Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 48 002 381, správca konkurznej podstaty úpadcu ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44 095 333, zast. ARIES LEGAL s.r.o., so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417 proti žalovanému 1/ BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 30 865 077, žalovanému 2/ Dom Dražieb s.r.o., so sídlom Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933, zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 30 865 077, žalovanému 3/ VÁHOSTAV-SK, a.s., so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, zast. Advokát VASKÝ s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 166 950 a žalovanému 4/ ROQIS s.r.o., so sídlom Líščie Nivy 23, 821 08 Bratislava, IČO: 46 413 863 o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalovaného 1/, 2/, 3/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č. k. -944 zo dňa 17. októbra 2022 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. -944 zo dňa 17. októbra 2022 opravuje v záhlaví v časti označenia žalovaného 1/ tak, že správna adresa sídla a správne IČO žalovaného 1/ znie: „Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814“ a v časti označenie žalovaného 4/ tak, že správna adresa sídla žalovaného 4/ znie: „Líščie Nivy 23“.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. -944 zo dňa 17. októbra 2022 potvrdzuje.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete určil, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom Lučenec, obec Mýtna, katastrálne územie F., pozemky:

- parcela registra „C“, parcelné číslo 700/2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2375 m2;

- parcela registra „C“, parcelné číslo 700/5, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2;

- parcela registra „C“, parcelné číslo 700/6, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2;

- parcela registra „C“, parcelné číslo 711, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 406 m2;

- parcela registra „C“, parcelné číslo 712, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 558 m2;

- parcela registra „C“, parcelné číslo 713/2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 928 m2;

- parcela registra „C“, parcelné číslo 713/7, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6978 m2;

- parcela registra „C“, parcelné číslo 713/9, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2;

- parcela registra „C“, parcelné číslo 713/10, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2;

- parcela registra „C“, parcelné číslo 714, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1105 m2; stavby:

- administratívna budova so súpisným číslom 420, postavená na parcele číslo 700/5;

- ošipáreň (bez súpisného čísla), postavená na parcele číslo 711;

- sociálna hygienická budova a dielňa so súpisným číslom 425, postavená na parcele číslo 712;

- bitúnok so súpisným číslom 458, postavený na parcele číslo 713/2;

- čistička odpadových vôd so súpisným číslom 424, postavená na parcele číslo 713/11 (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti, resp. „predmet dražby“) vykonaná dražobníkom Dom Dražieb s.r.o., so sídlom Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933 dňa 19.09.2017 o 9.30 h v priestoroch dražobníka, Podzámska 37, 920 01 Hlohovec na návrh BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňova 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814 (ďalej „dražba“ alebo „dobrovoľná dražba“), je neplatná.

2. V druhej výrokovej vete uložil žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 20.12.2017 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dražby konanej dňa 19.09.2017 na základe Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 16.08.2017, ktoré bolo registrované v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb dňa 16.08.2017 pod sp. zn. NCRdr 4274/2017, ktorej navrhovateľom bol žalovaný 1/ (ďalej aj „navrhovateľ dražby“ alebo „záložný veriteľ“), dražobníkom bol žalovaný 2/ ( ďalej aj „dražobník“) a vydražiteľom bol žalovaný 3/ (ďalej aj „vydražiteľ“).

4. V žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24.07.2015, sp. zn. bol vyhlásený konkurz na dlžníka ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44 095 333 (ďalej aj „úpadca“), ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 146/2015 zo dňa 31.07.2015. Predmetom dražby, ktorej určenia neplatnosti sa domáhal, boli nehnuteľnosti žalobcu zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Lučenec, obec Mýtna, k.ú. Mýtna uvedené v ods. 1 tohto rozhodnutia.

5. V žalobe uviedol, že cena predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom č. 49/2017 zo dňa 17.07.2017 vo výške 20.300,- Eur, ktorá bola dosiahnutá vydražením predmetných nehnuteľností na základe udelenia príklepu licitátora F.. X. A. úspešnému účastníkovi dražby, t. j. žalovanému 3/ ako vydražiteľovi. Žalobca tvrdil, že je osobou dotknutou vykonaním dobrovoľnej dražby a udelením príklepu licitátora vydražiteľovi na svojich vlastníckych právach k predmetu dražby. Predmetné nehnuteľnosti boli zapísané do súpisu majetku úpadcu dňa 11.08.2017. Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 222/2017 zo dňa 22.11.2017. V zmysle prvá veta z.č. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „“) s použitím ZKR súpis majetku podstát je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok, pričom len správca je oprávnený nakladať s majetkom úpadcu a tento aj speňažiť.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa tvrdenia žalobcu úpadca sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 21.12.2011, ktorých vklad bol povolený pod č. V 2686/11, v rámci ponukového konania v konkurznom konaní na majetok obchodnej spoločnosti L.F., s.r.o., IČO: 36 316 750. Cena predmetných nehnuteľností bola na základe znaleckého posudku určená v minimálnej výške 111.000,- Eur, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 31.08.2011 pod č. 168/2011. Uvedené nehnuteľnosti úpadca nadobudol za najvyššiu ponúknutú kúpnu cenu vo výške 20.005,- Eur. Následne úpadca v postavení predávajúceho uzavrel dňa 11.07.2013 kúpnu zmluvu (ďalej „kúpna zmluva“) s kupujúcim, t. j. nadobúdateľom spoločnosťou

SK Machineri, s.r.o., so sídlom Galvaniho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 36 639 095 (ďalej aj „SK Machineri“) ako právnym predchodcom žalovaného 4/. Uvedená spoločnosť SK Machineri zanikla z dôvodu zlúčenia s právnym nástupcom, ktorým je žalovaný 4/ od 04.12.2017. Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, ktoré boli následne predmetom dražby, pričom výška kúpnej ceny bola dohodnutá na sumu 120.000,- Eur so splatnosťou do 30 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho, pričom vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.08.2013 pod V2174/13. Kúpna cena v období júl - september 2013 uhradená nebola a preto správca úpadcu od uvedenej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.07.2013 odstúpil listom zo dňa 08.02.2016 (ďalej len „odstúpenie“). Kupujúci, t. j. spoločnosť SK Machineri si uvedený list v odbernej lehote nevyzdvihol. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe sa opätovným vlastníkom predmetom dražby stal úpadca, pričom správca úpadcu z opatrnosti v jednoročnej prekluzívnej lehote podľa podal odporovaciu žalobu zo dňa 29.07.2016, o ktorej sa vedie konanie pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. a požiadal v tejto súvislosti Okresný úrad Lučenec o vyznačenie poznámky o uplatnení objektívneho odporovacieho práva na príslušnom súde a vedenie konania o určenie neúčinnosti právnych úkonov.

7. Podľa žalobcu vzhľadom na to, že predmetom dražby bol majetok úpadcu zapísaný v súpise majetku úpadcu, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 222/2017 zo dňa 22.11.2017, bol len správca podľa v spojení s oprávnený s týmto majetkom nakladať a tento speňažiť. Ak žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby a záložný veriteľ evidoval pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ktorá je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu, mal si žalovaný 1/ v konkurznom konaní uplatniť pohľadávku prihláškou v zmysle ust. a to minimálne z dôvodu opatrnosti. Nakoľko žalovaný 1/ si v konkurznom konaní svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu (predmetu dražby) v prihlasovacej lehote neuplatnil, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurznom konaní úpadcu neprihliada podľa . Podľa žalobcu, keďže žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby nedisponoval záložným právom k majetku úpadcu, ktoré mu podľa zaniklo, nebol oprávnený navrhovať dražbu majetku úpadcu a z titulu zapísania majetku do súpisu majetku úpadcu je s týmto majetkom (predmetom dražby) oprávnený nakladať iba správca a iba ten ho môže speňažovať spôsobom ustanoveným zákonom . Pretože na LV č. XXX k predmetu dražby bola vyznačená poznámka o vedení konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu žalovaný 3/ ako vydražiteľ nemohol byť dobromyseľným vydražiteľom predmetu dražby.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po vydaní rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ďalej aj „NS SR“) ako súdu dovolacieho pod sp. zn. zo dňa 23.03.2022 (ďalej aj „dovolacie rozhodnutie“), ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.05.2019 č. k. -535 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.08.2020 č. k. -704 v spojení s rozsudkom OS Lučenec zo dňa 04.03.2019 č. k. -372, žalobca doplnil svoje tvrdenia v podaní zo dňa 12.09.2022.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v tomto podaní reagoval na výhrady žalovaných 1/ a 2/ voči uvedenému rozhodnutiu dovolacieho súdu, s ktorého závermi sa nevedeli stotožniť. Poukázal na to, že ich nestotožnenie sa so závermi dovolacieho rozhodnutia NS SR nemá vplyv na konanie vo veci samej a poukázal na ust. , podľa ktorého v prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je súd prvej inštancie a odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Žalobca sa ďalej vyjadroval k otázke dobromyseľnosti vydražiteľa a vplyvu dobromyseľnosti ako právnej skutočnosti na konanie o neplatnosť dražby, ktorá podľa žalobcu bola obšírne zodpovedná najvyšším súdom vo vyššie uvedenom dovolacom rozhodnutí. Poukázal na bod 102. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia, v ktorom dovolací súd poukázal na zásadu nemo plus iuris, pričom pri dobrovoľnej dražbe sa nejedná o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Poukázal aj na bod 106. odôvodnenia uvedeného dovolacieho rozhodnutia, podľa ktorého nadobudnutie vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe nie je originárnym nadobudnutím vlastníckeho práva a ani dobromyseľný vydražiteľ nemôže v zmysle zásady nemo plus iuris nadobudnúť vlastnícke právo, ak navrhovateľ dražby nie je vlastníkom predmetu dražby ani ním nie je ten, v čiom mene navrhovateľ koná (napr. záložca pri dražbe v rámci výkonu záložného práva). V zmysle zákona nevyplýva, že by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka a že by malo dôjsť k prelomeniu zásady „nemo plus iuris“. Poukázal ďalej aj na bod 112. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia, v zmysle ktorého dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva len pokiaľ zákon v taxatívne

vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje, pričom medzi takto vymedzené taxatívne vymedzené prípady príklep na dobrovoľnej dražbe nepatrí. Žalobca teda poukázal na to, že tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že súd by nemal prihliadať na právne názory dovolacieho súdu nemá oporu v zákone a naopak takýto postup by bol contra legem zasahujúci do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Otázky riešené dovolacím súdom v uznesení o dovolaní boli riešené a zodpovedané práve na základe žalobcom podaného dovolania a nejde o právne otázky, ktoré by NS SR riešil z vlastnej iniciatívy. K ďalšej výhrade žalovaných, a to k údajnému nerozlišovaniu účinkov odporovacej žaloby žalobcom poukázal žalobca na ust. , podľa ktorého sa môže žalobca namiesto peňažnej náhrady domáhať aj vydania veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Tvrdenia žalovaných, že poznámka na LV o vedení konania o neúčinnosti právnych úkonov na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. jednoznačne preukazuje, že žalovaní 1/ a 2/ nekonali s odbornou starostlivosťou pri realizovaní dražby, keď na základe uvedenej poznámky si museli byť vedomí, že prípadný „dobromyseľný“ vydražiteľ môže byť pozbavený svojho domnelého vlastníckeho práva nadobudnutého neplatnou dražbou v dôsledku právoplatného rozsudku o určení neúčinnosti právneho úkonu. Žalobca sa vyjadroval aj k tvrdeniam žalovaných 1/ a 2/ o (ne)platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že žalovaní 1/ a 2/ až po 5 rokoch od podania žaloby prvýkrát spochybňovali platnosť odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu správcu a to len na základe tvrdenia, že nie je objasnené, či k zaplateniu došlo alebo nie. Poukázal na to, že v odstúpení od zmluvy realizovanej správcom úpadcu dňa 08.02.2016 bolo jednoznačne určené, že kúpna cena vo výške 120.000,- Eur v rozhodnom období podľa kúpnej zmluvy júl - september 2013 uhradená nebola. Podľa žalobcu ide zo strany žalovaných 1/ a 2/ o zneužitie práva, ktorí boli 5 rokov pasívni a až následne spochybňujú skutočnosti, ktoré sporné neboli, ako to vyhodnotil aj NS SR v rozhodnutí o dovolaní žalobcu. Podľa preskúmania správcovi prístupných listinných dokladov bolo zrejmé, že nedošlo k úhrade kúpnej ceny v rozhodnom období, a preto správca úpadcu od kúpnej zmluvy odstúpil. Odkázal v tejto súvislosti na odôvodnenie v bode 100. dovolacieho rozhodnutia NS SR, ktorý dospel k záveru, že pokiaľ žalovaní spochybňovali platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, za jediný účinný procesný útok smerujúci proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy je možné považovať podanie žaloby o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia, pričom prejavy žalovaných 1/ - 3/, resp. záložného veriteľa, dražobníka a vydražiteľa obsiahnutých v súdnom spise v podobe „účinkov vyvolaných odstúpením len v smere záväzkovo-právneho vzťahu; zmätočnosti konania žalobcu pri spísaní súpisov už po deklarovanom odstúpení od kúpnej zmluvy a podobne“ nie sú spôsobilé nahradiť príslušnú žalobu o určenie neplatnosti, a to v žiadnom smere“, pričom adresátom jednostranného odstúpenia od kúpnej zmluvy bol kupujúci, t. j. žalovaný 4/, ktorý nepodal žalobu o určení neplatnosti takéhoto odstúpenia, keď naopak odosielateľ odstúpenia od zmluvy doručenie tohto právneho úkonu do dispozičnej sféry adresáta preukázal. Podľa žalobcu preto uvedené odstúpenie je platné a nesporné. Žalobca zdôraznil, že v danom prípade je okresný súd viazaný názorom dovolacieho súdu a akékoľvek ďalšie vykonávanie dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov Mgr. I. G. a V. E. vo vzťahu k platnosti odstúpenia je v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a nerešpektuje názor vyslovený dovolacím súdom a ich výpoveď nemá žiadnu relevanciu na predmet konania. Žalobca poukázal aj na to, že podľa neho je právo podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu už premlčané. Výsluch navrhovaných svedkov navyše podľa žalobcu nemôže preukázať a objasniť, či právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia bolo žalovaným využité, keď uvedené osoby nie sú štatutárnym orgánom žalovaného 4/.

