoločne a nerozdielne. V konaní o určenie predmetu dedičstva majú z týchto dôvodov postavenie tzv. núteného spoločenstva (nerozlučných spoločníkov) v zmysle ust. a teda účasť všetkých dedičov v konaní je nevyhnutná. V danom prípade žalobca, ktorý je v konaní zastúpený právnym zástupcom, neoznačil správne okruh strán konania. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle . Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom, lebo súd je povinný poskytnúť strane iba poučenie o jej procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa a bolo by v rozpore s ústavnoprávnym princípom práva na spravodlivý proces narušením tzv. princípu rovnosti zbraní. Poučenie o hmotnom práve nie je súčasťou obligatórnej ani fakultatívnej poučovacej povinnosti súdu, ako vyplýva z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp. zn. , a ďalšie). Súd žalobcu výzvou z 16.01.2020 vyzval na späťvzatie žaloby, nakoľko za skutočností tvrdených v žalobe po predbežnom právnom posúdení ju považoval zjavne bezdôvodnú pričom poukázal na ust. a eventuálne , na čo žalobca reagoval návrhom na zmenu petitu, ktorú zmenu súd 24.05.2021 následne pripustil. Úpravu okruhu strán sporu ale žalobca nevykonal a až po predbežnom právnom posúdení veci súdu prednesenom na pojednávaní pristúpil žalobca k procesnému návrhu, na základe ktorého by súd okruh strán sporu upravil o žalovaných E. C., A. D. G., J. a E. L. M.. Žalobca však P. G. ani v predmetnom návrhu neoznačil, preto súd tento návrh žalobcu na pripustenie vstupu menovaných do konania na stranu žalovaných nepripustil, keď dospel k záveru, že v danom prípade by vyhovenie

