Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/55/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. T. XXX, zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. júna 2022 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. júna 2022 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. mája 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.05.2022 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) zamietla podľa ust. , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“ alebo „ZSP“) žiadosť žalobcu zo dňa 11.05.2022 o priznanie starobného dôchodku, nakoľko k 28.01.2022 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. 2. Rozhodnutie odôvodnila nárokom poistenca na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek podľa ust. v znení a ust. , podľa ktorého za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 3. S poukazom na ust. a prílohu č. 3a v znení neskorších predpisov, konštatovala dovŕšenie dôchodkového veku 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov žalobcom dňa 28.01.2022, ku ktorému však nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. K tomuto dňu získal 2 379 dní, t. j. 6 rokov a 189 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis ktorého je uvedený

v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej aj „OLDP“) a teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. 4. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. -8904 zo dňa 21.07.2003 mu bol podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) od 01.07.2003 priznaný výsluhový dôchodok. 5. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu, mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1979 do 30.09.1981, doba služobného pomeru v colnej správe od 01.12.1981 do 30.12.1999 (III. pracovná kategória) a od 01.01.2000 do 30.06.2003 (bez kategórie). Nárok na zníženie dôchodkového veku mu nevznikol, nakoľko doba služby v colnej správe nebola zaradená do kategórie funkcií. Pretože obdobie výkonu služby v colnej správe, vrátane základnej vojenskej služby, získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa , toto obdobie nie je možné v súlade s ust. považovať za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. II. Druhostupňové administratívne rozhodnutie

6. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 27.06.2022 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj „odvolací orgán“) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovanej potvrdil. Poukázal na odvolacie námietky žalobcu, v ktorých napadnuté rozhodnutie označil za nepreskúmateľné a nezákonné, namietal nesprávne posúdenie jeho nároku na starobný dôchodok, správne nezistenie skutkového stavu veci a diskriminačný postup, nakoľko pri skutkovo a právne rovnakých veciach žalovaná nepostupuje rovnako. Tiež namietal nezohľadnenie doby služobného pomeru pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku a žiadal zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, získanú aj vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

7. V odvolaní tiež poukázal na viaceré rozsudky krajských súdov i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), konkrétne rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 15.08.2012, v zmysle ktorého je Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok povinná zohľadniť aj doby získané v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 15.04.2015, sp.zn. zo dňa 23.02.2017, sp.zn. zo dňa 28.09.2011, sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. , ktoré všetky potvrdzujú právny názor, že skutkové a právne závery Sociálnej poisťovne v obdobných veciach sú v rozpore s ako aj s čl. 33 Dohovoru, podľa ktorého sa suma starobného dôchodku má určiť krátením o dobu získanú z osobitného systému sociálneho poistenia zhodnotenú pre výsluhový dôchodok.

8. Žalovaný s odkazom na administratívny spis žalobcu a ust. , v znení uviedol, že dôchodkový vek žalobca dosiahol dňa 28.01.2022, od ktorého žiadal o priznanie starobného dôchodku (žiadosťou spísanou v pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava dňa 11.05.2022). Ku dňu 28.01.2022 získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 2 379 dní, čo je 6 rokov a 189 dní obdobia dôchodkového poistenia ( ZSP - rok dôchodkového poistenia je 365 dní obdobia dôchodkového poistenia), presný rozpis ktorého bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý bol neoddeliteľnou prílohou napadnutého rozhodnutia. Ku dňu 28.01.2022 teda nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, čím nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, na ktorý mu na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období.

9. Výkonom služby colníka získal žalobca dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Podľa rozhodnutia Colného úradu Bratislava č. -8904 zo dňa 21.07.2003 mu bol výsluhový dôchodok priznaný od 01.07.2003. Na nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy, mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1979 do 30.09.1981, doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.12.1981 do 30.12.1999 (III. pracovná kategória) a od 01.01.2000 do 30.06.2003 (bez kategórie). Nakoľko funkcia colníka nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, žalobca nevykonával službu colníka vo

zvýhodnenej kategórii funkcií, čím nesplnil podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR. Dôvodná nie je ani námietka týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a súčasne výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy hodnotiť dobu výkonu služby colníka a vymeriavacie základy dosiahnuté počas nej podľa právnych predpisov o sociálnom poistení.

