Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoKR-13-2022.pdf
PDF · 136.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoKR/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: FIRMA PRODUKCJI, USLUG I HANDLU FOL-DREW PIATEK MARIUSZ, BRA, Rycerka Dolna 81/A, 34-370 Rajcza, Poľsko, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kvak, s.r.o., Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 50 304 267 proti žalovanému: Mgr. Branislav Zemanovič so sídlom kancelárie Piaristická 44, 911 01 Trenčín, značka správcu S1510, správca dlžníka: FeMaDa, s.r.o. so sídlom 018 13 Papradno 511, IČO: 36 301 469, právne zastúpenému: Mgr. Róbert Galko, advokát, Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 51 790 572, v spore o určenie pohľadávky popretej v reštrukturalizácii, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/9/2021-122 zo dňa 13. júla 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania.
1.2. Z výpisu z Obchodného vestníka číslo 112/2021 zo dňa 11.06.2021 mal prvoinštančný súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2021 zo dňa 07.06.2021 bola, okrem iného, povolená reštrukturalizácia dlžníka FeMaDa, s.r.o. so sídlom 018 13 Papradno 511, IČO 36 301 469, pričom do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Branislav Zemanovič so sídlom kancelárie Piaristická 44, 911 01 Trenčín, značka správcu S1510. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok žalobcu por. č. 1 zo dňa 08.07.2021, z potvrdenia o zapísaní pohľadávok do zoznamu pohľadávok zo dňa 08.07.2021 a z výpisu žalovaných pohľadávok zo zoznamu pohľadávok je zrejmé, že žalobca si v označenej reštrukturalizácii dlžníka FeMaDa, s.r.o. so sídlom 018 13 Papradno 511, IČO 36 301 469 uplatnil žalované pohľadávky, zapísané v zozname pohľadávok pod č. 7/F-1 až 7/F-8, ktoré reštrukturalizačný správca Mgr. Branislav Zemanovič poprel čo do ich výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
1.3. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovení § 124 ods. 1, 4, 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR) a tiež z ustanovení § 60, § 124 ods. 1, § 132 ods. 1 § 133 ods. 2, § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) s prihliadnutím
na článok 11 ods. 1, 2 CSP, dospel k záveru, že nakoľko žalobca v žalobe označil žalovaného ako: Mgr. Branislav Zemanovič, so sídlom kancelárie Piaristická 44, 911 01 Trenčín, značka správcu S1510, správca dlžníka: FeMaDa, s.r.o., so sídlom: 511 Papradno, 018 13 Papradno, IČO: 36 301 469, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, Oddiel Sro, vložka č. 10825/R (ďalej aj ako "žalovaný")", bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného Mgr. Branislava Zemanoviča ako reštrukturalizačného správcu dlžníka FemaDa s.r.o. v tomto spore, keďže podľa § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, veriteľ pohľadávky, popretej v reštrukturalizácii, sa môže jej určenia domáhať žalobou podanou proti dlžníkovi (FeMaDa, s.r.o.), a nie voči reštrukturalizačnému správcovi.
1.4. V súvislosti s označením žalovaného prvoinštančný súd zdôraznil, že nakoľko jeho označenie v žalobe je presné a zrozumiteľné, nebol dôvod pre postup súdu v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Ako žalovaný je v žalobe riadne označený Mgr. Branislav Zemanovič, so sídlom kancelárie Piaristická 44, 911 01 Trenčín, značka správcu S1510, správca dlžníka FeMaDa, s.r.o. so sídlom 018 13 Papradno 511, IČO 36 301 469. Z takéhoto označenia žalovaného nie je možné vyvodiť, že by žalovaným mal byť dlžník FeMaDa, s.r.o., nakoľko za výrazom "Žalovaný" je výslovne uvedený Mgr. Branislav Zemanovič, ktorý je následne identifikovaný