10. Žalobca sa v uvedenom vyjadrení vyjadroval aj k tvrdeniam žalovaných 1/ a 2/ o tom, že nezaslal žiadnemu subjektu, ktorý je dotknutý informáciou o tom, že vec bola spísaná do súpisu majetku s výzvou, aby si uplatnil svoje právo k veci a odkázal na . Podľa žalobcu sa v zmysle tohto ustanovenia zapisuje do súpisu podstaty aj majetok, ktorého zahrnutie do súpisu je sporné a v prípade sporného zápisu podľa ods. 2 citovaného ustanovenia je povinný vyzvať osobu v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré sa zapísanie do súpisu vylučujú. Podľa žalobcu zapísanie majetku úpadcu do súpisu je nesporné a nemal preto dôvod pripísať spornú poznámku a vyzvať tretiu osobu podľa . Žalobca odkázal na odôvodnenie v bode 99. dovolacieho rozhodnutia. Poukázal aj na to, že výhrada žalovaných, že musí preukázať naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby je v rozpore s , pretože podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva priamo zo zákona o dobrovoľných dražbách.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v ďalšej časti uvedeného vyjadrenia sa žalobca vyjadroval k predloženým dôkazom žalovanými 1/ a 2/ v podaní zo dňa 05.09.2002, ktorými boli stanovy žalovaného 1/ zo dňa 19.12.2012, výpis z účtu žalovaného 1/ preukazujúce úhrady zo strany dlžníka,

oznámenie o začatí výkonu záložného práva + obálka k nemu, znalecký posudok č. 49/2017 + obálka bez sprievodného listu, faktúry č. 316S03543, 316S02284 (LZ č. XXXX/XX), faktúry č. 316S03544, 316S02285, 316S02908 a 31620897 (LZ č. XXXX/XX) a podnikové splnomocnenie zo dňa 04.06.2008 udelené D.. X.. Žalobca namietal, že výzva súdu na predloženie dôkazov bola doručená žalovaným 1/ a 2/ dňa 16.07.2012 a lehota na predloženie dôkazov uplynula 08.08.2022, pričom uvedené dôkazy boli predložené 07.09.2022, t. j. oneskorene. Žalobca namietal, že žalovaní 1/ a 2/ vo svojom podaní neodôvodnili, čo majú nimi predložené dôkazy preukazovať, keďže v zmysle opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na jednotlivé dôkazy. V súvislosti so stanovami žalovaného 1/ zo dňa 19.12.2012 žalobca zotrval na svojich výhradách, že zmluvu o vykonaní dražby podpisoval za žalovaného 1/ D.. X. F. na základe plnomocenstva, ktoré žalovaný 1/ nepredložil, keď sám tvrdil, že toto neexistuje a D.. X. F. mal zmluvu o vykonaní dražby podpísať ako člen predstavenstva. Vzhľadom na takéto nesporné tvrdenie žalovaného 1/ je podľa žalobcu absolútne neplatná zmluva o vykonaní dražby č. 1954151, pretože v zmysle stanov žalovaného 1/ je funkčné obdobie členov predstavenstva 5 rokov, pričom podľa výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ bol D.. F. zvolený do funkcie člena predstavenstva 05.05.2008, funkčné obdobie mu zaniklo 05.05.2013 a dňa 06.06.2017 nebol preto oprávnený ako člen predstavenstva žalovaného 1/ podpísať zmluvu o vykonaní dražby, keďže táto funkcia mu zanikla 05.05.2013 a opätovne vznikla až 22.06.2017. Vo vzťahu k špecifikácii pohľadávok žalovaného 1/ uvedených v čl. IV. zmluvy o vykonaní dražby žalobca pri odkaze na zmluvu o finančnom leasingu č. 1954/15 zo dňa 27.03.2015 a zmluvu o finančnom leasingu č. 1955/14 namietal oneskorené odstúpenie žalovaným 1/ od týchto zmlúv uzavretých s právnym predchodcom žalovaného 4/ ako svojim dlžníkom, ktoré nebolo vykonané bez zbytočného odkladu. Namietal ďalej okamih vzniku omeškania, výšku úrokov z omeškania, namietal aj nejasnosť dôvodu vzniku škody a z týchto dôvodov namietal pravdivosť vyhlásenia žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby podľa o dobrovoľných dražbách (ďalej aj „“). V súvislosti s pohľadávkou žalovaného 1/ vyplývajúcou zo zmluvy o finančnom leasingu č. 1631/11 zo dňa 30.11.2011 (LZ 3) v znení dodatku č. 1, taktiež žalobca namietal pravdivosť vyhlásenia navrhovateľa dražby, t. j. žalovaného 1/ podľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva. Pri tejto zmluve namietal, že ku dňu 10.06.2015, keď malo dôjsť k odstúpeniu od LZ 3 nebol ešte dlžník v omeškaní a preto nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy. Taktiež namietal, že nie je zrejmé, čo je právnym dôvodom vzniku škody vo výške 39,60 Eur a nie je zrejmé, čo bolo právnym dôvodom vzniku nároku žalovaného 1/ na zmluvnú pokutu vo výške 636,32 Eur a 125,58 Eur. Poukázal aj na skutočnosť, že v zmysle čl. VI. dodatku 1 k LZ 3 sa úpadca zaviazal, že pokiaľ nový nájomca - SK Machineri s.r.o. nesplní svoje záväzky zaplatiť leasingové splátky, zmluvné pokuty a ďalšie záväzky vyplývajúce zo zmluvy o finančnom leasingu, uspokojí ich pôvodný nájomca do 15 dní od požiadania prenajímateľom. Podľa žalobcu to potom znamená, že žalovaný 1/ evidoval voči úpadcovi pohľadávku zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve úpadcu, ktoré boli predmetom dražby, avšak žalovaný 1/ predmetnú pohľadávku v zákonnej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu neuplatnil v konkurznom konaní prihláškou a záložné právo preto podľa zaniklo a nemohlo byť teda predmetom uspokojenia v rámci výkonu záložného práva. Žalobca už vo vyjadrení zo dňa 09.04.2018 poukazoval na to, že žalovaní nepreukázali, že by správcovi bolo doručené Oznámenie o výkone záložného práva, ktorý koná v mene a na účet úpadcu, ktorý je vlastníkom nehnuteľností a nebolo preukázané, že by takéto oznámenie bolo doručované aspoň SK Machineri a že toto mu bolo aj riadne doručené. Nepreukázali ani to, že by správcovi alebo SK Machineri bolo doručené Oznámenie o ohodnotení predmetu dražby. Na základe predložených zásielok (obálok) je zrejmé, že tieto neboli doručované zákonom predpokladanou formou podľa do vlastných rúk a už vôbec neboli doručené dotknutému subjektu, t. j. úpadcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že práve nedodržanie postupu v zmysle v spojení s , , a je dôvodom neplatnosti dražby.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný 1/ namietal zmeškanie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, keďže príklep bol udelený 19.09.2017 a žaloba bola podaná dňa 20.12.2017, t. j. po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty. Žalovaný 1/ namietal, že žalobca mal spísať predmet dražby do majetku úpadcu dňa 11.08.2017, čo je však v rozpore so zverejneným oznámením o doplnení súpisu majetku všeobecnej podstaty, ktoré je datované 16.11.2017 a zverejnené bolo dňa 22.11.2017. Podľa žalovaného 1/ až od tohto momentu mohlo nastať oprávnenie žalobcu s majetkom nakladať a zároveň obmedzenie dispozície iných osôb, pričom sa však dražba uskutočnila 19.09.2017, t. j. pred spísaním majetku žalobcom. Žalobca (správne malo byť uvedené „žalovaný 1/“) si teda nemohol uplatniť svoju pohľadávku prihláškou zabezpečenej pohľadávky. Podľa žalovaného 1/ správca konal nedbalo,

keď tvrdil odstúpenie od kúpnej zmluvy dňa 08.02.2016, majetok však spísal až 16.11.2017. Záložné právo žalovaného 1/ tak nemohlo zaniknúť neprihlásením v základnej prihlasovacej lehote. Žalobca pri spisovaní majetku postupoval v rozpore s ust. , nakoľko majetok, ktorý bol v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako predmet vlastníctva inej osoby ako úpadcu, spísal bez poznámky spornosti a následne porušil aj ust. , keď nevyzval dotknutú osobu na preukázanie dôvodov vylučujúcich zapísanie majetku do súpisu. Žalovaný 1/ uzatvoril so spoločnosťou SK Machineri, s.r.o., IČO: 36 639 095, ktorej právnym nástupcom je žalovaný v 4. rade, Zmluvu o zriadení záložného práva č. N/1954/15/1 k nehnuteľnosti, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 02.04.2015 pod číslom V 732/2015. Odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi úpadcom a spoločnosťou SK Machineri, s.r.o., zo dňa 08.02.2016 po zriadení záložného práva však nemôže mať vplyv na jeho existenciu, ale má iba záväzkovoprávne účinky. Žalovaný 1/ namietal aj dovolávanie sa zo strany žalobcu účinkov poznámky vyznačenej na liste vlastníctve o začatí konania o neúčinnosti právneho úkonu, pretože dôsledkom úspešnej odporovacej žaloby ani v režime , ani v režime nie je strata vlastníctva ( ) a preto ani poznámka o začatí takéhoto konania nemá žiaden vplyv na dobromyseľnosť vydražiteľa, či platnosť dražby. Pokiaľ chcel žalobca zabrániť výkonu záložného práva žalovaným 1/, mohol navrhnúť nariadenie príslušného zabezpečovacieho opatrenia, pričom o existencii záložného práva, aj o jeho začatí vedel z listu vlastníctva. Poukázal aj na to, že odporovať možno iba právnemu úkonu, ktorý je platný a jestvujúci. Odporovacia žaloba podaná žalobcom je potom rozporná s jeho argumentáciou v žalobe, ktorou sa domáha určenia neplatnosti dražby.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný 2/ považoval žalobu za nedôvodnú. Uviedol, že ako dražobník, riadne uzavrel zmluvu o vykonaní dražby so žalovaným 1/ ako navrhovateľom dražby dňa 08.06.2017. Žalovaný 1/ v čase uzatvorenia tejto zmluvy ako aj počas celého dražobného procesu spĺňal definíciu „navrhovateľa dražby“ a teda bol oprávnený navrhnúť vykonanie predmetnej dražby ako osoba, ktorá vykonáva záložné právo, teda záložný veriteľ. Žalovaný 1/ písomne vyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť a tiež písomne vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky a predložil dražobníkovi list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. V čase uzatvorenia Zmluvy o vykonaní dražby, ani počas celého dražobného procesu a tiež ani v čase konania dražby nemal žalovaný 2/ vedomosť o existencii prekážky dražby a ani mu nebolo žiadne rozhodnutie doručené alebo preukázané, že takéto rozhodnutie bolo súdom, alebo orgánom verejnej správy vydané. Podľa žalovaného 2/ preto žalovaný 1/ ako „navrhovateľ dražby“ disponoval záložným právom a teda bol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby a žalovaný 2/ ako „dražobník" mal splnené všetky podmienky na vykonanie tejto dražby a dražba bola vykonaná v súlade so . Žalovaný 2/ tiež namietal oneskorené podanie žaloby z rovnakých dôvodov ako žalovaný 1/.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že aj žalovaný 3/ namietal oneskorené podanie žaloby z rovnakých dôvodov ako žalovaný 1/ a 2/. Žalovaný 3/ tvrdil, že bol dobromyseľný pri nadobúdaní predmetu dražby a má právnu ochranu pri nadobúdaní vlastníckeho práva v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. -32 zo dňa 05.11.2008. Tvrdil, že mu nie je z predložených dostupných dokladov preukázaný rozpor v postavení pôvodného vlastníka predmetu dražby a uhradením ceny prechádza vlastnícke právo na vydražiteľa. Uvedené ustanovenie zákona je hmotnoprávnou normou o nadobúdaní vlastníctva. Žalovaný 3/ nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že úpadca sa na základe odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 stal opätovným vlastníkom predmetu dražby. Podľa žalovaného 3/ odstúpenie od zmluvy nie je právny titul nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti. Odstúpením od zmluvy zaniká záväzkovoprávny vzťah medzi účastníkmi kúpnej zmluvy, ale nezaniká hmotnoprávny vlastnícky vzťah nového kupujúceho k nehnuteľnosti. Podľa žalovaného 3/ nie je možné odstúpiť od zmluvy zo strany zmluvných strán, aby došlo k návratu do pôvodného stavu a hľadieť na prevod akoby nikdy nenastal. Pretože v uvedenom prípade došlo k dobrovoľnej dražbe a prevodu predmetu dražby tretej osobe v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) zo dňa 30.09.2010 sp. zn. a rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 24.04.2008, sa odstúpením od zmluvy zmluva ruší len s účinkami medzi účastníkmi a nie vo vzťahu k tretím osobám a teda nezaniká vecné právo, ktoré vzniklo k nehnuteľnosti. Žalovaný 3/ namietal oprávnenie žalobcu zapísať nehnuteľnosti (11.8.2017) do súpisu majetku konkurznej podstaty a odkázal na , pretože už v čase zapísania nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej podstaty bola podaná Okresnému súdu Bratislava I žaloba o určenie neúčinnosti právnych úkonov zo dňa 29.07.2016. Pretože o neúčinnosti súd ku dátumu zápisu nehnuteľnosti do majetku konkurznej podstaty nerozhodol, podľa

žalovaného 3/ správca konkurznej podstaty konal zapísaním predmetného majetku do súpisu v rozpore s ustanovením .

15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ sa po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu sa vyjadrovali aj k ďalším skutkovým výhradám žalobcu v časti, v ktorej napádal existenciu spôsobilej pohľadávky žalovaného 1/, pre ktorú bola vykonaná dražba predmetných nehnuteľností. Spochybňovaná suma 600,- Eur je nákladom spojeným s odobratím predmetu leasingu na základe úkonov agentúry ROJALIS, k čomu bola predložená faktúra, pričom žalovaní 1/ a 2/ poukazovali aj na vynaložené prostriedky na prevoz predmetu leasingu. Na pojednávaní dňa 19.09.2022 právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ oznámil, že uvedené dovolacie rozhodnutie NS SR napadol ústavnou sťažnosťou, pričom v priebehu konania predložil rozhodnutie ÚS SR sp. zn. -14 zo dňa 25.08.2022, ktorým bola táto ústavná sťažnosť odmietnutá. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní 19.09.2022 namietali nesprávne riešenie právnych otázok najvyšším súdom v dovolacom rozhodnutí. Tento sa vyslovil záväzne len to, či dobrovoľná dražba je odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva alebo originárnym a či odstúpenie od zmluvy má vecno-právne účinky a obnovuje sa pôvodný stav, t. j. dochádza k zrušeniu zmluvy bez potreby ďalšieho prevodu nehnuteľnosti. Žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že v čase uzatvárania záložnej zmluvy kupujúci mal práva vlastníka, ktoré stratil až následne a to spätne. Či odstúpením od zmluvy došlo aj k dotknutiu a zásahu práv tretích osôb najvyšší súd neriešil. Žalovaní 1/ a 2/ sa nestotožnili so závermi najvyššieho súdu v dovolacom rozhodnutí o účinkoch odporovacej žaloby k dobromyseľnosti žalovaného 3/. Samotná poznámka o vedení konania o odporovateľnosti právnych úkonov podľa žalovaných 1/ a 2/ nemá za účinok stratu dobromyseľnosti nadobúdateľa, t.j. vydražiteľa pri nadobudnutí vlastníckeho práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Opakovane tvrdili, že žalobca nepreukázal, či boli hmotno-právne splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy t. j., že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny. Skutočnosť, že žalobca úhradu nenašiel neznamená, že táto nebola vykonaná. Mohla byť vykonaná úhradou na iný účet, mohla byť vykonaná hotovostnou platbou, toto však žalobca neskúmal. Podľa žalovaných je procesne relevantnou otázkou skutočnosť bezodkladného zápisu poznámky o spornosti majetku zapísaného do súpisu podstaty úpadcu. Tvrdenia žalobcu o nedostatku oprávnenia Ing. X. F.a konať v mene žalovaného 1/ sú irelevantné, nakoľko tento je členom predstavenstva žalovaného 1/ a tak bol aj zapísaný v Obchodnom registri. Námietky žalobcu ohľadne spochybňovania pohľadávok žalovaného 1/, pre ktoré došlo následne k výkonu záložného práva považovali žalovaní 1/ a 2/ za irelevantné a je otázne, či súd v takomto konaní má skúmať pohľadávky, ktoré boli predmetom uspokojenia na základe konania dobrovoľnej dražby. K námietke žalobcu o doručovaní znaleckého posudku uviedli, že zákon ho vyžaduje doručiť do vlastných rúk, avšak sa nejedná o ustanovenie procesné, ale hmotnoprávne, a preto je podstatné preukázať doručenie na adresu spoločnosti, t. j. realizovať fikciu hmotnoprávnu fikciu doručenia a nie je možné aplikovať procesnoprávne ustanovenia o použití nesprávnej obálky pri doručovaní znaleckého posudku.

