Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/16/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: G. X. W., nar. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť: Y. arabská republika, bez dokladu totožnosti, t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, Slovenská republika, zastúpený: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 15.02.2023 proti rozhodnutiu žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA5-310-024/2023-AV zo dňa 27.01.2023 vo veci zaistenia, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Dňa 27.11.2022 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa ust. § 22 ods. 1 správneho poriadku, v ktorej sa vyjadril k svojmu príchodu na územie Slovenskej republiky ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru. Do zápisnice uviedol, že zo Sýrie vycestoval v roku 2018 za svojim otcom do mesta Hatay v Turecku, odkiaľ sa spolu s ďalšími migrantmi zo severnej Afriky člnom presunuli na Cyprus. Po príchode ich zadržala polícia a on hneď požiadal o udelenie azylu. V tábore pre žiadateľov o azyl sa stretol s otcom, s ktorým sa nakontaktovali pomocou aplikácie Telegram na skupinu s názvom Hakiba AL MUSAFER a pomocou ich prevádzačov sa presunuli do Grécka. Tam sa v meste Thesalloniki stretli aj s jeho ženou a deťmi, spojili sa s ďalšími migrantmi a nelegálne sa spolu presunuli cez Macedónsko až do Srbska. Pešo prešli cez zelenú hranicu do mesta Tutin a autobusom sa presunuli do mesta Horgoš, kde sa nakontaktovali na prevádzača menom J. W., s ktorým sa dohodol, že za sumu 2000 Eur na osobu ich prevedie do Maďarska a následne na Slovensko. Zaradil ich do skupiny asi päťdesiatich osôb a na srbsko - maďarskej hranici sa pripravenými rebríkmi dostali do Maďarska, kde nastúpili do auta, vodiča ktorého nepoznali. Ten ich vysadil na Slovensku, ale predtým im povedal, aby sa nechali chytiť a získali nejaký papier od slovenských policajtov a potom aby pokračovali ďalej do Nemecka. Krátko nato ich zadržala polícia. Na otázku, prečo si vybral túto trasu žalobca uviedol: „určil mi ju prevádzač“ a na otázku aká je Vaša cieľová krajina uviedol: „išiel by som do Nemecka.“

2. V zápisnici bola žalobcovi podľa ust. pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení daná možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. K predloženým podkladom sa vyjadriť nechcel.

II.