návrhu bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, nakoľko ani tak by nedošlo k úplnému odstráneniu nedostatku okruhu účastníkov, pretože stále by ako strana sporu chýbal P. G., ktorý je tiež účastníkom dedičského konania. Pripustením nových strán do konania na strane žalovaných by sa konanie značne natiahlo, keďže by mali právo vyjadriť sa k podanej žalobe, zaujať k nej stanovisko (byť v konaní zastúpení) čo by všetko viedlo k trovám konania, a teda vec by nebola rozhodnutá rýchlo a hospodárne na jedinom pojednávaní ( ). Vychádzajúc z uvedeného vzhľadom na skutočnosť, že stranou tohto sporového konania neboli všetci tí, ktorí ňou mali byť potom súd žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie s poukazom na zamietol. Zároveň zamietol návrhy žalobcu na výsluch žalobcu, žalovanej, svedkov, dokazovanie obsahom zdravotnej dokumentácie poručiteľky a znaleckým dokazovaním, nakoľko dôvodom, pre ktorý musel súd žalobu zamietnuť (t.j. nemohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci) je neúčasť všetkých subjektov právneho vzťahu v spore v zmysle a vykonanie dokazovania o skutočnostiach nepodstatných pre posúdenie okruhu strán sporu by tak bolo nadbytočné a nehospodárne. Záverom súd uviedol, že zamietnutie predmetnej žaloby nezakladá prekážku veci rozhodnutej a žalobcovi nič nebráni podať novú žalobu, kde stranami konania budú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia. O trovách konania súd rozhodol podľa , a tak, že plne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to jednak voči výroku II. a III. a súčasne cez výklad per analogiam a cez výklad a maiore ad minus (cez ústavne konformný výklad zákonov v zmysle SR aplikujúc závery uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. ), aj voči výroku I. ktorého vecná a právna nesprávnosť sa premietla aj do vecnej a právnej nesprávnosti a nezákonnosti ostatných výrokov. Žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné a arbitrárne, súd nevzal do úvahy okolnosti daného prípadu, neuviedol v odôvodnení ako vykonané dôkazy skúmal a ne/hodnotil, v dôsledku čoho je rozhodnutie svojvoľné. Súd vec nesprávne právne posúdil, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolateľ zopakoval jeho skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, a dôvody, pre ktoré považuje predmetnú darovaciu zmluvu za absolútne neplatnú. Mal za to, že na požadovanom určení má ako závetný dedič právny záujem a nemal okrem podania tejto určovacej žaloby podľa žiadnu inú právnu či procesnú možnosť, ako sa domáhať právnej ochrany svojich (nepriamych) práv. Zamietnutie jeho určovacej žaloby pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu bolo zo strany súdu hrubým porušením zásady denegatio iustitie a flagrantným pošliapaním princípu právneho štátu podľa a 2 SR a zároveň došlo k odňatiu práva na súdnu ochranu podľa a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov, čo žalobca považuje za zásadné pochybenie súdu, ktoré malo za následok nesprávne a tým aj nezákonné rozhodnutie vo veci a znamenalo vážny zásah do práv žalobcu na spravodlivý súdny proces. Odvolateľ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v ktorom najvyšší súd objasňuje, z akých dôvodov je možné nevyhovieť dôkaznému návrhu strany sporu, pričom podľa názoru odvolateľa v danej veci nebol naplnený ani jeden z takých dôvodov, čím je napádaný rozsudok en block nezákonný. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Súd pochybil aj tým, že zamietol návrh žalobcu na pripustenie vstupu A. D. G., E. L. M. a E. C. do konania na strane žalovaných, urobený na prvom súdnom pojednávaní, keď súd dospel k záveru, že ich pripustenie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, nakoľko v danom prípade mal mať žalobca po pripustení zmeny žaloby dostatočný časový priestor na úpravu okruhu strán sporu tak, aby ním boli všetci nerozluční spoločníci, čo včas neučinil a zároveň súd protirečivo uviedol, že je potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Žalobcovi nie je zrejmé, ako mohol porušiť hospodárnosť konania, keď súd konal len na jednom pojednávaní, na ktorom aj rozhodol, a súčasne na ktorom odmietol vykonať všetky návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré žalobca navrhol a súčasne nepripustil ani zmenu petitu žaloby navrhovanú žalobcom. Na druhej strane súd nelogicky v rozsudku uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že stranou konania v čase rozhodovania súdu nebol okrem účastníkov dedičského konania po nebohej, ktorých pristúpenie do konania navrhoval žalobca, ani P. G., stranami sporu neboli teda ďalej ani E. C., ani A. D. G. a E. L. M. (okruh strán by nebol úplný ani po pripustení vstupu do konania). Súd teda žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, keď stranou konania neboli všetci tí, ktorí ňou mali byť. Súd prvej inštancie tak na jednej strane nepripustil rozšírenie okruhu účastníkov, ktorých v rámci vyjadrenia jeho predbežného právneho názoru považoval za nevyhnutnú podmienku úspešnosti žaloby a na druhej strane, po urobení návrhu žalobcu na rozšírenie okruhu účastníkov konania v intenciách právneho posúdenia súdu, súd žalobu zamietol,

rovnako ako aj návrh žalobcu na pripustenie účastníkov konania. Uvedený postup súdu je svojvoľný a zasahuje do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Odvolateľ nevidí reálny materiálny dôvod pre nevyhovenie návrhu žalobcu na rozšírenie okruhu účastníkov, ani vysvetlenie myšlienkových pochodov súdu na základe ktorých uzavrel, že nie je možné vyhovieť absolútne žiadnemu návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania. Podľa názoru odvolateľa rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu a rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Odvolateľ poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktoré sa zaoberajú právami účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok II. a výrok III. rozsudku zmenil tak, že žalobe na určenie vyhovie a zaviaže žalovaného povinnosťou uhradiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%, eventuálne napadnutý výrok II. a III. rozsudku zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. bola žaloba žalobcu o určenie, že I. J., H. J., nar. dňa XX.XX.XXXX, K.. L. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom D. XXXX/X, D., bola ku dňu smrti podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 3/8 k celku nehnuteľností bližšie špecifikovaných v žalobe.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III., teda v časti zamietnutia žaloby a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobca síce v odvolaní uviedol, že považuje rozhodnutie za nesprávne en bloc, (t.j. vrátane výroku I., ktorým súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konaní na Okresnom súde Piešťany vedených pod sp.zn. a ), avšak (odhliadnuc od skutočnosti, že v zmysle v spojení s 357 odvolanie proti výroku I. nie je prípustné) vychádzajúc z obsahu podaného odvolania treba konštatovať, že vo vzťahu k výroku I. absentuje akákoľvek konkrétna odvolacia argumentácia, preto bolo potrebné vyhodnotiť odvolanie žalobcu ako podané výlučne voči výrokom II. a III.

10. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nesplnenia podmienky účasti všetkých subjektov právneho vzťahu v spore a urobil tak bez toho, aby vec pre neúplne určený okruh účastníkov konania preskúmaval po vecnej stránke ( teda sa nezaoberal meritom veci ani nevykonával navrhované dokazovanie ako nadbytočné) práve z dôvodu, že pre neúplne určený okruh účastníkov konania nebolo možné vec prejednať a rozhodnúť.

11. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie a vykonané dôkazy správne vyhodnotil a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie, v jeho rozhodnutí a ustálení skutočností rozhodných pre posúdenie veci žiadne relevantné pochybenia, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. Pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. , odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Vzhľadom k odvolacej argumentácii sa k veci žiada dodať iba nasledovné:

13. Tak ako uviedol už prvoinštančný súd, otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o

tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle (aktuálne ). Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať ( ), lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa , aktuálne a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. ).

14. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého v konaní o určenie predmetu dedičstva musia byť účastníkmi všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, pretože rozhodnutie v danej veci sa vzťahuje na každého z nich. Tento právny názor je v plnom súlade s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov aj Najvyššieho súdu SR, na ktorú v odôvodnení napadnutého rozsudku konajúci súd aj poukázal (bod 48 jeho odôvodnenia). Argumentácia prvoištančného súdu je v tomto prípade dostačujúca, výstižná a presvedčivá a napadnuté rozhodnutie preto nemožno považovať za arbitrárne či nedostatočne odôvodnené, ako v odvolaní tvrdí žalobca. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho záverov.

15. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov ( ). Konania o takejto žalobe sa preto musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 2019, sp. zn. ). 16. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že v dedičskom konaní boli predložené dva závety poručiteľky a to zo dňa 01.01.2009 a zo dňa 13.01.2013, v ktorých okruh dedičov nie je totožný. V konaní sp. zn. sa žalobca domáha určenia, že jemu ako ani žalovanej F. G., L. M. a D. G. nezakladá závet z 01.01.2009 žiadne dedičské práva, eventuálne že ich zakladá žalobcovi a žalovanej a nezakladá L. M. a D. G.. Pokiaľ ide o závet z 13.01.2013, tu zase závetní dedičia (podľa prvého závetu) E. F. G., A. D. G., J. a E. L. M. tvrdia neplatnosť posledného závetu poručiteľky zo dňa 13.01.2013 a iniciovali trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu, ktoré sa vedie na KR PZ v Trnave a dedičské konanie po poručiteľke I. J. bolo uznesením súdu prerušené do právoplatného skončenia tejto trestnej veci. 17. Za uvedenej situácie okruh dedičov po poručiteľke I. J. tvoria všetci do úvahy prichádzajúci závetní dedičia, a to tak podľa závetu spísaného dňa 01.01.2009 ako aj podľa závetu zo dňa 13.01.2013. Účastníkmi predmetného konania preto v súčasnosti musia byť okrem žalobcu a žalovanej aj A. D. G., J., E. L. M., E. C. a P. G.. Účastníctvo všetkých týchto osôb trvá dovtedy, kým sa nepreukáže, že nie sú dedičmi. V danom prípade napriek tomu, že súd predostrel v uvedenom zmysle predbežné právne posúdenie veci a dal tak možnosť žalobcovi urobiť procesný návrh, ktorým by upravil okruh účastníkov konania, tento síce navrhol pristúpenie nových účastníkov do konania, nie však všetkých tých, ktorí tvoria nútené spoločenstvo. Navrhol pristúpenie na strane žalovaných E. L. M., A. D. G., J. a E. C.. Jeho procesný návrh tak nemohol viesť k odstráneniu existujúceho nedostatku vecnej legitimácie, pretože aj v prípade, ak by súd bol tomuto návrhu vyhovel, stále by zostal okruh účastníkov neúplný ( účastníkom by nebol P. G.). 18. Odvolací súd nespochybňuje podstatu a účel podanej žaloby, nakoľko ale ani v prípade, ak by súd bol procesnému návrhu žalobcu na pristúpenie navrhnutých účastníkov do konania vyhovel, nestali by sa účastníkmi sporu všetci tí, ktorí tvoria okruh vecne legitimovaných (povolaných) účastníkov v konaní o určenie predmetu dedičstva, správne preto súd postupoval tak, že uvedený procesný návrh, vedúci iba k umelému predlžovaniu konania a navyšovaniu jeho trov bez možnosti zvrátiť rozhodnutie súdu, zamietol. Na rozdiel od žalobcu odvolací súd nevidí v uvedenom postupe prvoinštančného súdu nič nelogické či protirečivé. Ide o aplikáciu princípu hospodárnosti konania ( Základných princípov ), v zmysle ktorého povinnosťou súdu je postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Rozšírenie účastníkov konania prináša vždy so sebou nutnosť umožniť im realizáciu všetkých procesných práv, ktoré takýmto subjektom priznáva (vyjadrovať sa k veci a k podaniam ostatných účastníkov, zúčastňovať sa na pojednávaní, navrhovať dôkazy atď.), čo po zvážení okolností prípadu by zostalo v prejednávanej veci bez akéhokoľvek vplyvu na výsledok sporu, zároveň by však nepochybne viedlo k predĺženiu sporu a vzniku ďalších trov konania.