16. Žalovaný 4/ sa k žalobe nevyjadril.

17. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

18. K námietkam včasnosti podania žaloby okresný súd konštatoval, že táto bola podaná včas, pričom jej včasnosť bola už vyriešená prvým rozhodnutím odvolacieho súdu č. k. -342 zo dňa 14.11.2008 tak, ako to konštatuje aj dovolací súd v uznesení sp. zn. zo dňa 23.03.2022.

19. K otázke aktívnej legitimácie žalobcu okresný súd uviedol, že zákon o dobrovoľných dražbách poskytuje ochranu vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu informačnej povinnosti dražobníka o skutočnosti, že došlo k vyhláseniu konania dražby v ust. , nakoľko je jednou osôb, ktorým má dražobník povinnosť zasielať oznámenie o dražbe. Poukázal na to, že v zmysle osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Podľa okresného súdu žalobca tvrdil, že jeho vlastnícke právo bolo dražbou dotknuté, a preto podal žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby s poukazom na skutkové okolnosti týkajúce sa predchádzajúcich prevodov vlastníckeho práva, najmä na tvrdenie, že predmet dražby je jeho vlastníctvom. Zdôraznil, že aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola vyriešená Najvyšším súdom SR vyššie uvedeným dovolacím rozhodnutím. Podľa tohto rozhodnutia prioritným právnym problémom prejednávaného sporu je preukázanie vlastníctva dražených nehnuteľností za situácie, keď došlo k odstúpeniu od kúpnej

zmluvy. Okresný súd poukázal na to, že v uvedenom dovolacom rozhodnutí najvyšší súd riešil otázku, či dobrovoľná dražba spôsobuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom aj vtedy, ak nikto z tých, kto sú oprávnení dobrovoľnú dražbu navrhnúť, nie je vlastníkom predmetu dražby s akcentom na dobromyseľnosť vydražiteľa. Podľa okresného súdu nespornou skutočnosťou bolo, že žalobca ako predávajúci a spoločnosť SK Machineri uzatvorili dňa 11.07.2013 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti následne predávané na dražbe dňa 19.09.2017. Okresný súd konštatoval v súlade so záverom dovolacieho rozhodnutia, že žalobca odstúpil od tejto zmluvy dňa 08.02.2016, ktoré nebolo spoločnosťou SK Machinieri s.r.o. prevzaté, keďže zásielka v odbernej lehote prevzatá nebola, pričom z hľadiska právnych následkov odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré je jednostranným právnym úkonom v zmysle („OZ“) pri aplikácii teórii dôjdenia je zrejmé, že k doručeniu odstúpenia od zmluvy došlo, čím došlo aj k zavŕšeniu procesu odstúpenia samotného a vyvolania zamýšľaných právnych úkonov odstúpením. V súlade so záverom najvyššieho súdu v dovolacom rozhodnutí v bodoch 93. a 94. jeho odôvodnenia, týmto odstúpením od zmluvy došlo k vyvolaniu účinkov obligačných, avšak aj vecnoprávnych. Podľa okresného súdu je preto irelevantné z hľadiska vyvolaných účinkov tvrdenie žalovaného 1/, že odstúpenie nebolo dôvodné, pretože nebolo preukázané, že by kúpna cena nebola zaplatená a teda podľa tvrdenia žalovaného 1/ by takéto odstúpenie účinky prinavrátenia vlastníckeho práva nemalo vyvolať. Okresný súd uviedol, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, ktorým by preukázali, že k zaplateniu kúpnej ceny kupujúcim SK Machineri s.r.o. došlo. Žalovaní poukazovali na to, že žalobca nepreukázal, ale len určitým spôsobom tvrdil, že takúto platbu neeviduje. Podľa okresného súdu však nie je možné požadovať negatívny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie, že kúpna cena zaplatená nebola, ale bolo povinnosťou žalovaného 4/ ako nástupcu pôvodného predávajúceho SK Machineri, aby preukázal skutočnosť, že k zaplateniu kúpnej ceny došlo. Ak správca takúto platbu neeviduje, nie je možné požadovať od neho, aby preukázal dôkaz o úhrade platby, resp. negatívny dôkaz, že platba vykonaná nebola. Okresný súd však odhliadnuc od uvedeného poukázal na to, že jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy ani jednou zo strán hmotnoprávneho vzťahu namietaný nebol. Nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia ako jediný legitímny spôsob, ktorým by neplatnosť jednostranného odstúpenia mohla byť napadnutá. Na základe uvedeného zisteného stavu preto podľa okresného súdu odstúpenie nadobudlo obligačné, ako aj vecnoprávne účinky a teda odstúpením od zmluvy nadobudol žalobca vlastnícke právo spätne. Odkázal v tejto súvislosti na bod 96. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia, ktoré poukazovalo na postup záznamu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti pri zápise jednostranného odstúpenia od zmluvy. Podľa okresného súdu preto jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy je platné, má obligačné, ako aj vecnoprávne účinky, v dôsledku čoho sa obnovil pôvodný stav, teda vlastnícke právo žalobcu ako predávajúceho.

20. Vo vzťahu k spochybňovaniu platnosti jednostranného odstúpenia okresný súd poukázal na bod 100. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia, v zmysle ktorého odhliadnuc od skutočnosti, že za jediný účinný procesný útok smerujúci proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy je možné považovať podanie žaloby o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia, preto námietky ohľadne zmätočnosti konania žalobcu pri spísaní súpisov už po deklarovanom odstúpení od kúpnej zmluvy a podobne, nie sú spôsobilé nahradiť príslušnú žalobu o určenie neplatnosti. Poukázal aj na to, že dovolací súd podotkol, že adresátom jednostranného odstúpenia od kúpnej zmluvy je kupujúci a nie žalovaní 1/ - 3/, pričom kupujúci nepodal žalobu o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia, keď naopak odosielateľ deklarovaného úkonu odstúpenia doručenie takéhoto úkonu do dispozičnej sféry adresáta - kupujúceho preukázal. Podľa okresného súdu keďže odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré uskutočnil žalobca je platným a došlo spätne k nadobudnutiu vlastníckeho práva k draženým nehnuteľnostiam, je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, ktorý v čase vykonania dobrovoľnej dražby bol vlastníkom draženej nehnuteľnosti a tým aj subjektom, ktorý vykonávaním tejto dražby bol na svojich právach dotknutý. Podľa okresného súdu podpis zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.03.2015 v čase pred jednostranným odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2016 nič nemení na tom, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom na základe jeho jednostranného odstúpenia spätne došlo, pričom na dražbe, ktorá bola realizovaná dňa 19.09.2017 žalobca preukázateľne bol vlastníkom draženej veci a naopak záložcovi už vlastnícke právo nepatrilo. Okresný súd poukázal aj na záver dovolacieho súdu v bodoch 102. až 113. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia vo vzťahu k dobromyseľnému nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným 3/ ako vydražiteľom udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe. V zmysle týchto záverov dovolacieho súdu príklep udelený v rámci dobrovoľnej dražby nepatrí medzi originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k draženým nehnuteľnostiam, pretože dobrovoľná dražba je inštitútom súkromnoprávneho charakteru, kedy nedochádza k prelomeniu zásady, podľa ktorej

nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než má on sám, z čoho teda vyplýva, že pri takejto zásade nie je možné vzhliadnuť ani na prípadnú dobromyseľnosť vydražiteľa, ako ani na osvedčovaciu notársku zápisnicu o priebehu dobrovoľnej dražby, ktorá súkromnoprávny charakter dobrovoľnej dražby utvrdzuje. Ak teda záložca nebol vlastníkom draženej nehnuteľnosti, nemohlo dôjsť dražbou ani k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na vydražiteľa, nakoľko záložca vlastníkom tejto draženej nehnuteľnosti sám nebol. Okresný súd v súlade so závermi dovolacieho rozhodnutia poukázal aj na to, že nemožno neprihliadnuť aj na poznámku na príslušnom LV z ktorej vyplýva, že v prípade dražených nehnuteľností v rámci dobrovoľnej dražby existovali právne spory ohľadne vlastníckeho práva a teda dobromyseľnosť vydražiteľa nemohla byť v spore ani hypotetická.

21. Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené, keď žalobca v čase konania dražby bol skutočným vlastníkom draženej nehnuteľnosti a žalovaný 3/ príklepom na dražbe vlastnícke právo dobromyseľne nemohol nadobudnúť, skúmal prioritne naplnenie podmienok podľa a nasl. . Konštatoval, že v zmysle citovaného ustanovenia navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, čo splnené v danom prípade nebolo, osoba ktorá vykonáva záložné právo (ďalej „záložný veriteľ“) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa zákona. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, ktorý je podľa okresného súdu osobou, ktorá v zmysle vykonáva záložné právo ako záložný veriteľ teda osobou, ktorá má právo navrhnúť dobrovoľnú dražbu.

22. Okresný súd konštatoval, že v čase vykonania dobrovoľnej dražby bol žalobca nepochybne vlastníkom draženej nehnuteľnosti, ako vlastník mal v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách určité zákonom priznané práva ako aj povinnosti, ktorých realizácia mu však v priebehu prípravy a vykonania samotnej dražby nebola umožnená. Podľa okresného súdu s poukazom na , a bolo žalobcovi ako vlastníkovi znemožnené podať námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, nebolo mu doručené oznámenie o dražbe a teda nebol upovedomený o tom, že predmet jeho vlastníctva bude dražený a následne aj vydražený, čo je nepochybne zásahom do jeho vlastníckeho práva. Podľa okresného súdu ide o pochybenia v dražobnom konaní, pričom nie je podstatné z akého dôvodu k nim došlo, keďže je zrejmé, že v čase vykonania dražby v katastri nehnuteľností bola zapísaná iná osoba, čo však vyššie uvedené vady nekonvaliduje. Okresný súd preto dospel k záveru, že dražba nehnuteľnosti nebola vykonaná v súlade so zákonom a je teda neplatná, pričom neplatnosti sa domáha skutočný vlastník nehnuteľností ako aktívne vecne legitimovaným v spore v zákonnej lehote. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom spätne ex tunc spôsobilo, že v čase vykonania dražby so žalobcom konané nebolo ako s vlastníkom draženej veci, hoci tak konané malo byť a nič na tom nemení ani skutočnosť, že v čase podpisu záložnej zmluvy 30.03.2015 žalobca ešte od kúpnej zmluvy neodstúpil (12.08.2016), avšak po podpise zmluvy o vykonaní dražby 06.06.2017, zmluva, ako aj celý proces prípravy a vykonania dražby pokrýva obdobie, kedy po odstúpení od zmluvy žalobca už vlastnícke právo nadobudol a ako vlastník preto nadobudol aj príslušné práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

23. Okresný súd sa ďalšími námietkami ohľadne pochybenia správcu konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalobcu v konkurznom konaní, ohľadne pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú došlo k dražbe, ako aj platnosti zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby nezaoberal, pretože ich považoval za irelevantné vzhľadom na vyššie uvedené, keď vychádzal z predmetu konania, ako bol žalobcom vymedzený, ktorý sa domáhal neplatnosti dobrovoľnej dražby. Predmetom skúmania platnosti dobrovoľnej dražby podľa okresného súdu ani prejudiciálne nemôže byť skúmanie konania správcu konkurznej podstaty, keďže aj keby bolo zistené jeho pochybenie pri zápise do konkurznej podstaty, prípadne ďalšej realizácii v rámci uvedená skutočnosť by na platnosť dobrovoľnej dražby vplyv nemala. Podľa okresného súdu tiež skúmanie výšky, pravosti, splatnosti pohľadávky, pre ktorú bola dražba navrhovaná by bolo sekundárnou otázkou až následne, pretože primárne k porušeniu práva žalobcu došlo už tým, že na dobrovoľnej dražbe sa ako vlastník nezúčastnil a preto je nadbytočným a irelevantným skúmať, či pohľadávka, pre ktorú sa dražilo, bola skutočne pohľadávkou existujúcou. Aj keby bolo preukázané, pričom dokazovanie tomu nasvedčuje, že pohľadávka žalovaného 1/ je pravou a splatnou, toto by spätne nerobilo platným aj dobrovoľnú dražbu vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia.

24. Vo vzťahu k namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu okresný súd konštatoval, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je procesným prostriedkom obrany vyplývajúcim priamo zo zákona, kedy je jeho záujem na podanie takejto žaloby predpokladaný.

25. Z uvedených dôvodov preto okresný súd žalobe vyhovel. Poukázal na to, že pokiaľ bolo rozhodnutie okresného súdu, ako aj odvolacieho súdu zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, právny názor vyslovený dovolacím súdom je pre súdy nižšej inštancie záväzný a nie je úlohou súdov nižšej inštancie prehodnocovať, resp. revidovať vyslovené závery za predpokladu, že k zmene skutkového stavu nedošlo, čo je aj daný prípad. Pokiaľ žalovaní naznačovali, že dovolací súd sa vyjadroval k otázkam nad dovolacie dôvody a vyslovoval v nich právne názory, ktorými by nemal súd prvej inštancie viazaný, k tomu uviedol, že okresný súd nemôže prehodnocovať a „vybrať si“ z rozhodnutia dovolacieho súdu jednotlivo jeho názory. Podľa okresného súdu na zmenu názorov dovolacieho súdu nebol dôvod, keďže nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností. Okresný súd ďalej poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na záväzný právny názor Najvyššieho súdu, podľa ktorého jediným zákonným prostriedkom, ako mohlo byť odstúpenie napadnuté je žaloba o neplatnosť jednostranného právneho úkonu odstúpenia, ku ktorému však nedošlo, potom aj výsluch navrhovaných svedkov, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny, je irelevantný vzhľadom na nepodanie vyššie uvedenej žaloby. Podľa okresného súdu ani samotné tvrdenie, že kúpna cena bola zaplatená odhliadnuc od toho, že žiaden dôkaz o tom produkovaný nebol, nepostačuje na konštatovanie neplatnosti odstúpenia za stavu, keď odstúpenie bolo uskutočnené, riadne doručené druhému účastníkovi, ktorý tento úkon nenapadol žalobou o neplatnosť odstúpenia.

