Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-26-2014.pdf
PDF · 94.34 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/26/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcov X. S. Š., R.. X.XX.XXXX, D. I. Č.. XX, XXX XX J., X. J. Š., R.. XX.X.XXXX, D. I. Č.. XX, XXX XX J., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Klimekom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovanej Slovenskej kancelárii poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, 826 58 Bratislava, právne zastúpenej MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, 831 04 Bratislava, o plnenie z povinného zmluvného poistenia, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a
II. Žalobca v 1. rade je p o v i n n y nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1.062,65 eura ( pozostávajúce z trov právneho zastúpenia) a žalobca v 2. rade je p o v i n n y nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1.062,65 eura ( pozostávajúce z trov právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu žalovanej do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia žalobou podanou na súde dňa 29.1.2014 si voči žalovanej uplatnili nárok na zaplatenie 13.277,- eura pre žalobcu v 1. rade a 13.277,- eura pre žalobcu v 2. rade. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú pozostalí po nebohej K. Š., ktorá utrpela smrteľné zranenia pri dopravnej nehode dňa 31.1.2006, ktorú spôsobila X. C. na motorovom vozidle, ktorého prevádzateľom bol S. C.. Z titulu zodpovednosti za škodu sa žalobca v 1. rade obrátil na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktorá poverila na vybavenie tejto poistnej udalosti Alianz - Slovenskú poisťovňu, a.s., ktorá časť škody uhradila. Nároky, ktoré poisťovňa neuhradila boli uplatnené voči vodičke a prevádzateľovi motorového vozidla. Konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/33/2008. Rozsudkom zo dňa 16.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.11.2010, sp. zn. 12Co 26/2010 súd zaviazal žalovanú v 1. rade uhradiť žalobcom sumu 250,- eur v mesačných splátkach po 15,- eur. Žalovaná v 1. rade bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 13.277,- eur a žalobcovi v 2. rade sumu 13.277,- eur, pričom táto nie je spôsobila uvedené sumy uhradiť. Keďže priznaná nemajetková ujma má svoj základ v dopravnej nehode motorovým vozidiel, ktorá škoda je krytá povinným zmluvným poistením (ďalej PZP), žalobcovia sú toho názoru, že aj túto škodu má poisťovňa hradiť. Na výzvu žalobcu im žalovaná oznámila, že nemajetková ujma nie je krytá PZP. Žalobcovia poukázali na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 24.10.2013 č. 947921, ktorý konštatuje, že na základe článku 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Obdobné stanovisko zaujal aj Krajský súd v Prešove vo veci 6Co 127/2010. Keďže žalovaná neplní to čo jej vyplýva z PZP, žalobcovia sú nútení domáhať sa ochrany v zmysle § 4 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná vzniesla námietku premlčania. Premlčacia doba začala plynúť od okamihu, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do do osobnostných práv ( hoci účinky môžu pretrvávať po dlhú dobu ). K neoprávnenému zásahu došlo okamihom smrti a týmto dňom začala plynúť všeobecná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 1.2.2009. K nároku žalobcov žalovaná uviedla, že Súdny dvor iba skonštatoval, že PZP má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode za predpokladu, že jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Tento záver je iba potvrdením predchádzajúcej rozhodovacej praxe. Členské štáty sú povinné zabezpečiť, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel podľa vnútroštátneho práva bude krytá poistením, ktoré je s nimi v súlade a sú teda okrem iného povinné zabezpečiť aj to, že ak jedným z nárokov zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa vnútroštátneho práva, je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tak tento nárok je krytý poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto ak podľa vnútroštátneho práva právo na náhradu nemajetkovej ujmy nie je jedným z nárokov zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tak takýto nárok nemusí byť kryty poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je nárokom zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a nie je ani krytý povinným zmluvným poistením podľa zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaná uviedla, že do pôsobenia Súdneho dvora nepatrí výklad vnútroštátnych predpisov. Žalobcom nároky na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanej nevznikli. Z § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. totiž vyplýva, že jeho predmetom je úprava povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. S takto vymedzeným predmetom korešponduje aj vymedzenie v § 4 ods. 1 na koho sa poistenie vzťahuje a vymedzenie rozsahu poistného krytia v § 4 ods. 2, ktorý obsahuje taxatívny výpočet prípadov, ktoré podliehajú poistnému krytiu a ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho, čo sa odškodňuje, okrem prípadu uvedeného pod písmenom c, plne v zhode s právnou úpravou spôsobu a rozsahu škody v § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka. Naproti tomu pojem „náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch“ za zásah do osobnostných práv je upravený v Prvej časti Občianskeho zákonníka s názvom „Všeobecné ustanovenia“ v ustanovení § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako jeden z právnych prostriedkov ochrany osobnostných práv. Podstatou a účelom nemajetkovej ujmy je poskytnúť fyzickej osobe priznanie finančnej satisfakcie. Žalovaná ďalej uviedla, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy prestavuje absolútne nemajetkové právo, rýdzo osobnostné právo a je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi, no na druhej strane právo na náhradu škody má len relatívnu povahu a má majetkovú povahu. Zásadný rozdiel pri odškodňovaní nemajetkovej ujmy a náhrady škody je ten, že pri určení nemajetkovej ujmy sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol zásah vykonať, pričom pri náhrade škody možno výšku škody presne ustáliť a preukázať. Právo na náhradu škody a právo ochrany osobnosti predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany zabezpečovanej OZ. Z uvedeného je zrejmé, že medzi týmito dvoma pojmami nie je ani obsahová a ani pojmová blízkosť. Úplne rozdielna je ich podstata ako aj účel, ktorému tieto dva inštitúty majú slúžiť. Rovnako je odlišný aj gramatický význam týchto použitých slovných spojení. Blízkosti nenasvedčuje ani ich systematické zaradenie. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy existuje popri práve na náhradu škody a aj preto nemôže byť jedným z nárokov na náhradu škody. Žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 20.4.2011, sp. zn. 4Cdo 168/2009, v ktorého odôvodnení uviedol, že Odvolací súd preto nesprávne vyložil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o PZP, keď ustálil, že do pojmu „nákladov pri usmrtení" možno subsumovať náhradu nemajetkovej ujmy. Výsledkom tejto mylnej interpretácie právnej normy je nesprávny záver, podľa ktorého povinnosť žalovanej 1/ na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, sa vzťahuje tiež na nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúci z ustanovenia § 13 ods. 2 OZ a teda, že žalovaná 1/ je aj v konaní o tomto nároku pasívne vecne legitimovaná.
Žalobcovia k námietke premlčania uviedli, že až právoplatnosťou rozsudku dňa 4.3.2011 bol nárok čo do základu a výšky preukázaný. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Teda až dňa 5.3.2011 začala plynúť premlčacia lehota voči poisťovateľovi. Žalobcovia ďalej uviedli, že judikatúra, na ktorú sa žalovaná odvoláva je už prekonaná rozhodnutiami Súdneho dvora EU a slovenských súdov. Členské štáty sú povinné vykonávať svoje právomoci v tejto oblasti v súlade s právom únie. Právny základ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka. Pri vysvetlivke k § 429 Občianskeho zákonníka sa uvádza „Ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví, vrátane škody spôsobenej usmrtením fyzickej osoby ( porovnaj s § 444 a nasl.), o škodu na veciach ( porovnaj a § 442 a nasl.), ale aj o zodpovednosť za ďalšiu škodu, ktorá nevznikla následkom prevádzky dopravného prostriedku“ ( viď JUDr. Jaromír Svoboda - Občiansky zákonník - komentár - Eurounion, Bratislava 2004). Vo vysvetlivke sa ďalej uvádza „V súvislosti s rozsahom škody, ktorú musí prevádzateľ poškodenému nahradiť, treba konštatovať, že pri zákonnom poistení zodpovednosti za škody spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel plnenie poisťovne za toho, kto za škodu zodpovedá, nie je z hľadiska rozsahu obmedzená. Pri zmluvnom poistení môže byť rozsah plnenie poisťovne čo do rozsahu obmedzený dojednaním maximálnej poistnej sumy (pozri § 822)“ (viď Občianske právo s vysvetlivkami, kol. autorov, Iura Edition). Žalobcovia ďalej uviedli, že účelom poistenia je nahrádzať nejaký škodlivý či nechcený, neželaný následok, ktorý poškodeného obral o niečom čo predtým mal, a tento to pociťuje ako deficit, ktorý nie je možné napraviť navrátením do predošlého stavu. Zmyslom PZP je ako ochrana prevádzateľa motorového vozidlám aby mohol v primeranej výške a lehote spôsobené následky nahradiť, ale aj ochranu poškodených aby mohli mať v reálnom čase nezávisle od možnosti poisteného, dostať náhradu škody ( ujmu, škodlivého následku ....)