19. Uvedené pravidlo súd prvej inštancie správne potom aplikoval aj pri posudzovaní dôvodnosti žalobcových návrhov na vykonanie dokazovania (výsluch žalobcu, žalovanej a výsluchy svedkov, dôkaz zdravotnou dokumentáciou I. J., znaleckým dokazovaním znalca z odboru psychiatrie). Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, že nevykonanie týchto dôkazov je zásadným pochybením súdu, ktoré malo za následok nesprávne a tým aj nezákonné rozhodnutie vo veci a znamenalo vážny zásah do práv žalobcu na spravodlivý súdny proces. Treba pripomenúť, že v zmysle súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje súd. Musí však dbať o to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku. V danom prípade prvoinštančný súd postupoval v zmysle zákona a po zvážení konkrétnych okolností posudzovaného prípadu nevykonal žalobcom požadované dôkazy, pretože všetky smerovali k preukazovaniu iba takých skutočností ( zisťovanie rozpoznávacích a vôľových schopností darkyne v čase uzavierania darovacej zmluvy), ktoré pre rozhodnutie súdu nemali v kontexte vyššie uvedeného žiadnu relevanciu. K vykonávaniu označených dôkazoch súd nemal dôvod pristúpiť nakoľko žalobu musel zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Na prijatie uvedeného rozhodnutia preto postačovalo vychádzať z dôkazov významných pre zistenie okruhu účastníkov, tvoriacich nútené spoločenstvo v predmetnom spore (žaloba, vyjadrenie notára prejednávajúceho dedičstvo po I. J., uznesenie sp. zn. zo dňa 08.01.2016 o prerušení dedičského konania). Keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobcom navrhnuté dôkazy ako nadbytočné a rozporné so zásadou hospodárnosti konania a zároveň svoje rozhodnutie nevykonať ich náležite zdôvodnil, bol jeho postup zákonný a správny. 20. Preskúmaním napadnutého rozsudku a obsahu spisu, berúc do úvahy odvolacie dôvody žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že argumentácia odvolateľa je neopodstatnená. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo žalobu zamietol, pričom odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva nútené spoločenstvo všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov v tomto konaní, ktorá podmienka v danom prípade splnená nebola. Zároveň v odôvodnení vysvetlil aj to, že v prípade nedostatku vecnej legitimácie súdu neostáva iné, než žalobu zamietnuť, nakoľko nie je oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov konania, toto je v dispozícii žalobcu. Vecnú legitimáciu účastníka konania určujú práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva, o ktorých súd účastníkov konania nepoučuje, ktorý záver rovnako vyplýva z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, a aj na túto prvoinštančný súd poukázal. Odvolací súd sa preto nemôže stotožniť s názorom odvolateľa, že zamietnutie jeho určovacej žaloby bolo zo strany súdu hrubým porušením zásady denegatio iustitie a pošliapaním princípu právneho štátu. V postupe prvoinštančného totiž nebolo zistené žiadne z pochybení vytýkaných žalobcom, ktoré by mali mať za následok vydanie nezákonného, arbitrárneho alebo nepreskúmateľného rozhodnutia.

21. S prihliadnutím k vyššie uvedenému, keďže odvolanie žalobcu bolo posúdené v celom rozsahu ako nedôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej ako i v závislom výroku o trovách konania podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

23. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).