26. V zmysle podľa zásady úspechu okresný súd žalobcovi ako úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ , 2/, 3/ a 4/ v celom rozsahu.

27. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný 3/ z dôvodu podľa , , a a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

28. V odvolaní poukázal na to, že okresný súd pri vyhovení žaloby sa pridržiaval z veľkej časti uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23.03.2022. Ako hlavný dôvod neplatnosti dražby uviedol, že žalobca ako správca úpadcu mal listom zo dňa 08.02.2016 odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013, ktorou boli nehnuteľnosti predané žalovanému 4/. Podľa napadnutého rozhodnutia týmto odstúpením došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 a teda kúpna zmluva je z tohto dôvodu neplatná a neúčinná a vlastnícke právo sa vrátilo žalobcovi. Žalovaný 3/ v odvolaní uviedol, že žalobca, t.j. správca úpadcu inicioval vo veci predmetných nehnuteľností minimálne dve súdne konania, jedným je predmetné konanie o určenie neplatnosti dražby („konanie 1“) a druhým je konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. na základe žaloby zo dňa 29.07.2016 („konanie 2“). Žalovaný 3/ tvrdil, že žalobca si nesplnil procesnú povinnosť podľa pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, keď neinformoval súd o tom, že v konaní 2 bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 14.02.2022 vo veci („rozsudok 2“), pričom zo zverejnených informácií toto rozhodnutie nebolo napadnuté opravným prostriedkom, t.j. rozsudok 2 je právoplatný a vykonateľný. Podľa žalovaného 3/ tento nebol účastníkom konania 2, nemal informácie o jeho priebehu a skutočnosť, že došlo k právoplatnému skončeniu veci zistil až po doručení rozsudku 1, t.j. napadnutého rozhodnutia v tejto veci (konanie 1), z internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR. Žalovaný 3/ teda nemal ako vedieť, že konanie 2 bolo právoplatne skončené, rozsudok 2 preto nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní 1 a vyššie uvedená existencia právoplatného rozsudku predstavuje odvolací dôvod podľa . K tomuto tvrdeniu pripojil anonymizovaný rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. zo dňa 14.02.2022, ako aj informáciu z internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR o jeho nenapadnutí odvolacím prostriedkom.

29. Žalovaný 3/ v odvolaní tvrdil, že rozsudkom 2 bolo o.i. určené, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 4/ zo dňa 11.07.2003 týkajúca sa predmetných nehnuteľností je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná. Podľa žalovaného 3/ existencia právoplatného rozsudku 2 znamená, že počas celého času trvania konania 2 pred Okresným súdom Bratislava I žalovaný tvrdil (správne malo byť uvedené žalobca), že kúpna zmluva zo dňa 11.07.2013 je platná a účinná. Z existencie právoplatného rozsudku 2 preto vyplýva platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 a teda aj nespornosť zálohu a záložného práva zriadeného na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha. Z rozsudku 2 nevyplýva neplatnosť a neúčinnosť kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 z dôvodu jej zrušenia

odstúpením. Tvrdenie žalobcu, že konanie 2 o určení neúčinnosti právnych úkonov bolo podané len z opatrnosti je zavádzajúce a klamlivé.

30. Pri konaní 1 a konaní 2 sa jedná o také konania, pri ktorých žalobca uplatňoval protichodné tvrdenia a dôkazy. Pre účely konania 1 žalobca tvrdil, že kúpna zmluva zo dňa 11.07.2013 je neplatná a neúčinná z dôvodu odstúpenia od nej a pre účely konania 2 žalobca tvrdil, že kúpna zmluva zo dňa 11.07.2013 je platná a účinná, netvrdil že od nej odstúpil. V zmysle právoplatného rozsudku 2 kúpna zmluva zo dňa 11.07.2013 je voči veriteľom neúčinná a žalobca má podľa právo domáhať sa od žalovaného 4/ plnenia, ktorý je povinný poskytnúť do podstaty peňažnú náhradu za predmetné nehnuteľnosti. Predpokladom pre určenie neúčinnosti je však to, že tento právny úkon je platný. Súd v rámci konania 2 teda po vykonanom dokazovaní musel považovať uvedenú kúpnu zmluvu za platnú. Právoplatný rozsudok o vyslovení neplatnosti dražby by na uvedenom postavení žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom napadnutej dobrovoľnej dražby nič nezmenil, žalobca by stále nebol ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva, ale vlastníctvo by sa zrejme vrátilo žalovanému 4/. Podľa žalovaného 3/ preto na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby na strane žalobcu absentuje akýkoľvek právny záujem. Žalovaný preto nie je osobou (správne malo byť „žalobca“), ktorej práva by boli vykonaním dobrovoľnej dražby akýmkoľvek spôsobom dotknuté. Namietal, že žalobca neinformoval o rozsudku 2 súd v rámci konania 1.

31. Žalovaný 3/ opätovne namietal, že v deň konania dražby 19.09.2017 nemal vedomosť o tom, že žalobca ako správca úpadcu mal dňa 08.02.2016 odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013, ktorou boli nehnuteľnosti predané žalovanému 4/. Na LV k predmetným nehnuteľnostiam sa nachádzala len poznámka o podaní žaloby o určení neúčinnosti právnych úkonov v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. . Keďže žalovaní 1/ až 3/ neboli účastníkmi konania 2, o ktorom bola na LV k nehnuteľnostiam zapísaná poznámka, mali potom legitímne očakávania, že budú dodržané zákonné ustanovenia , ktorými zákon ustanovil následky neúčinných právnych úkonov, keď práva vyplývajúce z tohto ustanovenia si mohol žalobca uplatňovať len voči žalovanému 4/. Žalovanému 3/ ako vydražiteľovi nehrozilo z titulu konania 2 uplatnenie akýchkoľvek práv od žalobcu. Informatívna poznámka o konaní 2 zapísaná na LV preto nemohla zakladať nedobromyseľnosť žalovaného 3/. Žalovaný 3/ preto namietal závery okresného súdu v bode 43. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého uvedená poznámka mala za následok, že dobromyseľnosť vydražiteľa nemohla byť ani hypotetická. Žalovaný 3/ bol preto dobromyseľným vydražiteľom nehnuteľnosti.

32. Žalovaný 3/ poukázal v odvolaní na to, že ku dňu konania dražby neboli tieto zapísané v súpise majetku všeobecnej podstaty úpadcu. Opätovne poukázal na oneskorené zverejnenie v Obchodnom vestníku o doplnení súpisu podstaty až dňom 22.11.2017, t.j. až po konaní dražby a potom, čo žalovaný 2/ zverejnil v Obchodnom vestníku dňa 21.08.2017 oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby a potom, ako bolo dňa 22.09.2017 oznámenie o výsledku dražby zverejnené. Podľa žalovaného 3/ nemohlo dôjsť k zaradeniu nehnuteľnosti do súpisu majetku všeobecnej podstaty ku dňu 11.08.2017, čomu nenasvedčuje žiaden dôkaz. K zapísaniu do súpisu umožňujúceho speňažovať nehnuteľnosti malo dôjsť podľa žalobcu až 11.08.2017, teda rok a pol po odstúpení, pričom k zverejneniu doplnenia súpisu došlo až o ďalšie 3 mesiace. Práve nezverejnením tohto doplnenia súpisu umožnil žalobca konanie samotnej dražby. Podľa žalovaného 3/ žalobca pri zaradení do súpisu majetku do všeobecnej podstaty úpadcu konal špekulatívne, v rozpore s dobrými mravmi, obchádzal ust. . Žalovaný 3/ zopakoval, že právoplatným rozsudkom 2 bolo rozhodnuté, že kúpna zmluva zo dňa 11.07.2013 je voči veriteľom neúčinná, pričom predpokladom vydania tohto rozsudku bolo to, že kúpna zmluva zo dňa 11.07.2013 je stále platná a účinná, čo je však v protiklade s tvrdením žalobcu, že od kúpnej zmluvy odstúpil dňa 08.02.2016. Žalovaný 3/ dobromyseľne vydražil nehnuteľnosti, ktoré v čase konania dražby neboli vo vlastníctve úpadcu a ani neboli zaradené do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu. Žalovaný 3/ zopakoval, že žalobca porušil povinnosti podľa , pričom argument žalobcu, že nepovažuje vlastnícke právo za sporné, je absurdný. Podľa žalovaného 3/ konanie žalobcu nesie výrazné prvky zanedbania povinnosti správcu, špekulatívnosti a svojvôle. Vzhľadom na existenciu právoplatného rozsudku 2 bol žalovaný 3/ názoru, že napadnutý rozsudok 1 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (nemôže byť právne posúdenie tej istej otázky - platnosť kúpnej zmluvy - iné od právneho posúdenia v právoplatne skončenom konaní 2) a zároveň boli zistené ďalšie prípustné prostriedky procesnej obrany.

33. K odvolaniu priložil žalovaný 3/ rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. , informácie o rozsudku okresného súdu zo stránky Ministerstva spravodlivosti SR, oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 21.08.2017 a oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 22.09.2017.

34. Voči uvedenému rozhodnutiu podali včas v celom rozsahu odvolanie aj žalovaný 1/ a 2/. Vytýkali napadnutému rozhodnutiu, že sa odvolával na zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré podľa okresného súdu všetky sporné otázky definitívne vyriešilo, avšak podľa žalovaných 1/ a 2/ opak je pravdou, čo konštatoval Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 25.08.2022 sp. zn. , v ktorom uviedol o.i., že uvedené dovolacie rozhodnutie otázku platnosti dobrovoľnej dražby s konečnou platnosťou nerieši.

35. V odvolaní ďalej žalovaný 1/ a 2/ poukazovali na to, že v bode 42. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd žalovanému 1/ vytýkal neunesenie dôkazného bremena ohľadne splnenia hmotnoprávnych podmienok odstúpenia od zmluvy, a to nezaplatenie kúpnej ceny a okresný súd poukazuje aj na to, že ani jeden z účastníkov kúpnej zmluvy neplatnosť odstúpenia nenapadol. Podľa žalovaných absolútnu neplatnosť právneho úkonu však môže namietať ktokoľvek v akomkoľvek konaní a súd na ňu prihliada ex offo, pričom túto otázku posúdi ako otázku predbežnú. Osobitná žaloba na určenie neplatnosti sa preto nevyžaduje. Vytýkali ďalej napadnutému rozhodnutiu, že žalovanému 1/ bolo vytknuté neunesenie dôkazného bremena o neexistencii hmotnoprávnych podmienok odstúpenia od zmluvy, avšak zároveň okresný súd zamietol dôkazný návrh na vypočutie konateľov zmluvných strán V. E. a I. G.. Uvedení svedkovia by mohli potvrdiť, či a kedy bola zaplatená kúpna cena. Zopakovali, že k úhrade kúpnej ceny mohlo dôjsť v hotovosti, iným spôsobom napr. započítaním alebo mohla byť pohľadávka postúpená. Pokiaľ okresný súd poukazoval bod 96. uznesenia dovolacieho súdu, tento však popisuje spôsob zápisu následkov odstúpenia do katastra nehnuteľností, teda reguláciu z oblasti správneho práva, ktorá nemá žiaden vplyv na občianskoprávne podmienky a následky odstúpenia. Ak nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady odstúpenia od zmluvy, toto nie je možné zhojiť určením lehoty na podanie žaloby alebo inými procesnými úkonmi katastra. Okresný súd nesprávne zmiešal úpravu správneho práva pri vykonávaní evidenčného úkonu a hmotnoprávnu občianskoprávnu úpravu.

36. S odkazom na bod 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaní 1/, 2/ namietali, že podmienkou vykonania dražby nie je trvanie vlastníckeho práva pôvodného záložcu, ale naopak jednou z výhod záložného práva je, že zmenou vlastníctva nie je dotknuté. Rozhodujúcou je okolnosť, či záložcovi svedčilo vlastníctvo v čase zriadenia záložného práva, čo v tomto prípade splnené bolo. Vecnoprávne účinky odstúpenia neznamenajú zánik záložného práva zriadeného pred odstúpením. Odkázali v tejto súvislosti na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa ktorého dovolacie rozhodnutie nevyriešilo, aký následok má obnovenie stavu, ktorý bol pred odstúpením od zmluvy, na záložné právo žalovaného 1/ zriadeného pred odstúpením. Podľa žalovaných 1/ a 2/ na túto otázku nedáva odpoveď ani napadnuté rozhodnutie.

37. Ďalej v odvolaní namietali právny záver dovolacieho súdu, ktorý vyslovil, že v prípade nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe nemožno v žiadnom prípade priznať ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi, čo znamená, že potom rezignoval na hľadanie spravodlivej rovnováhy medzi dvoma ústavnoprávnymi hodnotami. Súd špecifiká dobrovoľnej dražby nezohľadnil a ani sa nimi nezaoberal, čím nehľadal spravodlivú rovnováhu kolidujúcich práv. Podľa žalovaných 1/ a 2/ v danom prípade súd nechránil vlastníka nehnuteľnosti na úkor dobromyseľného nadobúdateľa vecného práva, ale chránil výlučne vymožiteľnosť pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny. Podľa žalovaného 1/ a 2/ v danej veci je potrebné hľadať spravodlivú rovnováhu medzi právami fakticky dvoch zabezpečených veriteľov na jednej strane žalobcu, ktorý mal spätne nadobudnúť vlastnícke právo na základe odstúpenia od zmluvy a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom. Úpadca nadobúda spätne vlastnícke právo na základe odstúpenia len vďaka tomu, že jeho právu odstúpiť od zmluvy sa priznajú vecnoprávne účinky na úkor dobromyseľného nadobúdateľa. V ďalšej časti odvolania žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasili s povrchným a lakonickým odôvodnením dovolacieho súdu, ktorý priznal odstúpeniu od zmluvy vecnoprávne účinky. Poukázal na to, že samotné vecnoprávne účinky odstúpenia nutne nemusia znamenať zánik záložného práva žalovaného 1/. Pokiaľ dovolacie rozhodnutie odkazuje na dobromyseľnosť, ktorú má vylučovať aj poznámka o odporovacej žalobe, v tejto súvislosti opätovne poukázali na závery ústavného súdu v uvedenom rozohodnutí o sťažnosti žalovaného 1/, ktorý s takýmito závermi nesúhlasil, vzhľadom na účinky inštitútu neúčinnosti kúpnej zmluvy. Žalovaní 1/ a 2/ zopakovali, že následkom odporovacej žaloby nie je strata alebo spochybnenie vlastníctva, ale nároky vyplývajúce z , t. j. smerujúce

nie voči žalovaným 1/, 2/, 3/, ale voči žalovanému 4/. Poznámka o podaní odporovacej žaloby preto nebola spôsobilá spochybniť dobromyseľnosť záložného veriteľa ani vydražiteľa.