aj sídlom kancelárie, značkou správcu a označením dlžníka, ktorého správcu vykonával a v ktorého reštrukturalizácii poprel žalované pohľadávky. To, že ako žalovaný bol v žalobe označený iba reštrukturalizačný správca podporuje aj umiestnenie textu "Správca dlžníka" na 1. strane žaloby, ktoré sa nenachádza vedľa výrazu "Žalovaný", ale je umiestnené pod ním, z čoho vyplýva, že iba bližšie identifikuje žalovaného Mgr. Branislava Zemanoviča ako správcu dlžníka FeMaDa, s.r.o. Takýto záver vyplýva aj z označenia žalobcu a jeho právneho zástupcu v žalobe, keď výraz "Právne zastúpený" je taktiež umiestnený pod výrazom "Žalobca", z čoho však ani samotný žalobca nevyvodzoval, že by žalobcom boli dva samostatné subjekty (žalobca a aj jeho právny zástupca). Okrem toho, s prihliadnutím na to, že text "Správca dlžníka: FeMaDa, s.r.o." sa nachádza v samostatnom odseku, ani z tohto textu nemožno ustáliť, že sa jedná o samostatný (druhý) subjekt, ktorý by mal byť žalovaným, nakoľko potom by gramatickým výkladom, znovu bolo nutné dospieť k tomu, že žalovaným je správca dlžníka FeMaDa, s.r.o., a nie samotný dlžník FeMaDa, s.r.o. Z hľadiska gramatického výkladu výrazu "Správca dlžníka: FeMaDa, s.r.o." (aj s prihliadnutím na jeho umiestnenie pod výrazom "Žalovaný") je zrejmé, že ide o prívlastok k podstatnému menu "žalovaný". Napokon tvrdenie žalobcu, podľa ktorého bol v žalobe označený ako žalovaný dlžník FeMaDa, s.r.o., nevyplynulo ani z ostatného obsahu žaloby, teda z opisu skutkového a právneho stavu či žalobného návrhu.
1.5. Súd prvej inštancie poukázaním na znenie ustanovenia § 124 ods. 4 ZoKR konštatoval, že bezpochyby žalobu o určenie pohľadávky, popretej v reštrukturalizácii reštrukturalizačným správcom, podáva jej veriteľ proti dlžníkovi, teda nie proti reštrukturalizačnému správcovi. Z tohto zákonného ustanovenia však nemožno vyvodiť, že každá žaloba o určenie pohľadávky popretej v reštrukturalizácii, bez ohľadu na to, koho žalobca označil v žalobe ako žalovaný subjekt, bola podaná automaticky proti dlžníkovi. Subjekt, voči ktorému žalobca incidenčnou žalobou uplatnil svoje právo, je zrejmý z označenia žalovaného v žalobe. Pasívne vecne legitimovaným subjektom, voči ktorému nárok na určenie pohľadávky popretej v reštrukturalizácii v tomto prípade smeruje, je dlžník, a nie jeho reštrukturalizačný správca. Pokiaľ žalobca označil za žalovaného reštrukturalizačného správcu (a nie dlžníka), žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, žaloba musí byť zamietnutá (bez predchádzajúcej realizácie poučovacej povinnosti súdom, pretože by išlo o poučenie o otázke hmotného práva), označenie takto identifikovaného žalovaného nemožno iba opraviť; na návrh žalobcu možno pripustiť iba zámenu účastníkov konania alebo vstup do konania nového žalovaného. (viď napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 289/2016 zo dňa 11.05.2016). Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, žaloba o určenie pohľadávky popretej v reštrukturalizácii musí byť proti dlžníkovi podaná do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Aj z toho vyplýva, že predpokladom úspešnosti takejto žaloby je, aby bola podaná proti dlžníkovi, a nie proti jednoznačne neoznačenému subjektu (ktorý by, podľa žalobcu, mohol byť reštrukturalizačným správcom alebo aj dlžníkom), ktorého označenie by žalobca v priebehu sporu, po uplynutí uvedenej zákonnej lehoty, podľa jeho predstáv o priebehu konania, mohol dodatočne v konaní upraviť. Prvoinštančný súd tiež poukázal na to, že s ohľadom na náročnosť takýchto sporov ustanovenie § 90 ods. 1 CSP vyžaduje, aby v týchto sporoch bola strana vždy zastúpená advokátom.