Rozhodnutie žalovaného

3. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-2794-010/2022-AV zo dňa 27.11.2022 žalovaný zaistil žalobcu na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu ak existuje značné riziko jeho úteku a podľa ust. stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do dňa 27.01.2023. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-310-024/2023-AV zo dňa 27.01.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný predĺžil podľa ust. dobu zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.04.2023. 4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 27.11.2022 v čase o 11.05 hod. hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Rusovce (ďalej aj „OO PZ Rusovce“) spozorovala v Čunove osoby utekajúce smerom z Maďarska. Vyzvala ich na preukázanie totožnosti, ktorú nevedeli preukázať žiadnymi dokladmi totožnosti. Osoby boli predvedené na OO PZ Rusovce a bola vyrozumená Mobilná jednotka PZ Bratislava, na ktorú bol žalobca, ako jedna z osôb, predvedený z dôvodu konania vo veci administratívneho vyhostenia. 5. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru Eurodac bolo zistené, že je žiadateľom o udelenie azylu na Cypre. Z dôvodu existencie značného rizika úteku, začal správny orgán dňa 27.11.2022 konanie vo veci jeho zaistenia podľa ust. , na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia. Toho istého dňa oznámil štátnemu orgánu, Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „Dublinské stredisko“), dôvod na začatie konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu, zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej aj „Dublinské nariadenie“) a požiadal o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania podľa tohto nariadenia. Žalobca bol následne podľa ust. zaistený. 6. Dňa 26.01.2023 bolo správnemu orgánu zaslané stanovisko Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej aj ÚPZC“), z obsahu ktorého vyplýva, že voči žalobcovi bolo začaté konanie podľa Dublinského nariadenia a zabezpečuje sa pre neho transfer na Cyprus, ktorého termín ešte nie je známy. Z dôvodu, že dňa 27.01.2023 uplynie pôvodná lehota zaistenia žalobcu, správny orgán na základe doručeného stanoviska vydal rozhodnutie o predĺžení zaistenia najviac do 27.04.2023, pričom poukázal na zápisnicu o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA5-310-023/2023-AV, do ktorej žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, majúce vplyv na priebeh konania. 7. Žalovaný poznamenal, že existencia rizika úteku je v prípade žalobcu založená na jeho nezotrvaní na Cypre, kde požiadal o azyl, na chýbajúcich dokladoch totožnosti, na neuvedení bydliska, na nedostatku finančných prostriedkov, na neoprávnenom uskutočnení sekundárnej migrácie a v neposlednom rade na neoprávnenom vstupe na územie členských štátov. Žalobca síce ako štátny príslušník tretej krajiny má medzinárodnými dohovormi ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území členských štátov schengenského priestoru garantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany pred nebezpečenstvom, ktoré mu v domovskej krajine hrozí, členské štáty schengenského priestoru však majú zároveň právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretej krajiny a prostriedky na zabránenie neoprávneným žiadostiam o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Tieto prostriedky slúžia okrem iného na zabránenie ohrozenia záujmu spoločnosti, ochranu ďalšieho ekonomického a hospodárskeho rastu a verejného poriadku. Využívanie týchto prostriedkov v praxi aplikovanej štátnymi orgánmi členských štátov schengenského priestoru je potrebné na zachovanie stabilnej bezpečnostnej situácie na území schengenského priestoru, či už z pohľadu ochrany zdravia a života ako aj ochrany životnej úrovne spoločnosti. Žalobca má poskytnuté právo na preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu členským štátom schengenského priestoru v zmysle Dublinského nariadenia a napriek tejto skutočnosti nerešpektuje medzinárodného právne predpisy a zmluvy, ktoré upravujú pohyb štátnych príslušníkov tretej krajiny. V prípade ak sa zistia dôvody na udelenie medzinárodnej ochrany, je žalobcovi potrebné takúto ochranu bezodkladne udeliť a tým mu umožniť zdržiavať sa na území zodpovedného členského štátu, prípadne iných území schengenského priestoru v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 8. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorým je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu v zmysle Dublinského nariadenia a dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa ust. a , pretože nemá pri sebe dostatočnú finančnú zábezpeku na pokrytie výdavkov spojených s ubytovaním a nevie si iným spôsobom zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“), kde nemá žiadnu rodinu, ani známych, ktorí by mu poskytli ubytovanie. Správny orgán v čase rozhodovania o zaistení nedisponoval informáciou ani žiadnou spätnou väzbou zo žiadajúceho členského štátu a na tento účel využil inštitút zaistenia, počas ktorého Dublinské stredisko zašle do štátu v ktorom žalobca žiadal o medzinárodnú ochranu žiadosť a bude vykonávať všetky potrebné úkony na realizáciu transferu. Nakoľko v čase rozhodovania o zaistení nedisponuje informáciou od dožiadaného členského štátu, či bude transfer realizovaný, na tento účel slúžia lehoty v zmysle Dublinského nariadenia, ktoré majú žiadajúci ako aj dožiadaný členský štát. 9. Podľa ustanovenia § 88, ods. 4 zákona o pobyte cudzincov správny orgán rozhodol o predĺžení zaistenia účastníka konania do 27.04.2022. V tejto lehote zohľadnil osobitné ustanovenia Dublinského nariadenia. III. Žaloba

10. Správnou žalobou zo dňa 15.02.2023, procesne podriadenou ust. , , doručenou dňa 17.02.2023 Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa žalobca postupom podľa ust. , (ďalej aj „“) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. , a o správnom konaní a ust. o pobyte cudzincov.