38. V odvolaní žalovaní 1/ a 2/ znova poukazovali na postup správcu úpadcu, t. j. žalobcu, keď tento tvrdil, že odstúpil od kúpnej zmluvy dňa 08.02.2016, avšak doplnenie zoznamu majetku konkurznej podstaty zverejnil až dňa 22.11.2017, a to napriek tomu, že žalobca tvrdil, že majetok bol spísaný už dňa 11.08.2017. Poukázali na rozpor v konaní žalobcu s ust. , t. j. na povinnosť zverejniť doplnenie súpisu do 10 dní a nie v lehote 3 mesiacov. Poukázali aj na ďalšie nesplnenie povinnosti žalobcu, a to zapísať do zoznamu majetku poznámku o spornosti a vyzvať osobu, v prospech ktorej je táto poznámka zapísaná, aby preukázal svoje právo k takejto veci. Žalovaní 1/ a 2/ dospeli preto k záveru, že nie žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a žalovaný 3/ ako vydražiteľ konali nedobromyseľne, ale naopak žalobca konal priamo zlomyseľne. Súd by preto nemal takémuto konaniu poskytovať ochranu. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a spolu s odvolaním pripojili rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 14.02.2022.

39. K odvolaniu žalovaných 1/, 2/, 3/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.11.2022. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ ohľadne neplatnosti odstúpenia uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ až po 5 rokoch od podania žaloby prvýkrát spochybňujú platnosť odstúpenia od zmluvy, a to len na základe tvrdenia, že nie je objasnené, či k zaplateniu skutočne došlo alebo nie. Podľa žalobcu zo strany žalovaných 1/ a 2/ ide o zneužitie práva, keď 5 rokov sú pasívni a následne bez akéhokoľvek dôkazu spochybňujú skutočnosti, ktoré sporné v konaní neboli a takto boli posúdené aj najvyšším súdom v dovolacom rozhodnutí.

40. V tejto súvislosti žalobca opätovne odkázal na bod 100. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého len podanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy je treba považovať za jediný účinný procesný útok smerujúci proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, pričom skutočnosti namietané žalovanými 1/ až 3/ neboli spôsobilé nahradiť príslušnú žalobu o určení neplatnosti v žiadnom smere. Žalobca zopakoval, že súdy nižšej inštancie sú viazané vyššie uvedeným záverom dovolacieho súdu. Uviedol, že výsluch navrhovaných svedkov F.. I. G. a V. E. je v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a zároveň nerešpektovaním právneho názoru dovolacieho súdu a ich výpoveď nemá žiadnu relevanciu na predmet konania. Žalobca poukázal aj na to, že podľa neho je právo podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu už premlčané. Výsluch navrhovaných svedkov navyše podľa žalobcu nemôže preukázať a objasniť, či právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia bolo žalovaným využité, keď uvedené osoby nie sú štatutárnym orgánom žalovaného 4/.

41. K tvrdeniu o dobromyseľnosti vydražiteľa žalobca odkázal na dovolacie rozhodnutie NS SR, ktorý túto otázku riešil v súvislosti so záverom o spôsobe nadobúdania vlastníckeho práva dobrovoľnou dražbou v bode 102. a 106. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia. Citoval pritom z bodu 106., 107. a 112. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia. Zopakoval svoje tvrdenie, že z dôvodu neprihlásenia žalovaným 1/ jeho pohľadávky v zákonom určenej lehote po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, došlo k zániku jeho záložného práva podľa a teda nemohlo byť predmetom uspokojenia v rámci výkonu záložného práva žalovaným 1/. Tvrdenie žalovaného 1/ o existencii jeho domnelého záložného práva preto podľa žalobcu nemôže obstáť.

42. Zopakoval aj svoje tvrdenie, že neporušil ustanovenia , pretože zapísanie majetku úpadcu do súpisu podľa neho je nesporné a žalobca preto nemal dôvod pripísať spornú poznámku a vyzvať tretiu osobu podľa . Vzhľadom na uvedené, ako aj ďalšie skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho podaní zo dňa 12.09.2022, došlo k nedodržaniu postupu podľa v spojení s , , , a , ktoré sú dôvodom neplatnosti dražby.

43. K odvolaniu žalovaného 3/ žalobca uviedol, že skutočnosť o vedení konania pred Okresným súdom v Bratislave I pod sp. zn. o určení neúčinnosti právnych úkonov nebola v konaní sporná a bola všetkým účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. známa od začiatku konania. Poukázal na to, že žalovaným v konaní bol rovnaký žalovaný, ako je žalovaný 4/ v tomto konaní. Žalovaný 4/ bol účastníkom obidvoch konaní a teda nejde o dôkaz, ktorý by žalovaní nevedeli uplatniť riadne a včas, keďže spoločne so žalovaným 4/ tvorili nútené procesné spoločenstvo. Podľa žalobcu existencia rozsudku 2/ v konaní 2 nie je preto odvolacím dôvodom podľa a nejde ani o novotu, keďže žalovaný 4/ o tomto konaní mal a musel mať

vedomosť a mohol jeho existenciu uplatniť v tomto konaní. Procesná pasivita žalovaných 1/ - 4/ nemôže byť na ujmu žalobcu, ak sa prostriedky procesnej obrany neuplatnili riadne a včas. Podľa žalobcu však existencia uvedeného rozsudku 2, na ktorý nemôže odvolací súd prihliadať, keďže nebol uplatnený riadne a včas ako prostriedok procesného útoku, nič nemení na dôvodoch určenia neplatnosti dražby. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

44. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 3/ podaním zo dňa 14.12.2022. Tvrdenie žalobcu, že zapísanie majetku úpadcu je nesporné považoval za subjektívne. Z postoja žalovaných 1/, 2/, 3/ je zrejmé, že zapísanie tohto majetku do súpisu je sporné a namietajú ho. Uviedol ďalej, že žalovaný 4/ ako právny nástupca pôvodného kupujúceho je schránková firma, ktorá nevykonáva žiadnu činnosť a bola určená len na zlúčenie zadlžených spoločností. Žalovaný 4/ nebol v tomto ani v inom súdnom konaní nikdy činný, činný ani nebude. Keďže žalovaný 4/ v konaní nič neuplatnil a ani neuplatní, nakoľko je nefunkčnou schránkovou spoločnosťou, žalovaný 3/ nebol so žalovaným 4/ v nútenom procesnom spoločenstve v konaní 2 a teda nemal ako vedieť o priebehu a výsledkoch tohto konania 2. Naopak žalobca bol žalobcom aj v konaní 2 a teda ako jediný aktívny účastník mal vedomosť o priebehu tohto konania a aj o jeho právoplatnom skončení. Žalobca mal povinnosť po právoplatnom skončení tohto konania informovať ako Najvyšší súd SR, tak aj prvoinštančný súd, keďže uvedené právoplatné rozhodnutie v konaní 2 má ďalekosiahle dôsledky aj pre toto súdne konanie 1. Zopakoval, že postupom žalobcu došlo k porušeniu . Podľa žalovaného 3/ rozsudok 2 právoplatne rozhodol o niektorých právach a povinnostiach, ktoré majú vplyv aj na konanie 1 a ktorý nemohol byť bez zavinenia žalovaných 1/, 2/, 3 uplatnený. Právoplatný rozsudok 2 je záväzný nielen pre žalobcu a žalovaného 4/, ale pre všetky iné osoby a inštitúcie vrátane súdov bez ohľadu na to, či bol v konaní niektorou stranou predložený ako dôkaz. Dovolacie rozhodnutie NS SR, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané bez vedomosti o existencii staršieho právoplatného rozsudku v konaní 2. Naďalej preto trvajú odvolacie dôvody žalovaného 3/.

45. K podaniu žalovaného 3/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 11.01.2023. Zopakoval, že jeho tvrdenie o nespornom zapísaní majetku do súpisu všeobecnej podstaty nie je subjektívne ani založené na osobnom názore žalobcu a odkázal na ust. , poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 20.07.2011, ako aj na ďalšie rozhodnutia NS ČR, Ústavného súdu ČR a SR. Opätovne odkázal na bod 100. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia a na právnu záväznosť uvedeného záveru. Zdôraznil, že neboli splnené podmienky a dôvod na postup podľa , keďže vlastnícke právo úpadcu bolo nesporné. Uviedol, že v zmysle žalovaný 3/ uplatnil postup podľa citovaného ustanovenia, keď podaním zo dňa 19.12.2002 si u správcu uplatnil, že vec sa do súpisu nemala zahrnúť. Na základe uvedeného zapísal správca spornú poznámku. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného 3/ o porušení povinnosti žalobcu v zmysle , keď neinformoval o právoplatnosti rozhodnutia 2. Znova zdôraznil, že vedenie konania 2 bolo všetkým účastníkom známe a táto skutočnosť vyplývala aj z poznámky na príslušnom liste vlastníctva. Podľa žalobcu tvrdenie žalovaného 3/, že žalovaný 4/ je len schránkovou spoločnosťou a teda je pasívny, neobstojí, keď najmä žalovaným nevadilo, že majetok údajnej schránkovej firmy mal zabezpečovať pohľadávku záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby, t. j. žalovaného 1/. Znova uviedol, že vzhľadom na pasivitu žalovaného 4/ v prípade núteného procesného spoločenstva toto nemôže byť na ujmu žalobcu. Zopakoval, že existencia rozsudku 2 nie je odvolacím dôvodom podľa a nejde ani o novotu, keďže žalovaní mali vedomosť o predmetnom konaní a žalovaný 4/ ho mohol kedykoľvek v konaní 1 uplatniť. Existencia rozsudku 2 nič nemení na dôvodoch určenia neplatnosti dražby uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalobca zopakoval už predtým ním tvrdenú okolnosť o absolútnej neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby č. 1954151 z dôvodu absencie oprávnenia D.. F.a podpísať za žalovaného 1/ uvedenú zmluvu, vzhľadom na skončenie funkcie tejto osoby ako člena štatutárneho orgánu žalovaného 1/ najneskôr ku 05.05.2013 a absencii akéhokoľvek plnomocenstva oprávňujúceho podpisovať túto zmluvu.

46. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa a (ďalej len ) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa ust. , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

47. Z obsahu spisu a z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že kúpnou zmluvou č. V 1174/13 zo dňa 11.07.2013 uzatvorenou medzi predávajúcim ECOBAU GROUP, a.s., Bratislava a kupujúcim SK Machineri, s.r.o., Bratislava došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. a obec Mýtna,

- parcela registra „C“, prac. č. 700/2 o výmere 2375 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- parcela registra „C“, prac. č. 700/5 o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- parcela registra „C“, prac. č. 700/6 o výmere 67 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- parcela registra „C“, prac. č. 711 o výmere 406 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- parcela registra „C“, prac. č. 712 o výmere 558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- parcela registra „C“, prac. č. 713/2 o výmere 928 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- parcela registra „C“, prac. č. 713/7 o výmere 6978 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- parcela registra „C“, prac. č. 713/9 o výmere 33 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- parcela registra „C“, prac. č. 713/10 o výmere 66 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- parcela registra „C“, prac. č. 714 o výmere 1105 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- stavba súp. č. 420 postavená na parc. č. 700/5 ako administratívna budova

- stavba bez súpisného čísla postavená na parc. č. 711 ako ošípáreň

- stavba súp. č. 425 postavená na parc. č. 712 ako soc. a hyg. budova a dielňa

- stavba súp. č. 458 postavená na parc. č. 713/2 ako bitúnok

- stavba súp. č. 424 postavená na parc. č. 713/11 ako čistička odp. Vôd (predmet dražby). Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba 424 nie je evidovaný na liste vlastníctva.

48. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24.07.2015, sp. zn.: bol vyhlásený konkurz na dlžníka: ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44 095 333 (ďalej len „úpadca“), ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 146/2015 zo dňa 31.07.2015 pod položkou K017081. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 08.12.2015, sp. zn.: bol ustanovený správca FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom kancelárie Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 239/2015 zo dňa 14.12.2015 pod položkou K027041.

49. Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. N zo dňa 30.03.2015 bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa BPT LEASING, a.s., Bratislava záložcom SK Machineri, s.r.o. v zmysle bodu I., bod 4 k označeným nehnuteľnostiam na LV č. XXX, k.ú. a obec Mýtna. Vklad záložného práva v prospech spoločnosti BPT LEASING, a.s., Bratislava na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. a obec Mýtna bol povolený Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor pod číslom vkladu V 732/2015 dňa 02.04.2015.

50. Z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny za kúpu predmetných nehnuteľností správca úpadcu od predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.07.2013 odstúpil listom zo dňa 08.02.2016 (ďalej len „odstúpenie“). Odstúpenie od zmluvy právny predchodca žalovaného 4/ nevyzdvihol v odbernej lehote.

51. Žalovaný 1/ BPT LEASING, a.s., Bratislava odstúpil od zmlúv č. 1954/15 a č. 1955/15 podaním zo dňa 12.08.2016 vo vzťahu k spoločnosti SK Machineri, s.r.o. ako dlžníkovi.

52. V zmysle Zmluvy o vykonaní dražby č. 1954151uzavretej medzi navrhovateľom dražby BPT LEASING, a.s., Bratislava (žalovaným 1/) a dražobníkom Dom dražieb, s.r.o., Hlohovec (žalovaným 2/) zo dňa 06.06.2017 bola vykonaná dražba s predmetnom dražby špecifikovaným v Článku II, bod 2.1 (tabuľka) na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. a obec Mýtna. Nehnuteľnosť bola vydražená vydražiteľom (žalovaným v 3. rade).

53. Notárkou zápisnicou č. N 497/2017, Nz 32055/2017, NCRls 32781/2017 spísanou notárom P.. T. V. na Notárskom úrade v Hlohovci došlo k osvedčeniu o vykonaní dobrovoľnej dražby navrhovateľa BPT LEASING, a.s., dražobníkom Dom dražieb, s.r.o., ktorá sa konala 19.09.2017. Notárska zápisnica konštatuje, že vlastníkom predmetu dražby, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, parcely registra „C“,

- prac. č. 700/2 o výmere 2375 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 700/5 o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 700/6 o výmere 67 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 711 o výmere 406 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 712 o výmere 558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 713/2 o výmere 928 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 713/7 o výmere 6978 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 713/9 o výmere 33 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 713/10 o výmere 66 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 714 o výmere 1105 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- stavba súp. č. 420 postavená na parc. č. 700/5 ako administratívna budova

- stavba súp. č. 424 postavená na parc. č. 713/11 ako čistička odp. vôd. Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba 424 nie je evidovaný na liste vlastníctva.

- stavba súp. č. 425 postavená na parc. č. 712 ako soc. a hyg. budova a dielňa

- stavba súp. č. 458 postavená na parc. č. 713/2 ako bitúnok

- stavba bez súpisného čísla postavená na parc. č. 711 ako ošípáreň je spoločnosť SK Machineri, s.r.o. v celosti. Notárska zápisnica deklarovala záložné právo v prospech BPT LEASING, a.s., Bratislava na predmetné nehnuteľnosti zapísané 24.10.2016 a uviedla, že vydražiteľom predmetných nehnuteľností je žalovaný 3/ VÁHOSTAV SK, a.s.