Žalobca v tomto konaní bol zastúpený advokátom, ktorý za žalovaného v spore jednoznačne označil reštrukturalizačného správcu, ktorého identifikoval aj označením dlžníka (dlžník však ako samostatný žalovaný označený nebol). Z uvedených dôvodov prvoinštančný súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, nakoľko tieto považoval za nadbytočné a nespôsobilé privodiť iný výsledok sporu v dôsledku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Výrok o nároku žalovaného na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP. Predovšetkým sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, podľa ktorého bol nepochybne žalovaný subjekt Mgr. Branislav Zemanovič - správca, a nie spoločnosť FeMaDa, s.r.o., dlžník. Poukázal pritom na samotné znenie žaloby, v ktorej je na úvodnej strane okrem označenia iných subjektov pri obchodnej spoločnosti FeMaDa, s.r.o., so sídlom 511 Papradno, 01813 Papradno, IČO: 36 301 469, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel Sro, vložka č. 10825/R výslovne uvedené, cit.: (ďalej aj ako „žalovaný“). Ďalej uviedol, že v článku I. žaloby sa pri určovaní miestnej príslušnosti súdu vychádza z reštrukturalizačného konania žalovaného - dlžníka: FeMaDa, s.r.o., so sídlom 511 Papradno, 01813 Papradno, IČO: 36 301 469. V článku IV. žaloby vo vzťahu k popretiu právneho dôvodu a vymáhateľnosti pohľadávky č. 1 až pohľadávky č. 8 je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností v celom obsahu článku obchodná spoločnosť FeMaDa, s.r.o., so sídlom 511 Papradno, 01813 Papradno, IČO: 36 301 469 označovaná ako žalovaný, t.j. nositeľ hmotnoprávnej povinnosti. Žalobný návrh je vo výrokoch I. až VIII. jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností formulovaný tak, že žalobca sa ako veriteľ v určovacom konaní v zmysle § 137 CSP domáha podľa § 124 ods. 4 ZoKR voči FeMaDa, s.r.o., so sídlom 511 Papradno, 01813 Papradno, IČO: 36 301 469 ako dlžníkovi určenia pohľadávok čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a ich výšky, zapísanej do zoznamu pohľadávok dlžníka pod poradovým číslom 13, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a ich výšky. V článku IV. žaloby vo vzťahu k popretiu právneho dôvodu a vymáhateľnosti pohľadávky č. 1 až pohľadávky č. 8 sa na strane 6, ods. 6 žaloby výslovne uvádza, cit.: „Medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe jednotlivých objednávok žalovaného k uzatvoreniu konkrétnych ústnych kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobca riadne dodal žalovanému tovar. Žalovaný dodanie tovaru a jeho presnú špecifikáciu pri každej jednotlivej dodávke potvrdil na CMR a listine označenej ako „Špecifikácia tovaru“. Na základe uvedeného riadne dodaného tovaru bola následne vystavená faktúra, ktorú však žalovaný ku dnešnému dňu neuhradil.“
2.2. Žalobca, zotrvávajúc na námietke riadneho označenia pasívne legitimovanej procesnej strany
- obchodnej spoločnosti FeMaDa, s.r.o., v kontexte vyššie uvedeného, vyjadril na rozdiel od prvoinštančného súdu názor, že konajúci súd má v rámci posudzovania pasívne legitimovaného subjektu, teda identifikácie nositeľa hmotnoprávnej povinnosti, vychádzať primárne zo žalobného petitu a z rozhodujúcich skutkových tvrdení. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019 predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore.
2.3. Podľa názoru žalobcu v žalobnom petite (petitum) a rovnako aj v opise rozhodujúcich skutkových tvrdení opisujúcimi skutkový dej (causa petendi) je bezpochyby určená za pasívne legitimovanú stranu obchodnú spoločnosť FeMaDa, s.r.o. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 154/08 z 24. septembra 2008 občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Podľa rozsudoku ESĽP vo veci Ashingdane proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 28.05.1985, sťažnosť č. 8225/78, § 57 právo na prístup k súdu môže na druhej strane podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam a formalitám (ako napríklad legislatívne upravenie náležitostí žaloby), avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti obmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol narušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie
sledovalo legitímny cieľ, t.j. aby nebolo svojvoľné. Za zásadné pri náležitom rešpektovaní sledovania legitímneho cieľa podľa názoru žalobcu je potrebné považovať skutočnosť, že žalobca riadne dodal žalovanému obchodnej spoločnosti FeMaDa, s.r.o. tovar, ktorého presnú špecifikáciu táto spoločnosť pri každej jednotlivej dodávke aj potvrdila na CMR a na listine označenej ako „Špecifikácia tovaru“. Obchodná spoločnosť FeMaDa, s.r.o. už počas súdneho konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn.:14Cb/128/2020 robila obštrukcie a marila pojednávania priamo s vedomosťou a úmyslom, že pripravuje proces reštrukturalizácie.