11. So zaistením nesúhlasil z dôvodu jeho neúčelnosti za momentálneho skutkového stavu a nedostatočného vysporiadania sa žalovaného so všetkými náležitosťami použitého zaisťovacieho inštitútu. Žalovanému vytkol nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čo robí rozhodnutie o zaistení nepreskúmateľným. Žalovaný je povinný náležité odôvodniť, prečo stanovil dĺžku doby zaistenia práve do 27.04.2023 a to najmä s poukazom na konkrétne administratívne úkony, ktoré bude potrebné za účelom jeho transferu vykonať. V zmysle judikatúry súdov je vždy potrebné stanovenú dĺžku doby zaistenia náležite odôvodniť existujúcimi skutočnosťami konkrétneho prípadu. V zmysle judikatúry súdov je vždy potrebné stanovenú dĺžku doby zaistenia náležite odôvodniť existujúcimi skutočnosťami konkrétneho prípadu. Absencia odôvodnenia dĺžky doby zaistenia predstavuje podstatnú vadu rozhodnutia, ovplyvňujúcu zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Inštitút zaistenia výrazným spôsobom zasahuje aj do základných ľudských práv a slobôd jednotlivca, keďže dochádza k obmedzeniu, resp. k pozbaveniu osobnej slobody človeka. Preto je potrebné zaoberať sa každým prípadom individuálne. V tomto prípade tomu tak nebolo a dĺžka doby zaistenia bola stanovená len všeobecne na čas nevyhnutne potrebný a následne bola táto doba bez náležitého odôvodnenia len mechanicky predbežne ohraničená.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

12. Vo vyjadrení zo dňa 18.02.2023 označil žalovaný námietky týkajúce sa neodôvodnenej dĺžky zaistenia za neopodstatnené, nakoľko rozhodnutie o predĺžení zaistenia obsahuje časové vymedzenie jednotlivých úkonov v zmysle platnej legislatívy, ktoré sa musia vykonať za účelom realizácie dublinského transferu na Cyprus. Opísal postup po zistení pozitívnej informácie žalobcu v systéme EURODAC, ktorý obsahuje aj napadnuté rozhodnutie, poukázal na čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, podľa ktorého dožiadanie o prevzatie alebo prijatie späť musí byť zaslané do jedného mesiaca od podania žiadosti. 13. Žiadosť bola podaná dňa 22.12.2022 a dňa 23.12.2022 zaslalo Dublinské stredisko žiadosť na Cyprus. Keďže je žalobca v zaistení, členský štát bol povinný požiadať o urýchlenú odpoveď, ktorá musí byť poskytnutá do dvoch týždňov. Akceptujúca odpoveď z Cypru bola zaslaná dňa 04.01.2023. Uvedené podmienky v zmysle Dublinského nariadenia boli dodržané a lehoty sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo vyvracia námietku zástupcu žalobcu, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. 14. Rozhodnutie o odovzdaní bolo vyhlásené dňa 17.01.2023 a právoplatnosť nadobudlo dňa 17.01.2023. V zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia môže byť osoba zaistená šesť týždňov od vtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania, t. j. šesť týždňov od vykonateľnosti rozhodnutia Dublinského strediska. Táto lehota uplynie 27.04.2023, teda do tejto doby bude žalobca zaistený. Žalovaný pri zaistení postupoval v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov ako aj podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia. 15. Riziko úteku žalobcu bolo v napadnutom rozhodnutí odôvodnené informáciami uvedenými v zápisnici o podaní vyjadrenia č. p.: PPZ-HCP-BA5-2794-008/2022-AV s poukazom na to, že žalobca nezotrval v štáte, v ktorom požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany. Z týchto informácií žalovaný vychádzal aj pri rozhodovaní o možnosti uloženia miernejšieho donucovacieho opatrenia ako je zaistenie v zmysle ust. ods. l písm. a/ a b/ . Vo vyjadrení do zápisnice o podaní vyjadrenia pred vydaním rozhodnutia o zaistení ako aj v zápisnici o podaní vyjadrenia č. p. PPZ-HCP- BA5-310- 023/2023-AV pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia žalobca uviedol, že nemá finančnú hotovosť na zabezpečenie nákladov a ubytovania na území SR a takéto ubytovanie si nevie ani zabezpečiť. Vydané rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobcu priamo nadväzuje na rozhodnutím o zaistení žalobcu, ktoré mu predchádzalo. 16. Žalovaný v rozhodnutí o predĺžení zaistenia uviedol, že žalobca bude zaistený do 27.04.2023 a v prípade, že nebude do tejto doby vykonaný transfer na Cyprus, bude zo zaistenia prepustený. Prepustený bude aj keď riziko úteku bude naďalej trvať, no napriek tejto skutočnosti už v zmysle Dublinského konania, ho nebude ďalej možné držať v zaistení (čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia). Prekročiť lehotu zaistenia, možno len v odôvodnených prípadoch a aj to len po dobu, ktorá značne nepresahuje šesť týždňov, tak ako je stanovené v predmetnom článku. Uvedené potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora EU z 13. septembra 2017 vo veci C-60/16 v ktorej sa poukazuje na to, že „dotknutá osoba by nemala byť zaistená počas doby značne presahujúcej šesť týždňov v priebehu ktorých mohlo byť odovzdanie platne vykonané, keďže z článku 28 ods. 3 tretieho pod odseku nariadenia Dublin III vyplýva, že táto lehota je predovšetkým s ohľadom na zjednodušenú povahu postupu odovzdávania medzi členskými štátmi, ktorý je upravený týmto nariadením, v zásade dostatočný na to aby príslušné orgány odovzdanie uskutočnili. 17. V čl. 29 ods. l Dublinského nariadenia je však uvedené, že odovzdanie žiadateľa sa uskutoční do členského štátu najneskôr do 6 mesiacov od akceptácie dožiadaného členského štátu a podľa ods. 2 ak sa odovzdanie do členského štátu neuskutoční do 6 mesiacov zodpovedný členský štát stráca za žiadateľa zodpovednosť a teda nadobúda zaňho zodpovednosť Slovenská republika. Táto lehota o odovzdaní sa však môže predĺžiť na jeden rok ak je žiadateľ uväznený a na 18 mesiacov ak je žiadateľ na úteku. 18. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal. V. Právne posúdenie správneho súdu

19. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný ( a ) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy , v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby ale aj nad rámec žalobných námietok, riadiac sa znením prvej vety ust. , do siedmich pracovných dní nariadil vo veci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. ) dospel bez vypočutia žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí sa z pojednávania ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti k záveru, že správna žaloba, ktorú posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. ) nie je dôvodná, a podľa ust. ju zamietol.

20. Podľa , , , , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa , , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

22. Podľa , správna žaloba podľa musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. 23. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 24. Podľa ZoPC, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. 25. Podľa ZoPC, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 26. Podľa ZoPC, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. 27. Podľa ZoPC, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 28. Podľa a ZoPC, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. 29. Podľa Článku 24 ods. 1 Dublinského nariadenia, ak členský štát, na území ktorého sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b/, c/ alebo d/ zdržiava bez povolenia na pobyt a ktorému sa nepodala žiadna nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský štát v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b/, c/ alebo d/, môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú osobu späť. 30. Podľa Článku 24 ods. 2 Dublinského nariadenia, odchylne od článku 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ak sa členský štát, na území ktorého sa osoba zdržiava bez povolenia na pobyt, rozhodne vyhľadávať v systéme Eurodac v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, dožiadanie o prijatie späť osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b/ alebo c/ tohto nariadenia alebo osoby uvedenej v jeho článku 18 ods. 1 písm. d/, ktorej žiadosť o medzinárodnú ochranu nebola zamietnutá konečným rozhodnutím, sa podá čo najskôr a v každom prípade do dvoch mesiacov od získania kladného výsledku porovnávania zo systému Eurodac podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 603/2013. Ak sa dožiadanie o prijatie späť zakladá na inom dôkaze než na údajoch získaných zo systému Eurodac, zašle sa dožiadanému členskému štátu do troch mesiacov odo dňa, kedy žiadajúci členský štát získal vedomosť o tom, že v prípade dotknutej osoby môže byť zodpovedným iný členský štát. 31. Podľa Článku 25 ods. 1 Dublinského nariadenia, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne. 32. Podľa Článku 28 ods. 1, 2, 3 Dublinského nariadenia, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pod odseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú. “ 33. Podľa Článku 27 ods. 3 Dublinského nariadenia „členské štáty na účely odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo jeho preskúmaní vo svojom vnútroštátnom práve stanovia, že: a/ na základe odvolania alebo preskúmania získava dotknutá osoba právo zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odolania alebo preskúmania alebo b/ odovzdanie sa automaticky odkladá a tento odklad zanikne po určitom primeranom období, počas ktorého má súd po podrobnom a prísnom preskúmaní rozhodnúť o tom, či má odvolanie alebo preskúmanie odkladný účinok, alebo c/ dotknutá osoba môže v primeranej lehote požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania alebo preskúmania. Členské štáty zabezpečia, aby bol k dispozícii účinný opravný prostriedok, a to odkladom odovzdania do prijatia rozhodnutia o prvej žiadosti o odklad. Každé rozhodnutie o tom, či sa výkon rozhodnutia o odovzdaní odloží, sa prijme v primeranej lehote, ktorá zároveň umožní podrobné a prísne preskúmanie žiadosti o odklad. V rozhodnutí o tom, že výkon rozhodnutia o odovzdaní sa neodloží, sa uvedú dôvodu, na ktorých sa zakladá. “

34. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia zaisteného, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 35. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej ustálenej judikatúre vyslovil, že zmluvné štáty majú právo kontrolovať vstup, pobyt a odchod cudzincov z ich územia. Dohovor a ani jeho protokoly nezaručujú právo na pobyt cudzinca na území zmluvného štátu, ani právo na azyl. Ústavným základom pre obmedzenie osobnej slobody zaistením, je článok 17 ods. 2 prvá veta, podľa ktorej nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví o pobyte cudzincov a aj Nariadenie Rady (ES) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. 36. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená Chartou základných práv a slobôd. Najvyšší a aj Ústavný súd SR viackrát vo svojich rozhodnutiach akcentovali, že medzi zaistením a jeho účelom (t.j. konaním o odsune, vyhostení, tzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. , , , , , , nález Ústavného súdu SR sp. zn. -81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. -50 z 09.10.2013). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane poukázal na čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, ktorý má v zmysle prednosť pred jej zákonmi a podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu stanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. Ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom, musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich, nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca. 37. V náleze č. k. -81 zo dňa 19.10.2010 Ústavný súd Slovenskej republiky konštatuje: „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia.“ V náleze Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR napr. na rozsudok č.k. -61 a rozsudok č.k. -66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom.

38. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia, vrátane jeho dĺžky. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, musí mať žalovaný ustálený predmet konania, s prehľadom v aplikácii konkrétneho ustanovenia zákona, naviac ak potrebu zaistenia i predĺženia zaistenia žalobcu odôvodnil jeho neoprávneným pobytom na území SR, bez dispozície akýmkoľvek dokladom totožnosti, víza či povolenia na pobyt. 39. Žalobcu, ktorý nemá udelený žiaden pobyt a nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-2794-010/2022-AV zo dňa 27.11.2022 zaistil na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. podľa ust. zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA5-310-024/2023-AV zo dňa 27.01.2023 žalovaný podľa ust. predĺžil zaistenie žalobcu.

40. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane poukázal na čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, ktorý má v zmysle prednosť pred jej zákonmi a podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu stanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. Ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom, musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

41. Z napadnutého rozhodnutia sú jasné konkrétne dôvody predĺženia zaistenia žalobcu, žalovaný zachoval postup súladný so zákonom, ktorý aj náležite odôvodnil a to stanoviskom ÚPZC zo dňa 26.01.2023, z ktorého vyplýva, že voči žalobcovi bolo začaté konanie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 a zariaďuje sa pre neho transfer na Cyprus, ktorého termín nie je ešte známy, s poukazom na výpoveď žalobcu, že v domovskej krajine, z ktorej vycestoval z ekonomických dôvodov, mu smrť nehrozí. Nakoľko lehota zaistenia uplynula dňa 27.01.2023, priamym vyústením týchto skutkových okolností bolo vydanie rozhodnutia o predĺžení zaistenia do 27.04.2023, a predchádzalo mu aj vyjadrenie žalobcu podľa ust. § 22 správneho poriadku, z ktorého nie sú zrejmé žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh konania, predĺženie lehoty zaistenia a realizáciu jeho prevozu.

42. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, správny orgán v informačnom systéme Eurodac zistil pozitívnu lustráciu žalobcu ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu na Cypre, ako jednom z členských štátov EÚ, na základe čoho začal aj konanie vo veci jeho zaistenia podľa ust. , na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, na dobu dvoch mesiacov, do 27.01.2023. V čase vydania napadnutého rozhodnutia, žalobca o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území SR nepožiadal a zdržiaval sa tu neoprávnene. Ak bol teda zaistený na účel prevozu na územie iného členského štátu, zo zápisnice č. PPZ-HCP- BA5-2794-008/2022-AV zo dňa 27.11.2022 vyplýva, že o udelenie medzinárodnej ochrany požiadal na území Cypru a na prevoz sa vzťahujú aj články 24 a 25 Dublinského nariadenia. Pretože iný dôkaz ako lustrácia v príslušných policajných informačných systémoch, resp. výpoveď žalobcu (o tom že na Cypre požiadal o azyl) vykonaný nebol, Slovenská republika ako žiadajúca strana, je povinná požiadať dožiadaný (zodpovedný) štát o prijatie späť žalobcu v lehote najneskôr do dvoch mesiacov (Čl. 24 ods. 2 Dublinského nariadenia) a dožiadaná strana rozhodne o žiadosti v lehote dvoch týždňov - najneskôr však do jedného mesiaca (Čl. 25 ods. 1 Dublinského nariadenia). Teda najneskôr do troch mesiacov musí byť rozhodnuté vo veci vrátenia žalobcu na Cyprus. Z rozhodovacej praxe je zrejmé, že správny orgán príslušný na konanie podľa Dublinského nariadenia - Dublinské stredisko Migračného úradu MV SR, koná o tzv. dublinských návratoch bezodkladne a pozitívne či negatívne relácie členských štátov sú k dispozícii v priebehu niekoľkých dní. Z Článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, ktorý v týchto prípadoch aplikuje vyplýva, že v prípade zaistenia cudzinca sa žiadosť o prevzatie späť podáva najneskôr do jedného mesiaca a odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov. Preto ak žalovaný určil dobu predĺženia zaistenia žalobcu v rozsahu troch mesiacov (spolu 5 mesiacov v zmysle ust. § 88 ods. 4 ZoPC) a túto podľa názoru súdu aj dostatočne odôvodnil úkonmi v tejto lehote štandardne vykonávanými, takéto určenie doby zaistenia vo vzťahu k jej odôvodneniu v rozhodnutí, sa súdu javí ako postačujúce. 43. Tento názor podporuje aj skutočnosť, že pre žalobcu sa zabezpečuje transfer na Cyprus, čo znamená, že príslušné orgány Cypru súhlasili s jeho prevzatím v rámci Dublinského konania, čo osvedčuje účelnosť a efektívnosť jeho zaistenia. 44. Žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a prepustenia zo zaistenia podľa ust. . Jeho žalobná argumentácia smerovala k neúčelnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým bol zaistený, špeciálne k nepodloženiu doby zaistenia konkrétnymi dôvodmi a skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a neodôvodneniu neuloženia miernejších donucovacích opatrení, pričom ju podporil odkazmi na judikačnú prax Najvyššieho súdu SR, v ktorej je vyjadrená povinnosť presne a výstižne odôvodniť lehotu zaistenia a aj zásah do základných ľudských práv a slobôd zaisteného cudzinca. 45. Jedným z dôvodov zaistenia je potreba dosiahnutia dostupnosti účastníka, ďalším príprava a zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany zodpovedného členského štátu, ako aj samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne, ako aj personálne zabezpečenie. Z článku 28 odsek 2 Dublinského nariadenia vyplýva, že členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účel zabezpečenia konania o odovzdaní na základe individuálneho posúdenia len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné miernejšie alternatívne donucovanie opatrenia. Vzhľadom na neoprávnený vstup žalobcu na územie štátu únie, začatie konania, riziko úteku, absenciu možnosti ubytovania a získania finančných prostriedkov a účel zabezpečenia prípravy, výkonu prevozu a odovzdania žalobcu na územie Cypru, na území ktorého ako v prvej bezpečnej krajine požiadal o udelenie azylu, bolo jeho zaistenie nevyhnutné a dôvody, ktoré by mohli dať základ pre aplikáciu miernejších donucovacích opatrení zo strany žalovaného, by boli v tomto prípade neúčinné a naviac zistené neboli a preto nemohli byť v konaní ani využité. 46. So zreteľom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj so Správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci, v súlade s ust. Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa ust. Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a preto súd žalobu podľa ust. zamietol. 47. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle ust. , s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný. 48. Žalobcu pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov ( a ), na ich úhradu nezaviazal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, a to na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( a ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c).