54. Z výpisu LV č. XXX, k.ú. a obec Mýtna vyplýva, že žalovaný 3/ VÁHOSTAV SK, a.s. je evidovaným vlastníkom nehnuteľností

- prac. č. 700/2 o výmere 2375 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 700/5 o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 700/6 o výmere 67 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 711 o výmere 406 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 712 o výmere 558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 713/2 o výmere 928 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 713/7 o výmere 6978 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 713/9 o výmere 33 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 713/10 o výmere 66 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 714 o výmere 1105 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- stavba súp. č. 420 postavená na parc. č. 700/5 ako administratívna budova

- stavba súp. č. 424 postavená na parc. č. 713/11 ako čistička odp. vôd. Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba 424 nie je evidovaný na liste vlastníctva.

- stavba súp. č. 425 postavená na parc. č. 712 ako soc. a hyg. budova a dielňa

- stavba súp. č. 458 postavená na parc. č. 713/2 ako bitúnok

- stavba bez súpisného čísla postavená na parc. č. 711 ako ošípáreň.

55. Z výpisu Obchodného vestníka č. 222/2017 zo dňa 22.11.2017, pod K039548 vyplýva, že žalobca FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., ako správca konkurznej podstaty úpadcu ECOBAU GROUP, a.s., dopĺňa súpis majetku všeobecnej podstaty o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. a obec Mýtna,

- prac. č. 700/2 o výmere 2375 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 700/5 o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 700/6 o výmere 67 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 711 o výmere 406 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 712 o výmere 558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 713/2 o výmere 928 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 713/7 o výmere 6978 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 713/9 o výmere 33 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 713/10 o výmere 66 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- prac. č. 714 o výmere 1105 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- stavba súp. č. 420 postavená na parc. č. 700/5 ako administratívna budova

- stavba bez súpisného čísla postavená na parc. č. 711 ako ošípáreň

- stavba súp. č. 425 postavená na parc. č. 712 ako soc. a hyg. budova a dielňa

- stavba súp. č. 458 postavená na parc. č. 713/2 ako bitúnok

- stavba súp. č. 424 postavená na parc. č. 713/11 ako čistička odp. vôd. Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba 424 nie je evidovaný na predmetnom liste vlastníctva. Deň zapísania do súpisu je uvedený v Obchodnom vestníku 11.08.2017.

56. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., vložka č. 64979/B vyplýva, že obchodná spoločnosť SK Michineri, s.r.o. zanikla z dôvodu zlúčenia s právnym nástupcom ROQIS, s.r.o. (žalovaný 4/) s účinkami od 07.12.2017.

57. Z právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. -342 zo dňa 14.11.2018 vyplýva, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola doručená okresnému súdu včas dňa 19.12.2017, t.j. do 3 mesiacov od udelenia príklepu dňa 19.09.2017 (bod 40. odôvodnenia citovaného rozhodnutia na str. 348 p.v.).

58. Rozhodnutím Okresného súdu Lučenec sp. zn. -372 zo dňa 04.03.2019 bola žaloba zamietnutá z dôvodu záveru súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vzhľadom na posúdenie jednostranného odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu zo dňa 08.02.2016 len z hľadiska jeho obligačnoprávnych účinkov, pričom vecnoprávne účinky odstúpeniu priznané neboli. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd svojim rozhodnutím sp. zn. -535 zo dňa 30.05.2019 vyššie uvedené rozhodnutie okresného súdu potvrdil, vrátane záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

59. Na základe dovolania žalobcu NS SR rozhodnutím sp. zn. zo dňa 23.03.2022 zrušil vyššie uvedené rozhodnutie okresného súdu, ako aj odvolacieho súdu a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. V dovolacom rozhodnutí NS SR vyslovil právny záver, že odstúpenie od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností má nielen obligačnoprávne, ale aj vecnoprávne účinky. Ďalej dospel k záveru, že pri nadobúdaní vlastníckeho práva udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe sa nejedná o originárne nadobudnutie vlastníckeho práva, ale o odvodené, z čoho vyplýva, že v danom prípade sa musí aplikovať ústavná zásade nemo plus iuris. Znamená to, že pokiaľ dôjde k prevodu vlastníckeho práva od nevlastníka, nemôže byť chránená dobromyseľnosť nadobúdateľa. Zároveň sa dovolací súd v dovolacom rozhodnutí vyjadril aj k procesnej obrane žalovaných o neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a dospel k záveru, že za jediný účinný procesný prostriedok smerujúci proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy je možné považovať podanie žaloby o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia uplatnený oprávnenou osobou, t. j. žalovaným 4/ ako kupujúcim, ktorý takúto žalobu nepodal.

60. Podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej „“) navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

61. Podľa písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

62. Podľa vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

63. Podľa dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

64. Podľa , ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť ().

65. Podľa v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa,

66. Podľa v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ().

67. Podľa účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

68. Podľa , ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

69. Podľa zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby osobám uvedeným v .

70. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd vady, okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu a s námietkami žalovaných 1/, 2/ a 3/ nevyhnutných a podstatných pre rozhodnutie vo veci a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovaným 1/, 2/, 3/ možnosť konať pred súdom. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, ktorý správne aj vyhodnotil a správne dospel k záveru o dôvodnosti uplatnenej žaloby, keď vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým určil predmetnú dobrovoľnú dražbu za neplatnú. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle odkazuje. Vzhľadom na dôvody uvedené žalovanými 1/, 2/, 3/ v podanom odvolaní odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

71. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovanými 1/, 2/ 3/ v odvolaní. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za dostatočný, ktorý je spôsobilý na rozhodnutie o veci samej, pričom nepovažoval za potrebné vykonané dokazovania doplniť alebo ho zopakovať.

72. Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností. Na prvom mieste žalobca zdôrazňoval existenciu jeho vlastníckeho práva k predmetu dražby ku dňu jej konania na základe jeho odstúpenia zo dňa 08.02.2016 od kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013. Tvrdil, že v priebehu konania dražby s ním ako vlastníkom predmetných nehnuteľností, na základe nielen obligačnoprávnych, ale aj vecnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy, konané nebolo, čím došlo k zásahu do jeho práv a k porušeniu zákona o dobrovoľnej dražbe s následkom jej neplatnosti.

73. V dovolacom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 23.03.2022 Najvyšší súd SR dospel k záveru o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby so záväzným právnym záverom o tom, že odstúpenie žalobcu zo dňa 08.02.2016 od kúpnej zmluvy spôsobuje nielen obligačnoprávne, ale aj vecnoprávne účinky a teda na základe uvedeného odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobca, t. j. úpadca nadobudol spätne vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli vydražené dňa 19.09.2017 v prospech žalovaného 3/ ako vydražiteľa. Dovolací súd preto v dovolacom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie odvolacieho ako aj okresného súdu, vyriešil inak otázku aktívnej vecnej legitimácie ako súdy nižšej inštancie, pričom tento právny záver je pre súdy nižšieho stupňa záväzný. Pri konštatovaní o existencii aktívnej vecnej sa dovolací

súd zaoberal aj výhradami žalovaných voči neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré nepovažoval za spôsobilé nahradiť príslušnú žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia, a to v žiadnom smere (bod 100. odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu). Za jediný účinný procesný útok smerujúci proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy dovolací súd považoval podanie žaloby o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia, ktorá žaloba dotknutou zmluvnou stranou, t.j. kupujúcim (žalovaným 4/), podaná nebola a naopak žalobca preukázal doručenie jednostranného odstúpenia druhému adresátovi, čím mal dovolací súd preukázané účinky odstúpenia od zmluvy. Na základe preukázania účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy dovolací súd založil svoj záver o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

74. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil v zmysle ust. vyššie uvedeným záväzným právnym názorom dovolacieho súdu a správne na základe neho konštatoval existenciu aktívnej legitimácie žalobcu. Zároveň sa súd prvej inštancie správne a dostatočne vysporiadal aj s ďalším tvrdením žalovaných 1/ a 2/, ktorí napádali neplatnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že kúpna cena uhradená nebola. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobca svoje tvrdenie o neuhradení kúpnej ceny, ako dôvod odstúpenia od zmluvy, nie je logicky spôsobilý preukázať. Tento záver okresného súdu je v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, t. j. pravidlom, že neexistencia (niečoho) sa zásadne nepreukazuje, a teda na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. z 31.05.2010). Nie je preto možné objektívne od žalobcu požadovať preukázanie dôkazu o neexistujúcej skutočnosti, t.j. že kúpna cena právnym predchodcom žalovaného 4/ uhradená nebola. Žalovaní nepredložili žiaden dôkaz preukazujúci ich tvrdenie o uhradení kúpnej ceny, ako to správne konštatoval aj okresný súd a ich tvrdenia o nedôvodnosti odstúpenia od zmluvy preukázané nebolo. Pokiaľ žalovaní navrhovali výsluch svedkov F.. I. G. a X.. V. E. ako bývalých štatutárnych zástupcov kupujúceho spoločnosti Machineri, vzhľadom na názor dovolacieho súdu, ktorým sú v zmysle súdy nižšej inštancie viazané, že jediným účinným prostriedkom procesného útoku pri spochybňovaní jednostranného odstúpenia je podanie žaloby adresátom odstúpenia od zmluvy, ktorá takouto oprávnenou osobou podaná nebola, postupoval súd prvej inštancie správne, keď navrhnutý dôkaz nevykonal z dôvodu jeho nadbytočnosti a hospodárnosti konania. Je treba zdôrazniť, že dovolacie rozhodnutie s jednoznačným záverom o existencii aktívnej legitimácie žalobcu bolo založené práve na preukázaní účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom k zmene skutkového stavu ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo.

75. Pokiaľ preto žalovaní 1/ a 2/ vytýkali rozhodnutiu súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie neunesenia ich dôkazného bremena ohľadne splnenia hmotnoprávnych podmienok odstúpenia od kúpnej zmluvy - nezaplatenie kúpnej ceny a konštatovanie okresného súdu, že ani jeden z účastníkov zmluvy neplatnosť odstúpenia nenapadol, odvolací súd sa s týmito výhradami nestotožnil.

76. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní, ktorí poukazovali na bod 96. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia, je potrebné pripomenúť, že dovolací súd sa zaoberal účinkami odstúpenia od zmluvy nielen z pohľadu vecnoprávnych účinkov (bod 96. - 99.), ale priamo v bode 100. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia sa najvyšší súd vysporiadal aj s procesnou obranou žalovaných 1/, 2/, 3/ voči odstúpeniu od kúpnej zmluvy s konštatovaním, že jediným účinným prostriedkom procesného útoku je v danom prípade podanie žaloby adresátom odstúpenia, k čomu nedošlo. Z tohto skutkového záveru dovolací súd vychádzal pri konštatovaní existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia okresným súdom k zmene skutkového stavu v tejto časti nedošlo. Na uvedené námietky preto odvolací súd neprihliadol. Navyše okresný súd sa správne vysporiadal s tým, že okrem tvrdenia žalovaných o tom, že k úhrade kúpnej ceny mohlo dôjsť aj iným spôsobom ako bezhotovostným prevodom na konkrétny účet (napr. hotovostnou platbou), na preukázanie svojich tvrdení okrem navrhovaných svedkov nepredložili žiadne dôkazy. Za takejto procesnej situácie nevykonanie výsluchu navrhovaných svedkov okresný súd správne posúdil ako nadbytočný, vzhľadom na záväzný záver dovolacieho súdu o tom, že jediným účinným prostriedkom napadnutia odstúpenia v danej veci je podanie žaloby adresátom odstúpenia, k čomu nedošlo.

77. Pokiaľ preto žalovaní 1/ a 2/ v priebehu konania, ako aj v odvolaní, tvrdili že žalobca dostatočne nepreukázal, či boli splnené podmienky odstúpenia od zmluvy, t.j. že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, okresný súd postupoval správne keď na tieto tvrdenia neprehliadol. Ako už bolo uvedené žalobca nie je povinný preukazovať, že k uhradeniu kúpnej ceny nedošlo, keďže sa jedná o negatívnu skutočnosť, ktorá sa nepreukazuje. Odvolací súd dopĺňa, že žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že mohlo dôjsť k úhrade kúpnej

ceny iným spôsobom ako bezhotovostnou platbou na konkrétny účet (napr. úhrada na iný účet alebo hotovostná úhrada), t.j. vychádzali z domnienky o možnej úhrade iným spôsobom. Žalovaní 1/ a 2 / teda netvrdili, že k úhrade došlo a akým spôsobom, ale len poukazovali na eventuálnu možnosť úhrady kúpnej ceny a na možný spôsob jej úhrady a v súvislosti s touto domnienkou navrhli výsluch svedkov, a to štatutárnych zástupcov právneho predchodcu žalovaného 4/.

78. Odvolací súd konštatuje, že strana sporu má povinnosť tvrdenia na ktorú nadväzuje povinnosť podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Znamená to, že medzi základné procesné povinnosti patrí povinnosť tvrdenia, t.j. označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a povinnosť podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi podľa článku 8 . Vykonanie dôkazu a jeho výsledok nemá nahrádzať povinnosť tvrdenia strany sporu. Dôkaz má podporiť tvrdenie strany sporu a nie naopak, t.j. aby výsledok vykonaného dôkazu nahrádzal skutkové tvrdenie. Tak tomu bolo aj v predmetnej veci, keď žalovaní 1/ a 2/ sa len domnievali, že k úhrade kúpnej ceny mohlo dôjsť, pričom až výsledok výsluchu navrhovaných svedkov mal nahradiť povinnosť tvrdenia žalovaných o konkrétnych skutkových okolnostiach úhrady kúpnej ceny. Takýto spôsob vedenia civilného sporového konania nie je v súlade s procesnými princípmi podľa , keď povinnosť tvrdenia je nahradená výsledkom navrhnutého dokazovania. Aj z tohto hľadiska preto okresný súd postupoval správne, keď výsluch navrhovaných svedkov nevykonal. Navyše ako už bolo uvedené aj prípadný výsluch uvedených svedkov nič nemení na skutkovom stave existujúcom v čase rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorý zmenený nebol, že žaloba o neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy jej adresátom podaná nebola, pričom podľa názoru dovolacieho súdu sa jedná o jediný účinný prostriedok smerujúci proti odstúpeniu (bod 100. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia). V zmysle preto ani prípadný výsluch navrhovaných svedkov tento skutkový stav nebol spôsobilý zmeniť, ako to správne konštatoval aj okresný súd.

79. Okresný súd správne konštatoval v zmysle záverov dovolacieho súdu, že vzhľadom na preukázané účinky platného odstúpenia od zmluvy je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu, ktorý bol v čase realizácie dražby skutočným vlastníkom draženej nehnuteľnosti, čím bol preukázateľne dotknutý na svojich prácach (bod 101. odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho rozhodnutia).