2.4. Žalobca ďalej prvoinštančnému súdu vytýkal, že ten sám, bez akejkoľvek súčinnosti z jeho strany ako tvorcu žaloby, určením správcu za žalovaného znemožnil mu takýmto procesným postupom uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2019, sp. zn. 4Obdo/13/2018 (R 38/2019) v prípade, ak konajúcemu súdu nie je zrejmé z podanej žaloby, proti komu (a to obzvlášť v prípade označenia viacerých subjektov) žaloba smeruje z dôvodu nejasného alebo nezrozumiteľného označenia žalovaného, je povinnosťou súdu v zmysle terajšieho ust. § 129 ods. 1 CSP, resp. ust. § 43 ods. 1 O. s. p., účinného v čase nápadu veci na súd prvej inštancie, vyzvať žalobcu na opravu alebo doplnenie žaloby v časti označenia žalovaného. Bez jednoznačného vymedzenia subjektu na strane žalovaného totiž súd nemôže pristúpiť ani k skúmaniu procesných podmienok (medzi ktoré patrí aj skúmanie procesnej subjektivity sporových strán), na ktoré je súd povinný prihliadať kedykoľvek počas konania (§ 161 ods. 1 CSP a § 103 O. s. p.). Uvedený nedostatok rovnako bráni súdu dospieť k meritórnemu rozhodnutiu, ktorého nevyhnutným predpokladom je posúdenie ako aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tak aj pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Bez ustálenia subjektu (prípadne subjektov) vystupujúceho (vystupujúcich) na strane žalovaného je preto súdu znemožnené vec zákonne prejednať a rozhodnúť. Podľa žalobcu uvedené skutočnosti sú významnejšie o to, že on doručil prvoinštančnému súdu vyjadrenie k doručenému vyjadreniu zo dňa 19.10.2021, kde jednoznačne ustálil svoj úmysel pri označení pasívne legitimovaného subjektu, no konajúci prvoinštančný súd na to nereflektoval. Za rozporuplné žalobca označil aj konštatovanie prvoinštančného súdu, ktorý uviedol v odôvodnení, že žalobca neoznačil žalovaného obchodnú spoločnosť FeMaDa, s.r.o. v žalobnom návrhu. Práve naopak, žalobný návrh je podľa názoru žalobcu rozhodným pri určovaní pasívne legitimovaného subjektu ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti. Zdôraznil, že on v žalobe pri určení, bez ohľadu na všetko vyššie uvedené a polemiku prvoinštančného súdu v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, uviedol cit.: „Súd určuje, že žalobca je voči dlžníkovi, FeMaDa, s.r.o., so sídlom 511 Papradno, 018 13 Papradno, Slovenská republika, IČO: 36 301 469, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka č.: 10825/R, veriteľom pohľadávky vo výške 5.649,40,- Eur, ktorej právnym dôvodom vzniku je kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a dlžníkom, prihlásenej do reštrukturalizačného konania dlžníka FeMaDa, s.r.o., so sídlom 511 Papradno, 01813 Papradno, Slovenská republika, IČO: 36 301 469, vedeného na Okresnom súde Trenčín, pod č. k. 40R/1/2021, súhrnnou prihláškou zo dňa 08.07.2021, zapísanej do zoznamu pohľadávok dlžníka pod poradovým číslom 13, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a jej výšky.“ Žalobca uviedol, že nie je zrejmé, ako možno presnejšie identifikovať pasívne legitimovanú osobu v žalobe o určenie pohľadávky popretej v reštrukturalizácii podľa § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „ZoKR“), t.j. žalovaného, než tým, že v žalobnom návrhu identifikuje žalovaného prostredníctvom obchodného mena, sídla, identifikačného čísla a dokonca určením zápisu v príslušnom obchodnom registri.
2.5. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ je sporová strana identifikovaná podľa vyššie uvedených údajov a zo znenia petitu je jednoznačné, že sa jedná o žalovanú stranu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, je bez právnej relevancie, aby bola takto určená sporová strana doplnená o pojem žalovaný tak, ako to podľa odôvodnenia rozsudku arbitrárne vyžaduje súd prvej inštancie. Ak však súd prvej inštancie aj napriek vyššie uvedeným argumentom o označení pasívne legitimovaného subjektu obchodnej spoločnosti FeMaDa, s.r.o., dospel k záveru o určení správcu ako žalovanej strany, a to bez vyzvania jeho - žalobcu podľa § 129 CSP, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd vec spravodlivo a objektívne posúdil a následne aby odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, nakoľko podľa jeho názoru bolo v konaní bez pochybnosti preukázané, že žalobca ako žalovaného označil správcu dlžníka - Mgr. Branislava Zemanoviča. Sporovými stranami sú tak žalobca ako veriteľ popretej pohľadávky a reštrukturalizačný správca.