10. Keďže v období trvania služobného pomeru nebol žalobca zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu aj bol priznaný, získal podľa osobitného predpisu, , v súlade s ust. a sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok, ktorý nemožno duplicitne hodnotiť aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

11. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa rozsudkov NS SR nie sú dôvodné, pretože v rozsudku sp. zn. a sp. zn. rozhodol v prípade poistenca, ktorý dobu služby získal v I. kategórii funkcií, v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek, a teda nejde o skutkovo obdobnú vec. Právny názor uvedený v rozsudku sp. zn. zo dňa 15.04.2015 dosiaľ nebol zovšeobecnený, nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ustálenú po určitú dobu, preto je v tejto súvislosti potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“), vyslovený v uznesení -19 zo dňa 10.11.2011, podľa ktorého dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo i právne porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu, a nie ojedinelé rozhodnutie súdu. Požiadavka právnej istoty taktiež automaticky neznamená, že sa judikatúra najmä najvyššieho súdu nemôže vyvíjať, resp. že v prípade, ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie, vybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe, sa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti.

12. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom NS SR, uvedeným napr. v rozsudku sp.zn. zo dňa 15.08.2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná Sociálna poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Inak bolo rozhodnuté o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou služobného pomeru len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých bola Sociálna poisťovňa v súlade s ust. zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí.

13. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok možno v zmysle postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. Vzhľadom k uvedenému, nedôvodné sú odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa zhodnotenia doby služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku, nakoľko mu bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu, výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo Il. kategórie funkcií. Z toho dôvodu pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy, dosiahnuté počas výkonu služby colníka, nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

III.

Žaloba

14. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 07.07.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 27.06.2022 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 23.05.2022. Poznamenal, že týmito rozhodnutiami bolo porušené jeho právo na priznanie

starobného dôchodku, pretože splnil zákonné podmienky pre jeho priznanie, zakotvené v ust. . Žalovanej vytkol, že sa nevysporiadala s jeho odvolacími námietkamiu, jeho poukazy na ustálenú judikatúru odmietla s odôvodnením, že v jeho veci ide o iný skutkový a právny stav a tak správne orgány oboch stupňov konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128 a s rozsiahlou judikatúrou NS SR, z ktorej jednoznačne vyplýva a je ňou ustálené, že výsluhovým dôchodcom môže byť starobný dôchodok krátený, ale jeho nepriznanie nie je v súlade s citovaným ustanovením. Z judikatúry tiež vyplýva, že celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná odlišne u výsluhových dôchodcov zaradených do jednotlivých kategórií, keďže u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie, žalovaná za celkovú dobu dôchodkového poistenia považuje aj dobu poistenia hodnotenú pri priznaní výsluhových dôchodkov a u výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie, dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Tento postup je diskriminujúci a bez opory v ust. , pretože toto ustanovenie upravuje odlišne dôchodkový vek, ale nie posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia.

15. Právne posúdenie veci správnymi orgánmi oboch stupňov nie je v súlade s ust. § 65 ods. 1 ZSP a skutkové závery nezodpovedajú listinným dôkazom založeným v dávkovom spise, ktorými je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 od 1, 2 ZSP. Celková doba jeho dôchodkového poistenia nebola posúdená v súlade s právnymi predpismi a judikatúrou NS SR, na ktoré v správnej žalobe poukázal. Žalovaná za dôvod zamietnutia žiadosti o priznanie starobného dôchodku označila nesplnenie celkovej doby dôchodkového poistenia, najmenej 15 rokov. Zdôraznil, že dňa 28.01.2022 dosiahol zákonom určený dôchodkový vek 62 rokov a 10 mesiacov, čo ani nie je sporné a jeho celková doba dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je preukázateľne 42 rokov a 252 dní (6 rokov a 189 dní +23 rokov a 212 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie 6 rokov a 189 dní, z ktorej žalovaná pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok vychádzala.

16. Žalobca akcentoval, že vychádzal z rozsiahlej judikatúry NS SR a do pozornosti dal, že ani z jedného rozsudku NS SR sa nedajú odvodzovať závery, na ktorých správne orgány založili svoje rozhodnutie a čo potvrdzujú aj závery rozsudku sp.zn. : „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšieho zaobchádzania s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“

17. Tiež poukázal na rozsudok sp.zn. : „Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, citovaný judikát nerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp.zn. zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti ( v spojení s ), nakoľko tieto

v zmysle , analogicky , sú záväzné nielen pre adresáta, t.j. správny orgán, ale aj konajúci súd.“... „K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno- konformným spôsobom odôvodňovala, t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu alebo Medzinárodného súdneho dvora), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka, a na ktorý musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno konformného výkladu procesných ustanovení prihliadať“... „V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. ... zo dňa ... priznaný od 01.01.2005 výsluhový dôchodok podľa a , pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128.“

18. Tieto, ale aj ďalšie rozsudky vyvracajú závery žalovanej, že judikatúra sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s SR. Žalovaná odmieta rešpektovať právny názor NS SR, ktorý interpretuje vnútroštátne právne predpisy, upravujúce splnenie zákonných podmienok na starobný dôchodok v súlade čl. 33 Dohovoru a vykladá ich v nesúlade nielen s SR.