80. Okresný súd správne v zmysle citovaného rozhodnutia dovolacieho súdu konštatoval, že podpis zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.03.2015 v čase pred jednostranným odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2016 nič nemení na tom, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom došlo na základe jeho jednostranného odstúpenia spätne a teda na dražbe konanej 19.09.2017 bol žalobca preukázateľne vlastníkom draženej veci a naopak, záložcovi už vlastnícke právo nepatrilo (bod 43. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Súd prvej inštancie správne v zmysle záväzného právneho názoru dovolacieho súdu poukázal aj na tvrdenú dobromyseľnosť žalovaného 3/ pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností na základe dobrovoľnej dražby, kedy samotná dobromyseľnosť neprelamuje princíp nemo plus iuris. Vzhľadom na to, že príklep udelený v rámci dobrovoľnej dražby nepatrí medzi originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, potom ani dobromyseľnosť vydražiteľa nie je spôsobilá prelomiť zásadu nemo plus iuris, z čoho potom vyplýva, že nie je možné prihliadnuť ani na prípadnú dobromyseľnosť vydražiteľa pri udelení príklepu na dobrovoľnej dražbe dňa 19.09.2017 (bod 43. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

81. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali, že ani dovolacie rozhodnutie a ani napadnuté rozhodnutie nevyriešilo, aký následok má obnovenie pôvodného stavu na základe odstúpenia od zmluvy, na záložné právo žalovaného 1/ zriadeného pred odstúpením. Okresný súd na túto otázku dal odpoveď v bode 44. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v ktorom uviedol, že žalovaný 1/ ako evidovaný záložný veriteľ je osobou oprávnenou v zmysle ako záložný veriteľ navrhnúť dobrovoľnú dražbu a teda podľa okresného súdu, aj s prihliadnutím na spätné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2016, bol žalovaný 1/ oprávnenou osobou na podanie návrhu na dobrovoľnú dražbu. Odvolací súd len dodáva, že tento záver však nemá vplyv na neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodu nekonania v priebehu dražby so žalobcom ako vlastníkom predmetu dražby.

82. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na vyššie uvedený záväzný právny názor dovolacieho súdu, ktorý konštatoval existenciu vlastníckeho práva žalobcu nadobudnutého spätne na základe odstúpenia od zmluvy vychádzajúc z účinkov platného odstúpenia od zmluvy, v čase vykonávania dražby už žalobca bol vlastníkom predmetu dražby, ktorému patrili konkrétne zákonom

priznané práva pri realizácii dobrovoľnej dražby, t. j. právo na doručenie ohodnotenie predmetu dražby s právom podať voči nemu námietky, právo na doručenie oznámenia o dražbe a o vydražení predmetu dražby, ktorých realizácia mu umožnená nebola, čo okresný súd posúdil ako zásah do jeho vlastníckeho práva. Ako uviedol okresný súd v čase konania dražby bol síce návrh podaný oprávnenou osobou, avšak vzhľadom na to, že vlastnícke právo v čase konania dražby už záložcovi (Machineri SK) nesvedčalo, bolo opomenuté konať so žalobcom, čím došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom okresného súdu, že je irelevantné, z akého dôvodu došlo k opomenutiu konať so žalobcom, resp. z akého dôvodu nebolo s ním konané, keď je zrejmé, že ako záložnému veriteľovi, tak ani dražobníkovi a ani vydražiteľovi nebola známa existencia vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko žiadne listinné doklady z verejne prístupných registrov túto skutočnosť neosvedčovali. Uvedená skutočnosť je však aj podľa odvolacieho súdu irelevantná, keď je nevyhnutné, v súlade so záverom okresného súdu, zistiť len to, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách s dôsledkom zásahu do vlastníckeho práva žalobcu ako vlastníka dražených nehnuteľností, čo v konaní preukázané bolo.

83. Ako správne konštatoval aj okresný súd, prípadné porušenie a zanedbanie povinností správcu úpadcu, t. j. žalobcu vo vzťahu k včasnému zverejneniu zápisu uvedených nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, resp. nezapísanie poznámky o spornosti zapísaných nehnuteľností, je vo vzťahu k predmetu tohto konania irelevantné. Odvolací súd súhlasí aj s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa nevyjadroval k námietkam žalobcu týkajúcich sa pravosti, výšky a splatnosti pohľadávok, pre ktoré došlo k dražbe, ako ani k platnosti zmluvy o dobrovoľnej dražbe, ˇpretože ich považoval za irelevantné. Okresný súd správne poukázal na to, že pokiaľ v konaní bolo preukázané, že došlo nesprávnym postupom v rámci dobrovoľnej dražby k zásahu do práv žalobcu ako vlastníka predmetu dražby, skúmanie uvedených skutočností je nadbytočné.

84. Okresný súd správne poukázal na to (bod 46. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že predmetom konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pri takto vymedzenom predmete konania nie je skúmanie konania správcu konkurznej podstaty relevantné, pretože ako uviedol správne okresný súd, aj prípadné zistenie jeho pochybenia pri zápise predmetu dražby do súpisu konkurznej podstaty, by táto skutočnosť nemala vplyv na platnosť dobrovoľnej dražby. Aj keď je potrebné konštatovať, že ako žalovaný 1/, t. j. navrhovateľ dražby, žalovaný 2/ ako dražobník a žalovaný 3/ ako vydražiteľ vychádzali pri realizácii a konaní dražby z verejne dostupných údajov týkajúcich sa predmetu dražby, z ktorých vlastnícke právo žalobcu nevyplývalo, táto skutočnosť nemá vplyv na záver o porušení ustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe vo vzťahu k žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby. Nie je predmetom konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby skúmať postup správcu konkurznej podstaty. Predmetom takéhoto konania je zistenie a posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľnej dražbe pri realizácii a výkone dražby voči dotknutej osobe.

85. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali nesprávny postup správcu konkurznej podstaty úpadcu, t. j. žalobcu pri zverejnení doplnenia súpisu o predmetné nehnuteľnosti a porušenie ust. § 76 ods. 3, ako aj § 78 ods. 1 a 2 ZoKR, ako už bolo uvedené, vzhľadom na predmet konania sa jedná o irelevantné námietky, pretože aj prípadné pochybenie správcu konkurznej podstaty nemá vplyv na platnosť dobrovoľnej dražby, ako uviedol okresný súd. Pokiaľ na základe záverov dovolacieho súdu nadobudnutie vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe nie je originárnym spôsobom, t. j. keď ani na základe dobromyseľnosti vydražiteľa nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka, potom ani postup žalovaných 1/, 2/ a 3/ pri dobrovoľnej dražbe, hoci vychádzajúc z verejne prístupných údajov o vlastníctve predmetu dražby, ktoré sa však následne preukázali ako nezodpovedajúce skutočnosti, nemôže mať za následok konvalidovanie dôvodov neplatnosti dražby, t. j., že so žalobcom ako vlastníkom predmetu dražby nebolo konané podľa kogentnej úpravy zákona o dobrovoľnej dražbe (nedoručenie ohodnotenia nehnuteľnosti, nedoručenia dražobnej vyhlášky, nedoručenie oznámenie o výsledku dražby). Prípadné porušenie povinností žalobcu konajúc v rozpore s úpravou zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nemôže konvalidovať zistený rozpor so zákonom o dobrovoľnej dražbe pri realizácii dražby, kde sa so žalobcom nekonalo ako s vlastníkom predmetu dražby, a to napriek tomu, že žalovaní 1/, 2/, 3/ o žalobcovi ako o vlastníkovi uvedenú vedomosť nemali.

86. Ako už bolo uvedené, podľa záväzného právneho názoru dovolacieho súdu, vzhľadom na skutočnosť, že príklep udelený na dobrovoľnej dražbe nie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, potom ani dobromyseľnosť vydražiteľa neumožňuje nadobudnúť vlastnícke právo

od nevlastníka udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe. V súvislosti s takýmto výkladom účinkov dobromyseľnosti vydražiteľa je potrebné posudzovať aj postup žalovaných 1/, 2/, 3/ v rámci vykonávania dražby, keď síce postupovali podľa dostupne verejných údajov predpokladajúc vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaného 4/, čo však následne bolo vyvrátené na základe účinkov odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu. Aj keď teda žalovaní 1/, 2/, 3/ postupovali pri realizácii dobrovoľnej dražby podľa dostupných údajov, t. j. nie je možné im vytknúť vedomé a úmyselné nedodržanie zákona o dobrovoľnej dražbe, táto skutočnosť nemá vplyv na záver o tom, že došlo k porušeniu zákona o dobrovoľnej dražbe na základe spätného nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom na základe vecnoprávnych účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy. Prípadné pochybenie správcu ako to správne uviedol aj okresný súd je preto pri posudzovaní predmetu tohto konania a uplatneného nároku irelevantné. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. o katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Keďže v predmetnom konaní sa opak preukázal, t. j., že údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti ku dňu konania dražby nezodpovedali skutočnému a právnemu stavu, keď vlastníkom bol žalobca na rozdiel od evidovaného stavu, bol naplnený predpoklad zákona o katastri a nehnuteľnosti, keď žalobca preukázal ku dňu konania dražby existenciu jeho vlastníckeho práva, ako to uviedol v záväznom právnom názore dovolací súd.

87. Okresný súd taktiež správne uviedol, že výhrady žalobcu k výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú bola dobrovoľná dražba navrhnutá, je až následnou, t. j. sekundárnou otázkou, keď vzhľadom na zistený stav o porušení zákona o dobrovoľných dražbách vo vzťahu k žalobcovi ako vlastníkovi, je uvedená skutočnosť pre účely rozhodnutia o určenie neplatnosti dražby už nadbytočná, t.j. pokiaľ bol preukázaný iný dôvod neplatnosti dražby. Aj keby sa preukázala neexistencia pohľadávky pre ktorú bola navrhovaná dražba, nič to nemení na závere aj o inom existujúcom dôvode neplatnosti dražby. Na druhej strane pokiaľ by bola preukázaná správnosť pohľadávky, pre ktorú bola dražba navrhnutá, ostáva aj naďalej záver o iných dôvodov neplatnosti dražby, ako to uviedol okresný súd. Odvolací súd len dopĺňa, že taktiež otázka platnosti zmluvy o realizácii dražby na základe absencie spôsobilosti osoby oprávnenej konať za žalovaného 1/ pri jej podpise je nadbytočná, keď bol preukázaný iný dôvod neplatnosti dražby.

88. V tejto súvislosti odvolací súd len pripomína, že okresný súd postupoval v súlade so záväzným pokynom dovolacieho súdu v bode 114. jeho odôvodnenia, ktorý uložil konajúcemu súdu prioritne podrobiť skúmaniu splnenie základných zákonných podmienok podľa a nasl. a až po skúmaní týchto základných podmienok mal okresný súd pristúpiť k šetreniu ostatných skutočností namietaných stranami sporu ohľadne zápisu dražených nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty, účinkov zverejnenia takéhoto súpisu v Obchodnom vestníku, prípadne zániku pohľadávky záložného veriteľa vyhlásením konkurzu, resp. ku skúmaniu iných titulov spôsobujúcich zánik pohľadávok a podobných právnych skutočností. Okresný súd sa týmto pokynom aj riadil, keď dospel k záveru, že z dôvodu existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako vlastníka nebolo s ním konané v priebehu a realizácii dražby, čím došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách vo vzťahu k žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby. Preto skúmanie uvedených ďalších podmienok v súlade s uvedeným pokynom dovolacieho súdu správne okresný súd vyhodnotil ako nadbytočné, ktoré vo vzťahu k správnemu záveru okresného súdu o neplatnosti dražby nemajú v tomto štádiu zásadný význam.

89. Vo vzťahu k spoločným dôvodom odvolania žalovaných 1/, 2/ a 3/ odvolací súd udáva nasledovné.

90. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ a 3/ namietali a nesúhlasili so závermi dovolacieho súdu týkajúcich sa vecnoprávnych účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy, dobromyseľnosti žalovaného 3/ ako vydražiteľa, nevyhnutnosti podania žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy poukazuje odvolací súd na ust. podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj rozhodnutia odvolacieho súdu je právny názor dovolacieho súdu uvedený v zrušujúcom rozhodnutí pre súdy nižšej inštancie záväzný. Súdy nižšej inštancie už nemajú voľnú úvahu pri právnom posúdení skutkového stavu v danom spore a sú povinné riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie a na jeho základe spor rozhodnúť. V takom prípade sa jedná o kasačnú záväznosť zrušovacieho rozhodnutia, v zmysle ktorej je súd nižšej inštancie povinný bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie vyslovenému v zrušovacom rozhodnutí (uznesenie NS SR sp. zn. publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov č. 8/2016). V zmysle ďalšieho rozhodnutia NS SR sp.

zn. vyplýva, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor pre právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný. Opačné konanie predstavuje porušenie ústavného práva na skončenie veci v primeranej lehote a na spravodlivý proces a teda nerešpektovanie záväzného právneho názoru je závažné pochybenie súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces (podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

91. Okresný súd sa pri vydanie napadnutého rozhodnutia dôsledne riadil citovanými zásadami a záväznosťou právneho názoru vysloveného v dovolacom zrušujúcom rozhodnutí NS SR a odvolací súd sa v celom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov s napadnutým rozhodnutím stotožnil ako vecne správnym.

92. K ďalším odvolacím dôvodom žalovaných 1/ a 2/ odvolací súd udáva nasledovné.

93. Žalovaní 1/ a 2/ poukazovali v odvolaní na závery okresného súdu v bode 43. napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého bol žalobca preukázateľne vlastníkom draženej veci ku dňu konania dražby a naopak záložcovi vlastnícke právo nepatrilo a namietali, že podmienkou vykonania dražby nie je trvanie vlastníckeho práva pôvodného záložcu, ale rozhodujúcou je skutočnosť, či záložcovi svedčalo právo v čase zriadenia záložného práva, čo splnené bolo. Toto tvrdenie považoval odvolací súd za irelevantné. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým vyhovel žalobe a určil neplatnosť dobrovoľnej dražby, tým, že pri konaní dražby na základe návrhu žalovaného 1/ ako oprávnenej osoby podať takýto návrh, t. j. vychádzal z predpokladov zachovania záložného práva žalovaného 1/, nebol splnený zákonný postup vo vzťahu k žalobcovi, ako v tom čase už vlastníkovi predmetných nehnuteľností. Pokiaľ odkazovali žalovaní 1/ a 2/ na rozhodnutie ÚS SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. -14 zo dňa 25.08.2022 konštatoval, že dovolací súd nevyriešil svojim rozhodnutím, aký následok má odstúpenie od kúpnej zmluvy s vecnoprávnymi účinkami vo vzťahu k záložnému právu žalovaného 1/ zriadeného ešte pred odstúpením, okresný súd túto otázku posúdil tak, že žalovaný 1/ bol oprávnenou osobou, ktorej svedčí právo navrhnúť dobrovoľnú dražbu, t. j. vychádzal zo záveru o zachovaní jeho záložného práva. Okresný súd sa preto s touto otázkou vysporiadal a odvolací súd preto na tieto výhrady žalovaných 1/ a 2/ neprihliadol.

94. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ vo svojom odvolaní v bode 7., 8. a 9. nesúhlasili so záverom dovolacieho súdu ohľadne vecnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy a spätného nadobudnutia vlastníckeho práva, na tieto námietky odvolací súd neprihliadol, pretože záväzným právnym názorom dovolacieho súdu, ako bolo už uvedené, v zmysle je odvolací súd viazaný. Taktiež tvrdenie o vecnoprávnych účinkoch odstúpenia, ktoré podľa žalovaných 1/ a 2/ nemusia znamenať zánik záložného práva je irelevantné, pretože okresný súd pri svojom závere o vyhovení žalobe vychádzal práve z toho, že žalovaný 1/ je osobou, ktorej svedčí právo navrhnúť vykonanie dražby, t. j. má postavenie záložného veriteľa.

95. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní nesúhlasili s posúdením otázky dobromyseľnosti dovolacím súdom, ktorý spochybnil dobromyseľnosť žalovaného 3/ ako vydražiteľa aj tým, že na LV vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam bola vyznačená poznámka o odporovacej žalobe. Túto výhradu považoval odvolací súd za irelevantnú. Aj vyššie uvedené rozhodnutie ÚS SR sp. zn. -14 zo dňa 25.08.2022 konštatovalo, že sa jedná síce o mylný záver dovolacieho súdu vo vzťahu k účinkom zapísanej poznámky o existencii konania o odporovacej žalobe, avšak (bod 13. posledná veta odôvodnenia rozhodnutia) táto nelogickosť a rozporuplnosť záveru NS SR vzhľadom na jeho skoršie právne závery nie je spôsobilá sama o sebe ani v spojení s inými skutočnosťami ovplyvniť nové rozhodnutie. Odvolací súd len dopĺňa, že pokiaľ na základe záväzného právneho záveru dovolacieho súdu o vecnoprávnych účinkoch odstúpenia od zmluvy ani dobromyseľnosť vydražiteľa nemôže prelomiť zásadu nemo plus iuris, t.j. nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka udelením príklepu dobromyseľnému vydražiteľovi na dobrovoľnej dražbe, potom následné konštatovanie o absencii dobromyseľnosti aj z dôvodu vyznačenej poznámky na LV o konaní o odporovacej žalobe je nadbytočné, pretože z povahy nie originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva vyplýva, že dobromyseľnosť vydražiteľa nemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe, a to bez ohľadu na poznámku na LV o prebiehajúcich konaniach o odporovateľnosti právneho úkonu.

96. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto odvolací súd nestotožnil a námietkami žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní a tieto neboli spôsobilé na zmenu vecne správneho rozhodnutia okresného súdu.

97. Žalovaný 3/ v odvolaní namietal, že po vydaní napadnutého rozhodnutia sú tu nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol v konaní predložiť, a to právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 14.02.2022 (rozsudok 2), ktoré určilo, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom, t.j. úpadcom a právnym predchodcom žalovaného 4/ je voči konkurzným veriteľom neúčinná. Podľa žalovaného 3/ z tohto právoplatného rozsudku preto vyplýva platnosť a účinnosť uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 a teda nespornosť zálohu a záložného práva. Odvolací súd na prvom mieste konštatuje, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevychádzal z predpokladu neexistencie alebo spornosti záložného práva. Naopak uviedol, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ bol oprávnený navrhnúť výkon záložného práva, t.j. navrhnúť dobrovoľnú dražbu (bod 44. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Na tento záver okresného súdu preto existencia právoplatného rozsudku 2 nemá vplyv.

98. Podľa žalovaného 3/ z existencie právoplatného rozsudku 2 nevyplýva neplatnosť a neúčinnosť kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 z dôvodu jej zrušenia odstúpením. Podľa žalovaného 3/ sa teda jedná o situáciu, keď napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže nemôže byť právne posúdenie tej istej otázky, t.j. platnosť kúpnej zmluvy, iné od právneho posúdenia v právoplatne skončenom konaní. Rozsudok 2 zároveň považoval za ďalší prípustný prostriedok procesnej obrany v zmysle a jedná sa o novotu podľa . S takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.

99. Na prvom mieste odvolací súd poukazuje, že v zmysle sú účastníkmi konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. V zmysle citovaného ustanovenia sa preto jedná o nútené procesné spoločenstvo podľa . V prípade núteného procesného spoločenstva, t.j. ak ide o procesnú situáciu, keď si hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu procesného spoločenstva na úspech v konaní, pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: , Veľké Komentáre, C.H.Beck, 2016, str. 266). Z uvedeného potom vyplýva, že procesný úkon jedného subjektu nerozlučného spoločenstva platí aj pre ostatných, ktorí sú členmi nerozlučného procesného spoločenstva na danej procesnej strane v zmysle .

100. Za tejto procesnej situácie preto odvolací súd posudzoval, či žalovaným 3/ uvedená existencia právoplatného rozsudku 2 zo dňa 22.02.2022 je novotou v odvolacom konaní podľa . Uvedenú otázku musel odvolací súd posúdiť z toho dôvodu, že ku dňu vydania dovolacieho rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalovaní 1/ až 4/ uvedenú skutočnosť o existencii právoplatného rozsudku 2 neuviedli a neuplatnili ho ako prostriedok procesnej obrany. Predpokladom, aby prostriedok procesného útoku a obrany mohol byť v odvolacom konaní použitý ako novota podľa je, že sa jedná o taký prostriedok procesnej obrany, ktorý odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Existenciu tohto rozsudku zároveň žalovaný 3/ považoval za skutočnosť, keď zistený skutkový stav okresným súdom neobstojí, pretože je tu prípustný ďalší prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený. Ako už bolo uvedené predpokladom uplatnenia takejto novoty v odvolacom konaní je, aby sa jednalo o taký nový prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaní nemohli doteraz v konaní bez svojej viny použiť. Je povinnosťou žalovaného preukázať, že takto uplatnený prostriedok procesnej obrany nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tak neurobí, nie je možné v odvolacom konaní na takúto novotu prihliadnuť, pričom na neprihliadnutie k novote postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia z dôvodu nedbanlivosti (viď vyššie cit. dielo, str. 1244).

101. Žalovaný 3/ tvrdil, že nebol účastníkom konania 2 a nemal teda vedomosť o vyhlásení, ako ani o nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozsudku 2 o určení neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 a dozvedel sa o tom až na základe zverejnenia rozsudku 2 na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Tvrdil teda, že keďže nebol účastníkom konania 2, nemohol uplatniť do vyhlásenia napadnutého rozhodnutia tento prostriedok procesnej obrany. S takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.

102. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný 1/ až 4/ majú postavenie núteného procesného spoločenstva, ktoré je procesným spoločenstvom nerozlučným. Procesné úkony a konanie jedného z nich, vrátane napr. opomenutia predloženia dôkazu, či už z nedbanlivosti alebo pasivity v konaní, zaťažuje z procesnej stránky celé procesné spoločenstvo, t.j. aj jeho jednotlivých členov na danej procesnej strane sporu. Podľa odvolacieho súdu, pokiaľ účastníkom vyššie uvedeného konania 2 bol žalovaný 4/, potom žalovaný 4/ mohol a mal možnosť použiť uvedený prostriedok procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uplatnenie takejto procesnej obrany žalovaným 4/ by zároveň bolo považované za úkon akéhokoľvek iného člena nerozlučného spoločenstva na strane žalovaných podľa . Podľa odvolacieho súdu podstatné je, či ktokoľvek zo žalovaných 1/ až 4/ ako účastníkov núteného a nerozlučného procesného spoločenstva mal a mohol uplatniť takýto prostriedok procesnej obrany do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania v zmysle zásady zákonnej koncentrácie konania podľa . Pri kladnej odpovedi, t.j. že čo i len jeden zo žalovaných takúto procesnú možnosť mal a ju nevyužil, je nevyhnutné dospieť k záveru o oneskorenom uplatnení takéhoto prostriedku procesnej obrany v rozpore s ust. . Takto uplatnený prostriedok procesnej obrany žalovaným 3/ až v podanom odvolaní nepovažoval z týchto dôvodov preto odvolací súd za včas uplatnený a naň neprihliadol.

103. Tvrdenie žalovaného 3/, že žalovaný 4/ je schránkovou firmou, ktorá nie je aktívna, je nečinná a nemožno od nej očakávať aktívnu procesnú obranu a preto žalovaný 3/ uplatnil tento prostriedok procesnej obrany až v odvolaní, je irelevantné. Ustanovenie o zákonnej koncentrácii konania v nepozná nečinnosť strany sporu ako dôvod, ktorý by mohol prelomiť zásadu zákonnej koncentrácie konania. Predpokladom posúdenia procesného prostriedku ako novoty v odvolacom konaní podľa je, že ho odvolateľ nemohol použiť bez svojej viny. Procesná pasivita alebo nedbalosť strany sporu, v tomto prípade žalovaného 4/ ako člena nerozlučného núteného procesného spoločenstva, nespĺňa zákonný pojem „bez svojej viny“, naopak jedná sa o zavinenie minimálne z nedbanlivosti. Odvolací súd preto na tento odvolací dôvod žalovaného 3/ neprihliadol.

104. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd pripomína, že dovolací súd v bode 110. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia poukázal aj na charakter kolidujúcich konaní, t.j. konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a konania o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013. V ňom dovolací súd konštatoval, že vyvolané konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov, vrátane kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 bolo v danom prípade nadbytočné, pretože prinavrátenie vlastníckeho práva pôvodnému vlastníkovi predmetu dražených nehnuteľností došlo jednostranným odstúpením zo dňa 08.02.2016 s vecnoprávnymi účinkami, t.j. pred uzavretím zmluvy o výkone dobrovoľnej dražby a udelení príklepu zo dňa 19.09.2017, čomu nasvedčuje aj vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého predmetné konanie o určení neúčinnosti právnych úkonov bolo podané len z opatrnosti. Podľa dovolacieho súdu podanie takejto súdnej žaloby samotným predávajúcim nie je možné považovať ani za deklaráciu platnosti kúpnej zmluvy, resp. spochybnenia jeho jednostranného odstúpenia od kúpnej zmluvy. Dovolací súd sa teda vyjadril aj k účinkom a vzťahu medzi obidvoma uvedenými konaniami, keď považoval existenciu uvedeného konania 2 za otázku, ktorú nie je možné považovať za deklaráciu platnosti kúpnej zmluvy, resp. spochybnenia jednostranného odstúpenia od zmluvy.

105. Pokiaľ žalovaný 3/ v odvolaní uviedol, že na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby na strane žalobcu absentuje akýkoľvek právny záujem a žalovaný nie je osobou, ktorej práva by boli vykonaním dobrovoľnej dražby dotknuté, s takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Ako už uviedol okresný súd v napadnutom rozhodnutí, pri podaní žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa neaplikuje ust. , t.j. nepreukazuje sa naliehavý právny záujem, pretože tento vyplýva priamo z právnej úpravy Zákona o dobrovoľnej dražbe, ak žalobu podáva osoba, ktorá tvrdí, že bola vykonaním dražby akýmkoľvek spôsobom dotknutá na svojich právach. V danom prípade postavenie žalobcu ako dotknutej osoby bolo vyriešené v dovolacom rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti, t.j. osoby oprávnenej a dotknutej vykonaním dražby na svojich právach. Okresný súd potom správne dospel k záveru, že nebol splnený zákonný postup počas dražby konať so žalobcom ako vlastníkom predmetu dražby, keď navrhovateľom dražby nebol vlastník a v čase konania dražby vlastnícke právo ani záložcovi nepatrilo.

106. K odvolaniu žalovaného 3/, že žalovaný 1/ až 3/ neboli účastníkmi konania 2, o ktorom bola na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaná informatívna poznámka a teda mali legitímne očakávanie, že budú dodržané zákonné ust. § 63 ods. 1 ZoKR, podľa ktorého si žalobca mohol uplatniť akékoľvek

nároky len voči žalovanému 4/ a teda pokiaľ žalovaný 3/ namietal, že uvedená poznámka nemohla zakladať nedobromyseľnosť žalovaného 3/, k tejto otázke sa odvolací súd už vyjadril. Ako bolo už uvedené poznámka na LV o prebiehajúcom konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov vo vzťahu k dobromyseľnosti žalovaného 3/ nie je zásadnou pre rozhodnutie vo veci.

107. Ďalšie výhrady žalovaného 3/, že predmetné nehnuteľnosti v deň konania dražby neboli zapísané v súpise majetku všeobecnej podstaty, ako aj tvrdenia o porušení povinností žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu, nemajú vplyv na platnosť, resp. neplatnosť dražby, pretože aj prípadné pochybenie správcu, ako už bolo uvedené, nekonvaliduje porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách v súvislosti s konaním, ktoré opomenulo žalobcu ako vlastníka, aj keď žalovaný 1/ až 3/ vychádzali z verejne prístupných údajov, z ktorých nevyplýval akýkoľvek vzťah žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam ku dňu konania dražby. Takéto porušenie, aj keď nevedomé, nemôže konvalidovať samotný následok porušenia zákona. Ten istý záver sa týka tvrdenia žalovaného 3/ v odvolaní o nemožnosti zapísania predmetu dražby žalobcom do súpisu majetku úpadcu už ku dňu 11.08.2017. Výhrada ku konaniu správcu úpadcu ako špekulatívneho, nezodpovedajúceho odbornej spôsobilosti, nemá vplyv na rozhodnutie v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

108. Na základe vyššie uvedeného preto dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody uvedené žalovaným 3/ neboli spôsobilé na zmenu správneho záveru okresného súdu o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností zo dňa 19.09.2017.

109. Okresný súd preto rozhodol správne, keď na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na záväzný právny názor dovolacieho súdu a bez zmeny skutkového stavu, žalobe vyhovel a určil dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností konanú dňa 19.09.2017 za neplatnú.

110. Žalovaní 1/ až 3/ podali odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. vrátane výroku o náhrade trov konania. Pretože okresný súd žalobe vyhovel, rozhodol správne, keď v druhom výroku napadnutého rozhodnutia v súlade so zásadou procesného úspechu v spore v zmysle uložil žalovaným 1/ až 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

111. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správne podľa .

112. Podľa (ďalej ) súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

113. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

114. Žalobca označil IČO žalovaného 1/ v žalobe v súlade s výpisom z obchodného registra nasledovne: „31 357 814“. V záhlaví napadnutého rozhodnutia je IČO žalovaného 1/ uvedené dva krát, a to nesprávne: „ 30 865 077“ a správne „31 357 814“. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ vyplýva adresa žalovaného 1/ nasledovne: „ Drieňová 34“ a v záhlaví napadnutého rozhodnutia je uvedená: „Drieňova 34“. Zo žaloby ako aj z výpisu z obchodného registra žalovaného 4/ vyplýva jeho adresa nasledovne: „Líščie Nivy 23“ a v záhlaví napadnutého rozhodnutia je uvedená: „Líščie Nivy 2“. Keďže pri vyhotovení napadnutého rozhodnutia okresného súdu došlo pri označení adresy a IČO žalovaného 1/ a adresy žalovaného 4/ k zrejmej nesprávnosti a k chybe v písaní, odvolací súd v zmysle s použitím uvedené údaje v napadnutom rozhodnutí opravil v súlade s ich označením v žalobe a so zápisom v obchodnom registri.

115. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ust. s použitím a pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ až 4/, ktorí majú postavenie nerozlučného núteného procesného spoločenstva, spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.

116. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).