Súd vykonal listinnými dôkazmi a to: žalobou zo dňa 29.1.2014, trestným rozkazom sp.zn. 1T/98/2006 zo dňa 27.10.2006, rozsudkom Okresného súdu Prešov 8C/33/2008 zo dňa 16.6.2011, rozsudkom Krajského súdu v Prešove 12Co/26/2010 zo dňa 16.11.2010, predžalobnou výzvou zo dňa 27.11.2013, podacím lístkom, odpoveďou na predžalobnú výzvu zo dňa 3.12.2013, rozsudkom súdneho dvora zo dňa 24.10.2013, uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co127/2010 zo dňa 28.10.2013, aktuálnou sadzbou zákonných úrokov z omeškania, vyjadrením žalovaného zo dňa 12.3.2014, vyjadrením žalobcov zo dňa 8.4.2014, rozsudkom Najvyššieho súdu zo dňa 27.11.2012 sp.zn. 2Cdo194/2011, uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 20.4.2011 sp.zn. 4Cdo/168/2009 a celým spisom 20C/26/2014. a zistil tento skutkový stav:
Dňa 31.1.2006 viedla X. C. motorové vozidlo značky Peugeot 307, na priamom úseku, rýchlosť jazdy neprispôsobila stavu a povahe vozovky a svojim schopnostiam, prešla do protismeru a narazila do protiidúceho motorového vozidla, ktoré viedla K. Š., R.. XX.X.XXXX, pričom táto utrpela zraneniam, ktorým podľahla. Trestným rozkazom bola X. C. uznaná vinnou z prečinu usmrtenia a ublíženia na zdraví. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.6.2011, sp. zn. 8C/33/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.11.2010, sp. zn. 12Co 26/2010 súd zaviazal X. C. žalobcom uhradiť sumu 250,- eur v mesačných splátkach po 15,- eur a zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 13.277.- eur a žalobcovi v 2. rade sumu 13.277,- eur.
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Podľa § 100 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.
Súd v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania žalovanou.. Súd sa nestotožnil so žalobcami, že premlčacia lehota začala plynúť až dňom právoplatnosti rozsudku. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právom majetkovej povahy, ktorý sa premlčuje. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej doby náhrady na nemajetkovú ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začala plynúť od okamihu, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv K neoprávnenému zásahu došlo okamihom smrti a nasledujúcim dňom začala plynúť všeobecná premlčacia doba a uplynula dňom 1.2.2009. Žalobca podal žalobu dňa 29.1.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Je potrebné uviesť, že žalobcom nič nebránilo si uplatniť náhradu nemajetkovej ujmy aj voči poisťovni. Tým, že tak neučinili, sa vystavili riziku, že sa ich právo premlčí. Vznesenú námietku premlčania považoval súd za odôvodnenú, preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali premlčaného práva, zamietnuť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd podľa tohto ustanovenia priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. rade vo výške 1.062,65 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 287,14 eura (prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, podanie zo dňa 12.3.2014, za účasť na pojednávaní dňa 12.5.2015 ) + rež. paušál 3x 8,04 eura + 20% DPH podľa § 10 ods. 1, § 13a písm. a/, c/, d/, § 16 ods.3, 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a voči žalobcovi v 2. rade vo výške 1.062,65 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 287,14 eura (prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, podanie zo dňa 12.3.2014, za účasť na pojednávaní dňa 12.5.2015 ) + rež. paušál 3x 8,04 eura + 20% DPH podľa § 10 ods. 1, § 13a písm. a/, c/, d/, § 16 ods.3, 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).