19. Žalobca poukázal aj na ďalšie rozsudky NS SR, týkajúce sa rovnakých skutkových a právnych vecí, , ktoré boli žalovanej ako účastníčke súdnych konaní doručované, napr.: sp.zn. zo dňa 15.04.2015, sp.zn. zo dňa 30.11.2015, sp.zn. zo dňa 30.03.2016, sp.zn. zo dňa 30.03.2016, sp.zn. zo dňa 18.11.2016, sp.zn. zo dňa 30.11.2016, sp.zn. zo dňa 25.01.2017, sp.zn. zo dňa 23.02.2017, sp.zn. zo dňa 28.06.2017, sp.zn. zo dňa 28.06.2017 a sp.zn. zo dňa 04.07.2017.

20. Medzi rozsudky Krajských súdov SR, ktoré vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe NS, patria rozsudky krajských súdov v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave, Žiline, napr.: sp.zn. BB zo dňa 14.04.2016, sp.zn. PO zo dňa 29.07.2016, sp.zn. NR zo dňa 29.03.2016, sp.zn. NR zo dňa 06.06.2016, sp.zn. NR zo dňa 20.06.2016, sp.zn. NR zo dňa 03.05.2016, sp.zn. NR zo dňa 21.03.2016, sp.zn. NR zo dňa 18.07.2016, sp.zn. NR zo dňa 11.07.2016, sp.zn. BB zo dňa 18.02.2015, sp.zn. NR zo dňa 18.02.2014, sp.zn. PO zo dňa 27.05.2015, sp.zn. PO zo dňa 05.12.2014, sp.zn. NR zo dňa 30.06.2014, sp.zn. NR zo dňa 18.07.2016, sp.zn. PO zo dňa 14.09.2016, sp.zn. KE zo dňa 26.01.2016, sp.zn. NR zo dňa 13.06.2016, sp.zn. BB zo dňa 02.06.2016, sp.zn. PO zo dňa 29.01.2015, sp.zn. NR zo dňa 12.09.2016, sp.zn. NR zo dňa 12.09.2016, sp.zn. PO zo dňa 06.10.2015, sp.zn. NR zo dňa 06.06.2016, sp.zn. KE zo dňa 10.07.2014, sp.zn. NR zo dňa 21.03.2013, sp.zn. BA zo dňa 21.11.2014, sp.zn. KE zo dňa 15.02.2016, sp.zn. NR zo dňa 16.08.2016, sp.zn. NR zo dňa 13.06.2016 a ďalšie (cca 350 rozsudkov).

21. V súvislosti so svojou argumentáciou poukázal žalobca na rozhodnutia Ústavného súdu SR, v ktorých konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú, právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. , a ) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Podľa názoru ústavného súdu, za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické

situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR ). Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnym rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa (napr. rozhodnutie č. ).

22. Uviedol, že ak NS SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 15.04.2015 vyslovil svoj právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou, tak tým vyjadril aj to, na čom je založené uznesenie ÚS SR - 19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaná pripisuje iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (teda druhej zákonnej podmienke pre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi a riadia sa ním. Odlišnosť žalovaná stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na ust. § 274 (riešiace okrem iného dôchodkový vek) nepredložila žiaden právny argument, ktorým by zdôvodnila odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov, zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. Ako bolo poukázané, tento postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami žalovanej po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných zahraničných systémoch.

23. Žalobca dal do pozornosti súdu aj rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 28.02.2018, ktorý argumentáciu žalovanej, že sa judikatúra vzťahuje len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, v celom rozsahu vyvracia. V rozsudku je výslovne uvedené:„ Daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórií funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa zák. “ Rozsudok sp.zn. zo dňa 15.04.2014 aj keď nebol zverejnený v zbierke súdnych rozhodnutí (aj iné rozsudky), jednoznačne preukazuje ustálenosť a previazanosť rozhodovacej praxe všeobecných súdov, ktorých cieľom je zabezpečenie právnej istoty ako aj jednoty rozhodovania, na čo v podanej žalobe aj poukázal. To, že žalovaná nenachádza žiadny právny argument a že dlhodobo ustálená rozhodovacia prax súdov, je založená na judikatúre NS SR, ktorej závery a interpretácia právnych predpisov o sociálnom poistení je založená na SR a čl. 33 Dohovoru č. 128, potvrdzuje jeden z posledných rozsudkov NS SR, sp.zn. zo dňa 29.10.2019.