3.2. Podľa žalovaného súd prvej inštancie správne dôvodil tým , že jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. Nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyšší súd SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004, podľa ktorého: „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide;“
3.3. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napádaného rozhodnutia, kde sa konštatuje, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého bol v žalobe označený ako žalovaný dlžník FeMaDa, s.r.o., nevyplýva ani z ostatného obsahu žaloby, teda z jej odôvodnenia alebo žalobného petitu. Žalobca v žalobe jasne označil žalovaného ako Mgr. Branislav Zemanovi, so sídlom kancelárie Piaristická 44, 911 01 Trenčín, značka správcu S1510, namiesto dlžníka. Žalobca v žalobe jednoznačne neidentifikoval ani neoznačil výslovne ako dlžníka FeMaDa, s.r.o., naopak, v rámci žaloby uviedol že, „posudzujúc vyjadrenie žalovaného obsiahnuté v oznámení o popretí pohľadávok...“, z čoho jasne vyplýva, že žalovaným je správca.
3.4. Podľa názoru žalovaného, z ustanovenia § 124 ods. 4 ZoKR nesporne vyplýva, že žalobu o určenie pohľadávky, popretej v reštrukturalizácii reštrukturalizačným správcom, podáva jej veriteľ proti dlžníkovi, teda nie proti reštrukturalizačnému správcovi. Pokiaľ žalobca označí za žalovaného správcu (a nie dlžníka), žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, a preto žaloba musí byť zamietnutá. Vzhľadom na tvrdený nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného sú dané predpoklady, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, nakoľko predmetná žaloba trpí nezhojiteľnou vadou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ktorá po uplynutí lehoty podľa § 124 ods. 4 ZoKR znemožňuje, aby súd akýmkoľvek spôsobom predmetnej žalobe o určenie pravosti pohľadávky vyhovel. Žalovaný si zároveň uplatnil proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Ďalšie písomné podania strán odvolaciemu súdu neboli doručené.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.
7. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
10. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP, teda, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
14. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Vychádzajúc z obsahu spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolaní na nariadené pojednávanie za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
15. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.
16. Námietky žalobcu, týkajúce sa vecnej pasívnej legitimácie žalovaného uvedené v jeho odvolaní, boli v zásade totožné s tvrdeniami a argumentmi, ktoré vo vzťahu k tejto otázke uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa prvoinštančný súd zaoberal, správne a vyčerpávajúco sa s nimi vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, alebo ktoré by zakladali dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Preto si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku, v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi prvoinštančného súdu uvedenými v odsekoch 8. až 12. odôvodnenia rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces a nesprávnom právnom závere o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
18. Niet akejkoľvek pochybnosti o tom, že žalobca podal na súde prvej inštancie dňa 09.09.2021 žalobu o určenie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, jej vymáhateľnosti a výšky v reštrukturalizačnom konaní, pričom v tejto žalobe označil ako žalovaného Mgr. Branislava Zemanoviča, so sídlom kancelárie Piaristická 44, 911 01 Trenčín, značka správcu S1510, správca dlžníka: FeMaDa, s.r.o., so sídlom: 511 Papradno, 018 13 Papradno, IČO: 36 301 469, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, Oddiel Sro, vložka č. 10825/R (ďalej aj ako "žalovaný").
19. Až následne, po tom, čo žalovaný Mgr. Branislav Zemanovič, správca dlžníka FeMaDa, s.r.o., vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2021 okrem iného namietal aj nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na ustanovenie § 124 ods. 4 ZoKR, žalobca doručil dňa 24.11.2021 súdu prvej inštancie písomné podanie, v ktorom ako žalovaného označil obchodnú spoločnosť FeMaDa, s.r.o., a zároveň reagoval na námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie zo strany správcu Mgr. Branislava Zemanoviča argumentáciou, že s prihliadnutím na skutkové a právne argumenty uvedené v žalobe je zrejmé, že táto žaloba v skutočnosti smerovala proti dlžníkovi - obchodnej spoločnosti FeMaDa, s.r.o.
20. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na tejto argumentácii žalobca zotrval aj v priebehu konania na súde prvej inštancie a následne aj v podanom odvolaní, v ktorom prvoinštančnému súdu vytýkal popretie práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie nevzal na zreteľ ním v obsahu žaloby identifikovaného žalovaného - obchodnú spoločnosť FeMaDa, s.r.o., ale sám dospel k záveru o určení Mgr. Branislava Zemanoviča, správcu ako žalovanej strany, a to bez realizácie výzvy v zmysle § 129 CSP.
21. Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý
odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
22. Podľa § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
23. Podľa § 124 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.
24. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
25. Podľa § 160 ods. 1 CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
26. Podľa § 160 ods. 2 CSP, súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
27. Podľa § 160 ods. 3 CSP, poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
28. Podľa § 90 ods. 1 CSP strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom, reštrukturalizáciou, verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
29. Z vyššie citovanej právnej úpravy je zrejmé, že neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje napríklad pochybnosť o individualizácii veci alebo identifikácii strán alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napríklad existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a návrhom). Neurčitým podaním vo veci samej je napríklad žaloba obsahujúca natoľko nedostatočné označenie žalovanej strany, ktoré neumožňuje jej presnú identifikáciu v tom zmysle, či ide o osobu fyzickú alebo o osobu právnickú. Ak označí žalobca strany presne, nie je vadou podania okolnosť, že niektorá zo strán nemá procesnú subjektivitu. Zakotvenie poučovacej povinnosti v CSP vyplýva z ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý súdny proces so zreteľom na rovnosť zbraní opakovane judikovanú Európskym súdom pre ľudské práva a Ústavným súdom Slovenskej republiky. Pokiaľ má byť každej strane garantovaná rovnaká procesná možnosť uplatňovania procesných práv a povinností, musí mať o nich rovnako vedomosť. Manudukačná povinnosť súdu tu preto plní funkciu korektívu potencionálnej nerovnosti strán v konaní. Poučenie sa týka len poučenia o procesných právach a povinnostiach, preto
je vylúčené, aby súd poučoval strany o hmotnom práve. Z dikcie ustanovenia § 160 CSP vyplýva rozsah poučovacej povinnosti súdom. Súd neposkytuje poučenie o všetkých procesných právach a povinnostiach strán sporu, ale len v rozsahu stanovenom zákonom. Z dôvodu, že rozsah poučovacej povinnosť je vymedzený zákonom, reflektuje CSP aj na aplikačné problémy, ktoré vznikli v konotáciách poučovania a procesných otázkach, ktoré mali svoj základ v hmotnom práve. Uvedené sa predovšetkým dotýka inštitútu vecnej legitimácie. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 197/2010, otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Obdobne to platí aj pre formuláciu žalobného petitu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 6Cdo 125/2011). Vzhľadom na priamy odkaz o rozsahu procesnej manudukačnej povinnosti súdu bude teda aj v tomto prípade poučenie neprípustné. Poučovacia povinnosť súdu nie je bezbrehá, ako to vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.09.1996, sp. zn. III. ÚS 104/96.
30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd zastáva názor, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého bol v žalobe jasne a zrozumiteľne identifikovaný žalovaný subjekt, a to Mgr. Branislav Zemanovič, správca, ktorý však vzhľadom na znenie ustanovenia § 124 ods. 4 ZoKR nebol pasívne vecne legitimovaným subjektom, má podklad vo vykonanom dokazovaní. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie si sám určil osobu žalovaného, keď neprihliadol na obsah žaloby z hľadiska jej skutkového a právneho odôvodnenia, je v kontexte vyššie uvedeného úplne neopodstatnená. Skutočnosť, že žalobca označí v žalobe na strane žalovaného osobu, ktorá nebola a nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má vždy za následok zamietnutie žaloby. Nejde teda o žiadne procesné pochybenie zo strany prvoinštančného súdu, ktorého následkom by bolo porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, a ani o nesprávne právne posúdenie veci, ako to prezentoval žalobca vo svojom odvolaní. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v prejednávanej veci ide o spor vyvolaný reštrukturalizáciou (tzv. incidenčný spor), na ktorý sa vzťahuje povinné právne zastúpenie v zmysle § 90 CSP s prihliadnutím na všeobecnú hmotnoprávnu a procesnoprávnu náročnosť, takže advokát ako právny zástupca je v takomto druhu sporu garantom profesionálneho zastúpenia.
31. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nakoľko napadnutý rozsudok je vecne správny, vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci, potvrdil ho podľa § 387 ods. 1 CSP.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).