24. Medzi ním a žalovanou nie je sporné, či mu bol priznaný výsluhový dôchodok a či dosiahol dôchodkový vek. Spornou je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré poukázal a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp.zn. zo dňa 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórií zostáva zachovaný skorší odchod do dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nemá oporu v ust. § 274 a nedá sa z neho odvodzovať odlišný postup posudzovania splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok, t.j. vyvodzovať záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie činnosti, ako sa to snaží interpretovať žalovaná. Toto ustanovenie priznáva či zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku pre zvýhodnené kategórie činnosti I. a II, o čo však nežiadal. O priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému požiadal až po dosiahnutí dôchodkového veku.

25. Žalovaná sa v argumentácii odvolávala aj na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, avšak závery ktoré z nich vyvodila, sú tiež dôkazom toho, že pri ich aplikácii nebrala do úvahy výklad, ktorý k nim prijal NS SR. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. , podľa ktorého: „Navyše bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení, v spojitosti so zabránením diskriminácie. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho

poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov, tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.“

26. Nakoniec žalobca poukázal na rozsudok sp. zn. , v ktorom NS SR uviedol: „Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od 01.11.2002 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke . Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.“

27. Žalobca záverom zdôraznil, že žalovaná neuviedla ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

IV.

vyjadrenia

28. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2022 žalovaná nesúhlasila s námietkami žalobcu, označila ich za nedôvodné, zdôraznila že jej postup pri posúdení jeho nároku na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo o uplatnenom nároku rozhodnuté. Žalobu žiadala ako nedôvodnú, podľa ust. zamietnuť. Poukázala na obsah administratívneho spisu, najmä rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. -8904 zo dňa 21.07.2003, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol od 01.07.2003 podľa priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1979 do 30.09.1981 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.12.1981 do 30.12.1999 (III. pracovná kategória) a od 01.01.2000 do 30.06.2003 (bez kategórie).

29. Zamestnanie, funkcia colník, nebola v predchádzajúcich obdobiach v rezortných zoznamoch zaradená v I. ani v II. pracovnej kategórii. Keďže žalobca v období trvania služobného pomeru nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorý mu bol aj priznaný, v súlade s ust. 60 ods. 2 a sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje na účely nároku na starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia. Podľa ustálenej judikatúry NS SR, nároky poistencov, vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií, sa musia podľa ust. v znení zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

30. Žalovaná svoju aplikačnú prax zosúladila so zovšeobecneným názorom NS SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby, zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke Nakoľko však žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné jeho nárok na starobný dôchodok posudzovať podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR.

31. Prameňom práva v právnom systéme SR sú len rozsudky NS SR uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky, ktoré sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Preto poukazy na iné, nezverejnené rozsudky NS SR, sú nedôvodné, pretože právny názor v nich uvedený, doposiaľ nebol zovšeobecnený. Pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok možno v zmysle SR postupovať len podľa účinnej právnej úpravy.

32. V replike zo dňa 10.01.2023 dal žalobca do pozornosti dlhodobo odmietavý postoj žalovanej k právnej argumentácií v rozhodovacej činnosti NS SR, na ktorú poukázal už v správnej žalobe a ktorá ústavne konformným spôsobom potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov (nielen u nich) posudzuje ináč, voliac voči nim diskriminačný postup. Zámerne prehliada aj tú skutočnosť, že až do účinnosti bol poistencom sociálnej poisťovne, pričom prijatím tohto zákona nedošlo k zmene podmienok a pravidiel pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. V zmysle tohto zákona sa výsluhový dôchodok priznáva len za dobu poistenia v služobnom pomere a žalovaná stotožňuje celkovú dobu poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Uviedol, že z právneho hľadiska a aj v tomto vyjadrení zdôrazňuje nesprávnosť a neudržateľnosť právnej argumentácie žalovanej. Ustanovenie ZSP, o ktoré opiera svoje závery, nerozlišuje jednotlivé kategórie činností a nemá žiaden právny význam pre posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ale výsluhovým dôchodcom, ktorých činnosť bola zaradená do I. alebo II. kategórie, zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku. Podľa tohto ustanovenia sa posudzuje, či výsluhový dôchodca zaradený do niektorej z týchto kategórií spľňa zákonné predpoklady na skorší odchod do dôchodku v zmysle právnych predpisov platných do účinnosti teraz platného zákona ( , v spojení s , ).

33. Žalovaná odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi NS SR, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, avšak nepredkladá argumentáciu o tom, že v danej veci ide o inú skutkovú a právnu vec. Od roku 2014/2015 nemennou právnou argumentáciou neuspela na NS SR ani v jednom prípade, a to bez ohľadu na to, či konanie bolo vedené na jej podnet alebo na podnet žalobcov, čo preukazujú rozsudky NS SR, na ktoré v správnej žalobe poukázal, sú súčasťou jeho právnej argumentácie, a ktoré na rozdiel od tvrdení žalovanej, ústavne konformným spôsobom dávajú odpoveď na to, prečo sa pri posudzovaní celkovej doby dôchodkového poistenia má u výsluhových dôchodcov postupovať rovnako. Dávajú aj jednoznačnú odpoveď na to, prečo právny názor prezentovaný žalovanou nemôže obstáť. Z rozsudkov NS SR sp.zn. zo dňa 15.04.2015 a sp.zn. zo dňa 28.02.2018, z ktorých v správnej žalobe citoval, jednoznačne vyplýva ich záväznosť nielen pre nižšie súdy, ale aj pre žalovanú. Explicitne uvádzajú, že zaradenie výsluhových dôchodcov do jednotlivých kategórií podľa predchádzajúcich predpisov, nemá na posudzovanie celkového dôchodkového poistenia žiaden právny význam. Nakoniec aj rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 29.10.2019, na ktorý odkázal v správnej žalobe, zvýrazňuje neudržateľnosť argumentácie žalovanej.

34. Je presvedčený, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v plnom súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR, vyslovenom v uzneseniach -19 zo dňa 10.11.2011, , a , a , na ktoré poukázal aj v správnej žalobe. Tieto rozhodnutia sú založené na rešpektovaní takých princípov právneho štátu, ako je právna istota účastníkov, dôraz na to aby ako súčasť právnej istoty bola splnená požiadavka jednotnosti rozhodovania ako aj predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, t. j. aby obdobné veci boli rovnako právne posudzované. Právne závery v rozsudkoch NS SR vychádzajú nielen zo zákona o sociálnom poistení, ale zákonné ustanovenia sú v týchto rozsudkoch interpretované aj v súlade s Dohovorom č. 128 a SR a je v nich premietnutá aj vyššie uvedená judikatúra Ústavného súdu SR.

35. Žalovaná zvolila postup v právnom štáte neakceptovateľný, znižujúci autoritu všeobecných súdov v očiach účastníkov konania a vytvárajúci dojem, že orgán verejnej správy k týmto rozsudkom najvyšších súdnych autorít nemusí pri rozhodovaní prihliadať. Najvyššiemu súdu SR boli doručené opravné prostriedky len vo veciach, ktoré sú uvedené v správnej žalobe a vo všetkých konaniach boli žalobcovia úspešní. Zotrval na skutkových dôvodoch a právnej argumentácií uvedenej v správnej žalobe.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

36. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a . V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovanej preto podľa ust. a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. zrušil podľa ust. prvá veta . Vo veci rozhodol v súlade s ust. , na nariadenom pojednávaní.

37. Podľa , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

38. Podľa , , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

39. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 11.05.2022 požiadal o dávku starobného dôchodku odo dňa 28.01.2022. Jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu nedosiahnutia obdobia dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov ku dňu 28.01.2022, nakoľko vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia získal len 2 379 dní, t.j. 6 rokov a 189 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca je od 01.07.2003 poberateľom výsluhového dôchodku. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu, mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1979 do 30.09.1981, doba služobného pomeru v colnej správe od 01.12.1981 do 30.12.1999 v III. pracovnej kategórii a od 01.01.2000 do 30.06.2003 bez kategórie, celkom v rozsahu 23 rokov a 212 dní. Pretože obdobie výkonu služby v colnej správe, vrátane základnej vojenskej služby, získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa , toto obdobie mu žalovaná s odkazom na ust. nezapočítala ako obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

40. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s oznámením údajov na účely konania o dôchodkovej dávke, t.j. rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. -8904 zo dňa 21.07.2003, podľa ktorého bol žalobcovi od 01.07.2003 podľa priznaný výsluhový dôchodok, na ktorý mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 23 rokov a 212 dní a služba zaradená v I. kategórii funkcií bola ukončená dňa 31.03.1991, s oznámením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 142758/2022 zo dňa 08.04.2003, z ktorého je zrejmá rovnaká započítaná doba výkonu štátnej služby v služobnom pomere v rozsahu 23 rokov a 212 dní s doplnením informácie, že zamestnanie, funkcia colník, nebola v predchádzajúcich obdobiach v rezortných zoznamoch zaradená v I. ani v II. pracovnej kategórii.

41. Správny súd sa oboznámil sa aj s príslušnou judikatúrou NS SR, napr. rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod Rč. 55/2011, Rč. 53/2011 (sp.zn. ), sp. zn. zo dňa 15.08.2012 publikovaným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2013 (pod Rč. 83/2013), rozhodnutiami NS SR sp. zn. zo dňa 15.04.2015, sp.zn. zo dňa 28.06.2017, sp.zn. zo dňa 23.02.2017, sp.zn. zo dňa 13.08.2013, sp.zn. zo dňa 28.06.2017, sp.zn. zo dňa 04.07.2017, sp.zn. zo dňa 29.10.2019. Tiež sa oboznámil s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci, vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR ako napr. s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 21.03.2016, s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 26.01.2016, s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 18.02.2015 a s judikatúrou Ústavného súdu SR, napr. rozhodnutím ÚS SR , a ÚS SR .

VI.

Relevantné ust. ZSP a právne predpisy:

42. Podľa , tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a/ (ďalej len ""),profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b/ vojakov mimoriadnej služby 1c/ (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa , obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

44. Podľa , rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

45. Podľa v znení , má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

46. Podľa , dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

47. Podľa a prílohy č. 3a v znení neskorších predpisov je dôchodkový vek žalobcu 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov.

48. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie , profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

49. Podľa v znení , nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

50. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

51. Podľa , občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. V súvislosti s týmto ústavným právom súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

52. Spornou medzi účastníkmi bola otázka započítania resp. nezapočítania doby 23 rokov a 212 dní, zhodnotenej žalobcovi pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, v zmysle ust. a nasledujúcich ustanovení o sociálnom poistení.

53. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval.

54. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

55. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 15.08.2011, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

56. Pojmom „policajt“ sa podľa rozumie aj colník.

57. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch. NS SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa .“

58. NS SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 27.07.2016 uviedol: ...„Najvyšší súd Slovenskej republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. zo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti ( v spojení s ), nakoľko tieto sú v zmysle SR, analogicky , záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.“

59. Správny súd teda zdôrazňuje, že Sociálna poisťovňa je pri určení nároku a sumy starobného dôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust. § 274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol, a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku, primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia žalobcu. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto je nesprávne a nezákonné. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, je preto jej postup s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP a nesprávny a bez opory v na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanoveniach..

60. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. , a ; z čoho vyplynula aj nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi na účely starobného dôchodku podľa , t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia zhodnotená, je nesprávny. Žalovaná opomenula vziať do úvahy poslednú vetu ust. , ZSP - „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,“ nakoľko žalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach. Ich výkladom vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší

súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky.

61. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP, mala Sociálna poisťovňa žalobcovi zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku nároku vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by mu potom vznikol vo výške zistenej rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej dávky. 62. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že mu nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa , t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

63. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

64. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nepostupovala správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre účely nároku na starobný dôchodok vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, t.j. 23 rokov a 212 dní štátnej služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby. Týmto postupom mu tak odňala jeho dôchodkový nárok vyplývajúci zo získaného obdobia dôchodkového poistenia (6 rokov a 189 dní) vo všeobecnom systéme. Žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 27.06.2022 vrátane prvostupňového zo dňa 23.05.2022 tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, ktorý opätovne posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia žalobcu pre účely nároku na starobný dôchodok a pre zachovanie jeho dôchodkového nároku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, mu zohľadní celé získané obdobie dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia. Bude vychádzať z právneho názoru súdu vyjadreného v tomto rozhodnutí, ktorý je založený na ustálenej judikatúre NS SR, napr. na názore vyjadrenom v rozsudku sp.zn. zo dňa 15.08.2012 publikovanom v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) v ktorom NS uviedol:...“Odvolací súd dokonca zastáva názor, že vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať

navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.“

65. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).